Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46C-59-2023.pdf
PDF · 110.13 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/59/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., IČO: 36 855 278, so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, proti žalovanému: Slovenská republika v zast. správcom - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E., obec E., okres Žilina, parcela F. G. H. XXXX/XXX – I. A. I. J. XXXX C. a toto v y p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele X/X-XXX.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 26.494,48 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.8.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XXXXX, a to parcely EKN č. 5537/201 o výmere 1963 m2 a žiadal, aby súd predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovaného sumou 20.570,96 Eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to v nasledovných podieloch žalobcu XXX/XXX-XX, a v podiele žalovaného XX/XXX-XX, na LV č. XXXXX pre k.ú. E.. Žalobca má záujem Nehnuteľnosť samostatne účelne využívať, čomu v súčasnosti bráni prekážka existujúceho podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu listom zo dňa 24.03.2023 Žalobca oslovil Žalovaného so žiadosťou o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu Žalovaného na Nehnuteľnosti, a to v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. c) Nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom, a v zmysle ktorého predaj Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu je z dôvodu nemožnosti samostatného účelného využitia pozemku – Nehnuteľnosti, prípustný. Žalovaný na predmetnú žiadosť Žalobcu o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na Nehnuteľnosti ku dňu podania tejto žaloby nereagoval. Žalobca tak využil všetky možné prostriedky zmierneho vyriešenia veci a preto sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva domáha na podklade podanej žaloby cestou súdu. Pokiaľ ide o možný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, vzhľadom na to, že rozdelenie Nehnuteľnosti (poľnohospodársky pozemok – orná pôda v extraviláne
o výmere 1 963 m2) nie je z dôvodu legislatívneho zákazu drobenia pozemkov možné, Žalobca navrhuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním Nehnuteľnosti v celosti do jeho výlučného vlastníctva, vzhľadom na jeho záujem o samostatné účelné využitie veci, s povinnosťou vyplatenia primeranej náhrady Žalovanému v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Primeranú náhradu Žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel na Nehnuteľnosti v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobca stanovil vo výške 20 570,96,- EUR (viď body 9. a 10. nižšie), a to na základe znaleckého posudku č. 29/2019, vypracovaného znalcom Ing. Zdenkom Muškom, z odboru: stavebníctvo, odvetvia: odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovaným za účelom stanovenia hodnoty Nehnuteľnosti. 9. Z Geometrického plánu na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam p.č.: 5541/6, 102-114, vyhotoveného Ing. Martinom Obšivaným, autorizačne overeného K. L. C. dňa 29.11.2018 a úradne overeného dňa 18.12.2018 K. L. J., číslo plánu: 47 329 050 – 113/2018, ktorý tvorí súčasť vyššie uvedeného znaleckého posudku č. 29/2019, vyplýva, že Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania, t.j. parcela KN – E číslo 5537/20, o výmere 1963 m2, zodpovedá parcele č. 5541/6 o výmere 1719 m2 a parcele č. 5541/112 o výmere 232 m2 (viď doterajší stav a zmeny zaznačené v Geometrickom pláne). Preto primeraná finančná náhrada pre Žalovaného bola určená ako súčet všeobecnej hodnoty za parcelu č. 5541/6 a 5541/112 (t.j. 134 288,28 EUR + 18 123,84 EUR)1 vydelený 326 a vynásobený 44 (spoluvlastnícky podiel Žalovaného na Nehnuteľnosti) = 1 Pozri časť III. Záver znaleckého posudku č. 29/2019. Žalobca nesporne navrhuje spravodlivé a objektívne vyporiadanie veci, o čom svedčí i to, že vyššie uvedená žalobcom navrhovaná cena finančnej náhrady (20 570,96 EUR) je dokonca vyššia ako cena navrhovaná Žalovaným za Nehnuteľnosť (60 – 70 eur/m2), ktorú Žalovaný potvrdil Žalobcovi písomne listom č. SPFZ077489/2019 zo dňa 14.06.2019 (18 546,13 EUR pri cene 70 eur/m2).
