Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-136-2019.pdf
PDF · 142.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu JNT, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Sklepárska 8a, IČO: 36582468, zastúpeného JUDr. Ivanom Vankom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Floriánska 19 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutí žalovaného č. 101440087/2019 zo dňa 12.06.2019 a č. 101439871/2019 z 12.06.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 09.08.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky dňa 13.08.2019 (14.08.2018 aj osobne) žiadal žalobca preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutí žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101440087/2019 z 12.06.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 100260894/2019 zo dňa 22.01.2019, ako aj rozhodnutia žalovaného č. 101439871/2019 z 12.06.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 100258643/2019 zo dňa 22.01.2019. V žalobe nesúhlasil s uznaním viny zo spáchania vytýkaných správnych deliktov a naviac uložená sankcia (pokuta) je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona, pretože bola uložená vo výške vyššej než je zákonom stanovená hranica. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutia žalovaného (ako aj súvisiace rozhodnutia správcu dane) za nezákonné, čo podľa žalobcu zakladá dôvod pre ich zrušenie správnym súdom. Namietal, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čím boli naplnené zrušovacie dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku.
2. Žalovaný rozhodnutím č. 101440087/2019 zo dňa 12.06.2019 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice č. 100260894/2019 zo dňa 22.01.2019, ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 daňového poriadku uložená žalobcovi pokuta vo výške 5.695,80 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt (t.j. žalobca) podal dňa 27.07.2015 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2015, v ktorom si uplatnil podľa § 79 ods. 1
zákona o DPH nadmerný odpočet na DPH v sume 22.206,80 EUR. Dňa 09.05.2017 podal dodatočné daňové priznanie k DPH za označené zdaňovacie obdobie, ktorým zvýšil nadmerný odpočet na sumu 26.206,80 EUR. Na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vykonal správca dane u daňového subjektu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100721403/2018 zo dňa 12.04.2018, ktorý bol daňovému subjektu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 04.05.2018, ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101260817/2018 zo dňa 02.07.2018, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu rozdiel na DPH v sume 30.000 EUR, nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 26.206,80 EUR a vyrubil daň v sume 3.793,20 EUR. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 102169447/2018 zo dňa 06.11.2018 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Následne správca dane vydal dňa 22.01.2019 rozhodnutie č. 100260894/2019, ktorým v zmysle § 155 ods. 1 písm. f/ bodu 4 daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 5.695,80 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona o DPH. Proti označenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný vydal touto žalobou preskúmavané rozhodnutie. K jednotlivým námietkam daňového subjektu v súvislosti s podanou žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102169447/2018 zo dňa 06.11.2018 (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101260817/2018 zo dňa 02.07.2018) o určení rozdielu na DPH v sume 30.000 EUR za zdaňovacie obdobie jún 2015 žalovaný uviedol, že podľa § 155 ods. 13 daňového poriadku, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa ods. 1 písm. f/. Novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že konanie na Krajskom súde v Košiciach o preskúmanie tohto rozhodnutia do doby rozhodnutia o odvolaní daňového subjektu voči rozhodnutiu o uložení pokuty právoplatne ukončené nebolo, preto rozhodnutie o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 je naďalej právoplatné a vykonateľné a tvorí tak základ na prijatie záveru o spáchaní správneho deliktu. Žalovaný zdôraznil, že dôsledkom právoplatnosti označeného rozhodnutia je jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, s tým, že ak správca dane zistí, že sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, uloží obligatórne daňovému subjektu pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 daňového poriadku. K námietke daňového subjektu o začatej daňovej exekúcii, resp. o odvolaní voči daňovej exekučnej výzve žalovaný uviedol, že podľa § 88 ods. 1 daňového poriadku je daňové exekučné konanie samostatné konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok daňového subjektu, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149 daňového poriadku. Podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve, resp. odkladný účinok podaného odvolania a skutočnosť, že odvolací orgán o odvolaní voči daňovej exekučnej výzve do doby podania odvolania proti rozhodnutiu o pokute ešte nerozhodol, nemá žiaden vplyv na rozhodovanie o predmetnom odvolaní daňového subjektu.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 101439871/2019 zo dňa 12.06.2019 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice č. 100258643/2019 zo dňa 22.01.2019, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 888,50 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona o DPH. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt podal dňa 25.04.2016 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016, v ktorom podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH si uplatnil nadmerný odpočet na DPH v sume 58.782,57 EUR. Dňa 10.05.2016 daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie k DPH za označené zdaňovacie obdobie, ktorým znížil nadmerný odpočet zo sumy 58.782,57 EUR na sumu 51.052,47 EUR. Na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vykonal správca dane u daňového subjektu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101033742/2017 zo dňa 23.05.2017, ktorým dňom bola zároveň daňová kontrola ukončená. Následne dňa 03.07.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 101263830/2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu rozdiel na DPH v sume 51.620 EUR za zdaňovacie obdobie marec 2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume 51.052,47 EUR a vyrubil daň v sume 567,53 EUR. Na základe podaného odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 102198841/2018 zo dňa 08.11.2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016. Dňa 22.01.2019 vydal
správca dane rozhodnutie č. 100258643/2019, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 888,50 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona o DPH. K námietke daňového subjektu v súvislosti s podanou žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102198841/2018 zo dňa 08.11.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101263830/2018 zo dňa 03.07.2018 o určení rozdielu na DPH v sume 51.620 EUR za zdaňovacie obdobie marec 2016, žalovaný argumentoval ustanovením § 155 ods. 13 daňového poriadku (tak ako aj v predchádzajúcom preskúmavanom rozhodnutí) s tým, že konanie na Krajskom súde v Košiciach vo veci podania žaloby pod sp. zn. 8S/14/2019 do doby rozhodovania o odvolaní daňového subjektu voči rozhodnutiu o uložení pokuty nebolo právoplatne ukončené, preto rozhodnutie č. 101263813/2018 zo dňa 03.07.2018 je naďalej právoplatné a vykonateľné. Dôsledkom právoplatnosti je jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, preto ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, správca dane uloží obligatórne daňovému subjektu podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 daňového poriadku pokutu. Daňový subjekt podal žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102198841/2018 zo dňa 08.11.2018, ktorého súčasťou bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Do vydania rozhodnutia žalovaného vo veci odvolania voči rozhodnutiu o uložení pokuty nebolo žalovanému doručené rozhodnutie príslušného súdu, ktorým by bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe, resp. ktorým by takýto návrh bol zamietnutý. Až v prípade, ak by Krajský súd v Košiciach uznesením rozhodol, že správnej žalobe priznáva odkladný účinok, žalovaný ako odvolací orgán by bol povinný odvolacie konanie vo veci uloženia pokuty vo výške 888,50 EUR prerušiť až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci správnej žaloby vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/14/2019. K námietke daňového subjektu o začatí daňovej exekúcie, resp. o odvolaní voči daňovej exekučnej výzve žalovaný uviedol, že podľa § 88 ods. 1 daňového poriadku je daňové exekučné konanie samostatné konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok daňového subjektu, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149 daňového poriadku. Podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve, resp. odkladný účinok podaného odvolania a skutočnosť, že odvolací orgán o odvolaní voči daňovej exekučnej výzve do doby podania odvolania proti rozhodnutiu o pokute ešte nerozhodol, nemá žiaden vplyv na rozhodovanie o predmetnom odvolaní daňového subjektu.
4. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach včas správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutí žalovaného č. 101440087/2019 z 12.06.2019, ako aj č. 101439871/2019 z 12.06.2019, v ktorej argumentoval tým, že rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Košice č. 101260817/2018 z 02.07.2018 bol žalobcovi určený za zdaňovacie obdobie jún 2015 rozdiel DPH v sume 30.000 EUR, nebol mu priznaný nadmerný odpočet v sume 26.206,80 EUR a bola mu vyrubená daň v sume 3.793,20 EUR. Rozhodnutím č. 101263830/2018 z 03.07.2018 správca dane určil za zdaňovacie obdobie marec 2016 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 51.620,00 EUR, žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet v sume 51.052,47 EUR a vyrubil daň v sume 567,53 EUR. Proti týmto rozhodnutiam žalobca podal v zákonnej lehote odvolania, o ktorých rozhodoval žalovaný tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutia potvrdil. Išlo o rozhodnutia žalovaného č. 102169447/2018 zo dňa 06.11.2018, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia jún 2015 a rozhodnutie č. 102198841/2018 z 08.11.2018, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia marec 2016. Žalobca mal za to, že tieto rozhodnutia sú nezákonné a bol nimi ukrátený na svojich právach, preto proti týmto rozhodnutiam podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal ich súdneho prieskumu. Konanie o správnej žalobe na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/14/2019 bolo uznesením zo dňa 30.04.2019 zastavené. Následne žalobca podal novú správnu žalobu, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu totožných rozhodnutí o vyrubení dane, konanie o tejto správnej žalobe prebiehalo na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/66/2019 a vo veci ku dňu podania správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutí o uložení pokuty rozhodnuté právoplatne nebolo.
5. V správnej žalobe žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí o vyrubení dane v sume 3.793,20 EUR (za zdaňovacie obdobie jún 2015), ako aj dane v sume 567,53 EUR (za zdaňovacie obdobie marec 2016), pričom sa v celom rozsahu odvolal na dôvody obsiahnuté v žalobe, o ktorej konal správny súd vo veci vedenej pod sp. zn. 8S/66/2019. Ako ďalší žalobný dôvod uplatnený v správnej žalobe žalobca uviedol, že ak sú nezákonné základné rozhodnutia o vyrubení dane za zdaňovacie obdobia jún 2015 a marec 2016, nemôžu byť zákonnými ani nadväzujúce rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, pretože pokuta ako sankcia za správny delikt nemôže
byť uložená za situácie, keď samotné vyrubenie dane, nadväzujúce na nezákonné určenie rozdielu dane bolo realizované nezákonným rozhodnutím. Ďalej tvrdil, že predpokladom vyvodenia sankčnej zodpovednosti za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku je preukázateľné a nesporné zistenie, že deliktuálne zodpovedný subjekt, t.j. žalobca si skutočne uplatnil nárok na nadmerný odpočet vo vyššej než zákonnej výške. Tvrdil, že tento prvotný predpoklad pri konštatovaní o spáchaní správneho deliktu u žalobcu splnený nebol. Odôvodnil to tým, že z obsahu žaloby, o ktorej koná Krajský súd Košice pod sp. zn. 8S/66/2019, vyplývajú tak zásadné vady základných rozhodnutí o vyrubení dane za zdaňovacie obdobia jún 2015 a marec 2016, že nemožno hovoriť o preukázateľnom a spoľahlivom zistení, že žalobca si skutočne uplatnil nárok na nadmerný odpočet vo vyššej než zákonnej výške. Aj keď si žalobca uvedomuje, že základné rozhodnutia vo vyrubovacom konaní sú právoplatné, neznamená to, že sú aj zákonné a trvalo nezmeniteľné. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu, podľa žalobcu bolo zákonnou povinnosťou žalovaného rozhodnúť podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku a prerušiť odvolacie konanie vo veci uloženia pokuty, keďže mal vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke - zákonnosti rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že len uznesenie správneho súdu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo dôvodom na prerušenie odvolacieho konania, pretože z § 61 ods. 1 daňového poriadku nemožno vyvodiť žiaden takýto predpoklad a povinnosť prerušiť konanie je limitovaná len vedomosťou o začatí konania o predbežnej otázke.
