Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Ek-453-2020.pdf
PDF · 124.9 KB
Case nature
Subarea
29Ek/453/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381, správca úpadcu UNISTAV Bojnice, spol. s.r.o. v konkurze, so sídlom Košovská cesta 11B, 971 01 Prievidza, IČO: 36 707 376, právny zástupca: Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, Námestie Matice Slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom proti povinnému: TN SaMo, s.r.o., so sídlom Južná 6599/20, 911 08 Trenčín, IČO: 36 351 954 o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 274 729, náhradník súdneho exekútora JUDr. Marcela Šujanová, so sídlom exekútorského úradu Nálepkova 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 124 397, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť oprávnenému trovy exekúcie vo výške 61,76 Eur, ktoré sa budú vymáhať na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
III. Súd povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2020 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na podklade uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22K/10/2016 zo dňa 04.11.2019. Poverením zo dňa 24.04.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marcela Šujanová, ktorý exekúciu viedol pod spisovou značkou 221EX 146/2020. Dňa 31.12.2020 došlo k zániku funkcie súdneho exekútora JUDr. Marcela Šujanová, náhradníkom súdneho exekútora sa stal JUDr. Andrea Nemčíková.
2. Dňa 19.05.2020 bol exekútorskému úradu súdneho exekútora povereného vykonaním tejto exekúcie doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý následne poverený súdny exekútor predložil právnemu zástupcovi oprávneného na vyjadrenie. Právny zástupca oprávneného sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 03.06.2020. Následne dňa 10.06.2020 poverený súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie súdu.
3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"). Povinný je obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou archiváciu dokumentov oprávneného na základe uzatvorenej zmluvy o prehliadke, vytriedení a vyčlenení spisovej registratúry pri príprave na jej odovzdanie do príslušného štátneho archívu a o dlhodobej spisovej registratúry a s tým spojené činnosti zo dňa 30.11.2017, oprávnený sa na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal vydania
archívnych dokumentov a ich odovzdania do sídla správcu úpadcu, ako oprávneného z exekúcie. Okresný súd Trenčín na základe podaného návrhu vydal neodkladné opatrenie, na základe ktorého uložil povinnému povinnosť odovzdať špecifikovanú dokumentáciu z archívu do sídla správcu oprávneného ako úpadcu nakoľko mal za to, že povinný neposkytuje súčinnosť v dôsledku čoho mu bola uložená pokuta. V tejto súvislosti si povinný dovolil poukázať na to, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoKR/37/2019-1787 zo dňa 04.11.2019 uznesenie Okresného súdu Trenčín o uložení pokuty zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinný voči vydanému neodkladnému opatreniu podal odvolanie, ktoré však bolo podané oneskorene, z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie odmietol. Povinný v obsahu odvolania argumentoval najmä tým, že povinný nemôže plniť v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko spôsob vydania dokumentov uložený povinnému vo výrokovej časti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia odporuje zmluve o prehliadke, vytriedení a vyčlenení spisovej registratúry pri príprave na jej odovzdanie do príslušného štátneho archívu a o dlhodobej spisovej registratúry a s tým spojené činnosti, uzatvorenej v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach uzatvorenej zo dňa 01.12.2017 medzi povinným ako poskytovateľom a oprávneným ako objednávateľom v zastúpení pôvodným správcom konkurznej podstaty JUDr. Danicou Birošovou a v rozpore so zákonom o archivácií a registratúre uzatvorená zo dňa 30.11.2017 (ďalej len ako „Zmluva”). V ďalšom texte povinný poukázal na článok 2 bod 2.2 písm. c), článok 2 bod 2.3 a článok 3 bod 3.3 Zmluvy. Z obsahu uvedených ustanovení podľa povinného jednoznačne vyplýva, že povinný, ako archivačná spoločnosť je oprávnený poskytnúť archivované dokumenty výlučne k nahliadnutiu, pričom nie je oprávnený ich žiadateľovi vydať. Takéto konanie povinného by bolo v rozpore s uzatvorenou Zmluvou. Povinný ešte dňa 06.08.2019 zaslal správcovi úpadcu