Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Pc-29-2019.pdf
PDF · 108.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Pc/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľky G. proti osobe povinnej z výživného Z. o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Osoba povinná z výživného je povinná prispievať na výživu navrhovateľky od 20. 06. 2019 do 31. 01. 2020 sumou 50 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlžné výživné za obdobie od 20. 06. 2019 do 31. 01. 2020 vo výške 366,66 eur povoľuje súd osobe povinnej z výživného splácať po 50 eur mesačne, počnúc prvým dňom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.
III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 20. 06. 2019 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby jej súd určil výživné vo výške 200 eur mesačne zo strany manžela počnúc mesiacom júl 2019.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že manžel ju opustil, pričom ona ostala sama s jedným maloletým dieťaťom a zároveň vo vysokom štádiu tehotenstva, ktoré jej znemožnilo privyrábať si na živobytie popri rodičovskom príspevku. Nakoľko manžel mal v roku 2018 priemerný mesačný príjem 1500 eur, momentálne žije u svojej priateľky, mala za to, že bude v jeho možnostiach schopnostiach prospievať jej výživným v sume 200 eur. Tieto peniaze mali slúžiť ako rezerva na pokrytie potrieb, ktoré sa nečakane vyskytnú. Ona okrem rodičovského príspevku iný príjem nemala. Nakoľko bola pre pôrodom, nemohla sa zamestnať alebo si nájsť prácu na skrátený pracovný čas. V priebehu konania žiadala určiť výživné do právoplatnosti rozsudku o rozvode, to je do 19.09.2020, nakoľko v tento deň bolo manželstvo právoplatne rozvedené.
3. Povinný manžel vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. V mesiaci jún 2019 mal príjem 430 eur v čistom, čo nepostačuje ani pokrytie jeho potrieb.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom osobou povinnou z výživného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä vyjadreniami osoby povinnej z výživného, lustráciami účastníkov v registri SP, vyjadrením navrhovateľky spolu s prílohami (príloha zo Sociálnej poisťovne a výpis z účtu v Tatrabanke preukazujúce príjmy a výdavky od júla 2019 do júla 2020), výplatnými páskami osoby povinnej z výživného od júna 2019 do októbra 2019, potvrdením ÚPSVaR Nové Zámky,
ďalším vyjadrením osoby povinnej z výživného, výplatnými páskami osoby povinnej z výživného za obdobie 06/2020 do 11/2020, oznámením ÚPSVaR Nové Zámky o zaradení osoby povinnej do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1P/91/2019 z 02. 07. 2020, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1P/144/2019 z 26. 05. 2020, ktorým boli upravené rodičovské práva a povinnosti na čas do rozvodu.
5. Osoba povinná z výživného sa nariadeného pojednávania zúčastnil iba dvakrát, kde uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Ďalej uviedol, že v minulosti spoločne s navrhovateľkou v priebehu roka sezónne pracovali v zahraničí, jednalo sa o sezónnu prácu 4 mesiace v roku a príjem bolo 1 300 - 1 500 eur v čistom. Ostatné mesiace v roku už bol na minimálnej mzde. Následne sa osoba povinná z výživného vyjadrovala len písomne.
6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi dňa 29. 09. 2020 uviedla, že bývalý manžel ju nechal samú tehotnú s dieťaťom, preto podala tento návrh. Bývalý manžel vedel, že je tehotná. Od januára 2019 nežil už nežil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Na čas do rozvodu bolo určené výživné na mal. F. vo výške 80 eur. Od podania tohto návrhu, kým jej nebolo určené spätné výživné, neprispieval jej žiadnou sumou. Neprispieval jej ani na maloletú dcéru, ktorá sa narodila v auguste 2019. Na splatenie dlžného výživného mal určenú lehotu do konca roka 2020, pričom dlh mal vo výške do 500 eur. Aktuálne bývalý manžel platí 130 eur výživné na deti, avšak nie včas. Od februára do júna 2020 jej posielal len 80 eur. To je to dlžné výživné do rozvodu. Počas tohto pojednávania bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 370 eur mesačne, spolu s rodinnými prídavkami na dve deti, čiže dokopy to činí 419 eur, ktoré jej vypláca úrad práce. Potom dostáva výživné pre maloleté deti. Zamestnala už na dobu neurčitú v spoločnosti Kaufland, avšak len na dobu 6 hodín denne. Má tak uplatnený aj daňový bonus, čiže celkovo v čistom môj plat činí 580 eur. Žiaden ďalší príjem nemala. Na pojednávaní konanom dňa 22. 04. 2021 uviedla, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 19. 09. 2020, preto žiadala priznať manželské výživné za obdobie od podania návrhu do 19. 09. 2020. Zároveň upresnila aj výšku výživného a žiadala priznať sumu 50 eur, za obdobie od 01. 07. 2019 do 19. 09. 2020. Ďalej uviedla, že v čase podania návrhu bola vo vysokom štádiu tehotenstva a v tom čase jej znížili rodičovský príspevok na sumu 230 eur mesačne, pričom časť jej bola vyplácaná Sociálnou poisťovňou v sume 130 eur a zvyšok jej doplácal ÚPSVaR. Takýto príjem mala do konca mesiaca január 2020. Okrem tohto príjmu dostávala ešte prídavky na deti. V novembri 2019 súd rozhodol neodkladným opatrením o výživnom na obe deti v celkovej výške 130 eur, od tej doby vtedajší manžel platil výživné na deti. Následne súd rozhodol rozsudkom o rodičovských právach a povinnostiach na čas do rozvodu, kde deťom bolo priznané výživné vo výške 130 eur mesačne, plus tam bolo určené dlžné výživné, na F. 320 eur a na Z. 150 eur, čiže spolu 470 eur. Na toto dlžné výživné jej otec doposiaľ poslal len 40 eur. Následne rozsudkom z 02. 07. 2020 súd ich manželstvo rozviedol, a teda je si vedomá, že právoplatnosťou rozsudku o rozvode končí jej nárok ako manželky na manželské výživné. Preto si uplatnila za výživné od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku. Následne vzhľadom na zlú fin. situáciu, keďže sama ostala s dvoma mal. deťmi, ako matka samoživiteľka hľadala možnosti ako zvýšiť príjem a od januára 2020 sa zamestnala na dohodu v spoločnosti Robel, pričom prvý príjem z tohto zamestnania jej prišiel až v mesiaci február 2020 vo výške 442,91 eur. V mesiaci február a marec 2020 tam pracovala, avšak vzhľadom na pandémiu mala príjem len okolo 200 eur mesačne. Potom nebola zamestnaná, poberala rodičovský príspevok, prídavky na deti a výživné na deti, čo bolo zhruba do 600 eur. V mesiacoch apríl - jún nepracovala a jediným príjmom bol rodičovský príspevok, prídavky na deti a výživné na deti. Od mesiaca jún 2020 sa zamestnala v spoločnosti Kaufland na čiastočný úväzok na 6 hodín denne s príjmom mesačne okolo 500 - 600 eur. V Kauflande pracovala do konca roka 2020, potom šla pracovať do zahraničia. Avšak v tom čase už bola po rozvode, preto tento príjem nie je rozhodný v tomto konaní.
V čase, keď sa jej narodilo mladšie dieťa, kupovala mlieko a plienky s tým, že dohromady to mohlo byť 200 eur aj so stravou na syna. Platila navyše rodičom za bývanie 200 eur mesačne. Pričom v tom čase mala príjem 130 eur. Bez pomoci rodičov by nemohla existovať, a to hlavne v čase odchodu bývalého manžela zo spoločnej domácnosti. Syn chodí do škôlky od roku 2018 doposiaľ, do škôlky chodieval aj v čase, kedy bola s dcérou na materskej. Za škôlku platí 75 eur. V čase keď sa zamestnala v Kauflande, dcérku dávala do súkromných jaslí od septembra do decembra. Do septembra bola doma s dcérou a pomáhali jej moji rodičia. Rodičia jej pomáhajú aj doposiaľ. Súhlasila, aby osoba povinná z výživného splácala svoj dlh aj v splátkach, nakoľko to jednorazovo nedokáže zaplatiť. Výšku splátky ponechala na úvahe súdu.
7. Osoba povinná z výživného vo svojich vyjadreniach opakovane s podaným návrhom a platením manželského výživného nesúhlasil. Opakovane poukazoval na skutočnosti a výdavky týkajúce sa ich spoločného života a poskytnutých súm do júna 2019. Súd ho však upozornil, že predmetom konania je manželské výživné, pričom nárok na manželské výživného vzniká až podaním návrhu, t. j od 20. 06. 2019, pričom navrhovateľka v návrhu žiadala priznať výživné od mesiaca júl 2019 a keďže manželstvo účastníkov bolo ku dňu 19. 09. 2020 právoplatne rozvedené, týmto dňom zaniká nárok na manželské výživné. Preto obdobie pred podaním návrhu a po právoplatnosti rozsudku o rozvode, je v danej veci nepodstatné.
8. Vo svojich vyjadreniach ďalej uviedol, že v období jún 2019 mal príjem 427,11 eur, rovnako aj v júli 2019, v auguste mal príjem 254,88 eur + 507,32 eur celkovo 762,20, v septembri 2019 mal príjem 1 214,95 eur, v mesiaci október 2019 mal príjem 1450 eur, v mesiaci november 2019 mal príjem 560 eur, v mesiacoch december 2019 až február 2020 bol PN, počas tohto obdobia poberal nemocenskú dávku, v mesiacoch marec 2020 - máj 2020 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nepoberal žiadnu dávku, nakoľko boli s navrhovateľkou manželia, a teda boli posudzovaní spoločne. Od 01. 06. 2020 je opätovne zamestnancom Makostav a v mesiaci jún 2020 mal príjem 63,85 eur, v júli 2020 mal príjem 66,94 eur (pozri vyjadrenie čl. 118 spisu).
V mesiaci august 2020 bol zamestnancom spol. Euprogres a v mesiaci august 2020 mal príjem 916,68 eur, v mesiaci september 2020 mal príjem 1 533,46 eur, v mesiaci október 2020 mal príjem 1 269,44 eur a v mesiaci november 2020 mal príjem 586,22 eur. Od decembra 2020 je vedený na ÚPSVaR. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tak na maloleté deti platí výživné celkovo vo výške 130 eur, na stravu má výdavky 150 eur. Ďalej má bežné výdavky spojené s oblečením, hygienickými potrebami, mobilným telefónom v sume 110 eur mesačne (pozri vyjadrenie čl. 152 spisu). Ešte uviedol, že ak sezónne pracuje v Rakúsku má vyššie výdavky na naftu vo výške 500 eur mesačne.
9. Podľa výpisu z účtu navrhovateľky vyplynulo, že v mesiaci júl 2019 mala príjem 470 eur, v mesiaci august 2019 mala príjem 620 eur, v mesiaci september 2019 mala príjem 270 eur, v mesiaci október 2019 mala príjem 134,60 eur a príspevok pri narodení dieťaťa v sume 964,64 eur, v mesiaci november 2019 mala príjem 412 eur, v mesiaci december 2019 mala príjem 280 eur, v mesiaci január 2020 mala príjem 269,38 eur, v mesiaci február 2020 mala príjem 803,71 eur vrátane výživného na syna, v mesiaci marec 2020 mala príjem 835,32 eur vrátane výživného na syna, v mesiaci apríl mala príjem 679,33 vrátane výživného na syna, v mesiaci máj 2020 mala príjem v sume 511 eur vrátane výživného na syna a vrátená daň za rok 2019 v sume 235,15 eur, v mesiaci jún 2020 mala príjem 499, 90 eur vrátane výživného na syna, v mesiaci júl 2020 mala príjem 856 eur.
