Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_48Sa-2-2020.pdf
PDF · 145.15 KB
Case nature
Area
Subarea
48Sa/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne : Okresná prokuratúra Trnava, so sídlom Vajanského 22, 918 67 Trnava, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, so sídlom Ul. V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania : Ing. S. T., bytom J. J. XX, XXX XX P., právne zastúpený : JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, so sídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo : 57148-75/2018-TT z 20. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo : 57148-75/2018-TT z 20. júna 2018 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj ako len „žalovaná“) rozhodnutím číslom 57148-75/2018- TT z 20. júna 2018 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodla, že Ing. S. T., ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj ako len „SZČO“) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2008.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa údajov, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo SR, príjem ďalšieho účastníka konania z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou za rok 2007 bol 173 798 SKK (5769, 04 eur), čo je suma vyššia ako 97 200,00 SKK (3226,45 eur), t.j. 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu a teda príjem za rok 2007 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia SZČO k 1. júlu 2008. Vzhľadom na uvedené žalovaná uzavrela, že Ing. S. T. od 1. júla 2008 s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 (ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku dňa 31.07.2018.
3. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 22.08.2019 podľa ustanovenia § 23 ods. 1 a § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „zákon č. 153/2001 Z. z.“ alebo „zákon o prokuratúre“) protest prokurátora Pd 209/19/2207-7 a
navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné a následne postupovať v súlade so zákonom. Z odôvodnenia protestu prokurátora vyplýva, že dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko z neho nie je zrejmé, čo bolo jeho podkladom, t.j. aké dôkazy boli vykonané a ako boli zhodnotené, ďalej v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia mali byť porušené ustanovenia § 195, § 196 a § 209 zákona o sociálnom poistení, keď napadnuté rozhodnutie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, najmä v časti odôvodnenia, pričom absencia týchto predpísaných náležitostí zakladá nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia, tiež malo byť porušené ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“), keď žalovaná vôbec neskúmala, že Ing. S. T. mal v období od 21.06.2006 do 21.12.2006 a potom v období od 24.01.2007 do 24.07.2007 pozastavenú živnosť a neskúmala súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, z ktorého mal údajne dosahovať príjem, ktorý je v rozhodnutí uvedený.
4. Žalobkyňa v proteste prokurátora tiež dôvodila, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia súvisí i v podstatnom porušení zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu s účastníkom konania a v porušení jeho procesných práv, predovšetkým práva byť informovaný o začatí konania v spornej veci, ďalej práva byť informovaný o podkladoch na vydanie rozhodnutia a práv vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípade navrhnúť dôkazy na podporu tvrdení účastníka konania. V tejto súvislosti poukázala na to, že ide o rozhodnutie vydané vo veci sporného vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kedy na základe získaných listinných dôkazov bez súčinnosti účastníka konania správny orgán rozhodol po 10 rokoch zastanúc názor, že povinnosťou žalovanej je upovedomovať účastníka konania o začatí konania, keď zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku a neupovedomenie účastníka konania o začatí konania je závažným porušením práv - práva na obhajobu, teda práv a právom chránených záujmov.
5. O proteste prokurátora Pd 209/19/2207-7 z 22. augusta 2019 rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorá podľa ustanovenia § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre protestu prokurátora smerujúcemu proti napadnutému rozhodnutiu vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevyhovela rozhodnutím číslo : 67048-3/2019-BA z 2. októbra 2019. Proti tomuto rozhodnutiu podala tak žalobkyňa, ako aj ďalší účastník konania Ing. S. T. odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne postupom podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím číslo : 67048-9/2019-BA-GR z 5. decembra 2019 tak, že podané odvolania zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.10.2019 potvrdil.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby
6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhnúc správnemu súdu jeho zrušenie a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Súčasne žalobkyňa požiadala o nariadenie pojednávania a to s odkazom na ustanovenie § 182 ods. 1 písm. g) zákona SSP.
7. Na úvod žalobkyňa uviedla, že zistila, že napadnutým rozhodnutím žalovanej došlo k porušeniu zákona a to z nasledovných dôvodov :
8. Žalovaná v zmysle ustanovenia § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia. Z rozhodnutia žalovanej nie je známe, čo bolo podkladom pre rozhodnutie, t.j. aké dôkazy boli žalovanou vykonané a ako boli tieto zhodnotené. Preto považovala napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.
