Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6C-35-2020.pdf
PDF · 94.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v právnej veci žalobcov: 1. X.O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX T., 2. C.. C. X.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX T., právne zastúpení: Mgr. Peter Forgáč, advokát, Zámocká 14, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: Y. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Viera Komanová, advokátka so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 1 000,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 1.000,- eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 18.8.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400,- eur od 18.9.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400,- eur od 18.10.2016 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcom priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou na Okresný súd Banská Bystrica domáhal vydania platobného rozkazu - zaplatenia sumy 1.000,- eur s príslušenstvom voči žalovanému, a to titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej Kúpnej zmluvy.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 14.8.2019 sp. zn. 11Up/974/2019, voči ktorému podal žalovaný odpor.
3. Žalobcovia žalobu dôvodili tým, že dňa 18.2.2016 uzatvorili kúpnu zmluvu so žalovaným, na základe ktorej previedli vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému domu č. XXX s príslušenstvom na parcele č. 187 a pozemku KNC 187 vedený na LV č. XXX kat. územia P., za dohodnutú kúpnu cenu 90.500,- eur. Následne Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 18.2.2016 sa žalovaný zaviazal žalobcom sumu 2.000,- eur za nábytok nachádzajúci sa v nehnuteľnosti, ktorý zostal žalovanému. Žalovaný bol v zmysle Dodatku povinný uhradiť sumu 2.000,- eur v splátkach, a to dňa 17.6.2016 splátku vo výške 400,- eur, dňa 17.7.2016 splátku vo výške 400,- eur, dňa 17.8.2016 splátku vo výške 400,- eur, dňa 17.9.2016 splátku vo výške 400,- eur a dňa 17.10.2016 splátku vo výške 400,- eur. Prvú splátku uhradil žalovaný v deň prepisu elektriny a plynu a ďalšie splátky mal splácať formou prevodu na bankový účet. Dňa 26.9.2016 zaslal žalovaný žalobcom sumu 600,- eur, čím uhradil splátku č. 2 a časť splátky č. 3. Zvyšnú sumu žalovaný doposiaľ neuhradil, napriek výzvam.
4. Žalovaný na svoju obranu podanom odpore tvrdil, že nesúhlasil vyplatiť celú kúpnu sumu, nakoľko suma bola podľa jeho názoru neadekvátna k hodnote nábytku a uplynula subjektívna lehota na „uvedenú skutočnosť“. Uviedol, že žalobcom poslal posledné peniaze ešte v roku 2016, ďalšie im nechcel zaslať a nepošle, čo žalobcom niekoľkokrát oznámil telefonicky aj SMS. Namietal, že žalobcovia nemajú právo predmetnú vec riešiť po uplynutí 4 rokov.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobcovia a právny zástupca nezúčastnili s tým, že súhlasili s konaním v ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní namietala neúčinnosť Dodatku ku kúpnej zmluve na prevod nehnuteľností zo dňa 18.2.2016. Uviedla, že Dodatok ku kúpnej zmluve sa týkal článku VI kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti a podpisy žalobcov mali byť na ňom úradne overené a Dodatok mal byť podaný na návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti. V dôsledku tohto nedostatku nenastali právne účinky k tejto zmluve a nárok žalobcu je nedôvodný. Žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise za preukázané skutkové tvrdenia považuje: 6. Žalobcovia a žalovaný dňa 18.2.2016 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti - rodinného domu č. XXX postavený na parcele č. 187 a pozemku parcela KNC č. 187 kat. územia P., zapísaného na LV č. XXX. Predmetná zmluva bola daná na návrh na vklad do katastra nehnuteľností a Okresný úrad v Starej Ľubovni - odbor katastrálny, povolil vklad danej nehnuteľnosti a vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalovaný.
7. Dňa 17.6.2016 žalobcovia a žalovaný uzatvorili Dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 18.2.2016, z ktorého vyplýva, že daný dodatok sa týka bodu VI, v ktorom sa kupujúci a predávajúci dohodli, že sa dom sprístupní po prepise elektriny, ktorý sa zrealizoval dňa 17.6.2016. Ďalej bolo v dodatku uvedené, citácia: „ďalej sa obidve strany dohodli, že nábytok, spálňa, dve obývacie sedacie súpravy, obývací nábytok, stoly, stoličky, kosačka, vonkajší krb a iné ... a iné nábytky, ostávajú kupujúcemu, kupujúci ich odkupuje za sumu 2.000,- eur, ktoré bude splácať mesačne a to takto: k 17.6.2016 - 400,- eur vyplatená v hotovosti potvrdené podpisom, k 17.7.2016 - 400,- eur, k 17.8.2016 - 400,- eur, k 17.9.2016 - 400,- eur, k 17.10.2016 - 400,- eur, prvá splátka vyplatená v hotovosti v deň prepisu elektriny a plynu, pri sprístupnení domu kupujúcemu. Ďalšie splátky navrhol kupujúci, že bude zasielať na číslo účtu:..“. Tieto skutočnosti strany sporu nenamietali.
8. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu je, že žalovaný doposiaľ zaplatil za hnuteľné veci žalobcom sumu 1.000,- eur.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 9. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
10. Podľa § 40 ods. 1, 2, 3, Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
12. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
13. Podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
14. Podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
15. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
16. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
17. Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
24. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru: 25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná.