10. Podľa vyjadrenia samotnej osoby povinnej z výživného mal príjem v mesiaci jún 2019 vo výške 427,11 eur, rovnako aj v júli 2019 mal príjem 427,11, v auguste mal príjem 254,88 eur + 507,32 eur celkovo 762,20, v septembri 2019 mal príjem 1 214,95 eur, v mesiaci október 2019 mal príjem 1 450 eur, v mesiaci november 2019 mal príjem 560 eur. Potom bol od decembra 2019 do konca februára 2020 PN, od 01. 03. 2020 do 31. 05. 2020 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od júna 2020 opäť pracuje, pričom v spol. Makostav mal v mesiaci jún 2020 mal príjem 63,85 eur, v júli 2020 mal príjem 66,94 eur. V mesiaci august 2020 bol zamestnancom spol. Euprogres a v mesiaci august 2020 mal príjem 916,68 eur, v mesiaci september 2020 mal príjem 1 533,46 eur, v mesiaci október 2020 mal príjem 1 269,44 eur a v mesiaci november 2020 mal príjem 586,22 eur. Od decembra 2020 je vedený na ÚPSVaR.
11. ÚPSVaR Nové Zámky vo svojej správe zo dňa 06. 10. 2020 uviedol, že Z. nebol poberateľom žiadnej dávky.
12. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky súdu oznámila, že v období od 01. 03. 2020 do 31. 05. 2020 (v období kedy bol nezamestnaný) nebol Tomáš Sloboda poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenskej, úrazovej ani dôchodkovej dávky.
13. Podľa správy ÚPSVaR Nové Zámky je Z. od 01. 12. 2020 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
14. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1P/91/2019 z 02. 07. 2020, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, mal súd za preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX v Poprade a právoplatne bolo manželstvo rozvedené dňa 19. 09. 2020. Týmto rozsudkom súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu syna 80 eur a mal. dcéry sumou 50 eur.
15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
17. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.
Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
18. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozhodné obdobie pre priznanie vyživovacej povinnosti je od 20. 06. 2019 do 19. 09. 2020, t. j. od podania návrhu na súd do právoplatnosti rozsudku o rozvode, a kedy povinný manžel na výživu svojej manželky neprispieval. V tom čase už účastníci nežili v spoločnej domácnosti, nakoľko bývalý manžel v januári 2019 navrhovateľku opustil a odišiel zo spoločnej domácnosti. V máji 2019 navrhovateľka podala aj návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Následne koncom júna 2019 podala návrh na určenie manželského výživného, nakoľko v tom čase bola vo vysokom štádiu tehotenstva s druhým dieťaťom a okrem rodičovského príspevku iný príjem nemala, a vzhľadom na tehotenstvo si nedokázala svoj príjem žiadnym spôsobom zvýšiť. V auguste 2019 sa navrhovateľke narodilo druhé dieťa a bývalý manžel v tom čase neprispieval navrhovateľke žiadnou sumou ani na
výživu maloletých detí. Od júla 2019 do januára 2020 mala príjem len vo výške rodičovského príspevku, prídavkov na deti a zo sporenia. Zároveň mala v osobnej starostlivosti dve maloleté deti, pričom synovi platila škôlku v sume 75 eur mesačne, dcére mala zvýšené výdavky na mlieko, plienky v sume 200 eur mesačne. Okrem toho mala výdavky na stravu pre seba i syna a bežné výdavky na ošatenie, hygienické potreby, lieky pre seba i deti. Jej finančná situácia sa zmenila od februára 2020, kedy si našla prácu na skrátený pracovný úväzok a od toho času sa jej príjem zvýšil.
19. Pokiaľ ide o bývalého manžela, tak v rozhodnom období pre určenie manželského výživného mal príjem v mesiaci jún 2019 vo výške 427,11 eur, rovnako aj v júli 2019 mal príjem 427,11, v auguste mal príjem 254,88 eur + 507,32 eur celkovo 762,20, v septembri 2019 mal príjem 1 214,95 eur, v mesiaci október 2019 mal príjem 1 450 eur, v mesiaci november 2019 mal príjem 560 eur. Potom bol od decembra 2019 do konca februára 2020 PN, od 01. 03. 2020 do 31. 05. 2020 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od júna 2020 opäť pracuje, pričom v spol. Makostav mal v mesiaci jún 2020 mal príjem 63,85 eur, v júli 2020 mal príjem 66,94 eur. V mesiaci august 2020 bol zamestnancom spol. Euprogres a v mesiaci august 2020 mal príjem 916,68 eur, v mesiaci september 2020 mal príjem 1 533,46 eur, v mesiaci október 2020 mal príjem 1 269,44 eur a v mesiaci november 2020 mal príjem 586,22 eur. Od decembra 2020 je vedený na ÚPSVaR.
20. Aj keď sa povinný manžel bránil aj tým, že do júna 2019 poslal navrhovateľke sumu 2450 eur na spoločný účet, jednalo sa o jeho dobrovoľné príspevky a v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1P/144/2019 súd uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že otec uhradil na účet, s ktorým disponovali obaja rodičia, v mesiaci február spolu sumu 650 eur, v mesiaci marec sumu 340 eur, v mesiaci apríl sumu 380 eur, v mesiaci máj sumu 760 eur a v mesiaci jún 320 eur. Tieto okolnosti potvrdili zhodne obaja rodičia, pričom ich tvrdenie nie je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ďalej súd uviedol, že sumy ktoré poukázal otec na uvedený účet v danom období, súd považoval za riadne plnenie vyživovacej povinnosti, keďže otec tieto posielal v sumách a podľa požiadaviek matky. Súd ďalej skonštatoval, že v našom právnom poriadku neexistuje inštitút akéhosi „predplatenia si výživného“, otec v uvedených mesiacoch uhrádzal výživné výlučne na základe dohody s matkou a rovnako tak bola na základe dohody rodičov stanovená aj výška výživného za jednotlivé mesiace, kedy otec výživné uhrádzal.
21. Preto v tejto predmetnej veci sa plneniami, ktoré bývalý manžel realizoval do konca júna 2019 nezaoberal, nakoľko navrhovateľka uplatnila nárok na manželské výživné od 20. 06. 2019 a zároveň zo spisu sp. zn. 1P/1044/2019 vyplynulo, že bolo považované za riadne plnenie vyživovacej povinnosti, keďže otec tieto posielal v sumách a podľa požiadaviek matky.
22. Súd skúmal či v rozhodnom období, t. j. 20. 06. 2019 do 19. 09. 2020 je životná úroveň manželov je v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal aj na starostlivosť o domácnosť. V danom prípade mal súd za preukázané, že bývalý manžel ešte v januári 2019 opustil spoločnú domácnosť, pričom ani v rozhodnom období účastníci už spoločnú domácnosť nezdieľali. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v období od júla 2019 do januára 2020 mala navrhovateľka príjem pozostávajúci z rodičovskej dávky, prídavkov na deti, nemocenskej dávky a v mesiaci júl, august aj zo sporenia, pričom v priemere mala za týchto vyše 7 mesiac v príjem vo výške 350 eur na mesiac. Od mesiaca február sa životná úroveň navrhovateľky zvýšila, nakoľko sa zamestnala na čiastočný úväzok a mala príjem v mesiaci február 2020 mala príjem 803,71 eur vrátane výživného na syna, v mesiaci marec 2020 mala príjem 835,32 eur vrátane výživného na syna, v mesiaci apríl mala príjem 679,33 vrátane výživného na syna, v mesiaci máj 2020 mala príjem v sume 511 eur vrátane výživného na syna a vrátená daň za rok 2019 v sume 235,15 eur, v mesiaci jún 2020 mala príjem 499, 90 eur vrátane výživného na syna, v mesiaci júl 2020 mala príjem 856 eur.
Naproti tomu bývalý manžel bol v období od júna 2019 do januára 2020 zamestnaný a mal príjem, v mesiaci jún 2019 vo výške 427,11 eur, rovnako aj v júli 2019 mal príjem 427,11, v auguste mal príjem 254,88 eur + 507,32 eur celkovo 762,20, v septembri 2019 mal príjem 1 214,95 eur, v mesiaci október 2019 mal príjem 1 450 eur, v mesiaci november 2019 mal príjem 560 eur. V konaní vedenom pod sp. zn. 1P91/2019 uviedol, že dňa 29. 02. 2020 ukončil pracovný pomer, kde nemohol v práci pokračovať kvôli zdravotným problémom s chrbticou. Zamestnávateľ ho ponechal v pracovnom pomere od 15. 11. 2019 s tým, že ak budú mať pre neho nenáročnejšiu prácu s ohľadom na jeho zdravotný stav, tak opätovne do práce nastúpi. Keďže do práce manžel nenastúpil, došlo k ukončeniu pracovného pomeru
dohodou. Od 01. 03. 2020 bol bývalý manžel evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Teda aj v čase od 01. 12. 2019 do 29. 02. 2020 bol zamestnaný, avšak práceneschopný a za toto obdobie bol poberateľom nemocenského. Následne bol bývalý manžel od 01. 03. 2020 do 31. 05. 2020 nezamestnaný, bez poberania dávky v hmotnej núdzi. V mesiaci jún 2020 mal príjem 63,85 eur, v júli 2020 mal príjem 66,94 eur. V mesiaci august 2020 bol zamestnancom spol. Euprogres a v mesiaci august 2020 mal príjem 916,68 eur.
23. Súd porovnal teda životnú úroveň oboch účastníkov a zistil, že v období od 20. 06. 2019 do 31. 01. 2020 mal vyššiu životnú úroveň bývalý manžel, ktorý bol zamestnaný, ktorý v tom čase žiadnou sumou navrhovateľke na výživu neprispieval, napriek tomu že všetka starostlivosť o domácnosť a o dve maloleté deti bola výlučne na navrhovateľke. Dokonca v tomto období ani neprispieval na výživu maloletých detí. Zároveň navrhovateľka v auguste 2019 porodila druhé dieťa, teda mala znemožnené nájsť si adekvátnu prácu na zvýšenie príjmu. Preto súd osobe povinnej z vyživovacej povinnosti uložil povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu sumou 50 eur za obdobie od 20. 06. 2019 do 31. 01. 2020. Za obdobie od 01. 02. 2020 do 19. 09. 2020 súd návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko v tomto období súd zistil, že životná úroveň navrhovateľky sa zmenila, bola v istom období buď v zásade rovnaká ako u bývalého manžela alebo v istom období aj vyššia ako u bývalého manžela.
24. Súd určil výživné počnúc dňom 20.06.2019, od podania návrhu, keďže v tomto období bývalý manžel navrhovateľke na výživu neprispieval. Výživné určil d 31. 01. 2020, t. j. do dňa kedy bola životná úroveň navrhovateľky oveľa nižšia, nie až do 19. 09. 2020, kedy bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené. Takto vznikol povinnej osobe dlh na výživnom v celkovej výške 366,66 eur (t. j. 10 dní v mesiaci jún 2019, t. j. 16,66 eur a 7 mesiacov x 50 eur). Vzhľadom na výšku dlžného výživného, súd povolil splatenie dlžného výživného formou mesačných splátok vo výške 50 eur, a to pod hrozbou straty splátok, prvým dňom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Výšku splátok súd rozpočítal tak, aby ich otec mohol splatiť do 7 mesiacov, čo je primeraná doba na splatenie dlžného manželského výživného. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.