list, prílohou ktorého bol registratúrny poriadok a zoznam spisov. Povinný ďalej dňa 20.03.2020 doručil oprávnenému list zo dňa 11.03.2020, v obsahu ktorého uvádza, že mu bolo doručené neodkladné opatrenie, voči ktorému podal povinný odvolanie, ktoré však bolo pre jeho oneskorené podanie odmietnuté. Povinný v obsahu listu uvádza, dôvody pre ktoré nie je možné pre rozpor so zákonom archívne dokumenty nariadeným spôsobom odovzdať a oprávneného upovedomil o tom, kde a kedy možno do dokumentov nahliadať. Povinný ďalej v obsahu listu uviedol, že priestor archívu nie je vhodný a uspôsobený na prefotenie takého veľkého množstva dokladov ani archívnou spoločnosťou ani oprávneným. Preto povinný zabezpečil prenájom priestorov a súčasne telefonicky upovedomil oprávneného o tom, že si môže objednať vyhotovenie fotokópií a za úhradu. Oprávnený bol následne telefonicky kontaktovaný za účelom dohodnutia si termínu nahliadnutia do pripravených dokumentov, pričom ku dňu podania tohto návrhu sa na nahliadnutie nedostavil a ani iným spôsobom povinného nekontaktoval. Povinný má za to, že na základe vyššie uvedeného si splnil povinnosť sprístupniť dokumenty úpadcovi ako oprávnenému z exekúcie v súlade so Zmluvou ako aj zákonom o archivácii a registratúre. Ako dôkaz povinný predložil list zo dňa 11.03.2020 s doručenkou a list zo dňa 06.08.2019. Povinný podal voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia č.k. 22K/60/2018 odvolanie oneskorene, ktorého následkom bolo jeho odmietnutie, povinný nemá inú možnosť, ako sa návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia domáhať zrušenia súdom uloženej povinnosti, ktorá je v rozpore s uzatvorenou Zmluvou, so zákonom a rovnako tak s odôvodnením, že odpadli dôvody jeho nariadenia v zmysle ustanovenia § 334 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP”). Ako dôkaz povinný predložil návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že mu zo strany úpadcu nikdy nebola doručená oficiálna žiadosť o sprístupnenie dokumentácie v zmysle zákona o archivácii a registratúre na základe ktorej by mu vznikla povinnosť sprístupniť oprávnenému dokumentáciu. Oprávnený si tak nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom a rovnako tak oprávnený žiada vydanie dokladov v rozpore s povinnosťami archívnej spoločnosti v zmysle zákona o archívoch a registratúrach. V ďalšom texte povinný poukázal na niektoré ustanovenia zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach (ďalej len “zákon o archívoch a registratúrach”). Z obsahu predmetných ustanovení je podľa povinného zrejmé, že splnenie povinnosti v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia odporuje zákonu o archívoch a registratúrach. Povinný by tak plnením v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia a to vydaním špecifikovaných listín, konal v rozpore so základnými zásadami a princípmi zákona o archívoch a registratúrach. V danom konkrétnom prípade podľa povinného dochádza k stretu exekúcie a konkurzu, pričom zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR”) kolíziu týchto stretov v danom prípade rieši v prospech konkurzu, avšak je nevyhnutné uviesť, že z obsahu nariadeného neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva jeho rozpor s verejným poriadkom, ktorý má za následok neprípustnosť exekučného konania. Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že oprávnený žiada o vydanie dokumentov t.j. majetku úpadcu z archívu od archívnej spoločnosti ako povinného. V tejto súvislosti povinný poukázal na ustanovenia
§ 14 ods. 5 písm. b) a § 48 ZKR. Z uvedeného podľa povinného vyplýva, že na majetok patriaci úpadcovi nemožno viesť exekučné konanie a že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie. Z vyššie uvedených dôvodov povinný zastáva názor, že sú tu okolnosti, ktoré bránia vo vymáhaní nároku oprávneného voči povinnému v rámci tohto exekučného konania, najmä však z dôvodu, že exekúcia je neprípustná. Na základe vyššie uvedeného má povinný za preukázané, že oprávnený neosvedčil všetky zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu a na vedenie exekúcie voči povinnému neboli splnené zákonné podmienky. S prihliadnutím na vyššie uvedené povinný navrhuje, aby súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a následne exekúciu zastavil. Súčasne povinný namieta aj trovy exekúcie v celom rozsahu a uplatňuje si trovy konania v celom rozsahu.