6. Ako ďalší žalobný dôvod v správnej žalobe žalobca uviedol, že ak by aj boli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, výška uloženej pokuty ako peňažnej sankcie za správny delikt nie je v súlade so zákonom, čo odporuje základnému princípu ukladania sankcií vo verejnom práve „nulla poena sine lege,“ teda žiaden postih bez zákona. Takýto princíp je plne aplikovateľný aj pri správe daní a je odrazom ústavnej povinnosti štátnych orgánov, konať len spôsobom a v rozsahu, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), poukázal pritom na ustanovenie § 155 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého uložená pokuta môže byť nie menej ako 1% z vyrubenej sumy, najviac však vo výške vyrubenej sumy. Citované zákonné ustanovenie tak upravuje spôsob a algoritmus výpočtu pokuty za označený správny delikt, zároveň však ustanovuje korektív spočívajúci v stanovení minimálnej, ale zároveň aj maximálnej výšky uloženej pokuty. Z výrokov rozhodnutí správcu dane vyplýva, že rozhodnutím č. 101260817/2018 z 02.07.2018 bola žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2015 vyrubená daň v sume 3.793,20 EUR a rozhodnutím č. 101263830/2018 zo dňa 03.07.2018 vyrubená daň v sume 567,53 EUR. Podľa žalobcu takto kvantifikované sumy vyrubenej dane predstavovali maximálnu možnú zákonnú výšku pokuty a v prípade, ak uložená pokuta presahuje označené sumy, preskúmavané rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane sú v rozpore so zákonom. Žalobca v tej súvislosti poukázal na terminologicky, ako je obsahový rozdiel medzi „určením rozdielu dane“ a „vyrubením dane,“ ktorý vyplýva z § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku. Pokiaľ rozdiel dane správca dane určuje, samotnú daň vyrubuje. Napokon uvedené vyplýva aj z výrokovej časti rozhodnutí vo veciach žalobcu vo vyrubovacom konaní, kde: 1/ za zdaňovacie obdobie jún 2015 bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 30.000 EUR a bola vyrubená daň v sume 3.793,20 EUR a 2/ za zdaňovacie obdobie marec 2016 bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 51.620,00 EUR a bola vyrubená daň v sume 567,53 EUR. Ustanovenie § 155 ods. 2 daňového poriadku podľa žalobcu tak gramaticky jasne, zreteľne a bez možnosti alternatívneho výkladu limituje maximálnu výšku pokuty výškou samotnej vyrubenej sumy. Akékoľvek uvažovanie v smere limitácie maximálnej výšky pokuty iným než uvedeným spôsobom (napr. výškou určeného rozdielu dane) podľa žalobcu odporuje nielen doslovnému gramatickému vyjadreniu tejto sankcie v daňovej norme, ale súčasne by odporovalo aj výkladovým metódam uplatňovaným v daňovom práve. Z uvedenej úvahy podľa žalobcu vyplýva, že ak by aj bola bez pochybností preukázaná zodpovednosť žalobcu za správny delikt (čo však nebolo preukázané), maximálna výška pokuty za zdaňovacie obdobie jún 2015 by bola 3.793,20 EUR a za zdaňovacie obdobie marec by bola v sume 567,53 EUR.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.02.2020 k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vo vyjadrení stručne zhrnul rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali za následok vydanie preskúmavaných rozhodnutí o uložení pokuty v súvislosti s uplatnením nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2015, ako aj zdaňovacie obdobie marec 2016 a k jednotlivým žalobným dôvodom žalobcu uviedol nasledovné :
„ K žalobnému dôvodu žalobcu v súvislosti s podanou žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 102169447/2018 zo dňa 06.11.2018 a č. 102198841/2018 zo dňa 08.11.2018, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní, žalovaný uvádza, že v zmysle § 155 ods. 13 Daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f). Novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. V čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného (č. 101440087/2019 a č. 101439871/2019 zo dňa 12.06.2019) nebolo konanie na Krajskom súde v Košiciach vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 102169447/2018 zo dňa 06.11.2018 a č. 102198841/2018 zo dňa 08.11.2018, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní, právoplatne ukončené a zároveň nebolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, a teda v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného boli rozhodnutia správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní právoplatné a vykonateľné. Žalovaný zároveň nebol povinný prerušiť konanie podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, ako to namieta žalobca. K tomuto žalobnému dôvodu žalovaný ďalej uvádza, že konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/14/2019 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 102169447/2018 zo dňa 06.11.2018 a č. 102198841/2018 zo dňa 08.11.2018 bolo uznesením zo dňa 30.04.2019 zastavené. Tak, ako to aj žalobca v žalobe uviedol, podal žalobca ďalšiu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 102169447/2018 zo dňa 06.11.2018 a č. 102198841/2018 zo dňa 08.11.2018, ktorú Krajský súd v Košiciach uznesením pod sp. zn. 8S/66/2019 zo dňa 23.10.2019 odmietol. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/66/2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2019. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie č. 101260817/2018 zo dňa 02.07.2018 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 30 000 eur a č. 101263830/2018 zo dňa 03.07.2018 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 v sume 51 620,00 eur, sú aj naďalej právoplatné a vykonateľné. Z uvedeného dôvodu je aj toto tvrdenie žalobcu neopodstatnené. K tvrdeniu žalobcu o nezákonnosti rozhodnutí o uložení pokuty z dôvodu ich uloženia nad maximálne stanovenú sumu, žalovaný uvádza, že podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku sa správneho deliktu dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. Podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. Podľa ustanovenia § 155 ods. 2 Daňového poriadku sa pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. Podľa ustanovenia § 155 ods. 5 Daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % so sumy podľa odseku 1 písm. f). Podľa ustanovenia § 155 ods. 7 Daňového poriadku sa pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. V danom prípade bola podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty č. 100260894/2019 zo dňa 22.01.2019 tá skutočnosť, že sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, keďže si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 vo výške 26 206,80 eur, ktorý bol o 30 000 eur väčší ako nárok na odpočítanie dane, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. Skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie sankcie bolo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia č. 100260894/2019 zo dňa 12.04.2018, ktorým správca dane určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 30 000 eur, správca dane rozhodnutím nepriznal nadmerný odpočet v sume 26 206,80 eur a vyrubil daň v sume 3 793,20 eur. Dôsledkom právoplatnosti uvedeného rozhodnutia bola jeho
záväznosť a nezmeniteľnosť. Právnou okolnosťou bola povinnosť správcu dane v prípade, ak sa žalobca dopustil sankcie podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, uložiť žalobcovi pokutu podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bodu 4 Daňového poriadku, a to vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správca dane vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Keďže lehota na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 uplynula dňa 27.07.2015 a oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 101183902/2017 zo dňa 02.06.2017 bolo žalobcovi doručené dňa 05.06.2017, postupoval správca dane v súlade s ustanovením § 155 ods. 2 Daňového poriadku, keď uložil žalobcovi pokutu odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 (28.07.2015) do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 Daňového poriadku (20.06.2017), a to za 694 dní. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (dňa 19.07.2018) bola 0,00 %. Vzhľadom k tomu, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10%, správca dane uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa 10% ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní, spôsobom podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku (10% x 30 000,00 x 694 : 365/366). V prípade vydania rozhodnutia o uložení pokuty č. 100258643/2019 zo dňa 22.01.2019 bola podkladom pre jeho vydanie tá skutočnosť, že sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, keďže si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške 51 052,47 eur, ktorý bol o 51 620,00 eur väčší ako nárok na odpočítanie dane, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. Skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie sankcie bolo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia č. 101263830/2018 zo dňa 03.07.2018, ktorým správca dane určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 v sume 51 620,00 eur, správca dane rozhodnutím nepriznal nadmerný odpočet v sume 51 052,47 eur a vyrubil daň v sume 567,53 eur. Keďže lehota na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 uplynula dňa 25.04.2015 a oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 103307868/2016 zo dňa 08.06.2016 bolo žalobcovi doručené dňa 10.06.2016, postupoval správca dane v súlade s ustanovením § 155 ods. 2 Daňového poriadku, keď uložil žalobcovi pokutu odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 (26.04.2016) do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 Daňového poriadku (27.06.2016), a to za 63 dní. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (dňa 26.07.2018) bola 0,00 %. Vzhľadom k tomu, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10%, správca dane uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa 10% ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní, spôsobom podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku (10% x 51 620,00 x 63 : 366). K tvrdeniu žalobcu, že správca dane v oboch prípadoch uložil pokutu nad jej maximálnu zákonnú hranicu, ktorou je podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku možnosť uloženia pokuty do sumy vyrubenej dane, Finančné riaditeľstvo SR s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti uvádza, že aj tento žalobný dôvod je neopodstatnený. V tejto súvislosti žalovaný ďalej poukazuje na to, že v § 68 ods. 5 Daňového poriadku je síce uvedené, že správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani a v § 68 ods. 6 Daňového poriadku je uvedené, že správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si mal uplatniť nárok podľa osobitných predpisov, ale pri určení výšky pokuty je správca dane povinný postupovať podľa § 155 Daňového poriadku. V § 155 ods. 2 Daňového poriadku je uvedené, že správca dane uloží pokutu najviac vo výške vyrubenej dane a toto ustanovenie určujúce spôsob výpočtu pokuty sa týka pokút uložených podľa § 155 ods. 1 písm. f), g) a h) Daňového poriadku, a to za správne delikty podľa § 154 ods. písm. e) až i) Daňového poriadku. Z uvedených ustanovení Daňového poriadku upravujúcich deliktuálnu zodpovednosť je zrejmé, že stanovenie maximálnej hranice uloženia pokuty pod pojmom vyrubená suma sa netýka len prípadov, v ktorých správca dane vo
vyrubovacom konaní vyrubil daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku daň alebo rozdiel dane. Pri správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, v prípade ak správca dane určí vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel dane tak, že žalobcovi neprizná celý nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, resp. dodatočnom daňovom priznaní a zároveň mu vyrubí daň, teda ak rozdiel dane bude ešte vyšší ako uplatnený nadmerný odpočet, považuje sa za vyrubenú daň podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku, súčet vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní (§ 155 ods. 1 písm. f/ bod 4), teda rozdiel dane určený správcom dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní. Z uvedeného dôvodu sú aj tieto žalobné dôvody neopodstatnené.“
8. Žalobca v replike z 28.02.2020 doručenej súdu elektronicky dňa 03.03.2020 trval na žalobných dôvodoch uplatnených v správnej žalobe a uviedol, že s argumentáciou žalovaného tak, ako ju prezentuje vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, sa nemôže stotožniť z týchto dôvodov:
- „rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní, a na podklade ktorých uložil správca dane žalobcovi pokuty, neboli vydané v súlade so zákonom (na čo podrobne poukazujeme v bode II žaloby)
- žalobca sa všeobecnou správnou žalobou v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/14/2019 domáhal súdneho preskúmania predmetných rozhodnutí; toto konanie bolo uznesením zastavené
- vzhľadom na vyššie uvedené podal žalobca opätovne všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania totožných rozhodnutí (konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/66/2019, ktorého skutkový stav je podrobne popísaný v žalobe)
- logickým výkladom argumentum a minori ad maius je zrejmé, že ak sú nezákonné základné rozhodnutia o vyrubení dane za zdaňovacie obdobie jún 2015 a marec 2016, nemôžu byť zákonnými ani nadväzujúce rozhodnutia o uložení pokuty
- vyzdvihujeme skutočnosť, že žalovaný neprerušil odvolacie konanie vo veci uloženia pokuty, napriek existencii jeho zákonnej povinnosti vydať takéto rozhodnutie, a to aj bez návrhu daňového subjektu (pozri ustanovenie § 61 ods. 1 daňového poriadku)
- v neposlednom rade žalobca poukazuje na nenaplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku
- ak by aj znaky skutkovej podstaty naplnené boli, namietame výšku uloženej pokuty, ktorá odporuje princípu „Nulla poena sine lege,“ nakoľko ustanovenie § 155 ods. 2 daňového poriadku explicitne limituje maximálnu výšku pokuty výškou samotnej vyrubenej sumy.“
9. Žalovaný sa duplikou k replike žalobcu nevyjadril napriek tomu, že výzva súdu spolu s replikou žalobcu mu bola riadne doručená dňa 23.04.2020.
10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101440087/2019 z 12.06.2019, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 100260894/2019 z 22.01.2019, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101439871/2019 z 12.06.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 100258643/2019 z 22.01.2019 v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) aplikujúc aj právny režim Správneho súdneho poriadku o konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, oboznámil sa s úplným obsahom administratívneho spisu správneho orgánu a vo veci vyhlásil rozsudok procesným postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keď na základe výzvy súdu zo dňa 18.11.2020, zaslanej v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 s takýmto postupom vyslovili súhlas účastníci konania, resp. ich zástupcovia. Zástupca žalobcu súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania elektronickým podaním so zaručeným podpisom doručeným dňa 25.11.2020 a žalovaný elektronickým podaním doručeným súdu dňa 26.11.2020.
11. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého takéhoto objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči občanovi, ako aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.
12. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd na to nemá kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených správnou žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
13. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
15. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
16. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
18. Podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.
19. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, pokuta podľa odseku 1 písm. f/ až h/ sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane.
20. Podľa § 155 ods. 13 daňového poriadku, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
21. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom preskúmavacom konaní je preskúmanie zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktorý označenými rozhodnutiami č. 101440087/2019 z 12.06.2019 a č. 101439871/2019 zo dňa 12.06.2019 potvrdil rozhodnutia správcu dane o uložení pokuty za správne delikty spočívajúce v uplatnení
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia jún 2015 a marec 2016 podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, za čo žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 5.695,80 EUR za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2015 a pokuta vo výške 888,50 EUR za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2016, v oboch prípadoch vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý mal právo si uplatniť podľa zákona o DPH.
22. V tej súvislosti (aj s ohľadom na uplatnené žalobné dôvody) je podstatným, že žalobca podal na tunajší súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102169447/2018 zo dňa 06.11.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101260817/2018 z 02.07.2018, ktorým bol žalobcovi určený za zdaňovacie obdobie jún 2015 rozdiel DPH v sume 30.000 EUR, nebol mu priznaný nadmerný odpočet v sume 26.206,80 EUR a bola mu vyrubená daň v sume 3.793,20 EUR, ako aj rozhodnutia č. 102198841/2018 zo dňa 08.11.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101263830/2018 z 03.07.2018, ktorým daňovému subjektu bol určený za zdaňovacie obdobie marec 2016 rozdiel DPH v sume 51.620,00 EUR, nebol mu priznaný nadmerný odpočet v sume 51.052,47 EUR a bola mu vyrubená daň v sume 567,53 EUR, teda žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného vydaných vo vyrubovacom konaní, ktoré tvorili základ pre sankčný postih žalobcu. Konanie na správnom súde o žalobe žalobcu bolo vedené pod sp. zn. 8S/14/2019, ktoré bolo uznesením z 30.04.2019 pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Následne podal žalobca novú všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu totožných rozhodnutí o vyrubení dane, s tým, že správny súd z obsahu súdnych pomôcok (počítačová aplikácia - register súdnych spisov) zistil, že uznesením zo dňa 23.10.2019 bola žaloba žalobcu zo dňa 19.06.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 8S/66/2019 odmietnutá z dôvodu, že bola podaná po zákonom stanovenej lehote. Uvedené rozhodnutie správneho súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 10.12.2019 (voči tomto rozhodnutiu nebola podaná kasačná sťažnosť).
23. Vzhľadom na tieto zistenia je nesporné, že v súčasnosti neprebieha žiadne konanie pred súdom o prieskum zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane vydaných vo vyrubovacom konaní, ktorými bola žalobcovi vyrubená DPH za zdaňovacie obdobia jún 2015 a marec 2016, pretože konania o podaných správnych žalobách žalobcu o súdny prieskum týchto rozhodnutí vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/14/2019, ako aj sp. zn. 8S/66/2019 boli právoplatne ukončené (zastavením, resp. odmietnutím), bez meritórneho prejednania veci. Za takejto situácie je preto neopodstatnený žalobný dôvod žalobcu o nezákonnosti základných rozhodnutí o vyrubení dane za označené zdaňovacie obdobia, a podľa názoru správneho súdu v tomto súdnom preskúmavacom konaní súdu neprináleží sa zaoberať otázkou ich prípadnej nezákonnosti, pretože žalobca mal prostriedok právnej ochrany (t.j. včas podanú správnu žalobu za splnenia ostatných zákonom stanovených povinností), ktorú však efektívne nevyužil.
24. Podľa názoru správneho súdu predpokladom vyvodenia sankčnej zodpovednosti za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku je preukázateľné a nesporné zistenie, že deliktuálne zodpovedný subjekt (žalobca) si uplatnil nárok na nadmerný odpočet vo vyššej než zákonnej výške. Takýto predpoklad pre konštatovanie o spáchaní správneho deliktu v prípade žalobcu bol naplnený tým, že boli administratívnymi daňovými orgánmi vydané rozhodnutia o vyrubení dane za zdaňovacie obdobia jún 2015 a marec 2016, ktoré sú právoplatné a vykonateľné a tieto neboli predmetom súdneho prieskumu pred Krajským súdom v Košiciach, pretože žalobca nepodal včas správnu žalobu na ich súdny prieskum. Uvedené rozhodnutia sú preto nezmeniteľné a tvoria podklad pre sankčnú zodpovednosť žalobcu v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 daňového poriadku.
25. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o povinnosti žalovaného prerušiť odvolacie konanie o uložení pokuty vzhľadom na znenie § 61 ods. 1 daňového poriadku, správny súd uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného aj túto námietku hodnotí ako nedôvodnú, a poukazuje na znenie § 155 ods. 13 daňového poriadku, ktoré ustanovenie počíta so situáciou, že daňové orgány môžu prípadne základné rozhodnutie o vyrubení dane zmeniť. Uvedené ustanovenie tak priamo reaguje na prípadnú novú situáciu o výške uloženej dane, preto podľa názoru súdu aj v prípade, ak by prebiehalo súdne preskúmavacie konanie o zákonnosti rozhodnutia o výške uloženej dane, žalovaný nemal zákonnú povinnosť prerušiť odvolacie konanie o výške pokuty.
26. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutí žalovaného z dôvodu, že týmito rozhodnutiami mu bola uložená sankcia nad zákonom stanovený limit, ktorý je pre vytýkaný správny
delikt určený maximálne vo výške 1% z vyrubenej sumy dane, správny súd uvádza, že aj túto námietku žalobcu považuje z dôvodov, ktoré sú ďalej uvedené, za nedôvodnú a preto nepovažoval za potrebné použiť výkladové pravidlá, na ktoré poukázal žalobca v správnej žalobe. Podľa názoru súdu (v súlade s právnym názorom žalovaného prezentovaným v preskúmavaných rozhodnutiach) ust. § 155 ods. 2 daňového poriadku stanovuje, že pokuty uložené podľa § 155 ods. 1 písm. f/ až h/ daňového poriadku za správne delikty, ktorých skutková podstata je vymedzená ust. § 154 ods. 1 písm. e/ až i/ daňového poriadku predstavujú „........nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy, najviac však vo výške vyrubenej sumy,“ s tým, že ak správca dane vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku: „vyrubí rozdiel dane oproti vyrubenej dani,“ resp. „určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú má daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,“ teda v podstate ak neprizná daňovému subjektu celý nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní (resp. v dodatočnom daňovom priznaní), a zároveň mu vyrubí daň (rozdiel dane bude ešte vyšší, než uplatnený odpočet), je potrebné za vyrubenú daň považovať súčet vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom, alebo dodatočnom daňovom priznaní, čo predstavuje rozdiel dane určený správcom dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní. Správca dane určil daňovému subjektu, t.j. žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 30.000,00 EUR, rozhodnutím nepriznal nadmerný odpočet v sume 26.206,80 EUR a vyrubil daň v sume 3.793,20 EUR a za zdaňovacie obdobie marec 2016 určil rozdiel DPH v sume 51.620,00 EUR, nepriznal nadmerný odpočet v sume 51.052,47 EUR a vyrubil daň v sume 567,53 EUR, teda v oboch prípadoch uložená pokuta nepresiahla určený rozdiel DPH vo vyrubovacom konaní.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, správny súd preto dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto žalobu v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačnú sťažnosť, ktorú možno podať v lehote tridsiatich dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).