Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/24/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcov: v 1. rade: K & Ž, s.r.o., so sídlom Slavkovská 1731/61, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 456 101, právne zastúpený: Mgr. Miloš Čičmanec, advokát, Štefánska 22, 058 01 Poprad, v 2 rade: U.. O.. Y.Y. G., Z.., bytom Ž. XXXX/XXC, XXX XX I., proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, 813 31 Bratislava, za účasti: 1/ Odborný liečebný a sociálny ústav n.o., Jilemnického 4, 080 01 Prešov, 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 3/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Radničné nám. 8, 969 55 Banská Štiavnica, 4/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59 Košice, 5/ LESY Slovenskej republiky, š.p., Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, zastúpený advokátom: Mgr. Ivanom Mazancom, Metodova 12, 080 01 Prešov, 6/ Mesto Poprad, Mestský úrad, Nám. Jána Pavla II., 2802/3, 058 01 Poprad, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 442 500 29, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-3398/2015-221/19645 zo dňa 21.12.2015 a o návrhu žalobcov na odkladný účinok žaloby, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov v 1. a 2. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09.02.2016 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-3398/2015-221/19645 zo dňa 21.12.2015 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 12.02.2016 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-3398/2015-221/19645 zo dňa 21.12.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2015/17904-8/69157/BRO zo dňa 09.10.2015 o vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku nemocnice s areálom v Z., okr. Z., časť D., k.ú. Z. s pamiatkovými objektmi špecifikovanými v rozhodnutí v zmysle o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

2. Žalobcovia súčasne s podaním žaloby navrhli, aby súd podľa v platnom znení (ďalej len „“) odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. S účinnosťou od 01.07.2016 ide o návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa (ďalej len „“).

3. Návrh na odklad vykonateľnosti, resp. priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobcovia odôvodnili tak, že v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, im hrozí závažná ujma na ich vlastníckych právach, ktorá v prípade ich úspechu v tomto konaní, by bola nezvrátiteľná. Žalobcovia tiež uviedli, že žalobcovi v 1. rade hrozí škoda spočívajúca v povinnosti náhrady a sankcií jeho klientom.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril podaním zo dňa 29.03.2016, správnemu súdu doručeným dňa 01.04.2016, pričom k návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia sa nevyjadril.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku , účinného účinnosťou od 01.07.2016, predstavuje širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti podľa . Priznaním odkladného účinku sa totiž pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením zamietol návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky dané ust. . Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade

žalobcovia vo svojom stručnom a veľmi všeobecnom návrhu žiadnym spôsobom neodôvodnili a ani nepreukázali nimi namietanú hrozbu škodu spočívajúcu v obmedzení ich vlastníckych práv. Žalobcovia tiež dostatočne nezdôvodnili a ani nepreukázali tvrdenie, že v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, hrozí žalobcovi v 1. rade škoda spočívajúca v povinnosti náhrady a sankcií jeho klientom. Žalobcovia tieto sankcie nešpecifikovali a nevyčíslili, rovnako neuviedli ich právny dôvod. Žalobcovia v 1. a 2. rade len všeobecne požiadali o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, avšak svoju žiadosť nijako neaplikovali na konkrétny prípad, t. j. neuviedli žiadne konkrétne tvrdenia týkajúce sa hrozby vzniku škody a tieto svoje tvrdenia nijako neosvedčili. Na základe predmetného návrhu na odkladný účinok správnej žalobe, nie je možné dôjsť k záveru o miere závažnosti hroziacej ujmy. Žalobcovia zároveň v predmetnom návrhu opomenuli zdôvodniť a preukázať, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V predmetnej veci taktiež nie sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvedené v , čo však ani samotní žalobcovia netvrdili.

12. Žalobcovia podľa názoru správneho súdu neosvedčili možné reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcov o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .