Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Dopĺňací_rozsudok_25P-138-2015.pdf
PDF · 103.63 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/138/2015
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manžela: A. zastúpeného advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, Lachova 32, Bratislava a manželky: M. zastúpená advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, Wilsonova 6, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: K. zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava a o doplnení výroku rozsudku, t a k t o
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/138/2015-521 zo dňa 16.5.2018 sa d o p ĺ ň a výrokom: Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 25P/138/2015-521 zo dňa 16.5.2018 rozviedol manželstvo účastníkov a rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej K. Maloletá bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Zároveň súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2018 vo výrokoch o rozvode manželstva, o zverení maloletej a o výživnom, ako aj o trovách konania. Otec podal odvolanie voči rozsudku v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (okrem výroku o výživnom povinnosti a zverení).
2. Krajský súd v Bratislave prípisom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.02.2019 vrátil spis bez rozhodnutia o odvolaní otca proti rozsudku č.k. 25P/138/2015-521 z dôvodu, že z obsahu spisového materiálu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete konania, keď nerozhodol o návrhu manžela na úpravu jeho styku s maloletou na čas po rozvode manželstva. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom manžela na úpravu styku s maloletou, ako aj dôvodom, pre ktoré styk neupravil, avšak svoje rozhodnutie nepremietol do výrokovej časti rozsudku. Krajský súd v Bratislave vrátil spis na ďalší procesný postup, v rámci ktorého postupom podľa § 225 C.s.p. bolo potrebné rozhodnúť aj o návrhu manžela, ktorým sa domáha určenia jeho styku s maloletou.
3. Dopĺňacím Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/138/2015-649 zo dňa 15.05.2019 súd doplnil rozsudok 25P/138/2015-521 zo dňa 16.05.2018 o výrok, že súd vo zvyšku návrh manžela zamieta. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/265/2019-685 zo dňa 28.01.2020 bol dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.05.2019 zrušený a vec bola vrátená na
ďalšie konanie. Zároveň bol zmenený výrok rozsudku v časti zastupovania a správy majetku maloletej tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
4. V intenciách Rozsudku Krajského súdu v Bratislave súd doplnil dokazovanie v časti o úprave styku otca s maloletou v smere naznačenom Krajským súdom.
5. Právna zástupkyňa otca žiadala napokon rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou po zohľadnení okolností, že otec sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú tretiu sobotu kalendárneho mesiaca od 9.30 hod. do 11.30 hod. s tým, že matka privedie maloletú do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, F., kde ju odovzdá otcovi a po ukončení styku maloletú preberie od otca. Doložila do spisu podanie - oznámenie ÚVTOS zo dňa 13.08.2020, z ktorého vyplýva, že v zariadení na výkon trestu odňatia slobody sú pre návštevy maloletej vytvorené podmienky. V záverečnom prednese navrhla upraviť styk otca s maloletou tak, aby bola matke uložená povinnosť dva krát do mesiaca zabezpečiť videohovor s otcom v trvaní jednej hodiny v sobotu od 9.30 hod. do 10.30 hod.
6. Právna zástupkyňa matky k návrhu na úpravu styku otca s maloletou v písomnom vyjadrení uviedla, že výchova maloletého dieťaťa znamená právo i povinnosť riadiť konanie dieťaťa, použiť primerané prostriedky tak, aby nebola dotknutá dôstojnosť dieťaťa a aby nebolo ohrozené jeho zdravie, jeho duševný, telesný, citový, rozumový a mravný vývoj a vykonávať nad dieťaťom dohľad zodpovedajúci stupňu jeho vývoja. Právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa je nadradené výkonu všetkých ďalších konkrétnych práv a povinností. Záujmy dieťaťa chráni rodič proti každému, kto by pôsobil dieťaťu akúkoľvek ujmu. Táto povinnosť je výslovne zakotvená v § 28 ods. 2 Zákona o rodine, kde je tento princíp uvedený ako vodiaci princíp celého výkonu rodičovských práv a povinností. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o maloleté dieťa musí byť záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Súdna úprava stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť. Okrem tejto možnosti súdnej úpravy prichádza do úvahy aj súdna úprava práva rodiča na poskytovanie informácií o dieťati. Práve takáto úprava sa riadne realizuje zo strany matky, ktorá zabezpečuje pravidelné informovanie otca o maloletej K.. Otec sa toho času nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody za spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom. S prihliadnutím na závery znaleckých posudkov V. psychiatričky a W. - psychológa, ktoré sú súčasťou spisu, absolútne nie je v záujme maloletej, aby úprava styku otca s maloletou bola upravená tak, ako ju navrhuje otec. Poukázala na to, že úprava styku v zmysle návrhu otca by bola nevykonateľná aj z toho dôvodu, že návšteva v takomto type zariadenia, kde sa nachádza otec, nie je pre ďalší vývoj maloletej prospešný a je nevhodné pre maloletú takéto návštevy realizovať. Režim návštev v takýchto typoch zariadení je upravený a obmedzený vnútornými predpismi zariadenia, čo tiež sťažuje samotnú realizáciu návštevy maloletého dieťaťa. Maloletá od septembra 2020 začne plniť povinnú školskú dochádzku, má väzby a zázemie u rodiny z matkinej strany, kde sa v súčasnosti nachádza. Má tam pocit bezpečia, istoty, podpory a vytvorila si tam väzby na kamarátky a na prostredie, v ktorom chce aj naďalej žiť a vyrastať. Matka prebrala na seba kompetencie rodičia, ktorý sa každodenne stará o maloletú, zabezpečuje jej každodennú starostlivosť, zastupuje maloletú a spravuje jej majetok. K výchove maloletej pristupuje s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Pre ďalší vývoj maloletej a jej prosperovanie, či už psychické alebo fyzické, ktoré bolo veľmi negatívne poznačené spôsobom života otca, je teda plne na zodpovednosti matky, aby sa maloletá do budúcnosti vyvíjala ako zdravé a psychicky vyrovnané dieťa.
7. Právna zástupkyňa otca na pojednávaniach uviedla, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností je integrálnou súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. Vzhľadom na správanie sa matky, ktorá blokuje kontakt maloletej s otcom je nevyhnutné, aby súd v záujme maloletej upravil jej styk s otcom. Pre toto konanie nie je podstatné, že maloletá sa nachádza v zahraničí, pretože ide o pobyt nezákonný. Maloletá spolu s matkou vycestovala do L. na základe neodkladného opatrenia, ktorým je uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/141/2018-15 zo dňa 1.8.2018, ktorým bol nahradený súhlas otca maloletej. Pobyt maloletej v zahraničí bol limitovaný na dobu 90 dní s návratom najneskôr 30.novembra 2018. Matka zavádzala slovenské súdy svojim návrhom, kde uvádzala, že chce vycestovať najviac na dobu 90 dní, o čom svedčia viaceré fakty a to napr. že vypratala a odovzdala prenajatý byt a maloletú nezapísala na nový školský rok do materskej školy. Matka teda prerušila všetky sociálne,
rodinné a pracovné väzby na Slovensku. Dňa 15.02.2019 otec podal návrh na uloženie informačnej povinnosti matke, pretože od jeho nástupcu na výkon trestu odňatia slobody dňa 27.4.2018 nemal s dcérou vyše roka absolútne žiaden kontakt a matka mu informácie neposkytovala. Rozsudkom 25P/24/2019-111 zo dňa 17.12.2019 súd uložil matke povinnosť dva krát mesačne formou písomnej správy oznámiť otcovi informácie o zdravotnom stave maloletej, o jej pobyte, záujmových krúžkoch, výletoch, trávení voľného času a o školskom prospechu. Tiež bola matka povinná raz za tri mesiace zaslať otcovi maloletej jednu zreteľnú farebnú fotografiu maloletej vo formáte A6. Matka opustila územie Slovenskej republiky a neakceptovala pritom rozhodnutie súdu, ktoré jej jasne stanovilo lehotu, kedy sa má na územie Slovenskej republiky vrátiť. Matka svojim pobytom v L. po termíne, ktorý súd určil ako termín návratu, zamedzila akýkoľvek kontakt s maloletou. Svojvoľným konaním vysťahovala maloletú mimo územia Slovenskej republiky a tým zamedzila akémukoľvek prísunu informácií otcovi o maloletej. Súdom uloženú povinnosť informovať otca si matka neplní v stanovenom rozsahu, otcovi neposkytuje relevantné informácie o maloletej, neposlala mu žiaden list a fotografie maloletej nie sú preskúmateľné z hľadiska doby a okolnosti ich vzniku. Otec podal aj návrh na výkon rozhodnutia a konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 56Em/2/2020. Stará matka maloletej zo strany otca podala dňa 22.02.2019 tiež návrh na výkon rozhodnutia, ktorý je vedený pod sp.zn. 56Em/2/2019 a ktorým sa domáha výkonu rozsudku, ktorým bol upravený jej styk s maloletou Kristínou. Uznesením súd nariadil výkon rozhodnutia, ale súčasne uskutočnenie výkonu odložil do právoplatného skončenia návratového konania. V konaní 14P/1/2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, podľa ktorého bola matke uložená povinnosť zabezpečiť kontakt maloletej so starou matkou prostredníctvom aplikácie prenášajúcej obraz a zvuk každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 10.20 hod. miestneho času v bydlisku maloletej. Prvý kontakt medzi maloletou a starou matkou sa uskutočnil 05.09.2020 a teda po viac ako 2 rokoch od pretrhnutia rodinných väzieb nezákonným odlúčením maloletej od otca a od rodiny na Slovensku. Prekvapením bolo, že maloletá svoju milovanú starú matku vôbec nepoznala a je teda zrejmé, že matka maloletú nepripravila na tento kontakt, nepovedala jej, že druhej strane sa na ňu teší stará matka. Ešte zarážajúcejšie je to, že matka vôbec nerešpektuje právo maloletej na zachovanie rodovej identity, keďže maloletá ako občan Slovenskej republiky a ktorá sa na Slovensku aj narodila, nepozná svoju najbližšiu rodinu a nepozná ani slovenský jazyk. Zmena prostredia a pretrhnutie akýchkoľvek kontaktov s rodinou otca má fatálne dôsledky na vnútorné prežívanie maloletej, ktorá pravdepodobne ani nevie, odkiaľ pochádza a kto je jej rodina na Slovensku. Na pojednávaní dňa 23.04.2021 uviedla, že aktuálne sa audiokontakt maloletej so starou matkou realizuje pravidelne. Zo začiatku to bolo problematické, pretože maloletá neprejavovala žiadne pocity k starej matke, ale postupne sa situácia zlepšovala, ale v súčasnosti už na starú matku reaguje pozitívne. Je však potrebný intenzívnejší a dlhodobejší kontakt aspoň na tejto úrovni, aby sa obnovilo puto, ktoré medzi starou matkou a maloletou bolo prakticky od narodenia. Doba, ktorá uplynula odkedy sa matka nevrátila s maloletou z L. v roku 2018, zanechala stopy aj na kontakte so starou matkou, keďže maloletá nemala zaznamenanú vzájomnú históriu. V súčasnosti ich audiokontakt prebieha vcelku úspešne. Komunikácia matky formou poskytovania informácií otcovi nevystihuje súdom uloženú povinnosť tak, ako by mala, avšak v poslednom období aj v tomto smere došlo k zlepšeniu. Ďalej poukázala na to, že je pomerne dobre rozpracovaná judikatúra Európskeho súdneho dvora, ako aj slovenská ohľadom návštev rodiča, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody. Takýto rodič nestráca svoje rodičovské práva a teda na realizáciu styku s dieťaťom má právo a rovnako aj maloletá má právo na kontakt so svojim otcom. U otca nešlo o konanie násilného typu, ktoré by ho diskriminovalo z kontaktu s dcérou. Nestotožňuje sa teda s názorom, že by styk vo väzenskom prostredí nebol vhodný. Maloletá už bude mať 9 rokov a teda podľa jej názoru je dostatočne vyspelá na to, aby realizáciu styku aj v takomto prostredí zvládla a sama si to vyhodnotila, pokiaľ bude rodičmi správne nasmerovaná a informovaná. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom v postupe súdu. Zmluvné štáty Dohovoru sa zaviazali rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosť vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov. Maloletá má právo udržiavať pravidelné osobné kontakty a priame vzťahy s oboma rodičmi. Zmluvné štáty Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Ústav na výkon trestu odňatia slobody deklaruje, že v zariadení sú vytvorené podmienky pre návštevu maloletej. Otec trvá na úprave styku v súlade s jeho návrhom a ak by nebolo návrhu vyhovené, navrhuje upraviť styk otca s maloletou formou videohovorov dva krát v mesiaci v trvaní jednej hodiny s tým, že matka je povinná po technickej stránke umožniť tento hovor a maloletú na hovor pripraviť. Otec doteraz nemal možnosť z výkonu trestu telefonicky prípadne inak kontaktovať maloletú a pokiaľ by existovalo súdne rozhodnutie v tomto smere, tak by sa ním musel zaoberať ústav na výkon trestu odňatia slobody, pretože by bol do určitej miery
takýmto rozhodnutím viazaný. Je však potrebné túto možnosť overiť v ústave na výkon trestu odňatia slobody.
8. Právna zástupkyňa matky mala za to, že sú splnené všetky podmienky, či už na strane otca alebo na strane maloletej na to, aby styk otca s maloletou ostal neupravený. Je jednoznačne v záujme maloletej, aby súd neupravil styk otca s maloletou jeden krát mesačne v ústave na výkon trestu odňatia slobody v D.. Zdôraznila, že matka rešpektuje všetky rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV a robí všetko preto, aby sa realizoval kontakt maloletej so starou matkou ako aj otcom a preto nároky otca považujú za neprimerané a neodôvodneného. Matka poskytuje informácie o maloletej, pravidelne zasiela otcovi listy spolu s fotografiami maloletej. Zabezpečuje starostlivosť o maloletú po všetkých stránkach, dieťa je v bezpečnom prostredí, v dobrej zdravotnej starostlivosti a riadne navštevuje školu. Matka má v L. vytvorené také podmienky, ktoré by na Slovensku nikdy nemala, zarába asi 5.000,-USD mesačne a je schopná zabezpečovať maloletej pekný a pohodlný život. Výživné platené zo strany otca nesporujú, avšak je potrebné dodať, že určené výživné je pramálo na to, aby boli zabezpečené potreby dieťaťa kdekoľvek na svete.
9. Kolízny opatrovník mal za to, že osobné stretnutia maloletej s otcom vo väzení nie sú pre maloletú vyhovujúce, nakoľko väzenské prostredie vo všeobecnosti nie je vhodné pre maloleté deti. Podporil zachovanie a realizáciu informačnej povinnosti zo strany matky.
10. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/24/2019-111 zo dňa 17.12.2019 súd uložil matke povinnosť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku dva krát mesačne formou písomnej správy oznámiť otcovi maloletej informácie o zdravotnom stave maloletej, o jej pobyte, o jej záujmových krúžkoch, výletoch, trávení voľného času a o jej školskom prospechu. Zároveň uložil matke povinnosť jeden krát mesačne zabezpečiť písomný styk maloletej s otcom a ako aj zaslať otcovi najmenej jednu zreteľnú farebnú fotografiu maloletej vo formáte A6. Rozsudok nadobudol v časti uložených povinností matke právoplatnosť dňa 21.01.2020.
11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 13. Podľa § 225 ods. 1 C.s.p., ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
14. Podľa § 225 ods. 2 C.s.p., doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak sú nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
15. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že otec maloletej je od 27.04.2018 vo výkone trestu odňatia slobody s tým, že koniec trestu je stanovený na deň 02.03.2028. Odpykáva si trest pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva. Na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie a podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad, ktorý bol odložený na dobu jedného roka. Z uvedeného teda vyplýva, že otec sa sám svojim dlhodobým protiprávnym a nevhodným konaním, ktoré navyše je možné považovať za maximálne nevýchovné, dostal do situácie, kedy nemôže v plnej miere realizovať svoje rodičovské práva vo forme osobného kontaktu s maloletou. Styk otca s maloletou sa teda nerealizuje výlučne z dôvodov, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody. Ďalej z dokazovania vo veci ako aj z ďalších konaní vedených na Okresnom súde Bratislava IV týkajúcich sa maloletej je zrejmé, že matka spolu s maloletou odišla v auguste 2018 do B. s tým, že sa mala vrátiť na Slovensko najneskôr 30.11.2018, ale sa nevrátila. Súd neschvaľuje takýto postup matky, avšak je potrebné uviesť, že táto okolnosť nebola prvotným dôvodom pre ktorý sa styk otca s maloletou nerealizuje. Osobný styk sa neuskutočňuje z dôvodu, že otec je od apríla 2018 vo výkone
trestu. Nie je možné súhlasiť s názorom právnej zástupkyne otca, že išlo o fatálne zlyhanie zo strany matky, naopak, v tomto konkrétnom prípade je možné absolútne zlyhanie pripísať práve otcovi. Je možné sa domnievať a je veľmi pravdepodobné, že ak by sa situácia na strane otca neubrala týmto smerom, jeho styk s dcérou by sa naďalej realizoval, resp. celá rodinná situácia by sa vyvíjala inak. Otec ako dospelý muž, ktorý je sám zodpovedný za svoje konanie, je teda aj sám zodpovedný za súčasný stav. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že trestná činnosť otca je skutočne závažného charakteru, nejedná sa o náhodné alebo neúmyselné konanie a vo všeobecnosti trestná činnosť súvisiaca s distribúciou alebo výrobou drog je vnímaná spoločnosťou ako vysoko nebezpečná. Matka maloletej prevzala všetku zodpovednosť za maloletú, zabezpečuje jej výchovu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity a samozrejme aj výživu, na ktorej sa otec podieľa len v minimálnom rozsahu. Z listinných dôkazov a to najmä z potvrdenia o návšteve školy, z hodnotení maloletej jej učiteľmi, z lekárskych správ a v neposlednom rade aj z fotografií a obrázkov maloletej vyplýva, že matka si svoje povinnosti vo vzťahu k dieťaťu plní príkladne a zabezpečuje maloletej spokojný a bezstarostný život. Maloletá v B. prosperuje, venuje sa svojim záľubám, krúžkom, cestovaniu, výborne sa učí a teda jej potreby sú napĺňané po všetkých stránkach. Matka podáva otcovi pravidelne informácie o maloletej, keďže mu do výkon trestu posiela listy, fotografie a aj detské maľby, ktoré urobila maloletá pre otca. Maloletá je informovaná o situácii na strane otca a teda chápe, že otec nestratil o ňu záujem, ale že teraz sa nemôžu osobne stretávať. Matkine listy a poskytované informácie sú podávané v neformálnej podobe, sú písané voľnou hovorovou rečou, nepôsobia stroho a formálne, čo súd mimoriadne oceňuje. Otec môže na základe týchto informácií poskytovaných matkou získať komplexný obraz o aktivitách maloletej a o jej súčasnom živote. Pokiaľ má však otec dojem o svojej nedostatočnej informovanosti, je to možné vyhodnotiť ako jeho subjektívny pocit. Pri rozhodovaní o úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je potrebné v prvom rade zohľadniť záujem dieťaťa, ktorý je najpodstatnejším vodítkom pri určovaní konkrétneho rozsahu styku. V tomto prípade súd sledujúc najlepší záujem maloletej ako najvyšší princíp má za to, že nie je vhodné, aby sa aktuálne realizoval osobný styk otca s maloletou vo väzenskom zariadení. Styk rodiča s dieťaťom nemusí prebiehať iba osobnou formou, ale aj alternatívnymi spôsobmi napr. pravidelnou informovanosťou, zasielaním fotografií, dopytom u iných rodinných príslušníkov, napr. starej matky, ktorá je s maloletou v kontakte prostredníctvom videohovorov. Realizáciou osobného styku otca s maloletou by si síce otec naplnil svoje právo na osobný kontakt s dieťaťom, ale pre maloletú takáto forma stretávania sa s otcom bez programu prispôsobenému jej veku a bez ohľadu na jej potreby, by podľa názoru súdu nebola vhodná. Právna zástupkyňa otca preukázala, že ústav na výkon trestu odňatia slobody má zabezpečené podmienky, resp. má vytvorené miestnosti a priestory na stretávanie sa rodinných príslušníkov s odsúdenými, ale väzenské prostredie a teda prísne strážené prostredie súd nepovažuje za vhodné a vyhovujúce pre 8- ročné dieťa. Súd má za to, že maloletá by nemala byť takto priamo a bezprostredne konfrontovaná s takými okolnosťami, ktoré sú aktuálne na otcovej strane. Prípadný kontakt otca s maloletou, ktorý by bol realizovaný formou audiohovoru prednesený právnou zástupkyňou otca v záverečnom zhrnutí je možné chápať iba ako teoretickú možnosť, o ktorej by napokon rozhodol ústav na výkon trestu v súvislosti s jeho technickými možnosťami a vybavením a aj to len v prípade, že by otec spĺňal všetky podmienky podľa osobitného predpisu rovnako ako je to v prípade povolenia návštev v zariadeniach na výkon trestu odňatia slobody. Vyhodnotiac všetky dôkazy ako aj celú rodinnú situáciu, dospel súd k záveru, že v súčasnosti je v najlepšom záujme maloletej neupraviť konkrétny rozsah styku otca s dieťaťom.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd týmto rozhodnutím v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami doplnil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/138/2015-521 zo dňa 16.5.2018 o chýbajúci výrok.
Poučenie:
Proti dopĺňaciemu rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.