Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_37P-53-2020.pdf
PDF · 95.46 KB
No categories available
37P/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: B. T., rod. I., nar. XX. 3. XXXX, trvale bytom H. XXX a manžel: G. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, t. č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom: U. T., nar. XX. 8. XXXX, E. T., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Žiline a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
U p r a v u j e rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode manželstva nasledovného znenia:
II. G.. U., nar. XX.X.XXXX, a mal. E., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. sumou 120 € a mal. E. sumou 120 € mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
IV. Styk otca s mal. deťmi neupravuje.
V. Otec je p o v i n n ý nahradiť matke trovy konania vo výške 66 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu dňa 22. 2. 2021 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s poukazom na to, že k narušeniu vzájomných vzťahov medzi manželmi došlo požívaním alkoholu zo strany manželka, ktorý sa následne choval chladne a agresívne, neprispieval finančne do domácnosti, v domácnosti sa nezdržiavala, niekoľkokrát kvôli alkoholu prišiel o zamestnanie, čo spustilo ďalšie nezhody a hádky. Vyvrcholením bolo, že dňa 9. 12. 2019 pod vplyvom alkoholu manžel fyzicky manželku napadol a následne bol aj kvôli tomu aj odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania. Po prepustení z väzby 22. 5. 2020 sa naďalej choval agresívne a opätovne bol vzatý do väzby pre rovnaký trestný čin. Takéto manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu mal. detí. Vo veci samej navrhla mal. deti zveriť do starostlivosti matke, výživné otca určiť v sume 150 € na mal. U. a v sume 130 € na mal. E. a zároveň požiadala o náhradu trov konania.
2) Manžel s rozvodom manželstva súhlasil, výživné však navrhol určil vo výške 33 % zo životného minima, nakoľko vo výkone trestu nie je zaradený do práce a nemá iný príjem; do práce nie je zaradený z dôvodu, že sa podrobil operácie stehennej kosti a bedrového kĺbu. Čo sa týka mal. detí, počas výkonu trestu ich žiadal zveriť do výchovy matke a po prepustení žiadal o striedavú osobnú starostlivosť. Tiež požiadal súd o preverenie bankového účtu navrhovateľky za roky 2010 až 2018, keď bol pracovnej v zahraničí, na ktorý účet zasielal všetky zarobené financie, kedy mohol vyvrátiť tvrdenie, že do domácnosti neprispieval. Taktiež poukázal na to, že si v roku 2018 založil nový bankový účet v ČSOB, a.s., kam si vkladal úspory a tieto mu navrhovateľka počas výkonu väzby od decembra 2019 do mája 2020 nezákonne zobrala. S deťmi sa snažil spojiť, avšak navrhovateľka im kontakt zakazuje. Rovnako požiadal o náhradu trov konania.
3) Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, pojednávania nariadeného v tejto veci sa nezúčastnil pre pracovnú zaneprázdnenosť a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
4) Manželka na pojednávaní k vyjadreniu uviedla, že nevybrala žiadne prostriedky z účtu manžela; tento sám každý deň vybral 500 € a prostriedky použil na nákup alkoholu; okrem uvedeného si vzal pôžičku 2.000 €.
5) Pojednávaní pojednávania nariadeného v tejto veci sa manžel nezúčastnil, nakoľko je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, pričom súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Za daných okolností súd tejto žiadosti vyhovel.
6) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov, výdavkov účastníkov konania, ich osobných pomerov a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
7) Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
8) Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
9) Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
10) Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
11) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13) Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
14) V danej veci manželstvo uvedené znaky nenapĺňa, manželia sa citovo odcudzili, nezdieľajú spoločnú domácnosť, počas manželstva manžel požíval alkoholické nápoje a bol voči manželke agresívny, čo vyústilo aj do jeho dvojnásobného odsúdenia v trestnom konaní. Keďže nie je predpoklad obnovenia riadneho manželského spolužitia, súd manželstvo rozviedol.
15) Vzhľadom k okolnostiam, že starostlivosť o maloleté deti vykonáva bez zistených nedostatkov matka, pričom otec je vo výkone trestu odňatia slobody, súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke a ju jedinú aj poveril zastupovaním a spravovaním majetku mal. detí. Bude to aj praktickejšie, nakoľko otec reálne z výkonu trestu nemôže tieto práva vykonávať a pre matku by bolo zaťažujúce súhlas so zastupovaním v prípade potreby získavať.
16) Vzhľadom k výkonu trestu odňatia slobody súd aktuálne neupravoval ani styk otca s mal. deťmi; pre mal. deti z psychologického hľadiska nie je vhodné, aby boli nútené absolvovať stretávanie s otcom vo väzenskom zariadení.
17) Pri určení výživného súd vychádzal z okolností, že matka je zamestnaná s mesačným čistým príjmom 720 €, v období 05/2019 - 04/2020 dosiahla dokonca priemernú čistú mzdu 893 €; spolu s otcom vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom. Matka hradí spotrebné úvery so zostatkami 12.000 € (v pôvodnej výške 15.000 a 25.000 €) , ktoré boli brané na opravu domu. Matka má vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom pochádzajúcim z manželstva.
18) Matka teda v plnom rozsahu zabezpečuje bytové potreby mal. detí a vykonáva tiež výlučnú osobnú starostlivosť o ne. To sú okolnosti, ktoré súd musí brať do úvahy pri určovaní výživného. Maloletý U. navštevuje ôsmy ročník základnej školy, maloletá E.a navštevuje štvrtý ročník základnej školy Obe deti potrebujú zubný strojček. Výdavky mal. detí sú bežne vo výške 220 € - 250 € mesačne. Súd tieto výdavky vyhodnotil ak primerané jednak podľa vyčíslenia matky a jednak vychádzajúc aj z vlastnej praxe s tým, že zodpovedajú životnej úrovni rodičov.
19) Čo sa týka otca, vo výkone väzby a neskôr od 26.5.2020 vo výkone trestu odňatia slobody nemal/ nemá žiaden príjem. Údajne počas výkonu trestu absolvoval operáciu stehna a bedrového kĺbu, o čom však nepredložil žiaden dôkaz, a preto súd nemohol vyhodnotiť jeho zdravotný stav. Avšak vzhľadom k tomu, že i tak je vo výkonu trestu odňatia slobody, k tejto okolnosti súd ďalej neprihliadal, lebo to nemá vplyv na jeho faktické aktuálne zárobkové možnosti. Pred nástupom do výkonu väzby či trestu odňatia slobody otec pracoval, o prácu prišiel kvôli alkoholu. Bolo tomu tak počas trvania živnostenského podnikania (do 03/2019), keď pracoval v zahraničí; vtedy zarábal 2.200 až 2.800 € brutto mesačne. Následne sa zamestnal v spoločnosti AR E., s.r.o. v apríli 2019, pričom jeho priemerný príjem (za celý odpracovaný mesiac) predstavoval 816 € netto. Aj tento pracovný pomer s otcom bol ukončený po pozitívnej skúške na alkohol, dňa 15. 12. 2019, ktorá okolnosť bola preukázaná potvrdením od uvedeného zamestnávateľa. Otec má vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom pochádzajúcim z manželstva.
20) Pre úplnosť súd dodáva, že sa nezaoberal okolnosťami týkajúcimi sa účtu manžela, či a v akom období došlo k výberom finančných prostriedkov zo strany manželky ani na aký účel boli následne financie použité. Predmetom konania je skúmanie rozvratu manželstva a následne úprava rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode manželstva. Výsledky dokazovania v tomto smere by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie súdu; navyše ide o majetkové okolnosti medzi manželmi, ktoré môžu byť len predmetom civilného (sporového) konania.
21) Z uvedeného príjmu 800 € netto súd vychádzal pri určení výživného, pretože reprezentuje potenciál otca, ktorý príjem by mohol dosiahnuť, keby viedol riadny a poctivý život a riadne sa zamestnal, a to aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav; súd vychádzal z toho, že aj v prípade dočasného onemocnenia by poberal nemocenské dávky v primeranej výšky.
22) Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave vo veci spis. zn. 26CoP/40/2018 zo dňa 27.11.2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2118200382.1) má vo všeobecnosti výživné na všetky výživou oprávnené osoby zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu, a to či už skutočne dosahovaného príjmu alebo príjmu, ktorý je podľa názoru súdu schopný dosahovať, pričom však pravdaže v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa.
23) Súd preto (s ohľadom na uvedenú súdnu prax) v zásade určuje výživné v rozsahu 20 % až 30 % čistého príjmu s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a potreby vyživovaných osôb na jednej strane (bez ohľadu na to či ide o maloleté deti alebo plnoleté osoby), ako aj na majetkové pomery a osobnú starostlivosť či iné vecné plnenia povinnej osoby. V tejto veci súd s ohľadom na vek detí, ako aj skutočnosť, že otec im neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť ani iné vecné plnenia, tento rozsah ustálil na 30 percent; oproti úprave výživného do rozvodu manželstva súd prihliadol k tomu, že mal. E. nastupuje na druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené vyššie výdavky. Celkový rozsah výživného, ktorý môže otec poskytovať, je teda 240 €. Túto sumu pomyselne súd rozhodil medzi dve deti podľa ich veku a potrieb tak, ako sú mu známe z jeho praxe, na mal. U. ako staršieho v sume 120 € a na mal. E. v sume 120 € mesačne.
O trovách konania
24) V tejto veci súd zistil osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé manželke priznať náhradu trov konania. Súd mal preukázané, že príčinou rozvratu manželstva bolo správanie sa manžela, ktorý požíval alkoholické nápoje a páchal násilie (formou nebezpečného vyhrážania) voči manželke. Preto rozhodol súd podľa § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a manžela zaviazal na náhradu trov konania manželke, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na rozvod manželstva vo výške 66 €. Uvedenú povinnosť je manžel povinný splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti.
25) Po vyhlásení rozsudku sa manželka vzdala práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina. Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.