4. Súdny exekútor následne tento návrh na zastavenie exekúcie predložil na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekučného konania uviedol, že pokiaľ povinný argumentuje nemožnosťou vydať účtovníctvo úpadcu v zmysle exekučného titulu z dôvodu, že by to bolo v rozpore so zákonom o archívoch a registratúrach, odkazy povinného na jednotlivé ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach sú nielen účelovo vytrhnuté zo zákona, ale navyše v tomto prípade aj neaplikovateľné. Predovšetkým podľa názoru oprávneného, oprávneným vyžiadané dokumenty neboli a nie sú archívnymi dokumentami. Všetky v exekučnom titule uvedené dokumenty sú bez trvalej dokumentárnej hodnoty (§ 3 ods. 2 s § 4 ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov). Na oprávneným vyžiadané a exekučným titulom označené dokumenty úpadcu sa žiadne obmedzenia zákona o archívoch a registratúrach ohľadne nemožnosti viesť exekúciu nevzťahujú. Rovnako podľa oprávneného sa v tomto prípade neaplikujú ani ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach o postupoch pri vyžiadaní dokumentov, a to z dôvodu uplatnenia zásady lex specialis derogat legi generali, keď ustanovenia ZKR majú pred ustanoveniami zákona o archívoch a registratúrach aplikačnú prednosť. S poukazom na vyššie uvedené sa zdá byť podľa názoru oprávneného pochybné, či povinný vôbec pozná základnú stratifikáciu archívnych dokumentov a registratúrnych záznamov, čím ipso facto sám seba diskvalifikuje z výkonu správcu registratúry. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, podľa právneho názoru oprávneného konaním povinného dochádza k úmyselnému zadržiavaniu zaznamenaných informácií o majetku a finančných aktivitách úpadcu. Preskúmanie trestnoprávnej zodpovednosti povinného pre podozrenie z možného naplnenia skutkovej podstaty trestného činu marenia konkurzného konania je predmetom osobitných podaní oprávneného. K tvrdenému splneniu si povinnosti povinným oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že z obsahu exekučného titulu sú nad akúkoľvek pochybnosť určené všetky podmienky na riadne a včasné splnenie si povinnosti. Preto je podľa oprávneného azda nadbytočné argumentovať, že povinným zabezpečené priestory v Trenčíne nie sú sídlom správcu (oprávneného) a umožnenie nahliadnutia do spisov a možnosť vyhotoviť si fotokópie má s vydaním originálov spoločné len veľmi málo. Podaný návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nemá vo vzťahu k vykonateľnosti exekučného titulu žiadne suspenzívne účinky. Podľa právneho názoru oprávneného, keďže dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia neodpadli, naopak stále trvajú, nie je daný akýkoľvek dôvod na jeho zrušenie. Súčasne ani právna argumentácia povinného s poukazom na zákon o archívoch a registratúrach nie je spôsobilá zmeniť nariadené neodkladné opatrenie. Oprávnený vo vyjadrení ďalej uviedol, že nemožno sa stotožniť s tvrdeniami povinného o právnych následkoch vyplývajúcich z § 14 ods. 5 písm. b) a § 48 ZKR, právna argumentácia povinného však vychádza zo zjavného nepochopenia podstaty a účelu citovaných zákonných ustanovení, ktoré v tejto veci nie sú akokoľvek aplikovateľné. V tejto exekučnej veci sa nútene vymáha povinnosť povinného vydať majetok/ dokumenty úpadcu správcovi, v žiadnom prípade nejde o nútené vymáhanie peňažnej povinnosti úpadcu postihnutím jeho majetku. Oprávnený potvrdzuje, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave došlo k zrušeniu uznesenia Okresného súdu Trenčín, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu za neposkytnutie súčinnosti. Odhliadnuc od skutočnosti, že uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave nemá žiadne právne následky na vykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, z rozhodnutia odvolacieho súdu je prima facie zrejmé, že dôvodom zrušenia rozhodnutia o pokute bolo len nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nie skutočnosť, že by mal odvolací súd za preukázané, že povinný si svoje povinnosti splnil. Oprávnený v najbližšom období očakáva nové rozhodnutie o pokute. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia podľa právneho názoru oprávneného neexistuje žiaden zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený preto navrhuje exekučnému súdu, aby návrh na zastavenie exekúcie
zamietol. Oprávnený si súčasne uplatňuje aj nárok na náhradu trov konania za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 61,76 Eur.
5. Súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie následne dňa 10.06.2020 predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie na rozhodnutie súdu. Súdny exekútor sa k obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 2 ods. 2 zákona o archívoch a registratúrach, archívny dokument je záznam, ktorý ma trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznanie dejín Slovenska a Slovákov. Archívnym dokumentom je aj filmový alebo zvukový záznam, ktorý vznikol do roku 1950.
10. Podľa § 3 ods. 7 druhej vety zákona o archívoch a registratúrach, archívny dokument nepodlieha výkonu rozhodnutia ani exekúcii.
11. Exekučný súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a zistil, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie pretože splnenie povinnosti vymáhanej v tejto exekúcii (vydanie dokumentov) by bolo rozpore so Zmluvou ako aj zákonom o archívoch a registratúrach. Ďalej povinný sa domnieva, že povinnosť mu uloženú exekučným titulom si splnil. Ďalšími dôvodmi zastavenia exekúcie sú podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia - exekučného titulu, nepodliehanie dokumentov, ktoré má povinný vydať oprávnenému exekúcii a stret exekúcie a konkurzu. Súčasne povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj na to, že uznesenie Okresného súd Trenčín o uložení pokuty podľa § 75 ods. 12 ZKR za neposkytnutie súčinnosti treťou osobou bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zrušené.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného v exekučnom konaní, ktorej účelom je zastavenie exekúcie. Predmetom konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je spor medzi oprávneným a povinným o prípustnosť pokračovania exekúcie. Vzhľadom na to, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie má sporový charakter je potrebné pre toto konanie uplatniť aj zásady civilného procesu platné pre sporové konania. V civilnom sporovom procese platí, že strana sporu je povinná svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi (článok 8 základných princípov CSP). V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dôkazné bremeno preukázania zastavenia exekúcie zaťažuje toho, kto návrh na zastavenie exekúcie podal t.j. povinného. Preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza dôvody, pre ktoré má byť exekúcia zastavená je súčasne povinný aj uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť (a ktorých to povaha dovoľuje aj predložiť) dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností pre zastavenie exekúcie.
13. Exekučné konanie je konanie, v ktorom sa nároky priznané exekučnými titulmi núteným spôsobom vymáhajú. Exekučné konanie nie je konanie, v ktorom sa exekučné tituly a konanie ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo preskúmava a ani ďalšou inštanciou konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.1997, sp. zn. 5 Cdo 72/97, R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť resp.
zmeniť exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú - hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, ktorý je podkladom vedenia exekúcie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. júla 2008, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Exekučný súd v exekučnom konaní takisto nie je oprávnený ani preskúmavať správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Na to slúžia iné právne prostriedky, predovšetkým opravné prostriedky konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nie návrh na zastavenie exekúcie. Zmyslom a účelom exekučného konania je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi.
14. Prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola exekúcia vykonaná, a nie aby bola zastavená; inými slovami podstatou exekučného konania resp. exekúcie je vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom v prospech oprávneného (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1963/2004 zo dňa 22. septembra 2005). Tomu zodpovedá aj miera ochrany, ktorá môže byť zo strany exekučného súdu poskytovaná povinnému, a ktorá je limitovaná tiež tým, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. Ochrana v exekučnom konaní sa poskytuje povinnému aj prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie a následným zastavením exekúcie pri splnení zákonom predvídaných dôvodov zastavenia exekúcie, ktoré súčasne musia byť v exekučnom konaní riadnym spôsobom preukázané.
15. Prvý dôvod zastavenia exekúcie uvedený povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sa týka nemožnosti splniť povinnosť uloženú exekučným titulom, pretože by tým došlo k porušeniu zákona o archívoch a registratúrach a Zmluvy. Exekučný súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že je exekučným titulom viazaný a nie je ho oprávnený meniť či rušiť alebo ho preskúmavať. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť vydať predmetné dokumenty úpadcu a to k rukám správcu úpadcu (v tomto exekučnom konaní oprávneného) v kancelárii správcu. Z uvedeného je zrejmé, že exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť odovzdať oprávnenému originály predmetných dokumentov a nie výpisy alebo kópie predmetných dokumentov.
16. S uvedeným úzko súvisí aj druhý dôvod zastavenia exekúcie uvedený povinným v návrhu na zastavenie exekúcie a to splnenie povinnosti vymáhanej v tejto exekúcii tým, že povinný umožnil oprávnenému si vyhotoviť fotokópie predmetných dokumentov v prenajatom priestore v Trenčíne. Na tomto mieste sa musí exekučný súd v plnom rozsahu stotožniť s názorom oprávneného, podľa ktorého povinným zabezpečené priestory v Trenčíne nie sú sídlom správcu (oprávneného) a súčasne umožnenie nahliadnutia do spisov a možnosť vyhotoviť si kópie predmetných dokumentov má s vydaním originálov dokumentov spoločné len veľmi málo. Umožnenie vyhotovenia fotokópií dokumentov oprávnenému nie je totožné a ani rovnocenné k vydaniu - odovzdaniu (originálov) dokumentov. Súčasne predmetné dokumenty musia byť v zmysle výrokovej časti exekučného titulu odovzdané k rukám oprávneného v sídle oprávneného, preto umožnenie prístupu k uvedeným dokumentom v mieste odlišnom od sídla oprávneného nemožno považovať za splnenie nároku z exekučného titulu, resp. plnenie rovnocenné spôsobu splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom povinnému. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal splnenie nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní.
17. Ďalším dôvodom zastavenia tejto exekúcie je podľa povinného podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.05.2020, ktoré tvorí prílohu návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Predpokladom na vykonanie exekúcie je spôsobilý exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný. Existencia exekučného titulu je nevyhnutná podmienka exekučného konania. Zrušenie exekučného titulu je dôvod zastavenia exekúcie výslovne predpokladaný v ustanovení § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Zrušenie resp. absencia exekučného titulu má za následok zastavenie exekučného konania v každom jeho štádiu. Súd z úradnej povinnosti počas celého exekučného konania skúma vykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. „Súdna exekúcia musí byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“ (R 58/1997). Formálnu vykonateľnosť exekučného titulu je potrebné posudzovať podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol exekučný titul vydaný. Samotné podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho nemá za následok zrušenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie sa zrušuje len rozhodnutím súdu podľa CSP. Pokiaľ príslušný súd svojím právoplatným rozhodnutím nezrušil neodkladné opatrenie, nemôže byť exekúcia vedená na podklade predmetného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 61k ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku zastavená. Súčasne podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nemá vo vzťahu k vykonateľnosti neodkladného opatrenia, tak ako to uviedol oprávnený vo svojom vyjadrení, žiadne odkladné (suspenzívne) účinky. V tejto súvislosti exekučný súd požiadal dňa 25.11.2020 Okresný súd Trenčín o súčinnosť za účelom zistenia, či uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22K/10/2016-17963 zo dňa 04.11.2019 (exekučný titul) nebolo zrušené. Okresný súd Trenčín na predmetnú žiadosť exekučného súdu žiadnym spôsobom nereagoval, teda exekučný súd nemá za preukázané, že exekučný titul bol zrušený (dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku).
18. Povinný ako ďalší dôvod zastavenia tejto exekúcie uviedol tú skutočnosť, že dokumenty, ktoré majú byť vydané oprávnenému nemôžu podliehať exekúcii podľa § 3 ods. 7 zákona o archívoch a registratúrach. Legálna definícia archívneho dokumentu sa nachádza v ustanovení § 2 ods. 2 zákona o archívoch a registratúrach. Podľa prvej vety predmetného ustanovenia archívny dokument musí mať trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznanie dejín Slovenska a Slovákov. Podľa exekučného titulu predmetom odovzdania má byť účtovníctvo úpadcu definované vo výrokovej časti exekučného titulu. Z uvedeného možno usúdiť, že predmetné účtovné doklady (účtovníctvo), ktorého vydania sa oprávnený voči povinnému domáha obsahovo nespadá pod režim archívneho dokumentu podľa zákona o archívoch a registratúrach. Exekučný súd nie je toho názoru, že predmetné dokumenty by mohli mať trvalú dokumentárnu hodnotu a je toho názoru, že v zmysle zákona o archívoch a registratúrach ide o registratúrne záznamy podľa § 2 ods. 15 citovaného zákona. Exekučný súd si v tejto súvislosti dovolí poukázať aj na vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov, na ktorú odkazuje oprávnený vo svojom vyjadrení. Predmetná vyhláška upravuje hodnotenie záznamov z hľadiska ich trvalej dokumentárnej hodnoty. Aj napriek tomu, že o dokumentárnej hodnote záznamu v zmysle predmetnej vyhlášky rozhoduje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, exekučný súd si dovolí pre účely rozhodovania o tomto návrhu na zastavenie exekúcie a posudzovania námietky povinného týkajúcej sa vylúčenia predmetných dokumentov z exekúcie sa inšpirovať citovanou vyhláškou. Okrem obsahu záznamu sa pri posudzovaní (dokumentárnej) hodnoty registratúrneho záznamu prihliada aj na pôvodcu záznamu t.j. subjektu, z ktorého činnosti záznam vznikol. Citovaná vyhláška diferencuje registratúrne záznamy podľa pôvodcu do troch kategórií. Do prvej kategórie patria záznamy, ktoré vznikli z činnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a ďalších orgánov verejnej správy. Do druhej kategórie patria pôvodcovia registratúry určený ministerstvom vnútra. A do tretej kategórie patria záznamy pôvodcov registratúry, ktorí nepatria do prvej a ani do druhej kategórie. Registratúrne záznamy patriace do tretej kategórie spravidla nemajú trvalú dokumentárnu hodnotu. Z uvedeného je teda podľa názoru exekučného súdu zrejmé, že vzhľadom na povahu subjektu úpadcu ako pôvodcu registratúry, dokumenty (registratúrne záznamy), ktorých odovzdania sa oprávnený domáha v tomto exekučnom konaní nie sú archívnymi dokumentami, pretože podľa exekučného súdu nemajú trvalú dokumentárnu hodnotu. Preto ustanovenie § 3 ods. 7 zákona o archívoch a registratúrach, ktorého uplatnenia sa povinný domáha, nie je možné v tomto exekučnom konaní aplikovať. Exekučný súd sa nestotožňuje s právnym názorom povinného, že splnenie povinnosti v zmysle exekučného titulu odporuje zákonu o archívoch a registratúrach.