9. Žalobkyňa mala za to, že žalovaná v súvislosti s vydaním rozhodnutia porušila ustanovenia § 195, § 196 a § 209 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie nebolo vydané v zmysle ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. Ďalej, že v zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia, v odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a rezolúciu č. /77/ 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, v zmysle ktorých sa má zásada správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje.
10. S odkazom na ustanovenie § 3 ods. 2 správneho poriadku (zásada súčinnosti) žalobkyňa namietala, že žalovaná túto zásadu neaplikovala, čím ukrátila S. T. na jeho právach.
11. Žalobkyňa namietala, že žalovaná vôbec neskúmala, že Ing. S. T. mal v období od 21.06.2006 do 21.12.2006 a potom v období od 24.01.2007 do 24.07.2007 pozastavenú živnosť a neskúmala súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, z ktorého mal údajne dosiahnuť príjem, ktorý je v rozhodnutí uvedený dodajúc, že ide konkrétne o príjem titulom vykonávania samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom žalovaná dospela k názoru, bez súčinnosti s účastníkom konania, že mu vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO.
12. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie bolo Ing. S. T. doručené až po 10 rokoch s tým, že v ten istý deň mu bolo doručené aj rozhodnutie č. 57148-76/2018-TT zo dňa 20.06.2018, ktorým žalovaná rozhodla, že mu ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2009. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalovaná vydala rozhodnutie č. 57148-93/2018-TT zo dňa 08.08.2018, ktorým nariadila obnovu konania vo veci rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia č. 57148-76/2018-TT zo dňa 20.06.2018, pričom následne žalovaná vydala ďalšie rozhodnutie č. 57148-115/2018-TT zo dňa 24.09.2018 vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, ktoré malo zaniknúť dňa 30.04.2009. Proti tomuto rozhodnutiu Ing. S. T. podal odvolanie dňa 25.10.2018, o ktorom odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 28221-3/2019-BA zo dňa 26.02.2019, pričom zákonnosť tohto rozhodnutia je predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 47Sa/8/2019.
13. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, jeho nezákonnosť vo vzťahu k časovému úseku, po ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie , nedostatočnú súčinnosť žalovanej s účastníkom konania. Poukázala na porušenie zásady primeranej lehoty na rozhodnutie (bolo vo veci znovu rozhodnuté až po 10 rokoch), čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty účastníka konania dodajúc, že postup žalovanej nebol ani v súlade s princípom legitímneho očakávania, s ktorým súvisí i zákaz prekvapivého rozhodnutia. Rovnako dôvodila, že žalovaná vydala nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, ktorému nepredchádzalo oznámenie o začatí konania, čím došlo k tomu, že účastník konania si nemohol uplatniť jeho ústavné právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti.
14. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia súvisí aj s porušením procesných práv účastníka konania, a to v práve byť informovaný o začatí konania v spornej veci, v práve byť informovaný o podkladoch na vydanie rozhodnutia a práva vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípadne navrhnúť dôkazy na podporu tvrdení účastníka konania.
15. Záverom uviedla, že povinnosťou žalovanej je upovedomovať účastníka konania o začatí konania, keď zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku.
16. Žalobkyňa súčasne požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobkyne, duplika žalovanej, vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
17. Žalovaná po opísaní dôvodov vydania napadnutého rozhodnutia na úvod svojho vyjadrenia poukázala na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti predpisov zakotvenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov a teda, že Ing. T. ako SZČO boli
známe ustanovenia zákona o sociálnom poistení a samozrejme aj iných právnych predpisov, ktoré sa ho v tomto postavení týkali, vrátane práv a povinností mu z týchto právnych predpisov vyplývajúcich.
