Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-48-2020.pdf
PDF · 89.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, proti žalovanému: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. M. XXX/XX, XXX XX Q., toho času ul. Č. XX, Q., o zaplatenie 8.296,66 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.764,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 4,00 % ročne z dlžnej sumy od 07.08.2009 do zaplatenia, sumu 388,- eur s úrokom z omeškania vo výške 4,00 % ročne z dlžnej sumy od 01.12.2009 do zaplatenia, sumu 100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 4,00 % ročne z dlžnej sumy od 01.12.2009 do zaplatenia, sumu 1.189,- eur s úrokom z omeškania vo výške 4,00 % ročne z dlžnej sumy od 01.12.2009 do zaplatenia a sumu 1.855,- eur s úrokom z omeškania vo výške 4,00 % z dlžnej sumy od 26.12.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že jeho plnením zaniká do výšky poskytnutého plnenia povinnosť Alojza Nováka, nar. 21.06.1947, bytom Dobrá Voda 262, 919 54 Dobrá Voda.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 8C/148/2009 sa žalobca žalobou zo 07.12.2009 domáhal na žalovanom v 1. rade T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. M. XXX/XX, Q. a žalovanom v 2. rade J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. XXX, R. F. uspokojenia pohľadávky špecifikovanej v petite jej zmeny zo 16.12.2009 a náhrady trov konania.
2. Žalobca sa žalobou domáhal regresu v žalovanej výške 8.296,66 eur voči žalovaným, ktorí zodpovedajú za škodu, ktorú vyplatil žalobca v súvislosti s dopravnou nehodou motorového vozidla. V čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo zn. CITROEN, EČV: U. XXX J. uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodeným osobám bolo žalobcom z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), poskytnuté poistné plnenie. Preto si žalobca uplatnil náhradu poskytnutého poistného plnenia vo vyššie uvedenej výške voči žalovanému v 1. rade (v tomto konaní žalovanému) ako prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa § 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a voči žalovanému v 2. rade ako vodičovi motorového vozidla podľa § 420 ods. 1 OZ.
3. Rozsudkom č.k.: 8C/148/2009-434 z 31.10.2018 tunajší súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, rozhodol, že žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie.
4. Voči vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom č.k.: 17Co/59/2019-521 z 29.09.2020 odvolanie voči výroku o vylúčení žaloby voči žalovanému v 1. rade na samostatné konanie odmietol. Odvolací súd uvedeným rozsudkom zároveň zmenil prvoinštančný rozsudok v zamietavom výroku voči žalovanému v 2. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.764,66 eur s 4 % ročným úrokom z omeškania od 07.08.2009 do zaplatenia, sumu 387,56 eur s 4 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2009 do zaplatenia, sumu 100 eur s 4 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2009 do zaplatenia, sumu 1.188,94 eur s 4 % úrokom z omeškania od 01.12.2009 do zaplatenia, sumu 1.855 eur s 4 % úrokom z omeškania od 26.12.2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti voči žalovanému v 2. rade rozsudok potvrdil. Žalobcovi priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99 %. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 18.11.2020.
5. V ďalšom konaní o nároku voči žalovanému v 1. rade (v tomto konaní žalovanému) nie je podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd viazaný skutočnosťami zistenými vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Uplatnený nárok voči žalovanému v 1. rade (v tomto konaní žalovanému) posudzuje prvoinštančný súd na základe iných hmotnoprávnych ustanovení.
6. Na pojednávaní konanom 23.04.2021 v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov, sa súd oboznámil s obsahom spisu na č.l. 1 - 45 spisového materiálu. Z listinných dôkazov označených a predložených žalobcom, nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to z výziev na náhradu poistného plnenia zo 06.07.2009, 09.09.2009, 30.10.2009 a 25.11.2009, Trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k.: 1T/113/2008-312 z 08.09.2009, relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody z 13.06.2008, výpisu z účtu žalobcu z 31.01.2008, výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody z 21.09.2007 a likvidačnej správy z 21.09.2007 súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalobca je právnickou osobou zriadenou zákonom o povinnom zmluvnom poistení, jeho predmetom činnosti je okrem iného správa garančného fondu. Žalovaný je držiteľom motorového vozidla zn. CITROEN, EČV: U. XXX J., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. K predmetnému vozidlu nebolo v čase vzniku škodovej udalosti dňa 23.07.2007 uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobcovi preto vznikla povinnosť zaplatiť poškodeným subjektom z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade s likvidačnými správami namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá. Žalobca poskytol podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení z poistného garančného fondu poškodeným osobám poistné plnenie v celkovej výške 8.296,66 eur. Preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu toho, čo za žalovaného plnil. Žalobca vyzval žalovaného na regres vyplatených súm, avšak bezvýsledne.
8. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú má nájomca.
10. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
11. Podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária
má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
12. Vzhľadom na skutkové okolnosti preukázané vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je voči žalovanému dôvodný. Súd mal za preukázané, že žalovaný bol v čase škodovej udalosti vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla, preto ako prevádzkovateľ vozidla objektívne, bez ohľadu na zavinenie, zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla podľa ust. § 427 a nasl. OZ. Žalovaný si svoju povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu vyplývajúcu z § 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení nesplnil. Žalobca bol preto podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení povinný zaplatiť poškodeným náhradu vzniknutej škody. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na náhradu sumy vyplatenej poškodeným vo výške 8.296,66 eur, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
13. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla potrebné vychádzať z § 427 a nasl. OZ ako aj z § 420 OZ, kedy zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla stojí pri sebe so zodpovednosťou vodiča vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Vodiča motorového vozidla, J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. XXX, XXX XX R. F., zaviazal na náhradu poskytnutého poistného plnenia Krajský súd v Prešove, a to rozsudkom č.k.: 17Co/59/2019 - 521 z 29.09.2020, právoplatný 18.11.2020.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzájomného vzťahu zodpovednosti za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, ide medzi týmito subjektmi o samostatné procesné spoločenstvo podľa ust. § 76 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Každý z nich má svoje procesné postavenie odvíjajúce sa od vlastného hmotnoprávneho základu, teda každý z nich má samostatný argumentačný základ na vlastnú zodpovednosť za uplatňovaný nárok žalobcu (pozri bod 54. odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Prešove).
15. V súvislosti so znením petitu žaloby preto súd dodáva, že od spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti je nutné odlíšiť situáciu, v ktorej majú viaceré subjekty práva rovnaký dlh avšak z rozdielneho právneho dôvodu. V takom prípade nejde o spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť často označovanú ako tzv. falošná solidarita. Aj v tomto prípade síce platí, že dlh zaniká v rozsahu, v akom splnil veriteľovi jeden z dlžníkov, avšak predpoklady pre ich povinnosť plnenia sú rozdielne. Tento stav má svoje dôsledky aj v procesnej rovine, čo sa prejaví vo výroku rozhodnutia súdu tak, že sa nevysloví spoločná a nerozdielna povinnosť, ale sa určí, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných (pozri Občiansky zákonník pre prax (komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, Jaroslav Krajčo, Eurounion 2015, str. 2224). O tento prípad ide aj v prejednávanom spore, čo vyplýva i z vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Preto bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže súd nie je viazaný návrhom žalobcu, aby žalovaným bola uložená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne (pozri NS SR sp. zn. 1Co 2/1998).
16. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplním, je v omeškaní.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu splatnosti jednotlivých plnení žalobcu (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Keďže sa žalovaný dostal so zaplatením peňažného dlhu do omeškania, súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý žalobca určil v jednotlivých výzvach na náhradu poistného plnenia ako lehotu, do ktorej bol žalovaný povinný jednotlivé plnenia žalobcovi nahradiť. Žalovaný v stanovených lehotách náhradu poistného plnenia žalobcovi nezaplatil, preto vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania.
20. Pri plnení vo výške 4.764,66 eur žalobca žiadal regres zaplatiť do 27.03.2008, žalovaný sa tak dostal do omeškania 28.03.2008. Žalobca si však uplatnil úroky z omeškania až od 07.08.2009.
21. Pri plnení vo výške 388,- eur žiadal žalobca zaplatiť regres do 24.07.2009, žalovaný sa tak dostal do omeškania 25.07.2009. Žalobca si však uplatnil úroky z omeškania až od 01.12.2009.
22. Pri plnení vo výške 100,- eur žiadal žalobca zaplatiť regres do 30.11.2009, žalovaný sa tak dostal do omeškania 01.12.2009, od tohto dňa si žalobca zároveň uplatnil úroky z omeškania.
23. Pri plnení vo výške 1.189,- eur žiadal žalobca zaplatiť regres do 09.10.2009, žalovaný sa tak dostal do omeškania 10.10.2009. Žalobca si však uplatnil úroky z omeškania až od 01.12.2009.
24. Pri plnení vo výške 1.855,- eur žiadal žalobca zaplatiť regres do 25.12.2009, žalovaný sa tak dostal do omeškania 26.12.2009, od tohto dňa si žalobca zároveň uplatnil úroky z omeškania.
25. Výška úrokov z omeškania bola určená podľa ust. § 517 OZ v spojení s § 3 nariadenia. Nakoľko si žalobca v žalobe uplatnil úroky z omeškania vo výške 4 % ročne z dlžných súm, súd mu ich priznal len do tejto výšky.
26. Uplatnenú časť istiny spolu s príslušenstvom je žalovaný povinný zaplatiť tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia, teda podľa zásady úspechu v konaní. Žaloba bola podaná dôvodne a žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie /§356 písm. b) CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).