Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23Cb-52-2021.pdf
PDF · 87.16 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/52/2021
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: REMOPEL s.r.o., IČO: 36474614, Hollého 30, 083 01 Sabinov, v konaní právne zastúpený Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom Grešová 7, Prešov, IČO: 50 005 871, proti žalovanému: ELYANA s.r.o., IČO: 36 505 676, Na Križovatkách 78/a, 892104 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 22.03.2021 z a m i e t a. Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.03.2021 žalobca sa domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a zriadil záložné právo na pozemok E. L., S. Č.. XXXX /. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 560 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Sabinov, obec Sabinov, okres Sabinov v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi vo výške 44 756,89 EUR s príslušenstvom a súčasne, aby súd žalobcovi uložil povinnosť v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 44 756,89 EUR s príslušenstvom. Návrh žalobca odôvodnil tým, že strany uzavreli ústnu zmluvu o vykonaní diela „Sabinov - prestavba skladového objektu S.. C.“. Predmetom diela bola prestavba parkoviska na parcele registra „C“, parcelné č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 560 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie K.. Žalobca uviedol, že za vykonané práce vystavil žalovanému faktúru č. 2020097 zo dňa 21.09.2020, splatnú dňa 05.10.2020. Prílohou faktúry bol krycí list rozpočtu s podrobným súpisom vykonaných prác. Žalovaný listom zo dňa 05.10.2020 vrátil žalobcovi vystavenú faktúru s odôvodnením, že nedošlo k prejavu vôle zadať firme žalobcu objednávku k vykonaniu prác, nebola uzatvorená žiadna zmluva. V neskoršej komunikácií žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu pripustil vykonanie prác, avšak ani v rámci komunikácie medzi právnymi zástupcami nedošlo z dôvodov na strane žalovaného k uzatvoreniu dohody o urovnaní. Žalobca uviedol, že sú neprípustné a účelové námietky žalovaného ohľadom rozsahu prác, splatnosti v splátkach po dobu niekoľkých rokov bez adekvátneho zabezpečenia pohľadávky žalobcu navyše v podstatne nižšej sume a zapríčinili, že nedošlo k dohode. Žalobca uviedol, že konateľka žalovaného opakovane navštívila žalobcu s objednávkou stavebných prác na parkovisku. Konateľka žalovaného žalobcovi dodala projektovú dokumentáciu a kontrolovala práce prostredníctvom S.. Q.. Pán C. opakovane sprístupňoval zamestnancom žalobcu vstup na pozemok, kde boli práce vykonávané zabezpečoval aj sprístupnenie elektrickej energie, vody a prísun materiálu. Žalobca uviedol, že disponuje podrobnou fotodokumentáciou o vykonávaných stavebných prácach na pozemku žalovaného, čo sa rozhodne nemohlo diať bez súhlasu a vedomia žalovaného. Žalobca na podporu týchto svojich tvrdení označil dôkazy a to faktúru spolu s krycím listom, fotografie z vykonaných prác, list žalovanej, list žalobcu. Žalobca uviedol, že z výpisu z portálu Finstat.sk vyplýva, že žalovaný mal v roku 2019 dlhy a nedoplatky (voči žalovanému eviduje pohľadávku aj Sociálna poisťovňa). Prebiehajúca ekonomická kríza bude
mať podľa žalobcu nevyhnutne dopad na majetok žalovaného a aj jej ekonomickú kondíciu. Žalobca poukázal na to, že postoj žalovaného je zrejmý už z toho, že žalobcovi vrátil faktúru ako nedôvodnú. Poukázal na to, že je absurdné až arogantné, aby spoločnosť pred ukončením rozsiahlej rekonštrukcie vlastného pozemku napísala zhotoviteľovi, ktorý tam pôsobil niekoľko mesiacov, často na dennej báze, že si žiadne práce neobjednal, avšak paradoxne ponechal pracovať zamestnancov žalobcu denne na svojom pozemku. Žalovaný si nechal rozkopať pozemok, vysypať štrkopieskom a kamenivom, vyložiť zámkovou dlažbou, oplotiť tvárnicami, položiť komplexne rúrové vedenie, vrátane kanalizácie a to všetko bez privolania, napríklad príslušníkov polície. A to všetko podľa samotného písomného vyjadrenia žalovaného bolo neobjednané, avšak v súčasnosti žalovaným v plnom rozsahu využívané. Žalobca poukázal na to, že konanie žalovaného vníma ako účelové, v rozpore s elementárnou slušnosťou v obchodných vzťahoch a v snahe vyhnúť sa základnej povinnosti objednávateľa, prevziať a zaplatiť za vykonané práce. Všetko len z dôvodu, že obe strany na báze pôvodnej dôvery nepristúpili k uzatvoreniu písomnej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že žalovaný disponuje nehnuteľným majetkom a to parcelou na liste vlastníctva č. 5959 katastrálne územie Sabinov, na ktorej stojí zrekonštruované parkovisko. Žalovaný podľa dostupných informácií už v roku 2019 kumuloval dlhy, nedoplatky a za takého stavu aj prípadná exekúcia by bola pre pohľadávku žalobcu ohrozená. Žalobca poukázal na to, že už aj teraz v dôsledku existujúcej plurality veriteľov môže byť začaté aj konkurzné konanie. Jednoduchý prevod majetku na tretiu osobu či jeho založenie by bolo diskvalifikačné pre žalobcu v prípade výkonu jeho budúceho exekučného titulu na podklade žaloby, ktorá má nasledovať bezprostredne po nariadení