26. Žalovaný v konaní namietal, že podpisy na Dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 18.2.2016 mali predávajúci overiť a následne tento Dodatok mal byť podaný na Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, aby nastali účinky tohto Dodatku. S týmto názorom sa súd nestotožňuje. Je nespochybnené, že predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 18.2.2016 bol prevod nehnuteľností. V zmysle vyššie citovaných právnych predpisov zmluva o prevode nehnuteľností musí byť písomná a podlieha tzv. vkladovému konaniu na katastri nehnuteľností, čo bolo stranami sporu i učinené. Dodatok ku kúpnej zmluve uzatvorený medzi stranami sporu sa však dotýkal úpravy pomerov medzi stranami sporu súvisiacich
s prepisom energií, odovzdaním kľúčov od nehnuteľnosti, sprístupnením nehnuteľnosti žalovanému a prevodu hnuteľných vecí. Dodatok bol vyhotovený v písomnej podobe a podpísaný žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, čo v konaní nebolo spochybnené. Ak by súd prijal námietku žalovaného o neúčinnosti Dodatku, v dôsledku jeho „tzv. nezavkladovania“ vyvstáva otázka, čo konkrétne by Okresný úrad - katastrálny odbor zapísal do katastra nehnuteľností. Taktiež by boli neúčinné i ostatné dojednania tohto dodatku, ktoré nie sú namietané žalovaným. Súd je však tohto názoru, že aj keď sa jedná o Dodatok k zmluve o prevode nehnuteľností, pričom tento Dodatok sa týka hnuteľných vecí, nie je potrebné, aby podpisy predávajúcich boli overené a Dodatok podliehal vkladu do katastra nehnuteľností. Takáto povinnosť ani nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia a nebola dojednaná ani stranami sporu (§ 46 Občianskeho zákonníka).
27. Súd ďalej skúmal námietku žalovaného vznesenú v odpore, že sa na sume so žalobcami nedohodol, lebo je neadekvátna k hodnote nábytku a „uplynula subjektívna lehota na uvedené skutočnosti“. Z predloženého Dodatku má súd jednoznačne preukázané, že tento jasne a určito stanovuje hodnotu kúpnej ceny vo výške 2000,- eur a stanovuje spôsob splatenia tejto kúpnej ceny v splátkach s uvedením konkrétnych dátumov splátok tak, ako to je popísané v bode 8 tohto rozsudku. Dokonca je uvedené, že ďalšie splátky navrhol kupujúci - teda samotný žalovaný, uhrádzať na bankový účet. Dodatok je podpísaný žalobcami a žalovaným a vôbec z neho nevyplýva, aby žalovaný s hodnotou stanovenej kúpnej ceny 2000,- eur nesúhlasil, resp. túto cenu namietal. Žalovaný v konaní námietky voči kúpnej cene hnuteľných vecí žiadnym iným spôsobom nepreukázal a ani netvrdil. Z týchto skutočností súd dospel k záveru, že táto námietka je neopodstatnená a medzi stranami sporu došlo k platnému dojednaniu o kúpnej cene hnuteľných vecí a žalovaný čiastočne i kúpnu cenu zaplatil.
28. Ďalšiu námietku žalovaného, že „uplynula subjektívna lehota na uvedené skutočnosti“, súd v celkom kontexte odporu vyhodnotil ako vznesenie námietky premlčania. Súd však dospel k záveru, že ani táto námietka nie je dôvodná a nárok žalobcov nie je premlčaný. Podanou žalobou žalobcovia sa domáhajú zaplatenia sumy 1000,- eur, ktorá pozostáva zo sumy 200,- eur, ktorá mala byť splatná dňa 17.8.2016, sumy 400,- eur splatnej dňa 17.9.2016 a sumy 400,- eur splatnej dňa 17.10.2016. Žaloba bola podaná na súd 29.7.2019. Podľa citovaného ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti - splatnosti. Teda jednotlivé časti nároku boli splatné dňa 18.8.2016 (sumu 200,- eur), dňa 18.9.2016 (suma 400,- eur) a dňa 18.10.2016 (suma 400,- eur). Žalobcovia podali žalobu na súdu dňa 29.7.2019 teda včas - pred uplynutím trojročnej premlčacej doby každej jednej z uplatnených splátok.
29. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.000,- eur - zvyšnej kúpnej ceny, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
30. Súd priznal žalobcom i nárok na zákonné úroky z omeškania. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, splátky za kúpu hnuteľných vecí, nasledujúcim dňom po splatnosti tej ktorej splátky, sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu, a keďže ide o peňažný dlh, vznikla mu tak priamo zo zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých záväzkov (platná od 16. 3. 2016, údaje zverejnené na webovej stránke - www.nbs.sk) bola 0,00 %, žalobcom preto vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe 5,00 % ročne. Omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 1000,- eur trvá, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi popri istine 1000,- eur aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 200,- eur od 18.8.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400,- eur od 18.9.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400,- eur od 18.10.2016 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol: 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom ako plne úspešným v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný žalobcom nahradiť vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.