3. Dňa 6.10.2023 doručil vyjadrenie k žalobe zástupca žalovaného (č.l. 71), v ktorom konštatoval, že bez vyjadrenia, či na predmetnú nehnuteľnosť neboli uplatnené reštitučné nároky, nemôže žalobca poskytnúť súhlas na zrušenie podielového spoluvlastníctva. S ohľadom na uvedené žiadal zabezpečiť vyjadrenie Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor či si pôvodní vlastníci alebo ich dedičia v zákonom stanovenej lehote uplatnili reštitučný nárok na vydanie majetku z vlastníctva štátu v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade, ak Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor na predmetnú nehnuteľnosť neeviduje nedoriešené reštitučné nároky, tak v pozícii zástupcu žalovaného týmto vyjadruje súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasil aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca, a to prikázaním podielového spoluvlastníctva do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Uviedol, že v tomto prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k nehnuteľnosti nie je dobré vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie nehnuteľnosti. K výške primeranej náhrady uviedol, že suma primeranej náhrady je žalobcom odvodená od znaleckého posudku vypracovaného v roku 2019, preto namietal jeho aktuálnosť vzhľadom na rastúce ceny nehnuteľností za časové obdobie od jeho vyhotovenia. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t. j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase. Základom pre určenie primeranej náhrady pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je všeobecná cena obvyklá v danom mieste a v dobe rozhodovania. Pokiaľ súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pri stanovení výšky primeranej náhrady vychádza zo znaleckého posudku, od ktorého podania uplynula dlhšia doba, je namieste vychádzať z aktualizovanej ceny, lebo inak nevychádza z ceny v dobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. To isté platí aj o list žalovaného zo dňa 14.06.2019. Cena v ňom navrhnutá už nie je aktuálna vzhľadom na rastúce ceny nehnuteľností za časové obdobie od jeho vyhotovenia Zástupca žalovaného za účelom určenia primeranej náhrady zisťoval predaj podobných nehnuteľností v katastrálnom území E.. Súdu predložil aktuálne ponuky nehnuteľností v obdobnom katastrálnom území. Tieto ceny preukazujú, že trhové ceny nehnuteľností v katastrálnom území E. sa pohybujú v iných cenách ako navrhuje žalobca. Na základe vyššie uvedených skutočností (umiestnenie predmetnej nehnuteľnosti, využitie v rámci územného plánu) časového odstupu od vyhotovenia znaleckého posudku a predložených realitných ponúk žiadal, aby súd určil primeranú náhradu za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vo výške 100,- € za m2. K trovám konania uviedol, že navrhuje rozhodnúť o ich nepriznaní žalobcovi s ohľadom na osobitosť sporu a postavenie žalovaného.
4. Dňa 20.11.2023 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (č.l. 86), v ktorom špecifikoval, že e listom zo dňa 16.10.2023 požiadal Okresný úrad Žilina, Pozemkový a lesný odbor, o predmetné vyjadrenie k existencii reštitučných nárokov vo vzťahu k parcele E KN 5537/201, k.ú. E., ktorá je predmetom podanej žaloby. Podľa informácií žalobcu, poverená pracovníčka vybavujúca predmetnú žiadosť bola do 20.11.2023 mimo úradu, pričom po tomto dátume by sa mala s predmetnou vecou zaoberať (ako žalobcovi potvrdil Okresný úrad Žilina na telefonický dopyt žalobcu). S finančnou náhradou za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dotknutej parcely vo výške 100,- eur/ m2, ktorú navrhol žalovaný v jeho vyjadrení k žalobe, žalobca súhlasí. Vzhľadom na to, že strany sporu dosiahli dohodu ohľadne spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako aj ohľadne výšky náhrady za prikázanie podielu na nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, žalobca navrhuje, aby v prípade neexistencie reštitučných nárokov brániacich zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, strany sporu uzatvorili pred súdom zmier, v ktorom prípade sa tiež dohodnú, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V prípade, ak by však uzatvorenie zmieru nebolo možné, žalobca nesúhlasí s tým, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej strane, a to vzhľadom na to, že v konkrétnom prípade nejde o spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, vlastník ktorého nie je známy alebo ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie sú známe, a teda Slovenský pozemkový fond zastupuje, ako mu to vyplýva zo zákona, Slovenskú republiku. V tejto súvislosti žalobca súdu preukazuje, že spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 44/326 na pozemku parc. č. 5537/201, k.ú. E., pripadol ako odúmrť štátu podľa D 208/77 zo dňa 17.6.1977, ako vyplýva z článku II písm. c) Dohody spoluvlastníkov o výške podielov v komasovaných parceliach, zapísaných v zostavení majetkového hárku 0607 kat. územia E. zo dňa 26.01.1995. Slovenský pozemkový fond teda nezastupuje žiadny iný (neznámy) subjekt, ale priamo Slovenskú republiku a z uvedeného dôvodu nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitého zreteľa na nepriznanie náhrady trov. Žalobcovi preukázateľne a dôvodne vznikli účelne vynaložené náklady na to, aby sa mohol domáhať svojich práv, už len zaplatený súdny poplatok bol vo výške 1 164 EUR, a preto by nebolo spravodlivé, aby súd rozhodnutím o nepriznaní trov nedôvodne zvýhodnil jednu zo strán (konkrétne SR – Slovenský pozemkový fond), prakticky iba z titulu, že táto vykonáva práva a povinnosti jej uložené zákonom.
5. Dňa 18.1.2024 doručil Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor súdu odpoveď na výzvu súdu (č.l. 99), v ktorom uviedol, že na predmetné nehnuteľnosti nie sú uplatnené žiadne reštitučné nároky.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.4.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti zástupcov strán sporu, ktorí zotrvali na svojich vyjadreniach. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že predmet sporu sa stal nesporným, sporným ostal nárok na náhradu trov konania, na ktorého nároku zotrvala. Uviedla, že ani v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je prípustné žiadnej zo strán sporu nepriznať trovy konania, je potrebné vyhodnocovať zásadu úspechu v spore. Zdôraznila, že žalobca sa domáhal mimosúdneho riešenia veci, na čo žalovaný nereagoval. Zástupca žalovaného zdôraznil, že žalovaný nie je povinný reagovať na všetky návrhy spoluvlastníkov, pričom v danej veci žalobca predkladal neaktuálne listiny, pričom až v spore došlo k zhode o výške primeranej náhrady.
7. Následne súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
8. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
12. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. , fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov30) aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve štátu, okrem pozemkov, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov.
13. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise32) a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“.
14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
15. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu 48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva 49) alebo rozhodnutia o dedičstve 50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti:. Z predloženého výpisu z LV č. XXXXX pre kat. úz. E., obec Žilina, mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný (Slovenská republika) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – KN E parc.č. 5537/201 - orná pôda o výmere 1963 m2, a to žalobca v podiele XXX/XXX-XX a žalovaný v podiele XX/XXX-XX. Žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely titulom kúpnych zmlúv v roku 2023 a žalovaný titulom dedenia. Súčet spoluvlastníckych podielov tvorí celok. Nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom štátu, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. a/ zák. č. 180/1995 Z.z..
18. Zo znaleckého posudku Ing. Zdenka Hrušku č. 29/2019 ( č.l. 9) mal súd za preukázané, že predmetom ocenenia boli viaceré parcely registra E KN. Z Geometrického plánu na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam p.č.: 5541/6, 102-114, vyhotoveného Ing. Martinom Obšivaným, autorizačne overeného K. L. C. dňa 29.11.2018 a úradne overeného dňa 18.12.2018 K. L. J., číslo plánu: 47 329 050 – 113/2018, ktorý tvorí súčasť vyššie uvedeného znaleckého posudku č. 29/2019, vyplýva, že Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania, t.j. parcela KN – E číslo 5537/201, o výmere 1963 m2, zodpovedá parcele č. 5541/6 o výmere 1719 m2 a parcele č. 5541/112 o výmere 232 m2 (viď doterajší stav a zmeny zaznačené v Geometrickom pláne). Cieľom geometrického plánu bolo oddelenie a určenie vlastníckeho práva, pričom malo dôjsť k deľbe predmetnej parcely, preto hodnota prejednávanej parcely tvorí súčet hodnoty parcely č. 5541/6 a č. 5541/112 ( k ich deľbe zápisom do katastra nehnuteľnosti nedošlo) a ich hodnota bola určená spolu v sume 152.412,12 Eur (134.288,28 + 18.123,84), čo predstavuje 77,64 Eur za 1 m2.