neodkladného opatrenia (správne zabezpečovacieho opatrenie). Okrem iného žalobca uviedol, že vidí ohrozenie exekúcie tým, že žalovaný je jedno - osobou právnickou osobou s trvalým poklesom tržieb a z predložených dôkazov vyplýva, že nie je v dobrej finančnej situácii. V roku 2019 žalovaný generoval relatívne nízky zisk, ktorý nepostačuje na úhradu jeho záväzkov. Vlastné imanie žalovaného vyvoláva dôvodnú obavu, že môže byť v prípade úspechu žalobcu vo veci samej vyhlásený v budúcnosti konkurz. Žalobca poukázal na to, že osvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazmi, z ktorých vyplýva nemajetnosť žalovaného z hľadiska jeho dlhodobých alebo ustálených a dostatočných aktív. Navyše konateľka žalovaného sa už teraz stavia k pohľadávke žalobcu odmietavo bez opodstatnených a zákonných dôvodov. Pokiaľ ide o požiadavku primeranosti uviedol, že navrhované zabezpečovacie opatrenie naďalej umožňuje žalovanému vykonávať podnikateľskú činnosť. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (CSP) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.
Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, na čo správe poukázal aj žalovaný. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku, žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď. rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Obo/144/97). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možno poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv žalovaného, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právny titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť exekúcia ohrozená, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd tiež, vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo a z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k návrhu. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil listinné dôkazy a to výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. v zmysle, ktorého mal súd preukázané, že žalovaný je vlastníkom parcely č.XXXX/XX o výmere 560 m2 a stavby s charakterom priemyselné budovy so súpisným č. XXXX stojacej na parcele č. XXXX/XX, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 23.02.2018. Ďalej žalobca predložil vyjadrenie k oznámeniu zo dňa 21.10.2020 adresované zo strany žalobcu pravdepodobne právnemu zástupcovi žalovaného datované dňom 23.10.2020, podľa obsahu, ktorého vysvetľuje žalobca právnemu zástupcovi žalovaného okolnosti, ktoré zrejme, boli uvedené v oznámení zo dňa 21.10.2020, ktoré však súdu predložené nebolo. Ďalej žalobca osvedčoval existenciu svojho nároku vyjadrením zo dňa 09.10.2020 (č. l. sp. 10 ), ktoré bolo adresované opäť zo strany žalobcu žalovanému, ktoré končí vyjadrením, že opätovne zasiela faktúru za vykonané práce. V tomto vyjadrení je uvedené, že v roku 2016 došlo k ústnej objednávke medzi S.. C. a firmou žalobcu na zhotovenie stavby: „ Sabinov - prestavba skladového objektu p. C.“, čo súd považuje len za tvrdenie, nakoľko ide o vyjadrenie len samotného žalobcu. Žalobca predložil fotodokumentáciu a daňový doklad - faktúru Č.. XXXXXXX adresovanú zo strany žalobcu ako dodávateľa žalovanému ako odberateľovi a to s dátumom vystavenia dňa 21.09.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.10.2020 s dobou dodania dňa 09.09.2020 znejúcu na sumu 44 756,89 EUR spolu so súpisom dodaných prác a s krycím listom súpisu vykonaných prác. Zlú finančnú situáciu žalovaného žalobca preukazoval prehľadom o firme žalovaného vytlačený prostredníctvom internetového portálu www.finstat <http://www.finstat>.sk. Súd po preskúmaní vyššie uvedených listín, ako aj tvrdení žalobu dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli aspoň čiastočne osvedčené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ten kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, právny záujem na nej, alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva. V prvom rade súd skúmal, či žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno využiť na
úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Žalobca tvrdí, že taký vzťah tu je, ale ho neosvedčil, súd nemal preukázané, že strany uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, ako to tvrdí žalobca, kde žalobca bol v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaný v právnom postavení objednávateľa. Treba zdôrazniť, že samotná faktúra predstavuje len účtovný doklad, ktorému mala predchádzať zmluva, aj keď ústna. Vo vzťahu k aspoň osvedčenej pohľadávke žalobcu voči žalovanému, pritom súd poukazuje aj na skutočnosť, že ešte ani samotná existencia dlhu nemusí byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Preto ďalšie predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu rozhodujúcich skutočnosti tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného. Sumarizujúc vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné predpoklady (tu sa prejavili úskalia ústne uzavretej zmluvy o dielo, ako hmotnoprávny základ nároku) na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol na základe úspešnosti žalobcu v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom doručenia.