18. Žalovaná mala za to, že napadnuté rozhodnutie netrpí vadami, ktoré uvádza žalobkyňa, a že toto rozhodnutie vychádza z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, za účelom zistenia ktorého boli obstarané potrebné doklady, ktoré boli v rozhodnutí rovnako uvedené. V súvislosti s ustanovením § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že toto len príkladmo vymenúva možné podklady na rozhodnutie a že toto ustanovenie nemožno vykladať v tom zmysle, že ide o predpísané náležitosti rozhodnutia. Tiež poukázala na ustanovenie § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je zakotvená zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej organizačná zložka Sociálnej poisťovne, rovnako ako súd, hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
19. Žalovaná dôvodila, že neporušila žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení, keď v prípade napadnutého rozhodnutia v odôvodnení uviedla len dotknuté ustanovenie zákona bez jeho bližšieho výkladu alebo argumentácie dopadu tohto ustanovenia na Ing. T. majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahovalo všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 209 zákona o sociálnom poistení, keďže z neho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na prekročenie zákonom o sociálnom poistení stanovenej hranice príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti, vzniklo Ing. T. povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dodajúc, že iný výklad, ani úvahy zákon nepripúšťa a preto je bezpredmetné, aby v odôvodnení rozhodnutia argumentovala, prečo rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko kritérium vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia zákon stanovuje úplne jednoznačne a nie je tu priestor na iný výklad zákona, ani iné právnej posúdenie veci. S poukazom na uvedené zastala názor, že nemala žiaden vecný, ani právny dôvod na to, aby Ing. T. vyzývala na poskytnutie súčinnosti, či zaslanie stanoviska.
20. Nestotožnila sa s námietkou žalobkyne ohľadom argumentu, že nebrala do úvahy prerušenie poistenia argumentujúc tým, že nie je jasné, aký vplyv by malo zohľadnenie tejto skutočnosti vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu, nakoľko aj v prípade, ak mal Ing. Krajčovič prerušené prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, bol povinný za časť obdobia, počas ktorého prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti nemal prerušené, podať daňové priznanie a ak dosiahol v danom období príjmy, hranica týchto príjmov sa rovnako posudzovala na účely vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia.
21. Poukázala na to, že Ing. T. mal platné živnostenské oprávnenia č. ŽO.1992/03883 zo dňa 12.11.1992 od 29.10.1992 do 01.02.1995 a č. ZO.1995/10948 zo dňa 22.06.1995 od 01.07.1995 do 30.04.2009 s tým, že živnostenské oprávnenie č. ŽO-1995/10948 bolo pozastavené v období od 21.06.2006 do 21.12.2006, od 24.01.2007 do 24.07.2007 a od 06.08.2007 do 06.02.2008. Na základe týchto živnostenských oprávnení bol Ing. T. prihlásený v Sociálnej poisťovni ako SZČO v období od 01.01.1993 do 30.04.1993, od 01.01.1995 do 01.02.1995, od 01.07.1995 do 30.06.2004 a od 01.07.2005 do 21.06.2006. V tejto súvislosti dôvodila, že aj napriek tomu, že Ing. T. mal prerušenú živnosť prevažnú časť roka 2007, vykázal za toto obdobie príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti, keď podľa údajov z registra daňových subjektov bol príjem Ing. T. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 vo výške 173 798 SKK (5769, 04 eur), čo je suma vyššia ako 97 200,00 SKK (3226,45 eur), t.j. 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje hranicu rozhodujúcu pre posúdenie vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 1. júlu 2008.
22. Poukazujúc na ustanovenia § 228 ods. 1 a ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a ustanovenie § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že Ing. T. bol povinný predložiť výpis z daňového priznania za rok 2007 a vzhľadom na hranicu jeho príjmov podať aj prihlášku (Registračný list fyzickej osoby) na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 1. júla 2008 a následne ku dňu ukončenia živnosti, t.j. k 30. aprílu 2009 aj odhlášku z týchto poistení, pričom si však Ing. T. voči Sociálnej poisťovni ani jednu z uvedených povinnosti nesplnil.
23. Žalovaná ďalej dôvodila, že v zmysle ustanovenia § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je predmetom nedávkového konania rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v
sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. Nedávkové konanie sa podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pričom konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je v zmysle § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon s tým, že zákon o sociálnom poistení nešpecifikuje, čo sa považuje za prvý úkon, nestanovuje ani jeho formu, a preto možno za prvý úkon považovať aj vydanie rozhodnutia.
24. Za irelevantné považovala námietky žalobkyne, ktorými poukazovala na skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané po desiatich rokoch. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré stanovuje, že právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, čo je aj prípad Ing. T.. Preto mala za to, že vydanie napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za porušenie princípu právnej istoty účastníka konania a jeho vydaním nedošlo ani k rozporu s princípom legitímneho očakávania a zákazom prekvapivého rozhodnutia, pretože v nadväznosti na právnu domnienku znalosti právnych predpisov mal byť žalobca (správne malo byť uvedené Ing. T. - poznámka správneho súdu) uzrozumený s právnymi následkami nesplnenia uvedenej povinnosti, a to vo vzťahu k možnosti vydania rozhodnutia v sporných prípadoch, ako aj vo vzťahu k predpísaniu poistného.
25. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 178 ods. 1 písm. a) bodu 1. ako rozhodnutie o vzniku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, pričom spornosť bola daná skutočnosťou, že si Ing. T. nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladal zákon o sociálnom poistení, neoznámil výšku svojich príjmov, resp. nepredložil výpis z daňového priznania a nepodal prihlášku na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie z dôvodu, že presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmov. Dôvodila ďalej, že po zistení tejto skutočnosti len suplovala nečinnosť Ing. T. vydaním deklaratórneho rozhodnutia, keď vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia v jeho prípade nastal priamo zo zákona.
26. V súvislosti s namietaným porušením zásady súčinnosti poukázala na to, že proti napadnutému rozhodnutiu mal Ing. T. možnosť podať v lehote tridsiatich dní odvolanie, takže mu nebola odopretá možnosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy, či vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Tiež poukázala na ustanovenie § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia dodajúc, že ani žalobkyňou namietaná rezolúcia č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní (správne - rezolúcia o ochrane jednotlivca vo vzťahu k aktom správnych orgánov) však výslovne neurčuje, v ktorej etape správneho konania by mala byť dotknutej osobe poskytnutá možnosť predložiť fakty, argumenty, resp. navrhovať dôkazy, keď táto tiež zakotvuje právo dotknutej osoby byť vypočutá, právo na prístup k informáciám, právo na prípravu obhajoby, právo na odôvodnenie rozhodnutia a právo byť poučená o opravnom prostriedku. Ďalej argumentovala, že z povahy týchto práv však vyplýva, že môžu byť realizované kedykoľvek do právoplatnosti rozhodnutia dodajúc, že právo byť vypočutý pritom neznamená, že by osoba musela svoje stanovisko a návrhy prezentovať osobne, a preto má písomné oznámenie stanoviska rovnaké právne účinky ako ústna forma. Preto uzavrela, že aj zaslanie rozhodnutia účastníkovi konania s uvedením poučenia o možnosti podať odvolanie, možno považovať za upovedomenie účastníka konania o začatí konania a za výzvu na realizáciu jeho práva byť vypočutý.
27. Tvrdila, že v žiadnom ohľadne neporušila zásady správneho konania vymedzené v uvedenej rezolúcii, pretože Ing. T. bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia tým, že mu bolo v súlade so zákonom o sociálnom poistení doručené rozhodnutie s uvedením odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku dodajúc, že Ing. T. muselo byť z rozhodnutia zrejmé, že bolo voči nemu začaté konanie, mal možnosť sa oboznámiť s obsahom rozhodnutia, ako aj dôvodmi, ktoré k jeho vydaniu viedli a mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a navrhovať dôkazy, pričom Ing. T. túto možnosť nevyužil a ťarchu zodpovednosti za vlastné nekonanie, resp. opomenutie a porušenie svojich práv prenáša na ňu.
28. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že porušenie zásady súčinnosti ako jednej zo základných zásad správneho konania vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR poukázala na to, že túto skutočnosť žalobkyňa uviedla bez doloženia konkrétnych rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, z ktorých
by vyplývala povinnosť Sociálnej poisťovne upovedomovať účastníka konania o začatí konania a najmä konkrétny časový okamih, kedy je potrebné takéto upovedomenie uskutočniť. V tejto súvislosti poukázala na to, že súdnou praxou i právnou teóriou bolo ustálené, že za prvý úkon voči účastníkovi konania, ktorým sa začína konanie z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je možné považovať aj doručenie rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20Sa/11/2017 zo dňa 23.03.2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 15Sa/33/2017 zo dňa 22.03.2018, Krajský súd v Prešove sp. zn. 7Sa/45/2017 zo dňa 20.03.2018).
29. Záverom uviedla, že z podanej správnej žaloby nevyplývajú žiadne návrhy na vykonanie dôkazov, ktorými by žalobkyňa preukázala, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávnych podkladov a nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhla správnemu súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná nepožiadala o nariadenie pojednávania.
30. Žalobkyňa repliku nepodala.
31. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení zo dňa 05.06.2020 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava správnej žaloby. Rovnako požiadal o nariadenie pojednávania. Vo svojom vyjadrení zo dňa 30.06.2020 (vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej) uviedol, že s právnymi názormi žalovanej nesúhlasí majúc za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalej, že zistenie skutkového stavu bolo pred jeho vydaním nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovanou. Na podporu argumentácie žalobkyne vo vzťahu k porušeniu zásady súčinnosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019, ktorý vyslovil právny názor, že konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o sociálnom poistení začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle ustanovenia § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2011 zo dňa 15.12.2011, publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod číslom 72, v ktorom najvyšší súd vyjadril právny názor, že pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu SZČO. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/8/2013 zo dňa 25.06.2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že : „Sociálna poisťovňa musí pri rozhodovaní o predpísaní poistného vždy skúmať otázku, či v rozhodnom období mala fyzická osoba z výkonu SZČO skutočne taký príjem, ktorý zakladá jej poistenie a povinnosť platiť poistné od 01.07., toho ktorého kalendárneho roka. Sociálna poisťovňa teda musí vždy skúmať, či všetky príjmy SZČO vykázané v daňovom priznaní sú aj príjmami osoby považovanej za zúčastnenú na poistení ako SZČO v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010.“
32. Žalovaná podala vyjadrenie k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania (odpoveď na výzvu zo dňa 12.08.2020), v ktorom zopakovala svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k správnej žalobe. Záverom navrhla prerušiť konanie do rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019.
33. Ďalší účastník konania podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej zo dňa 12.08.2020 s tým, že zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 30.06.2020 majúc za to, že v danom prípade nie je dôvod na zamietnutie žaloby, ani na prerušenie konania do rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.
IV. Relevantná práva úprava
34. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
35. Podľa § 178 ods. 2 Správneho súdneho poriadku prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 36. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.
37. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
38. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
40. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
41. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
42. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
43. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
44. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
45. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
46. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
47. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 26. apríla 2021 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
48. Správny súd uznesením č. k. 48Sa/2/2020-66 zo dňa 16.03.2020 návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
49. Na pojednávaní prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava poukázal na to, že protest prokurátora podali na základe podnetu ďalšieho účastníka konania, ktorý vyhodnotili za dôvodný. Vo vzťahu k splneniu procesných podmienok na podanie správnej žaloby uviedol, že vyčerpali všetky opravné prostriedky v zmysle zákona. Poukázal na to, že v proteste prokurátora a následne v správnej žalobe vytýkali hlavne procesné pochybenia žalovanej, konkrétne porušenia ustanovení § 195, § 196 a § 209 zákona o sociálnom poistení. Mal za to, že po 10-tich rokoch bolo vydané bez akejkoľvek súčinnosti s ďalším účastníkom konania prekvapivé rozhodnutie a došlo k porušeniu právnej istoty. Tiež zdôraznil, že napriek tomu, že v zmysle zákona o sociálnom poistení sa na konanie nevzťahuje správny poriadok, v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je potrebné princípy správneho konania aplikovať aj na tie konania, v ktorých je použitie správneho poriadku vylúčené. Rovnako mal za to, že žalovaná tým, že ďalšiemu účastníkovi konania neoznámila začatie konania, spôsobila, že tento nemohol doručiť podklady a nemohol sa k veci vyjadriť, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv. Rovnako namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď v ňom absentovala správna úvaha žalovanej, čo spôsobilo, že rozhodnutie nemalo ani výchovný charakter. Poukázal ďalej na to, že žalovaná v podstate spôsobila chaos pre ďalšieho účastníka konania, ktorý nemá právnické vzdelanie, keď v totožný deň vydala aj rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 30.06.2009 s tým, že toto rozhodnutie bolo následne na základe povolenej obnovy konania zrušené a následne bolo vydané rozhodnutie, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ďalšieho účastníka konania zaniklo 30.04.2009. Záverom poukázal na to, že úlohou prokuratúry je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov verejnej správy, pričom v danom prípade, keď išlo o fyzickú osobu bez právnického vzdelania a vyššieho veku, ako aj s poukazom na samotný postup a rozhodnutie žalovanej, považovali využitie právneho prostriedku dozoru prokuratúry za dôvodné. Preto navrhol správnemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil.
50. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava ich písomných vyjadrení zo dňa 12.02.2020 a 12.08.2020 s tým, že navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K namietanej absencii súčinnosti poukázala na rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, a to konkrétne na argumentáciu predkladajúceho senátu 9S uvedenú v bodoch 34-38, z ktorej vyplýva, že prvým úkonom v prípade konania začatého na podnet Sociálnej poisťovne, môže byť aj doručenie rozhodnutia s tým, že ďalší účastník konania sa v danom prípade mohol k veci vyjadriť a predložiť dôkazy aj v rámci odvolacieho konania, avšak odvolanie nepodal. S poukazom na uvedené mala za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zásady súčinnosti. Rovnako mala za to, že nakoľko ďalší účastník konania bol držiteľom živnostenského oprávnenia, mal si byť vedomý svojich práv a povinností a preto nesúhlasila s tým, že na danú vec má vplyv to, že nemal právne vzdelanie a rovnako, že bol staršieho veku. Zdôraznila tiež, že v danom prípade sa právo predpísať poistné nepremlčuje a to z dôvodu, že si ďalší účastník konania nesplnil svoju zákonnú povinnosť. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení stanovuje 2 základné podmienky na vznik povinného sociálneho poistenia a to status SZČO a príjem nad zákon stanovenú hranicu, ktoré skutočnosti boli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené. Vo vzťahu k tvrdeniu týkajúceho sa prerušenia živnostenského oprávnenia ďalšieho účastníka konania
uviedla, že toto nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia veľkého senátu uviedla, že na tomto netrvajú, nakoľko veľký senát v danej veci už rozhodol.
51. Právna zástupkyňa ďalšieho účastníka konania na nariadenom pojednávaní navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej zotrvajúc v plnom rozsahu na právnych názoroch uvedených v podnete podanom Okresnej prokuratúre Trnava a rovnako vo všetkých vyjadreniach zaslaných správneho súdu. Taktiež sa v plnom rozsahu stotožnila s dôvodmi žalobkyne uvedenými v proteste prokurátora, v správnej žalobe, ako aj s prednesom prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava na pojednávaní. Záverom vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že toto obsahuje nepreskúmateľný petit, nakoľko v ňom absentuje ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého sa rozhodlo.
52. Na úvod správny súd konštatuje, že zákonné procesné podmienky na podanie správnej žaloby prokurátorom ustanovené Správnym súdnym poriadkom (§ 45 ods.1, § 178 ods. 1, § 181 ods. 2 v spojení s § 199 ods. 3) boli v danom prípade splnené, keď protestu prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu vyhovené nebolo.
53. Zásadnou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo, či žalovaná vydaním napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby ďalšieho účastníka konania upovedomila o začatom nedávkovom konaní vo veci sporného vzniku sociálneho poistenia, porušila zásadu súčinnosti. Žalovaná na svoju obranu aj s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24. februára 2011) dôvodila tým, že za prvý úkon voči účastníkovi konania, ktorým sa začína konanie z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je možné považovať aj doručenie rozhodnutia.
54. Správny súd poukazuje na zásadnú skutočnosť a to, že uvedená sporná otázka bola definitívne vyriešená uznesením veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. apríla 2019 v spojení s rozsudkom veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020.
55. Z uznesenia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. apríla 2019 z bodov 48 až 55 vyplýva nasledovné :
48. Vo vzťahu k tretej otázke - posúdenie, či povinnosťou Sociálnej poisťovne v konaní podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. začatého z jej podnetu (ne)možno prehliadať ústavou zaručené základné právo účastníka konania na riadny proces a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), veľký senát správneho kolégia upriamuje pozornosť predovšetkým na právnu úpravu zakotvenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej každý sa môže domáhať zákonom ustanovených postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgán Slovenskej republiky. Uvedenou právnou úpravou ústava zaručuje každému základného právo na súdnu a inú právnu ochranu. 49. Súčasne veľký senát upriamuje pozornosť na právnu úpravu obsiahnutú v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaný v Ríme 4. novembra1950, a ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor“), ktorý v súlade s právnou úpravou ustanovenou v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi. Dohovor v čl. 6 stanoví, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Dohovor v čl. 13 ustanovuje, že každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. 50. Vychádzajúc z citovanej úpravy ustanovenej tak v Ústave Slovenskej republiky, ako aj v Dohovore plynie záver, že každému sa zaručuje právo na súdnu a inú právnu ochranu a teda tým sa mu zaručuje právo na prejednanie jeho veci v konaní v súvsťažnosti s jeho právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 51. Citovaný právnu úpravu ustanovenú tak v Ústave Slovenskej republiky ako aj v Dohovore nie je možné opomenúť ani v konaní v zmysle právnej úpravy ustanovenej v §§ 172 a nasl. zákona o
sociálnom poistení začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 52. Podľa § 172 ods. 1 až 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 31.12.2017 na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“). Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. 53. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v platnom znení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. 54. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v platnom znení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. 55. Vzhľadom k uvedenému argumentáciu senátu 10S vo vzťahu k nastolenej otázke veľký senát správneho kolégia považoval taktiež za správnu. Z uvedených dôvodov na tretiu otázku dal odpoveď v nasledovnom znení : Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle č. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
56. K uvedenému rozhodnutiu veľkého senátu, vzhľadom na argumentáciu žalovanej, že ďalší účastník konania mal možnosť uplatňovať svoje práva, konkrétne oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia, ako aj dôvodmi, ktoré k jeho vydaniu viedli, mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a navrhovať dôkazy a to v rámci odvolacieho konania (bod 27 rozsudku), ktoré však nepodal, správny súd dodáva, že v prípade posudzovanom veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad vydala podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a/ 1. bod zákona o sociálnom poistení dňa 02.09.2016 rozhodnutie, označené ako rozhodnutie o zmene zániku, podľa ktorého SZČO MUDr. O.H. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008, a nie 31. decembra 2006. Teda Sociálna poisťovňa, rovnako ako v danom prípade vydala rozhodnutie po viac ako 10 rokoch s tým, že proti tomuto rozhodnutiu účastník konania (MUDr. O.H.) podal odvolanie, teda vyčerpal, na rozdiel od ďalšieho účastníka konania v danom konaní, riadny opravný prostriedok a aj napriek tomu, veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol o povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného právna na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného teda vyplýva nemôže obstáť argument žalovanej, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zásady súčinnosti práve z dôvodu, že ďalší účastník konania, napriek tomu, že bol poučený o opravnom prostriedku, tento nevyčerpal, čím sa sám zbavil možnosti realizácie vyššie uvedených procesných práv.
57. V danom prípade je potrebné si uvedomiť zásadnú skutočnosť a to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané po takmer 10 rokoch a preto bolo pre ďalšieho účastníka konania viac ako prekvapivé. Podľa názoru správneho súdu je v právnom štáte neprípustný postup, keď účastníkovi konania je doručené po 10-tich rokoch rozhodnutie, avšak bez toho, aby o konaní vôbec vedel a rovnako bez toho, aby sa k danej veci mohol vyjadriť a predkladať dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené nesporne
nastalo v danom prípade, a to napriek skutočnosti, že podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení by malo ísť o sporný prípad vzniku sociálneho poistenia.
58. Pokiaľ žalovaná argumentovala právnym názorom senátu 9S vo veci sp. zn. 9Sžsk/94/2018, ktorá bola opätovne predložená veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne bodmi 34-38 rozsudku sp. zn. 1Vs/3/20019, tak k uvedenému správny súd uvádza, že veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vo vzťahu k porušeniu základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uvedeným rozsudkom uzavreté, že samotná odpoveď na tretiu otázku sporná nebola, čo znamená, že relevantnou zostala odpoveď na 3/ otázku uvedená v uznesení veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 (citovaný v bode 55 tohto rozsudku).
59. S poukazom na vyššie uvedené správny súd uzavrel, že v danom prípade je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej uvedený v § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku a to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Správny súd preto podľa citovaného ustanovenia Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a súčasne podľa § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku jej vec vrátil na ďalšie konanie.
60. Žalobkyňa v správnej žalobe navrhovala napadnuté rozhodnutie žalovanej bez ďalšieho zrušiť, avšak správny súd, neviazanúc návrhom žalobkyne, postupom podľa § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, nakoľko v danom prípade je predčasné uzavrieť, či povinné sociálne poistenie ďalšiemu účastníkovi konania podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 dňom 1. júla 2008 vzniklo. Táto otázka bude následne zodpovedá na základe súčinnosti ďalšieho účastníka konania v podobe predkladania dôkazov, ktoré majú vplyv na posúdenie zákonných podmienok vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pričom pri tomto posudzovaní bude potrebné vychádzať z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátane rozsudku veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020.
61. Vo vzťahu k ostatným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia správny súd dodáva, že je predčasné ich posudzovať, keďže nevie či v akom rozsahu bude žalovanou vykonané dokazovanie. Táto skutočnosť závisí od dôkazov predložených ďalším účastníkom konania.
62. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je konajúci orgán verejnej správy viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).
63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) Správneho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.