19. Ostatný dôvod zastavenia exekúcie uvedený povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sa týka stretu exekúcie a konkurzu, z ktorého podľa názoru povinného vyplýva aj rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom. Povinný v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenia § 14 ods. 5 a § 48 ZKR. Je pravdou, že prebiehajúci konkurz na majetok úpadcu spôsobuje nemožnosť vedenia exekučného konania na majetok úpadcu a teda stret konkurzu a exekúcie resp. exekučného konania je vždy riešený v prospech konkurzu. Exekučný súd poukazuje na to, že dokumenty, ktorých odovzdanie oprávnenému je predmetom tejto exekúcie, nie je možné považovať za majetok podliehajúci konkurzu podľa § 67 ZKR a nasl. Exekučnému súdu nie je zrejmé a súčasne mu nie sú známe prípady, v ktorých účtovníctvo úpadcu by patrilo do konkurznej podstaty úpadcu (tzn. majetku podliehajúcemu konkurzu). Exekučnému súdu nie je zrejmé ani to, akým spôsobom by sa speňažovalo účtovníctvo úpadcu v konkurze. Exekučný súd pripomína, že zmyslom a účelom uvedenej zásady je uprednostnenie kolektívneho a pomerného uspokojovania veriteľov úpadcu v konkurze pred individuálnym uspokojením jednotlivých pohľadávok veriteľov povinného v exekučnom konaní počas už prebiehajúceho konkurzu. Súčasne exekučný súd si dovolí poukázať aj na skutkové okolnosti tejto veci. Oprávnený ako správca úpadcu sa v konkurznom konaní domáhal od povinného vydania účtovníctva úpadcu za účelom unesenia dôkazného bremena v prebiehajúcich sporoch, v ktorých ako strana sporu vystupuje oprávnený v postavení správcu úpadcu.
Neunesenie dôkazného bremena by mohlo mať za následok neúspech v predmetných sporoch. Naopak v prípade úspechu by došlo k príjmu do konkurznej podstaty úpadcu, čo má vplyv na uspokojenie veriteľov úpadcu a teda aj splnenie účelu konkurzu (t.j. uspokojenie veriteľov úpadcu v čo najväčšom rozsahu). Účel konkurzu bude možné dosiahnuť práve vykonaním tejto exekúcie. Z uvedených dôvodov námietka povinného týkajúca sa stretu konkurzu a exekúcie je pre posúdenie tejto exekučnej veci irelevantná.
20. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietol aj rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom, ktorý má za následok neprípustnosť exekučného konania. Zo samotného textu návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je exekučnému súdu zrejmé z akých dôvodov povinný namieta rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom. Verejný poriadok predstavujú základné princípy právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. sloboda a rovnosť v dôstojnosti a právach, ochrana základných práv a slobôd, právna istota, zákaz diskriminácie a iné), ktorých pôsobnosť a platnosť nemôže byť oslabená. Ide o také princípy a zásady štátu resp. ľudskej spoločnosti ako aj právneho poriadku, ktoré sú natoľko významné a zásadné, že za žiadnych okolností nemôžu byť popierané a porušované. Objektom ochrany nie je právne postavenie účastníka právneho vzťahu ako neúspešnej strany resp. účastníka konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný (v exekučnom konaní v postavení povinného subjektu) ale verejný poriadok Slovenskej republiky. Rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom a výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom je potrebné posudzovať prísne reštriktívne, pretože prelomenie záväznosti právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia z dôvodu rozporu exekučného titulu s verejným poriadkom musí pôsobiť veľmi intenzívne. Ako je už odôvodnení tohto uznesenia uvedené vyššie objektom ochrany je verený poriadok Slovenskej republiky. Exekučný titul resp. nútený výkon exekučného titulu exekúciou podľa Exekučného poriadku by mohol byť v rozpore s verejným poriadkom, ak by plnenie z exekučného titulu zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť alebo by išlo o nezmyslené alebo objektívne nemožné plnenie. Verejný poriadok je pojmom medzinárodného práva súkromného a legálnu definíciu vo vzťahu k medzinárodnému právu súkromnému nachádzame v ustanovení § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Rozpor s verejným poriadkom je jeden z dôvodov odmietnutia uznania a vykonania cudzích exekučných titulov v Slovenskej republike. Podkladom vedenia tejto exekúcie však nie je cudzí exekučný titul ale rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Preto v tomto prípade nie je v zásade možné posudzovať rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom alebo skutočnosť rozporu vykonania exekúcie s verejným poriadkom.
21. Na základe vyššie uvedených požiadaviek možno zhrnúť, že tak exekučný titul ako aj samotné vykonanie tejto exekúcie nevykazuje znaky rozporu s verejným poriadkom. Exekučný súd nepovažuje za rozpore s verejným poriadkom, ak oprávnený ako správca úpadcu sa domáhal v konkurznom konaní a následne v exekučnom konaní aj núteného splnenia povinnosti z exekučného titulu spočívajúcom v odovzdaní účtovných dokladov úpadcu za účelom unesenia dôkazného bremena v prebiehajúcich civilných (sporových) procesoch a čoho dôsledkom môže byť zväčšenie konkurznej podstaty úpadcu a dosiahnutie zmyslu a účelu prebiehajúceho konkurzu na majetok úpadcu. Ako to už exekučný súd uviedol v odôvodnení tohto uznesenia vyššie, práve (úspešné) vykonanie tejto exekúcie bude mať za následok dosiahnutie zmyslu a účelu už prebiehajúceho konkurzu na majetok úpadcu. Súčasne exekučný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na princíp ochrany legálne nadobudnutých práv, prezumpcie správnosti súdnych rozhodnutí a nemožnosti preskúmania vecnej/materiálnej správnosti exekučného titulu v exekučnom konaní. Preto exekučný súd aj túto námietku povinného nepovažuje za dôvodnú pre zastavenie tejto exekúcie. Exekučný súd záverom k uvedenému dodáva, že oprávnený využil svoje oprávnenie začať exekučné konanie proti povinnému vyplývajúce s existencie exekučného titulu a povinnosti uloženej exekučným titulom povinnému, ktorú povinný dobrovoľne oprávnenému nesplnil.
22. Na záver tejto časti odôvodnenia exekučný súd sa vyjadrí aj k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/37/2019 zo dňa 28.02.2020. Predmetným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bolo rozhodnutie Okresného súdu Trenčín ako súdu prvej inštancie o uložení pokuty zrušené. Toto uznesenie Krajského súdu v Bratislave nemá žiadne právne následky na existenciu alebo vykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého je vedená táto exekúcia. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a nie skutočnosť, ako to uviedol oprávnený, že by odvolací súd mal za preukázané splnenie povinnosti povinným alebo že by išlo o plnenie v rozpore so zákonom o archívoch a registratúrach alebo Zmluvou. Preto ani uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/37/2019 zo dňa 28.02.2020 nemôže zakladať dôvod zastavenia tejto exekúcie.
23. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietol aj trovy exekúcie v celom rozsahu. Exekučný súd preskúmal trovy exekúcie uplatnené oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie ako aj predbežnú výšku trov povereného súdneho exekútora uvedenú v upovedomení o začatí exekúcie a zistil ich súlad s Exekučným poriadkom, vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 67/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Teda námietka povinného týkajúca sa trov exekučného konania nie je dôvodná.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a ani nepreukázal existenciu niektorého zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie a ani súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by túto exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil. Preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
25. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.
26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
30. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
31. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
32. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
33. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 61,76 Eur.
34. Vzhľadom na to, že exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnený si v súvislosti s konaním o tomto návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, exekučný súd musí rozhodnúť o náhrade trov exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vrátane určenia jej výšky.
35. Súd po preskúmaní trov exekučného konania uplatnených oprávneným v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zistil ich súlad s Exekučným poriadkom. Na základe vyššie uvedeného súd priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania v sume vo výške 61,76 Eur, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
38. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekučného konania v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v treťom výroku tohto uznesenia. Exekučný súd v tejto súvislosti dodáva, že mu nie je zrejmé náhrady akých účelne vynaložených trov zaplatených povinným v tomto exekučnom konaní sa povinný domáha a ani aké trovy (resp. trovy v akej výške) povinný v tomto exekučnom konaní vynaložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.