19. Podľa územnoplánovacej informácie Mesta Žilina (č.l. 35) zo dňa 10.10.2018 ide o pozemok s prevahou anvrhovaného bývania individuálneho, na ktorú sa vzťahu záväzné regulatívy, pričom základná funkcia je obytná, v rodinných domoch.
20. Z vyjadrenia Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru zo dňa 18.1.2024 (č.l. 99) mal súd za preukázané, že na predmetné pozemky nie sú uplatnené reštitučné nároky.
21. Pri rozhodovaní o žalobe súd prednostne vychádzal zo žalobného návrhu, v zmysle ktorého bolo predmetom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými
sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
22. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná, nakoľko na výzvu žalobcu, nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
23. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
24. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
25. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci (nehnuteľností) v danom prípade nie je účelné ani dobré možné, a to s ohľadom zákonný zákaz drobenia pôdy v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 182/1995 Z.z. , nakoľko ide o parcelu o výmere 1963 m2 nachádzajúcu sa mimo zastavaného územia obce, pričom zákon zakazuje drobenie poľnohospodárskej pôdy pod 3000 m2.
26. S ohľadom na tieto skutočnosti, účelnosť využitia nehnuteľnosti a nemožnosť ich deľby, súd dospel k dôvodnosti druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j. prikázaním do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Žalobca navrhol prikázanie do jeho výlučného vlastníctva, s čím žalovaný súhlasil. Súd má za to, že aj s ohľadom na možnosť účelného využitia, majoritný spoluvlastnícky podiel žalobcu na týchto nehnuteľnostiach, je vhodné prikázanie do jeho výlučného spoluvlastníctva, a tak žalobe v tejto časti vyhovel.
27. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemky, súd vychádzal zo zhodného návrhu strán. Spočiatku bola medzi stranami sporná hodnota nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom a vyhotoveného v roku 2019, bola hodnota 1 m2 približne 78 m2. Žalovaný uvedené namietal s ohľadom na neaktuálnosť posudku a tiež vývoj cien nehnuteľnosti na trhu. Navrhol výšku primeranej náhrady v sume 100,- Eur za 1 m2, s čím žalobca súhlasil. Hodnota primeranej náhrady sa tak stala medzi stranami nespornou. Súd preto žalobcu zaviazal, aby žalovaného zaplatil primeranú náhradu vo výške 26.494,48 Eur (1963 x XX/XXX-XX x 100).
28. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX pre k.ú. E., parcela EKN č. 5537/201
– orná pôda o výmere 1963 m2 a vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovaného sumou 26.494,48 Eur.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V prvom rade súd konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí v predsúdnom konaní navrhovať rovnakú možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012, podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci žalobca v predsúdnom konaní oslovil žalovaného listom zo dňa 24.3.2023 so žiadosťou na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, no nenavrhol mu žiadnu výšku primeranej náhrady. V konaní žalobca v žalobe navrhoval výšku primeranej náhrady v sume 77,64 Eur za 1 m2, čo odvodzoval od neaktuálneho znaleckého posudku z roku 2019, ktorý vypracoval znalec na žiadosť tretej osoby (nie účastníka konania). Až iniciatívou žalovaného došlo v priebehu sporu k zhode o výške primeranej náhrady v sume 100,- Eur za 1 m2. Podmienka totožnosti tak nebola splnená, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov