Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7Csp/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190 proti žalovanej: A. F., H.. XX.XX.XXXX, R. C. P. E. XXXX/X Q., R..Č.. R. XX, E., o zaplatenie sumy 100,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 Eur od 25.05.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 78,58 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 06.04.2020 a dňa 16.02.2021 postúpenou Okresnému súdu Revúca sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 100 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 25.05.2017 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vystupuje ako právnická osoba a žalovaná ako fyzická osoba. Žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Tvrdil, že pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so Smlouvou o zápujčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápujčce č. 499864 zo dňa 26.04.2017 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka a zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebitelském úveru v znení neskorších predpisov žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 21,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 121,- eur do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. Uviedol, že v zmysle Smlouvy o zápujčce sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 21,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o zápujčce, stal sa jej dlh splatným dňom 17.05.2017. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne a je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Žalovaná na upomienky nereagovala, telefonicky sa mu s ňou nepodarilo skontaktovať. Tvrdil, že jej boli zaslané 4 upomienky a v súlade s dohodnutými všeobecnými podmienkami jej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- eur za

ich zaslanie. Upomienky boli zaslané dňa 19.05.2017, 22.05.2017, 17.08.2017 a 23.08.2017 žalovanej e-mailom v súlade so Smlouvou o zápujčce ako aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a v súlade s čl. 4 zmluvy o úvere. Žalovaná bola dňa 02.03.2020 vyzvaná na zaplatenie nároku a dňa 05.02.2020 jej bola zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradila žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. Uplatnil voči žalovanému aj zákonný úrok z omeškania.

2. Výzvou zo dňa 29.04.2020 Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu v súlade s o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ZoUK), aby uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa netýka rozpor s právnymi predpismi, t j. v časti istiny 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 100 Eur od 25.05.2017 do zaplatenia a zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12 Eur.

3. Žalobca v zákonnej lehote na výzvu upomínacieho súdu uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu, ako je uvedené vo výzve vydanej OS Banská Bystrica zo dňa 29.04.2020.

4. Podľa § 8 ods. 1 ZoUK, ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.

5. Nakoľko žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu v zmysle výzvy upomínacieho súdu, podľa citovaného zákonného ustanovenia platí, že vo zvyšnej časti, t.j. v časti úroku z omeškania prevyšujúceho sadzbu 5 % vzal žalobca žalobu späť a konanie sa zastavilo.

6. Upomínací súd následne vo zvyšnej časti, ktorá ostala predmetom konania vydal dňa 05.05.2020 platobný rozkaz č.k. , ktorý sa pre jeho nedoručenie do vlastných rúk žalovanej a následný návrh žalobcu na pokračovanie v konaní zrušil a vec bola dňa 16.02.2021 postúpená Okresnému súdu Revúca.

7. Podľa , veta druhá, písm. b) , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.

8. Podľa veta prvá vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

9. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v súlade s vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.04.2021. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 14.04.2021, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

10. Žalovaná nepoprela žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, a preto z nich súd v súlade s pri svojom rozhodovaní vychádzal. Súd zároveň vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:

11. Žalobca uzavrel na základe žiadosti žalovanej podanej prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk so žalovanou dňa 26.04.2017 Smlouvu o úvěru č. 499864 podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi bezúčelový, úver vo výške 100,-eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 21,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 121,- eur. Ako deň splatnosti bol v zmluve dohodnutý deň 17.05.2017. Zmluvné strany si v zmluve (bod IV.) zároveň dohodli, že veriteľ je oprávnený v prípade omeškania dlžníka so zaplatením dlhu upozorniť ho na toto omeškanie upomienkou a to sms-správou, emailom alebo písomne.

Za každú upomienku si dohodli paušálnu náhradu nákladov vo výške 3,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný nevrátil poskytnuté plnenie v lehote splatnosti dohodnutej v zmluve, veriteľ ho upozornil na dlh po lehote splatnosti upomienkami zo dňa 19.05.2017, 22.05.2017, 17.08.2017 a 23.08.2017. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.

12. Žalobca si v tomto konaní uplatnil vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov (istinu úveru) vo výške 100,- eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo forme zmluvnej pokuty za 4 vystavené upomienky v celkovej výške 12,- eur (4 x 3,- eur). Ostatné nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy si žalobca v tomto konaní neuplatnil (napr. dohodnutú odplatu za poskytnutie úveru). Po čiastočnom zastavení konania v súlade s § 8 ods. 1 ZoUK ostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie istiny 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 100 Eur od 25.05.2017 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo forme zmluvnej pokuty.

13. V predmetnej právnej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane žalobcu vystupuje právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika, a preto bolo potrebné posúdiť právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť. Čo sa týka otázky právomoci tunajšieho súdu v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 1215/ 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (Brusel I bis ) ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 18 ods. 2 tohto nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Žalovaná ako spotrebiteľ má bydlisko (trvalý pobyt) na území Slovenskej republiky, a preto je na konanie a rozhodnutie v predmetnej právnej veci daná právomoc tunajšieho súdu ako súdu Slovenskej republiky.

14. Vo vzťahu k určeniu rozhodného práva, súd použil NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Súd uvádza, že v bode 4 predložených všeobecných obchodných podmienok je zakotvená voľba práva v prospech právneho poriadku Českej republiky. Súd ale konštatuje, že takáto „dohoda“ nenapĺňa kritériá čl. 3 uvedeného nariadenia, nakoľko táto bola zakotvená vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa jednostranne ním, bez možnosti zmeny, a teda táto bola vopred naplánovaná veriteľom bez možnosti participácie dlžníka na takejto voľbe. V konečnom dôsledku tak ide len o voľbu veriteľa , ktorý jednostranne koncipuje obchodné podmienky, bez možnosti zmeny v prípade, že dlžník by s takýmto predformulovaným ustanovením nesúhlasil. V danom prípade tak sa nemôže jednať o výslovnú dohodu oboch zmluvných strán ohľadom voľby právneho poriadku. Otázne je, či vzhľadom na rozsah a množstvo zmluvných dojednaní, ktoré sú tiež obsahom všeobecných podmienok, spotrebiteľ vôbec vie, že podaním žiadosti o úver vlastne súhlasí s tým, aby sa právne vzťahy spravovali cudzím právom, a teda otázna je vôbec vôľa spotrebiteľa uzavrieť s veriteľom dohodu o voľbe práva, ktorá by tak bola neplatná pre nedostatok vôle spotrebiteľa podľa . Súd však uvádza, že vzhľadom na vsunutie voľby rozhodného práva do obchodných podmienok medzi desiatky ďalších ustanovení nie je možné túto dohodu považovať za jasnú a výslovnú obojstrannú dohodu v zmysle čl. 3 nariadenia. Taktiež zo znenia uvedenej dohody vyplýva, že české právo sa použije podporne, na úpravu vzťahov „neupravených smlouvou ani VPPÚ“. Súd preto z týchto dôvodov konštatuje, že na voľbu práva neprihliadol a uplatnil čl. 6 ods. 1 cit. nariadenia (ktorý platí v prípade absencie voľby práva), podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b)akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny, a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Vychádzajúc z tohto ustanovenia tak súd konštatuje, že rozhodným právom podľa cit. článku je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda právo slovenské. Okrem už vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd neakceptoval veriteľom do obchodných podmienok vloženú voľbu práva, súd uvádza, že v zmysle čl. 6 ods. 2 nariadenia voľba práva v žiadnom prípade nemôže spotrebiteľ zbaviť ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. To znamená, že aj keby teoreticky súd posúdil dohodu o voľbe českého práva ako prípustnú a akceptoval by ju, kogentné ustanovenia slovenského

právneho poriadku, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa by nemohli byť obídené a nimi by napriek tomu bolo nutné sa riadiť v prospech spotrebiteľa.

15. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

16. Podľa na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia druhej vety, , , , , , , až 42, , a, , až z), až 11, , , , , , , až 8, a .

