Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43P-106-2019.pdf
PDF · 102.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43P/106/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P., R., O.. X.XX.XXXX R. X., O.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, detí rodičov: G. G., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. X, M., Z..Č.. L. XX, M. R. U. P., O.. X.XX.XXXX, Z. V. F. X, M., zast. JUDr. Rudolf Maník, PhD., MBA, MHA, ADVOKÁT s.r.o., Advokátska kancelária, Masarykova 2, Košice, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto
rozhodol:
Zveruje maloleté deti P., X., O.. XX.XX.XXXX R. R., O.. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. X., O.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 100,- eur od 30.9.2019 do budúcna, ktoré výživné je povinný zaplatiť vždy do 20.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Dlžné výživné za obdobie od 30.9.2019 do 30.4.2021 v sume 871,- eur je otec povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. R., O.. X.XX.XXXX mesačne sumou 100,- eur od 30.9.2019 do budúcna, ktoré výživné je povinný zaplatiť vždy do 20.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Dlžné výživné za obdobie od 30.9.2019 do 30.4.2021 v sume 871,- eur je otec povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamieta.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 30.9.2019 žiadala, aby súd určil výživné zo strany otca na mal. X. mesačne sumou 150,-Eur a na mal. R. mesačne sumou 150,-Eur. Matka uviedla, že pracuje ako kuchárka, jej zamestnávateľom je Mesto Košice od 25.2.2019 s mesačným príjmom v júli 2019, 805,- Eur, v auguste 2019 v sume 516,- Eur a v septembri 2019 v sume 526,- Eur. Otec pracuje ako pizzér u zamestnávateľa SPS Košice s.r.o. jeho čistý mesačný príjem brutto 1.000,- Eur.
2. Otec vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.11.2019 súdu uviedol, že s návrhom matky na určenie výživného nesúhlasí z dôvodu dohody medzi ním a matkou detí. V súčasnosti byt v ktorom býva je zaťažený cez Č. V., kde je splátka 150,- Eur. Jedná sa o byt na F. X v ktorom byte býva sám potom
čo matka s deťmi z bytu odišla vtedy keď si našla nového priateľa. Mesačne platí za SIPO 150,- EUR, internet a televízia 48,- Eur, za mobilný telefón 30,- Eur, synovi X. mesačne posiela na sporenie 15,- Eur. Výživné si vie predstaviť vo výške 90,- Eur na maloletého X. a na maloletého R. vo výške 70,- Eur mesačne a je ochotný uhrádzať nad rámec všetko, čo deti potrebujú.
3. Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom podaní zo dňa 10.12.2019 (v spise č.l. 39-40) súdu uviedol, že na úrad sa dostavil otec maloletých detí, ktorý uviedol, že s matkou detí sa rozišli, nakoľko si našla novú známosť. Dodal, že bude súhlasiť s tým, aby boli deti zverené do výlučnej starostlivosti matky s výškou výživného akú požaduje matka nesúhlasí. Vie si predstaviť výživné v sume 70,- Eur a 90,- Eur mesačne. Styk žiada neupraviť, nakoľko sa vedia s matkou detí dohodnúť. Otec býva sám v jeden a pol izbovom byte, je zamestnaný vo firme F. R. P. s príjmom 800,- Eur mesačne. Pracuje na zmeny. Byt v ktorom býva je zaťažený hypotékou v prospech Č., kde mesačná splátka je vo výške 150,- Eur. Otec uhrádza výživné na deti v sume 115,- Eur mesačne, nad rámec uhrádza všetko čo deti potrebujú. Vlastní motorové vozidlo značky B. F. I., rok XXXX kde uhrádza povinné zmluvné poistenie ročne 150,- Eur, na pohonné hmoty má výdavky vo výške 100,- Eur mesačne. Na záver uviedol, že má s deťmi dobrý vzťah, má ich rád. Matka býva v 1 1 izbovom byte s deťmi so starou mamou. Stará matka je zamestnaná. Matka pracuje pre Mesto Košice ako kuchárka s príjmom okolo 500,- Eur mesačne plus poberá prídavky na deti a daňový bonus. Otec na deti prispieva sumou 100,- Eur na každé dieťa. Kontakt s deťmi je nepravidelný a sporadický. Matka prispieva na chod domácnosti starej matke mesačne sumou 150,- Eur, spláca hypotéku 75,- Eur mesačne, mobil 50,- Eur mesačne. Maloletý R. navštevuje materskú škôlku, maloletý X. navštevuje základnú školu. Navštevuje krúžok výtvarnej v rámci školy, chodí na obedy v školskej jedálni, navštevuje aj školský klub detí. Maloletý R. je zdravý, maloletý X. navštevuje psychologičku a neurologickú ambulanciu. Matka za školné uhrádza sumu 15,- Eur, ZRPŠ 8,- Eur, strava v škole 25 Eur, školský klub detí 11,- Eur, obedy 10,- Eur, krúžok 2,- Eur mesačne. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice odporučil po vykonanom dokazovaní zveriť maloleté deti do výlučnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu detí s ohľadom na ich vek a odôvodnené potreby s prihliadnutím na finančné možnosti otca, styk nežiadali upraviť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. dieťaťa, potvrdeniami o príjme rodičov, správou o šetrení pomerov v rodine a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
5. Matka na prvom pojednávaní súdu uviedla, že rodičia mali dohodu s otcom detí tak, že otec bude platiť na deti po 100,- Eur, lenže sa stalo, že výživné nebolo splatné k 15. dňu, niekedy bol aj 19. deň v mesiaci a výživné nebolo zaplatené. Otec na výživu maloletých detí zo začiatku prispieval sumou 100,- Eur, ale potom prestal a začal platiť 33,- Eur. Matka pristupuje k dohode, keď otec bude ochotný prispievať na výživu maloletých detí po 100,- Eur mesačne. Uviedla, že je zamestnaná ako kuchárka, jej zamestnávateľom je Mesto Košice, jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 570,-Eur. Na ďalšom pojednávaní žiadala priznať výživné po 150,-Eur na každé dieťa. Uviedla, že otec v čase podania návrhu ešte prispieval na výživu detí mesačne po 100,-Eur ale od apríla r. 2020 prispieva na ich výživu po 33,-Eur mesačne. T.č. s deťmi a so svojim priateľom bývajú v podnájme v dvojizbovom byte. Nájom mesačne platia vo výške 430,-Eur, matka mesačne za mobil 30,-Eur. Mal. X. je žiakom 2. triedy základnej školy, kde za stravu platí 10,-eur mesačne, 11,-Eur družina, a za krúžok hádzaná mesačne 13,-Eur, ZRPŠ ročne 25,-Eur. Mal. má zdravotné problémy, pravidelne chodia na neurologické vyšetrenia aj k psychologičke. Za lieky pravidelne mesačne platí 16,-Eur. Ostatné výdavky sú bežného charakteru. Mal. R. chodí do materskej škôlky, kde za stravu matka mesačne platí 25,-Eur, ďalej mesačne 8,-Eur školský príspevok, 20,-Eur školné, a ročne 10,-Eur rôzne aktivity a 15,-Eur mikulášske balíky. Dieťa je zdravé, ostatné výdavky sú bežného charakteru.
6. Otec vo svojej výpovedi súdu uviedol, že toho času je zamestnaný v spoločnosti F..W..U..C. F..E..D.. ako pomocný kuchár, kde jeho čistý mesačný príjem je vo výške 145,- Eur mesačne. V spoločnosti je zamestnaný od 17.8.2020. Predtým pracoval ako P. v spoločnosti SPS Košice kde mal príjem okolo 800,- Eur a k rozviazaniu pracovného pomeru došlo z dôvodu M.. Na prvom pojednávaní sa nevedel vyjadriť k dôvodu rozviazania pracovného pomeru. Na ďalšom pojednávaní predložil dohodu o skončení pracovného pomeru. V spoločnosti F. pracoval asi 6 rokov, následne bol evidovaný na úrade práce. V máji na krátku dobu opäť nastúpil do pracovného pomeru u bývalého zamestnávateľa, a dňa 17.8.2020 nastúpil do pracovného pomeru u spoločnosti F..W..U..C.. ako pomocný kuchár, kde pracuje 10 hodín týždenne, s príjmom 145,-Eur mesačne Uviedol, že iné zamestnanie zatiaľ si nehľadal. Býva 1 a pol izbovom byte, byt má vo svojom výlučnom vlastníctve, za ktorý mesačne platí 150,-Eur. Finančne mu
pomáha matka a priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Spláca mesačne úver vo výške 165,76, ktorý úver bol v čerpaný v čase, keď žili v spoločnej domácnosti s matkou mal. deti. Zo začiatku prispieval na výživu detí mesačne po 100,-Eur ale od apríla 2020 prispieva po 33,-Eur mesačne z finančného dôvodu. Mal. X. mesačne platí sporenie 15,-Eur.
7. Z potvrdenia o príjme od bývalého zamestnávateľa otca maloletých detí súd mal za preukázané (v spise č.l. 36,) že jeho priemerná čistá mzda za obdobie od mája 2019 do októbra 2019 bola vo výške 837,-Eur.
8. Konateľ spoločnosti F..W..U..C.., F..E..D.. súdu oznámil, že otec je v spoločnosti zamestnaný na trvalý pracovný pomer na skrátený pracovný čas od 17.8.2020 kde v priemere jeho hrubá mzda mesačne predstavuje 135,30 Eur. Čistý mesačný príjem zamestnanca za august 2020 bol 65,82 Eur, od septembra do decembra 2020 bol 125,57 Eur a jeho čistý mesačný príjem za január 2021 bol vo výške 134,94 Eur. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 117,17 Eur (v spise č.l. 55).
9. Spoločnosť F. M. F..E..D.. (v spise č.l. 57) súdu oznámila, že prvý pracovný pomer od 1.6.2015 otec skončil dohodou ku dňu 16.3.2020. Priemerný čistý mesačný príjem za uvedené obdobie je 430,17 Eur. Druhý pracovný pomer bol uzatvorený 25.5.2020 na čiastočný úväzok a skončil zrušením na žiadosť zamestnanca dňa 16.8.2020, kde priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 198,18 Eur.
10. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.6.2020 súd zistil, že otcovi nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú si uplatnil sa zastavuje od 25.5.2020 z dôvodu, že dňom 25.5.2020 bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
11. Z predloženej dohody o skončení pracovného pomeru súd mal za preukázané, že dňa 16.3.2020 bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, medzi zamestnávateľom spoločnosť F. M. a zamestnancom - otcom maloletých detí, na základe ktorej pracovný pomer uzatvorený medzi účastníkmi pracovnou zmluvou, ktorý vznikol dňa 1.6.2015 končí dňom 16.3.2020.
12. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa matky (v spise č.l. 25-26) mal súd za preukázané, že jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od mája 2019 do októbra 2019 bol vo výške 581,- Eur., za obdobie od novembra 2019 do januára 2021 ( v spise čl. 71) bol vo výške 532,-Eur.
13. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
14. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
15. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
16. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.
17. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
18. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
19. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa ust. § 36 ods. 1 ZOR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú primerane.
21. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 ZOR súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č. 36/2005 o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
27. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri
určovaní rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžadujú potreby kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne pomery, majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady, prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa, tým ktorým z rodičov. Výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
28. Súd v danom prípade pri rozhodovaní o určení výživného vychádzal zo zásady potencionality príjmov otca detí. Rozhodujúci je príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby reálne využíval svoje schopnosti. Rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a usmerňovať svoje pracovné, životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom plniť v čo najväčšom rozsahu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič mal. dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, má zákonnú povinnosť toto dieťa vyživovať, preto túto skutočnosť musí mať vždy na zreteli pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo ovplyvniť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
29. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne zdravotné obmedzenia otca ani obmedzenia jeho schopnosti zamestnať sa na trvalý pracovný pomer a dosahovať vyšší príjem. Otec v konaní pred súdom uviedol, že u súčasného zamestnávateľa pracuje 10 hodín týždenne a mzda za vykonanú prácu je dohodnutá a je vo výške 145,-eur mesačne. U tohto zamestnávateľa je otec zamestnaný od 17.8.2020 a za uvedenú dobu nebol schopný nájsť si iné zamestnanie a ako to uviedol vo svojej výpovedi ani nehľadal iné zamestnanie. Finančne mu pomáhajú jeho a matka a priateľka. Takýto prístup možno hodnotiť ako ľahostajný a nezodpovedný, ktorý nemôže byť na úkor maloletých detí. Otec mal. dieťaťa je v produktívnom veku, bez zdravotných obmedzení, ktoré by mu bránili pracovať. Je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si dostatočný príjem z pracovného pomeru. Konštatovanie otca, že si v súčasnej dobe nedokáže nájsť inú prácu z dôvodu epidemiologickej situácie spojenej s vírusom COVID-19 súd považuje za účelové. Otec u predchádzajúceho zamestnávateľa mal príjem vo výške 800,-eur, kde pracovný pomer bol ukončený dohodou. Súd pri určení výživného vychádzal z tohto príjmu a zaviazal otca prispievať na výživu mal. X. mesačne sumou 100,-eur a na výživu mal. R. mesačne sumou l00,eur, ktorou sumou aj prispieval na výživu detí a ktorou sumou aj matka mal. detí súhlasila na prvom pojednávaní.
30. Na základe vyššie uvedených skutočností cit. zákonných ustanovení súd zveril maloleté deti a to mal. X. a mal. R. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého X. mesačne sumou 100,- Eur od 30.9..2019 (dňom podania návrhu) do budúcna a na výživu maloletého R. mesačne sumou 100,- Eur od 30.9..2019 do budúcna. Výdavky, ktoré uviedla matka na strane detí, súd má za to, že budú sčasti pokryté s výživným zo strany otca. Takto určené výživné súd považoval za primerané a zodpovedajúce jednak odôvodneným potrebám, vekom detí a taktiež možnostiam a schopnostiam otca a v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol.
31. Dlžné výživné súd vypočítal nasledovne : Otec na výživu maloletých detí do marca 2020 dobrovoľne (teda aj v čase podania návrhu) prispieval sumou 100,- Eur a od apríla 2020 tak na výživu maloletého X. ako aj na výživu maloletého R. prispieval mesačne sumou 33,- Eur, teda rozdiel medzi určenou výškou výživného 100,- Eur mesačne a sumou, ktorú otec prispieval z titulu výživného na maloletého X. 33,- Eur, je 67,- Eur a to za rok 2020 od apríla do decembra to je 9 mesiacov x 67,- Eur to je 603,- Eur a za rok 2021 za 4 mesiace t.j. január až apríl 2021 4 x 67,- Eur t.j. 268,- Eur spolu 871,- Eur. Na výživu maloletého R. prispieval, takisto sumou 33,- Eur, rozdiel medzi určenou výškou výživného 100,- Eur mesačne a sumou, ktorú otec prispieval z titulu výživného na maloletého R. 33,- Eur, je 67,- Eur a
to za rok 2020 od apríla do decembra to je 9 mesiacov krát 67,- Eur to je 603,- Eur a za rok 2021 za 4 mesiace t.j. január až apríl 2021 4 krát 67,- Eur t.j. 268,- Eur spolu 871,- Eur, ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca uhradiť matke maloletých detí do 30. dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).