Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2T-15-2021.pdf
PDF · 89.85 KB
No categories available
2T/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovanej A. K. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a iné , na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv 385/20/4404 zo dňa 09.03.2021, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 22.04.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaná A. K., nar. XX.XX.XXXX v E. Y., trvale bytom E. Y., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra
je v i n n á , ž e
dňa 10.09.2020 v presne nezistenom čase krátko pred 21.00 hod. v parku nachádzajúcom sa na E. republiky v E. Y., pred železničnou stanicou, zo strany pobočky pošty č. 3, napadla poškodeného Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Y. v prítomnosti jeho družky A. K. a Y. Z. takým spôsobom, že po predchádzajúcom neúspešnom vyzývaní poškodeného, aby s ňou išiel požívať alkoholické nápoje, na neho najprv fyzicky zaútočila s nožom v ruke, ktorý nôž jej však z ruky zobrala družka poškodeného A. K., pričom tento následne podala poškodenému Z. Q. , ktorý ho zapichol do zeme, a následne pri tom, ako poškodený Z. Q. s družkou odchádzali z miesta preč, si obžalovaná tento nôž opätovne vzala, pristúpila odzadu k poškodenému Z. Q. a predmetným nožom s čiernou rúčkou o dĺžke 9,5 cm a dĺžkou čepele 9,5 cm ho celou silou švihom pichla do chrbta, mieriac do oblasti v bezprostrednej blízkosti chrbtice poškodeného, pričom čepeľ noža zostala zapichnutá v lumbálnej oblasti chrbta poškodeného, čím poškodenému Z. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. Y., spôsobila bodné poranenie v lumbálnej oblasti vpravo s poranením musculus psoas vpravo (sval začínajúci v oblasti panvy a driekovej chrbtice), ktoré zranenie si vyžiadalo dĺžku liečenia viac ako 7 dní a menej ako 42 dní,
t e d a
- dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustila v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- dopustila sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného, a spáchala čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),
č í m s p á c h a l a
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 474/2019 Z.z. ( ďalej len “ Trestný zákon“) v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmena a), odsek 2 písmena b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 2 (dva) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantné.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 09.03.2021 pod sp.zn. 1Pv/385/20/4404 obžalobu na obvinenú A. K. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto obžalovanej položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaná na všetky tieto jej položené otázky odpovedala kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovanej prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovanej okrem jej samotného priznania, súd dospel k záveru, že obžalovaná skutkom, ktorý jej kládla za vinu obžaloba, naplnila všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmena a), odsek 2 písmena b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahla do záujmov, chránených Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia ľudí a tiež záujmu na ochrane riadneho občianskeho spolunažívania a verejného poriadku tým, že sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustila v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a tiež sa dopustila fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného a spáchala čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovanej a následkom jej činu na jednej strane a jej úmyselným zavinením na strane druhej. Pokiaľ ide o zbiehajúci prečin, jeho znaky obžalovaná naplnila aj po stránke materiálnej, pretože jeho závažnosť rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu (použitie noža na fyzický útok proti telesnej integrite poškodeného) a jeho následky (vo sfére zákonom chránených záujmov), okolnosťami, za ktorých bol spáchaný (keď poškodený samotný konflikt s obžalovanou nevyvolal a vo vzťahu k nej ani naň nedal absolútne žiadnu zámienku), mierou zavinenia obžalovanej a jej pohnútkou (keď s poškodeným riešila problém, ktorý sa jej osoby vôbec netýkal).
Súd skutok posúdil podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože neskorší zákon podľa názoru súdu nie je pre obžalovanú priaznivejší. Z toho dôvodu súd obžalovanú uznal vinnou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochranných opatreniach a náhrade škody, a to znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.
Zo záverov znaleckého psychiatrického posudku zo skúmania duševného stavu obžalovanej súd zistil, že obžalovaná v čase činu a aj v súčasnosti trpí závislosťou na viacerých psychoaktívnych látkach a polymorfnou poruchou osobnosti, pričom v čase činu tiež trpela nekomplikovanou kombinovanou intoxikáciou alkoholom a benzodiazepínmi, ktorá mala vplyv na jej rozpoznávacie schopnosti v zmysle jej zníženia forenzne nevýznamne a tiež mala vplyv na jej schopnosť ovládať svoje konanie tak, že táto jej schopnosť bola znížená ľahko až podstatne. Podľa znalca je pobyt obžalovanej na slobode zo psychiatrického hľadiska potenciálne nebezpečný v prípade, že bude užívať návykové látky a preto odporučil nariadiť jej ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Zo správ a charakteristík k osobe obžalovanej súd zistil, že táto je slobodná, dlhodobo nezamestnaná a liečená v ambulancii medicíny drogových závislostí, pričom jej základné životné potreby zabezpečuje jej otec. Z miesta bydliska nie sú o obžalovanej uvádzané žiadne negatívne poznatky k jej osobe a správaniu a negatívne nie je hodnotená ani z výkonu väzby s tým, že dosiaľ nebola disciplinárne odmenená ani potrestaná. Obžalovaná má v evidencii priestupkov evidovaný jeden záznam, a to pre spáchanie priestupku proti majetku z roku 2020. Na obžalovanú sa hľadí, akoby nebola odsúdená, pričom v oboch prípadoch jej zápisov v odpise z registra trestov ide o zápisy z dôvodu spáchania prečinu krádeže (odsúdenie vo veciach Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 0T/88/2012 a 0T/122/2012).
Súd pri ukladaní trestu obžalovanej, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.
Súd zistil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (k trestnému činu sa priznala a tento úprimne oľutovala) a tiež aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona (t.j. dobrovoľne nahradila spôsobnú škodu, keďže na hlavnom pojednávaní preukázala úhradu celej škody dňa 15.04.2021 v prospech poškodenej Union zdravotnej poisťovne a.s.). Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine na hlavnom pojednávaní súd obžalovanej nepriznal s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44/2017 (podľa ktorého samotné priznanie obžalovaného v konaní pred súdom nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona) s tým však, že tento postoj obžalovanej aj podľa citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR možno zohľadniť pri rozhodovaní o treste použitím iného ustanovenia Trestného zákona. Súd u obžalovanej zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchala viac trestných činov). Súd obžalovanej ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, pričom zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov, z ktorých súd obžalovanú uznal vinnou, je najprísnejšie trestným zločin ublíženia na zdraví, preto súd obžalovanej ukladal trest podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovanej zistených poľahčujúcich okolností a priťažujúcej okolnosti a pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. na 8 rokov.
Súd však u obžalovanej zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovanej a okolnosti prípadu by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre ňu neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než 4 roky.
V tomto smere súd zohľadnil aj postoj obžalovanej k za vinu jej kladeným trestným činom v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní, kedy žalovaný skutok bez výhrad priznala, urobila vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijala všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (práve vyššie citované stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017) a trestný čin súčasne i úprimne oľutovala. Na obžalovanú sa pritom hľadí, akoby nebola odsúdená a pokiaľ sa v minulosti (pred 9 rokmi) dopustila trestnej činnosti, išlo o majetkovú trestnú činnosť a aj jej jediný postih za spáchanie priestupku súvisí so spáchaním majetkového deliktu (krádež nákupného vozíka, ktorý bol vrátený do predajne). Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná, hoc sa v minulosti dostala do rozporu s právnym poriadkom, dosiaľ nebola postihnutá za žiadny násilný delikt, a teda ani za fyzický útok na iného človeka alebo delikt proti verejnému poriadku a občianskemu spolunažívaniu. Zo záverov znaleckého psychiatrického posudku pritom vyplýva, že správanie obžalovanej ovplyvnila kombinácia požitia liekov a alkoholu a aj pobyt obžalovanej zo psychiatrického hľadiska znalec označil za nebezpečný v prípade, ak táto bude užívať návykové látky, zo závislosti na ktorých sa i dobrovoľne lieči.
Súčasne súd zohľadňoval aj okolnosti prípadu. Napriek tomu, že motív obžalovanou spáchaného skutku spočíval v jej snahe pod vplyvom alkoholu a liekov riešiť s poškodeným problém, ktorý sa vôbec netýkal jej osoby a naviac za použitia zbrane v podobe noža, ktorým poškodeného zasiahla do takej oblasti tela, ktorá odôvodnila kvalifikáciu skutku ako pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1 Trestného zákona, a teda v zásade tento motív a spôsob spáchania činu obžalovanou v žiadnom prípade nesvedčí v jej prospech, na druhej strane nekorešponduje s jej doterajším spôsobom života, dosiaľ bez akýchkoľvek postihov za delikty násilnej alebo agresívnej povahy napriek tomu, že jej osobou závislou na návykových látkach, dlhodobo z tohto dôvodu liečenou a aj podľa znalca je obžalovanou spáchaný skutok síce prejavom jej povahových daností, avšak po oslabení mechanizmov regulácie správania psychoaktívnymi látkami. Súd súčasne, a to predovšetkým, prihliadal aj na fakt, že pokiaľ ide o najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov - zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a ktorý odôvodnil použitie uvedenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, nedošlo k jeho dokonaniu, ale dospel iba do štádia pokusu a poškodenému v dôsledku fyzického ataku obžalovanej, hoc za použitia noža, bolo spôsobené zranenie, majúce charakter iba ublíženia na zdraví - poškodenie chrbtového svalstva, ktoré ho závažným spôsobom v obvyklom spôsobe života neobmedzovalo. Z tohto hľadiska pre posudzovanie závažnosti zranenia poškodeného súdom zavážil aj postoj samotného poškodeného k tomuto mu spôsobenú zraneniu, keď po jeho jednorazovom ošetrení dňa 10.09.2020 odmietol odporúčanú hospitalizáciu a už neabsolvoval žiadne ďalšie vyšetrenia.
Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že je možné dôvodne očakávať, že nápravný účinok na osobu obžalovanej a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova obžalovanej a zabránenie jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti), ako aj generálnej prevencie (dostatočne ochrániť spoločnosť a aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti) splní aj trest odňatia slobody v nižšej výmere než 4 roky. Za dostatočný v tomto smere súd považoval pri dodržaní limitu podľa § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý na jednej strane bude pre obžalovanú predstavovať citeľnú sankciu v podobe represie ako následok ňou spáchanej trestnej činnosti s tým, že tento splní aj vyššie už spomínanú preventívnu funkciu tak vo vzťahu k obžalovanej samotnej ako vo vzťahu k spoločnosti predovšetkým v spojení s obžalovanej súčasne ukladaným ochranným protitoxikomanickým liečením ambulantným v súlade s odporučením znalca a za podmienok podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona.
Keďže obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti v prejednávanej veci nebola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ju podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na jeho výkon zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na skutočnosť, že nôž, ktorým obžalovaná predmetný trestný čin spáchala, bol pri jeho spáchaní poškodený a aktuálne je ako doličná vec zaistený v podobe čepele a rúčky oddelene, súd vzhľadom na bezcennosť tejto veci trest prepadnutia veci neuložil s tým, že prichádza do úvahy jej zničenie.
V prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody poškodená právnická osoba Union zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava vo výške 113, 47 Eur v súvislosti s nákladmi, vynaloženými na poskytnutie zdravotnej starostlivosti ich poistencovi Z. Q.. Vzhľadom však na skutočnosť, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní preukázala úhradu tejto škody v plnej výške bankovým prevodom zo dňa 15.04.2021, súd obžalovanú k jej náhrade nezaväzoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).