Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-8T/85/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného Q. D. pre zločin subvenčného podvodu podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2021 takto

rozhodol:

Obžalovaný

Q. D. , nar. XX.XX.XXXX C. N., trvale bytom A., Š. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 3.2.1997 v N. v priestoroch detašovaného pracoviska Sociálnej poisťovne, v úmysle neoprávnene získať pre seba finančný prospech, podal žiadosť o invalidný dôchodok, hoci nespĺňal podmienky na jeho priznanie, pred vyšetrujúcimi a odbornými lekármi ako aj pred posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne predstieral mentálnu retardáciu stredne ťažkého stupňa, čo aj deklaroval predloženými vyšetreniami od psychiatra a psychológa, na základe čoho vylákal od Sociálnej poisťovne priznanie invalidného dôchodku, ktorý mu bol na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie v D. zo dňa 15.5.1997 priznaný a mesačne vyplácaný spätne od 6.10.1996 do 5.3.2019, kedy mu bol invalidný dôchodok odňatý, čím spôsobil Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10 Bratislava škodu vo výške 62.040,11 eur,

t e d a

vylákal od iného iné plnenia zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a takým činom spôsobil značnú škodu,

č í m s p á ch a l

zločin subvenčného podvodu podľa , .

Z a t o s a m u

u k l a d á :

Podľa , s poukazom na písmeno j), písmeno l) , s použitím trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa s poukazom na písmeno a) sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa písmeno e), písmeno g) a písmeno k) súd obžalovanému ukladá povinnosti spočívajúce v príkaze:

- zaplatiť v skúšobnej dobe primeranú časť dlhu v sume 62.040,11 eur podľa svojich schopností a možností Sociálnej poisťovni so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava,

- v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze a

- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod na Okresný súd Piešťany dňa 4.12.2020 obžalobu na Q. D. pre zločin subvenčného podvodu podľa , na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Poškodená Sociálna poisťovňa si v adhéznom konaní uplatnila náhradu škody v sume 62.040,11 eur z titulu vyplatených dávok invalidného dôchodku obžalovanému za obdobie od 6.10.1996 do 5.3.2019.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.4.2021 urobil vyhlásenie podľa písmeno b) teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany zo dňa 4.12.2020. V dôsledku vyhlásenia v zmysle písmeno b) , ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle postupoval primerane podľa písmeno c), , , a , pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle , ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný býva v A. s mamou, manželkou, 16 ročnou dcérou, ktorá chodí na učňovku do T. a 23 ročným synom, ktorý momentálne nepracuje. Obžalovaný býva v dome patriacom obci, kde však splátky za bývanie neplatí. Spolu s manželkou a deťmi obžalovaný poberá dávky v hmotnej núdzi okolo 200 eur mesačne. Obžalovaný chce splácať spôsobenú škodu a nájsť si zamestnanie. Doposiaľ bol obžalovaný okrem brigád zamestnaný len mesiac v roku 2019. Obžalovaný nemá záznam v registri trestov. V evidencii priestupkov má záznamy len o priestupkoch v doprave, a to za vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia dňa 5.11.2009, kedy mu bola uložená pokuta 500 eur a zákaz činnosti na 52 mesiacov do 10.7.2014 a dňa 19.11.2014, kedy mu bola uložená pokuta 600 eur a zákaz činnosti na 60 mesiacov do 19.2.2020. Okrem toho mu bola dňa 15.5.2015 uložená pokuta 20 eur za nepoužitie bezpečnostných pásov.

Podľa , , kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, a spôsobí ním značnú škodu, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov.

Podľa písmeno j) , poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Podľa písmeno l) , poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa Trestného ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa , ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal a ktorému zodpovedá aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení , a , pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko tento trest súd musí uložiť, keďže obžalovaného odsudzuje za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný v roku 1997 pri podaní žiadosti o invalidný dôchodok a zabezpečení lekárskych správ predstieral mentálnu retardáciu a tento stav udržiaval aj pri následných lekárskych prehliadkach, na základe čoho mu bol od 6.10.1996 vyplácaný invalidný dôchodok, a to do 5.3.2019 v celkovej sume 62.040,11 eur. Pohnútkou obžalovaného bolo zabezpečiť si pravidelný príjem z mimopracovnej činnosti, pričom konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, postihnutý bol za tri priestupky v doprave, je ženatý a zabezpečuje starostlivosť o ešte neplnoletú dcéru. Obžalovaný je nezamestnaný, na živobytie mu prispieva rodina. Pri určovaní výmery trestu súd zistil a zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v písmeno j) a písmeno l) , nakoľko obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže do roku 1996 nebol ani súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý a nakoľko sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Obžalovanému nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa písmeno n) , hoci urobil vyhlásenie o vine, avšak v prípravnom konaní nevypovedal a ani inak nenapomáhal pri objasňovaní skutku. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby podľa ustanovenia znižovala z 12 rokov na 9 rokov a 8 mesiacov mesiacov, pričom dolná hranica zostala 5 rokov.

Súd napriek prevahe poľahčujúcich okolností mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovaného, by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj po zohľadnení prevahy poľahčujúcich okolností bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto obžalovanému ukladal trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom s poukazom na , písmeno d) , pričom mohol ukladať trest nie kratší ako dva roky s tým, že horná hranica zostala 9 rokov a 8 mesiacov. Súd u obžalovaného pri ukladaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby prihliadol najmä na jeho osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vo veku 16 rokov, ktoré skutočnosti neboli osobitne zohľadnené pri poľahčujúcich okolnostiach, a pre ktoré pomery obžalovaného i s ohľadom na jeho záujem zamestnať sa a nahradiť spôsobenú škodu má súd za to, že by použitie ustanovenej trestnej sadzby bolo neprimerane prísne, pričom u obžalovaného s takýmto osobnostným profilom má za to, že aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania, preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda pri dolnej hranici maximálne zníženej trestnej sadzby. S ohľadom na obdobie, počas ktorého sa obžalovaný skutku dopúšťal, ako aj výšku spôsobeného dlhu poškodenej strane, súd obžalovanému neukladal trest na úplne dolnej hranici zníženej trestnej sadzby.

Z hľadiska účelu trestu je pre obžalovaného výchovnejšie uloženie trestu odňatia slobody vo výmere, ktorú možno podmienečne odložiť s uložením primeraných povinností, ktoré ho povedú k riadnemu spôsobu života a prispejú aj k náhrade spôsobeného dlhu. Uložený trest podľa súdu spĺňa aj úlohu generálnej prevencie, keďže vedie k lepšej prevýchove ako výkon trestu odňatia slobody a súčasne núti obžalovaného vyvinúť aktivitu spojenú so splatením dlhu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil podľa s poukazom na písmeno a) a obžalovanému určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov, nakoľko takto určenú skúšobnú dobu považuje za potrebnú, aby obžalovaný preukázal, že už povedie riadny život a nebude sa dopúšťať žiadneho protiprávneho konania ani vo forme opakovaných priestupkov na úseku dopravy najmä tým, že by šoféroval bez vodičského oprávnenia. Dĺžku skúšobnej doby súd určil s ohľadom na dobu, po ktorú obžalovaný udržiaval protiprávny stav, ako aj na spôsobený dlh Sociálnej poisťovni, ktorý má obžalovaný podľa svojich schopností v čo najväčšom rozsahu počas skúšobnej doby uhradiť. Okrem toho má súd za to, že je potrebné čo najdlhšie sledovať správanie obžalovaného a dohliadať nad uloženými povinnosťami.

Keďže súd obžalovanému podmienečne odkladal výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom uložil mu zároveň primerané povinnosti spočívajúce v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe primeranú časť vzniknutého dlhu podľa svojich schopností a možností poškodenej strane, v príkaze získať určitú pracovnú kvalifikáciu a v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Tieto uložené povinnosti majú zvýrazniť výchovné pôsobenie trestu a zabezpečiť, aby sa obžalovaný snažil v čo najväčšej miere spôsobený dlh uhradiť a zabezpečil si na to finančné prostriedky vlastnou prácou. Uložené povinnosti je obžalovaný povinný splniť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd obžalovanému neukladal prokurátorkou navrhnutú povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným úradníkom alebo iným odborníkom sociálnemu výcviku, nakoľko pre uloženie tohto opatrenia nemal splnenú podmienku v zmysle , teda nemal vyžiadanú správu od probačného úradníka ani mu vhodnosť tejto povinnosti nevyplývala z odborného vyjadrenia. Okrem toho má súd za to, že obžalovaný aj pri uložení ostatných povinností bude spolupracovať s probačným úradníkom pri dohľade nad ich dodržiavaním, a pre výchovný účel trestu majú podstatnejší význam ostatné uložené povinnosti.

Vo vzťahu k poškodenej Sociálnej poisťovni súd na hlavnom pojednávaní rozhodol postupom podľa tak, že splnomocnenca poškodeného na hlavné pojednávanie nepripustil, avšak len s uplatneným nárokom na náhradu škody. Sociálna poisťovňa má v predmetnom konaní postavenie poškodeného, nakoľko jej práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté trestným činom, avšak nie je poškodeným, ktorý má podľa zákona proti obžalovanému nárok na náhradu škody uplatniteľný v civilnom procese alebo pred iným príslušným orgánom, na ktorý by súd Sociálnu poisťovňu mohol odkázať s uplatneným nárokom na náhradu škody. Vo vzťahu k poškodenej strane, teda Sociálnej poisťovni, treba uviesť, že jej organizačné zložky sú vecne príslušné na konanie vo veciach sociálneho poistenia v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom obžalovanému bola dávka invalidného dôchodku poskytovaná z dôchodkového poistenia podľa písmeno b), bod 1 , a to na základe rozhodnutia samotnej poškodenej strany (Sociálnej poisťovne, ústredie) č. 7810067375 zo dňa 15.5.1997, kedy bol obžalovanému podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný od 6.10.1996 invalidný dôchodok. V zmysle je samotná poškodená strana (konkrétne ústredie Sociálnej poisťovne) vecne príslušná rozhodovať v prvom stupni o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom. Vzhľadom na to, že samotná poškodená strana má v zmysle zákona o sociálnom poistení ( v znení neskorších predpisov) právomoc rozhodovať nie len o priznaní dávok invalidného dôchodku, ale aj o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky invalidného dôchodku, nemohol súd o tomto nároku rozhodnúť, nakoľko nemá právomoc o tomto rozhodovať. A keďže o tomto nároku je oprávnená rozhodovať samotná poškodená strana, nemohol súd ani odkázať Sociálnu poisťovňu na konanie pred ňou samou.

Majetkové nároky Sociálnej poisťovne, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch sociálneho poistenia, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný správny orgán postupom podľa zákona o sociálnom poistení, majú administratívnoprávnu povahu. Tieto nároky nie sú nárokom na náhradu škody, ktorý je možné uplatniť v trestom konaní podľa - tzv. adhézne konanie (súd o ich priznaní nerozhoduje ani v konaní podľa - , nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov). (Podobné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 71/2017 z 29.11.2017, sp. zn. Tpj 39-60/2017) Keďže súd nepripustil splnomocnenca poškodeného na hlavné pojednávanie s uplatneným nárokom na náhradu škody, nerozhodoval súd samostatným výrokom o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa písmeno c) .

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a náhrade škody je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.