17. Podľa na účely tohto sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a), c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v a , pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v , , , , až k) a až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

18. Podľa , Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa , Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa a , (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa , , a , (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa ustanovenia vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa ustanovenia , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnejbanky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná ako dlžníčka a žalobca ako veriteľ uzatvorili dňa 30.01.2017 zmluvu na diaľku, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala vrátiť. Uvedené tvrdenia žalovaná nenamietala. Vzhľadom na označenie žalovanej v zmluve mal súd preukázané, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy

a čerpaní prostriedkov nekonala v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. . Písomná forma právneho úkonu bola zachovaná, keďže zmluva bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytiť obsah právneho úkonu a určiť osobu, ktorá právny úkon urobila. Súd posúdil uvedený právny úkon čo do zmluvného typu ako zmluvu o pôžičke, nakoľko na základe nej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky reálne prevodom na určený bankový účel, čím sú splnené podmienky podľa . Žalobca si uplatnil len sumu požičaných finančných prostriedkov v sume 100,- eur bez odplaty 21 Eur dohodnutej v zmluve. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. a/ reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi, ktorá ani nerozporovala výšku a poskytnutie prostriedkov, b/ dočasnosť zmluvného vzťahu, c/ povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Keďže žalobca splnil svoj zmluvný záväzok zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 100,- eur, pričom žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 27.02.2017 a žalovaná túto svoju povinnosť nesplnila ani len čiastočne, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 100,- eur vyhovieť. Táto suma predstavuje iba istinu, ktorá bola žalovanej požičaná, bez akýchkoľvek ďalších úrokov a poplatkov.

25. Súd mal preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, pretože nesplnila svoj záväzok včas a riadne, t. j. nevrátila poskytnutý úver do lehoty splatnosti dohodnutej v zmluve, t.j. do dňa 17.05.2017. V dôsledku toho sa dostala nasledujúcim dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania od nasledujúceho dňa, ktorý si však tento nárok uplatnil až od dňa 25.05.2017. Keďže v tento deň bol už žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny úveru a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu s istinou 100,- eur zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny od 25.05.2017 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola žalobcom po späťvzatí v upomínacom konaní uplatnená vo výške, ktorá je v súlade s§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z a preto súd žalobnému návrhu aj v časti úroku z omeškania z istiny úveru vyhovel.

26. Žalobca si tiež uplatnil sumu 12,- eur za 4 ks upomienok. Súd má za to, že v tejto časti je žaloba nedôvodná. V odôvodnení žaloby žalobca uvádza, že si túto sumu uplatňuje ako zmluvnú pokutu (teda ako paušálnu náhradu nákladov za upomienku). O tomto nároku súd zistil, že sa jedná o zmluvnú pokutu, a to tiež s poukazom na znenie bodu IV zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou v sume 3,- eur za každú odoslanú upomienku. Ak sa jedná o paušálnu náhradu nákladov, tak takáto suma má charakter zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta vo svojej podstatne totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody, t.j. v tomto prípade nákladov, ktorá je vopred jednotne určená pre prípad porušenia nejakého konkrétneho zmluvného záväzku. Aj v citovanom ustanovení zmluvy sa pojednáva o tom, že spotrebiteľ je povinný vždy zaplatiť paušálnu náhradu nákladov za každú upomienku. V danom prípade sa výška platby, na ktorú sa dlžník zaväzuje, neodvíja od konkrétnej sumy skutočných nákladov za upomienku, ale zaväzuje sa zaplatiť jednotnú sumu bez potreby tieto náklady veriteľom vyčíslovať, teda bez nutnosti preukazovať, koľko reálne veriteľ za tú - ktorú upomienku vynaložil prostriedkov, bez potreby vyčíslovať koľko ho spracovanie a odoslanie upomienky reálne stálo, ako je to charakteristické pre uplatnenie si nákladov spojených s uplatnením pohľadávky , kedy sa nahrádza iba to, čo bolo aj skutočne vynaložené, čo ale nie je tento prípad, keďže sa uplatňuje paušálne stanovená suma bez rozdielu. Takáto platba má preto charakter zmluvnej pokuty, a preto je nutné ju tak i posudzovať. V konečnom dôsledku aj žalobca ju tak v žalobe kvalifikuje. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný ani za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu žalobcu ako dodávateľa, poskytnutú na základe požiadavky žalovanej ako spotrebiteľa, keďže z podstaty tohto nároku vyplýva, že ide o nárok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok riadne a včas a až sekundárne na zaslanie upomienky. Podľa názoru súdu uvedené paušálne náklady za upomienky nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania dlžníka za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a možno ho do istej miery kvalifikovať ako prostriedok resp. neprimeraný spôsob obchádzania kogentného ustanovenia o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 3,- eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so zaslaním upomienky, ktoré zaslanie upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov žalobcu ( automatickým jednotným emailom) bez reálneho podielu ľudského faktora a

neprináša veriteľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Okrem toho súd konštatuje, že takéto dojednanie nie je prijateľné aj s poukazom na fakt, že spotrebiteľa prakticky zaväzuje zaplatiť paušálnu sumu za každú upomienku, bez ohľadu na to, koľko ich veriteľ zašle a akým spôsobom. Súd nespochybňuje, že upomienka má svoj význam vtedy, ak skutočne sleduje pripomenutie splatného záväzku, ak má informatívny charakter a je uplatnená v dobrej viere veriteľom s cieľom predísť sporu. Ale z prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca posielal prvé dve upomienky prakticky 3 dni po sebe (19.05.2017 a 22.05.2017), čo samo osebe nasvedčuje skôr tomu, že jediným účelom zasielania upomienok je zvýšenie zisku žalobcu. Postup veriteľa, ktorý 3 dni po sebe zašle upomienku s tým istým textom dlžníkovi a účtuje si za obe zmluvnú pokutu, hoc je jasné, že opakované odosielanie upomienky v takomto krátkom časovom intervale ani nie je účelné, no napriek tomu za obe účtuje si pokutu, nemožno považovať an za súladný s dobrými mravmi. Ďalšie dve upomienky posielal dňa 17.08.2017 a 23.08.2017 opäť v krátkom slede za sebou, a to v čase, kedy je jasné, že dlžník je už niekoľko mesiacov v omeškaní a za stavu, kedy na uplatnenie si nároku cestou súdu ani nie je nutné dlžníka vyzývať a už vôbec nie štyrikrát v priebehu 3 mesiacov. Zmluvné ustanovenie tak, ako je formulované v bode IV zmluvy teda veriteľovi dáva úplne neobmedzené možnosti v tom, kedy sa rozhodne poslať upomienku, v akom počte, ako často, napriek týmto nedostatkom zaväzuje zaplatiť spotrebiteľa domnelý náklad za každú upomienku, ktorú si veriteľ zmyslí poslať bez ohľadu na to, či táto plní svoj účel a je opodstatnená. Takéto dojednanie podstatným spôsobom znevýhodňuje spotrebiteľa v tom zmysle, že je povinný platiť za opakovaný úkon, ktorý reálne nemá žiaden zmysel ani pre dlžníka ani pre veriteľa, nie je vyžadovaný ani pre následné uplatnenie si práva na súde, ale napriek tomu veriteľ ho svojvoľne môže realizovať v neobmedzenom počte, bez akejkoľvek limitácie. Toto ustanovenie pritom nie je výsledkom vzájomných jednaní zmluvných strán, ale je obsahom každej zmluvy totožného veriteľa s každým dlžníkom, a preto ani nebolo individuálne dojednané. Nakoľko, ako to z vyššie opísaných dôvodov vyplýva, stavia spotrebiteľa do extrémne nevýhodnej pozície, toto ustanovenie súd považuje za neplatné aj podľa . Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

27. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. 100%- ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy 112,- eur s príslušenstvom. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, čo predstavuje 89,29 %. Vo zvyšku bola úspešná žalovaná, čo predstavuje jej úspech v rozsahu 10,71 %. Úspešnejším je žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) predstavuje 78,58 %. V tomto rozsahu súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania. O výške trov rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa .