Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6Tk-2-2018.pdf
PDF · 391.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tk/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, predsedom senátu JUDr. Dušanom Špirekom, prísediacimi Petrom Biharim a Ing. Monikou Szabovou, v trestnej veci proti obžalovanému v 1./ rade P. P., obžalovanému v 2./ rade F. P. a obžalovanému v 3./ rade Y. W., pre zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písmeno c/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 26.04.2021, takto
rozhodol:
Obžalovaní :
1/ P. P., nar. XX.XX.XXXX Q. N., trvale bytom W., G. W. XXXX/X, adresa na doručovanie S. XX XXX/ XXD, XXX XX W. X,
2/ F. P., nar. XX.XX.XXXX Q. O., trvale bytom O., N. Č.. XXXX/XX, prechodne bytom a adresa na doručovanie písomností X., U. L. J. XX/B, P.,
3/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX Q. M., trvale bytom W. W., adresa na doručovanie W. X, W. W.,
s a u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e
P. P. pôvodný konateľ (do dňa 28.06.2013) obchodnej spoločnosti P. Y., X..H..E.. so sídlom N., H. XXXX/XA, IČO: XXXXXXXX (ďalej len P. Y.) spoločne s F. P. konateľom obchodnej spoločnosti P. XX, X..H..E.. so sídlom O., N. XX/XX, IČO: XXXXXXXX (ďalej len P. XX) a Y. W. konateľom obchodnej spoločnosti B., X..r.o. so sídlom W. W., D. XX, IČO: XXXXXXXX (ďalej len B.), resp. od 28.06.2013 aj konateľ obchodnej spoločnosti P. Y., od presne nezistenej doby najneskôr od 28.06.2013, kedy bol do funkcie konateľa obchodnej spoločnosti P. Y. vymenovaný Y. W., a to pod zámienkou P. P., že po jeho vymenovaní do funkcie konateľa tejto obchodnej spoločnosti a následných prevodoch jej majetku bude splatený dlh obchodnej spoločnosti P. Y. voči obchodnej spoločnosti B., P. P. založil a riadil organizovanú skupinu osôb, v rámci ktorej konatelia uvedených obchodných spoločností plánovane a koordinovane páchali na území Slovenskej republiky daňovú trestnú činnosť a to tým spôsobom, že na základe vopred uváženého plánu a súčasnej koordinácie zo strany P. P. Y. F. P. dňa 02.07.2013 vo N. uzatvoril Y. W., v mene obchodnej spoločnosti P. Y. ako predávajúci kúpnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou P. XX zastúpenou konateľom F. P. ako kupujúci, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom vedených Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra Zvolen na listoch vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX Y. Č.. XXXX za kúpnu cenu 2.760.000,- € (z toho DPH predstavovala sumu 460.000,- €), v nadväznosti na ktorú bola dňa 04.07.2013 obchodnou spoločnosťou P. Y. zastúpená konateľom Y. W. vystavená faktúra č. 2013/18 a súčasne uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX nachádzajúci sa vo vchode č. XX/D, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku resp. spoluvlastníckeho podielu k priľahlým pozemkom vedené Katastrálnym úradom v Bratislave - Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto na liste vlastníctva č. XXXX, resp. č. XXXX za kúpnu cenu 177.600,- € (z toho DPH predstavovalo sumu 29.600,- €), v nadväznosti na ktorú bola dňa 04.07.2013 obchodnou spoločnosťou
P. Y. zastúpená konateľom Y. W. vystavená faktúra č. 2013/20, uvedeným konaním tak umožnili F. P., konateľovi obchodnej spoločnosti P. XX (registrovaná na daň z pridanej hodnoty so štvrťročným zdaňovacím obdobím), aby na základe uzatvorených kúpnych zmlúv a súvisiacich faktúr dňa 25.10.2013 vyhotovil a následne doručil Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno so sídlom Dunajské nábrežie 11, Komárno daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2013, v ktorom v rozpore s ustanovením § 49 odsek 2, resp. § 69 odsek 12 písmeno c/ v nadväznosti na § 38 odsek 1, § 74 odsek 1 písmeno k/ zák. č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 489.572,41 € a to na základe uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr č. 2013/18 a č. 2013/20 prijatých od dodávateľa obchodnej spoločnosti P. Y., pričom skutočným účelom vykonávaných obchodných činností (prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. ich predaja spoločnosti P. XX) bolo neoprávnene uplatniť v mene obchodnej spoločnosti P. XX nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty s vopred určeným spôsobom jeho rozdelenia (potom čo bude vyplatený príslušným správcom dane) a to v prospech Y. W. vo výške 100.000,- €, v prospech F. P. vo výške 100.000,- € a v prospech P. P. vo výške 289.572,41 €, jednotliví obvinení si pritom boli vedomí, že takto nadobudnuté nehnuteľnosti nebudú obchodnou spoločnosťou P. XX použité na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení (na dodávku tovarov a služieb), resp. nebudú žiadnym spôsobom použité na podnikateľské účely a že kúpna cena nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu nebude v skutočnosti uhradená spôsobom a v rozsahu vyplývajúcom z jednotlivých kúpnych zmlúv a zároveň si boli vedomí, že hodnotu prevádzaných nehnuteľností fakturovaných predovšetkým na základe faktúry č. 2013/18 oproti ich hodnote (156.286,79 €) určenej znaleckým posudkom č. 28/2010 zo dňa 17.08.2010 (vyhotovený pre objednávateľa spoločnosť P. Y.) niekoľkonásobne zvýšili a to v rozsahu umožňujúcom naplnenie ich zámeru získať finančné prostriedky prostredníctvom neoprávnene uplatnenej dane z pridanej hodnoty, ktorej deľbu v prípade jej vyplatenia vopred určil P. P., pričom P. P. v tejto súvislosti zároveň upravil Y. W.N., aby zabezpečil vystavenie fiktívnych faktúr na vstupe obchodnej spoločnosti P. Y. (ako odberateľa) v úmysle neodviesť daň z pridanej hodnoty, ktorú by inak bola povinná na základe vyššie uvedených faktúr odviesť do štátneho rozpočtu, následne Y. W. za odmenu poskytnutú P. P. vo výške 9.000,- € vystavil prostredníctvom obchodnej spoločnosti B. faktúry pre odberateľa obchodnú spoločnosť P. Y., predmetom ktorých bolo fiktívne zdaniteľné plnenie, pričom ďalším zámerom P. P. Y. F. P. bolo (po neoprávnenom uplatnení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, event. jeho vyplatení) previesť v konečnom dôsledku vlastnícke práva k dotknutým nehnuteľnostiam z obchodnej spoločnosti P. XX na osobu P. P., v súvislosti s čím dňa 14.02.2014 uzatvorila obchodná spoločnosť P. XX zastúpená konateľom F. P. ako predávajúcim kúpnu zmluvu s P. P. ako kupujúcim, jednotiacim zámerom jednotlivých obvinených ako členov organizovanej skupiny však bolo neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty obchodnou spoločnosťou P. XX za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2013 vo výške 489.572,41 €, ktorý však príslušným daňovým úradom na základe následne vykonanej daňovej kontroly vyplatený nebol,
t e d a :
vo veľkom rozsahu neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a uvedený čin spáchali závažnejším spôsobom konania (organizovanou skupinou),
č í m s p á c h a l i :
zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písmeno c/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona.
z a t o s a i m u k l a d á :
obžalovaný v 1./rade P. P.
Podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno k) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu alebo štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 8 rokov.
obžalovaný v 2./rade F. P.
Podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu alebo štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 6 rokov.
Obžalovaný v 3./rade Y. W.
Podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n), písmeno o) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu alebo štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 6 rokov.
odôvodnenie:
Krajský prokurátor v Nitre podal dňa 29.06.2018 obžalobu na obžalovaného v 1./ rade P. P., obžalovaného v 2./ rade F. P., obžalovaného v 3./ rade Y. W., pre zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písmeno c/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona. Takto podanú obžalobu predseda senátu preskúmal a po oboznámení sa s listinným materiálom rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania.
Po nariadení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby prokurátorom boli obžalovaní v 1./ rade P. P., v 2./ rade F. P., v 3./ rade Y. W., poučení o možnosti urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 Trestného poriadku, v dôsledku čoho obžalovaný v 1./ rade P. P., obžalovaný v 2./ rade F. P. vyhlásili, že sa cítia nevinný zo skutku kladeného im za vinu v obžalobe prokurátora č. Kv/70/14/4400 zo dňa 29.06.2018 a obžalovaný v 3./ rade Y. W. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe prokurátora č. Kv/70/14/4400 zo dňa 29.06.2018.
Obžalovaný v 3./ rade Y. W. na všetky položené otázky uvedené v ustanovení § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/, a h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“.
Súd v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného v 3./ rade Y. W. o tom, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a zároveň v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaný v 3./ rade Y. W. priznal k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní, sa nevykoná a v jeho prípade sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného v 1./ rade P. P., obžalovaného v 2./ rade F. P., obžalovaného v 3./ rade Y. W., svedkyne Ing. U. H., svedkyne RNDr. Y. O., boli prečítané zápisnice z prípravného konania svedka JUDr. P. O., U. M., G.. P. I., G.. P. Č., P. O., výsluchom spracovateľa odborného vyjadrenia č. 55/2014 Ing. F. Š., spracovateľa znaleckého posudku č. 357/2014 a č. 354/2014 Ing. Š. F., spracovateľa znaleckého posudku č. 6/2014 Ing. U. Š. /všetky súčasť znaleckého posudku org. Znalex č. 985/2014/ a následne boli prečítané listinné dôkazy.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav: Obžalovaný v 1./ rade P. P. (ďalej len „obžalovaný v 1./ rade) vo svojej výpovedi uviedol, že tak výpoveď obžalovaného v 3./ rade, ako aj celé konanie považuje za vykonštruované organizovanou zločineckou skupinou v rámci polície a prokuratúry s cieľom ho zdiskreditovať z dôvodu, že už dlhú dobu poukazuje na ich protiprávne praktiky. Obžalovaný ďalej odmietol vypovedať. Z jeho výpovede uskutočnenej v prípravnom konaní vyplynulo, že dňa 28.06.2013 odpredal obchodný podiel vo svojej bývalej obchodnej spoločnosti P. Y. s.r.o. obžalovanému v 3./ rade na jeho požiadanie a po tomto dátume všetky konania vykonával práve on ako konateľ. Ďalej uviedol, že pri kúpe podniku bol obžalovaný v 3./ rade oboznámený so všetkými dokladmi a preto si myslí, že si neplnil svoje povinnosti voči daňovému úradu, dokonca možno kryje svoju vlastnú trestnú činnosť. S účinnosťou od 28.06.2013 nemá nič spoločné so spoločnosťami P. Y. s.r.o. či P. XX s.r.o. Obžalovaný v 1./ rade k vykonaným výpovediam svedkov uviedol, že súhlasí so svedkom JUDr. P. O., ktorý správne cítil, že obžalovaný v 3./ rade celú vec vyfabuloval, že stretnutie, ktorého sa všetci u neho aj s obžalovaným v 2./ rade stretli, bolo priateľské a nebol počas neho prítomný žiadny nátlak. Taktiež má za to, že svedok U. M. správne podotkol, že všetko organizoval obžalovaný, pričom on nevie nič o tom, že by mu bol posielal 300 eur cez obžalovaného v 3./ rade, navyše z výpovede tohto svedka je jasné, že on nič o predmetnej spoločnosti nevie, nakoľko všetko robil samotný obžalovaný v 3./ rade. Ohľadom výpovede svedkyne Ing. P. I. si myslí, že svojimi vyjadreniami potiera stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie územno-plánovaciu informáciu mesta Zvolen, judikatúru NS SR a Ústavného súdu SR, ktoré o ornej pôde hovoria, že je stavebným pozemkom, jej vyjadrenia považuje za svojvoľné. Čo sa týka výpovede Ing. P. Č., má za to, že je z nej jasné, že daňová kontrola spoločnosti P. Y., s.r.o. prebehla, bolo podané daňové priznanie, že faktúry v súvislosti s predajom pozemkov spoločnosti P. XX s.r.o. boli vystavené v súlade so zákonom. K výpovedi svedkyne Ing. U. H. sa vyjadril tak, že si myslí, že svojou výpoveďou len potvrdila svojvoľné konanie daňového úradu. K odbornému vyjadreniu č. 55/2014 Ing. F. Š. uviedol, že je zmätočné a nekomplexné, nakoľko nevychádzal zo skutkového stavu kontajnera, nakoľko v samotnom kontajneri nebol v čase vypracovania posudku. K znaleckým posudkom č. 357/2014 a č. 354/2014 znalca Ing. Š. F. sa vyjadril v tom zmysle, že ich tiež považuje za zmätočné a nekomplexné, navyše posudky považuje za nesprávne z viacerých dôvodov, nakoľko cena za nehnuteľnosti nie je regulovaná posudkom, ale trhom, posudok o nehnuteľnostiach má obsahovať územnoplánovaciu informáciu, bez toho je neúplný a nepreskúmateľný. Na potvrdenie svojich tvrdení priložil do spisu samostatné písomné vyjadrenie s jeho prílohami, (návrh na kúpu nehnuteľnosti mestskou časťou Ružinov, cenová ponuka spoločnosti J. a.s. a znalecký posudok.) /č. l. 2760 - 2784/ Znalecký posudok týkajúci sa stanovenia všeobecnej hodnoty iných nehnuteľností, v ktorom vidí dôkaz o tom, že cena nie je regulovaná znaleckým posudkom, nakoľko v konaní mestskej časti Bratislavy - Ružinov (znalecký posudok č. 69/2020 - č. l. 2767), podľa ktorého mestská časť kupuje parkovisko o výmere 1995 m2 za kúpnu cenu 2.634.000 eur s DPH, pričom podľa znaleckého posudku je určený odhad ceny 508.000 eur. Kúpna cena teda prevyšuje 5-násobne kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom. Z tohto dôvodu má za to, že arbitrárnemu tvrdeniu znalca o určovaní ceny pozemkov znaleckým posudkom odporuje práve tento priložený znalecký posudok a dokumentácia, kedy poslanci mestskej časti akceptovali ponuku predávajúceho. Obžalovaný v 1./ rade sa k listinným dôkazom vyjadroval v tom zmysle, že nemal možnosť konať za spoločnosti, ktoré oboznámené zmluvy resp. dohody uzatvárali. Taktiež uviedol, že v zmysle dokumentov týkajúcich sa daňovej kontroly spoločnosti P. Y. s.r.o. jej konateľ - obžalovaný v 3./ rade až do dátumu 25.03.2014 nespochybňoval obchody medzi spoločnosťami P. Y., s.r.o. a P. XX s.r.o. K daňovým priznaniam spoločnosti P. Y. s.r.o. uviedol, že preukazujú jednak zákonnosť prevodov medzi P. Y.t, s.r.o. a P. XX s.r.o., o tom, že tieto obchodné vzťahy riadne a zákonným spôsobom prebehli, že firma
bola živá a aktívna. K Protokolu Daňového úradu Banská Bystrica, v ktorom kontrolovaným daňovým subjektom bola spoločnosť B. s.r.o. sa vyjadril v tom zmysle, že je konečne zadefinované, že konateľom tejto spoločnosti a aj spoločnosti P. Y. s.r.o. bol obžalovaný v 3./ rade, priznal sa k vyhotovovaniu fiktívnych faktúr z B. s.r.o. voči P. Y. s.r.o., aby firma nemusela zaplatiť za riadne urobený obchod s P. XX s.r.o. K daňovým priznaniam spoločnosti B. s.r.o. uviedol, že sú len dôkazom potvrdzujúcim priznanie obžalovaného v 3./ rade o fiktívnosti jeho činností v tejto spoločnosti. K rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica o vyrubení rozdielu dane spoločnosti P. Y. s.r.o. uviedol, že je dôkazom nie jeho trestnej činnosti, ale trestnej činnosti obžalovaného v 3./ rade, v rámci ktorej aby sa vyhol zaplateniu 490.000 eur, zaplatil len 150.000 eur, navyše vytváral fiktívne faktúry, bez toho, aby s tým obžalovaný 1./ rade mal niečo spoločné. K výpisom z listov vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX Y. Č.. XXXX sa vyjadril, že ich nepovažuje za dôkazy na podporu obžaloby, dokonca ide o dôkaz v jeho prospech, nakoľko prokurátor tvrdí, že pozemky s vopred poňatým záverom nebudú použité na podnikateľské účely, čím vyvracia svoje vlastné tvrdenia. K faktúre číslo 2013/18 vystavenej obžalovaným v 3./ rade, kde dodávateľ P. Y.. s.r.o. odberateľovi P. XX X..H..E.. fakturuje sumu 2.760.000,00 eur s DPH titulom kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2013 uviedol, že táto len preukazuje riadne prebehnuté obchody potvrdené riadne vystavenou faktúrou medzi dvoma podnikateľskými subjektmi v súlade so zákonmi a daňovými predpismi. Ohľadom kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 02.07.2013 medzi P. Y., s.r.o. a P. XX s.r.o. sa vyjadril tak, že ide o dôkaz nepodporujúci obžalobu, ale práve to, že všetky písomnosti uvedené spoločnosti vyhotovili v súlade so zákonom, pričom neboli žiadnym štátnym orgánom spochybnené. K návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 06.07.2013 uviedol, že ide o dôkaz preukazujúci, že Správa katastra predmetný prevod nespochybnila. Výpis z účtu obžalovaného v 1./ rade podľa neho dokazuje, že obžalovaný v 3./ rade nehovoril pravdu, keď uviedol, že peniaze si poslal sám na svoj účet, nakoľko z výpisu je viditeľné, že tak urobila spoločnosť P. XX X..H..E.. K daňovým priznaniam spoločnosti P. XX X..H..E.. uviedol, že tieto nepreukazujú ani jeho vinu, ani vinu obžalovaného v 2./ rade, jedine dosvedčujú, že firma fungovala a on na ňu nemal žiadny dosah. K znaleckému posudku č. 28/2010 znalca Ing. G. Č. podotkol, že ho považuje za nezákonný, jednak preto, že neobsahuje územno-plánovaciu informáciu mesta Zvolen a pozemky znalec posudzoval ako formu pôdy a nie stavebné pozemky a jednak preto, že znalecký posudok je len fikciou a nie je trhovou hodnotou, nakoľko trh určuje hodnotu. K zmluve o prevode svojho obchodného podielu na svedka U.Á. M. sa vyjadril tak, že je dôkazom zákonného prevodu firmy s tým, že v zmluve je zakotvený bod hovoriaci o oboznámení sa so stavom spoločnosti, preto argumenty obžalovaného v 3./ rade a prokurátora o tom, že obžalovaný v 3./ rade nevedel o 700.000 eurovom dlhu, považuje za neprijateľný. Z územnoplánovacej informácie mesta Zvolen ohľadom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX Y. D. Č.. XXXX Y. D. Č.. XXXX vyplynulo, že predmetné plochy špecifikované na predmetných listoch vlastníctva sú definované ako plochy pre situovanie navrhovaných polyfunkčných objektov, nízkej a vysokej zeleni, komunikácií - ciest a chodníkov, parkovacích státí a spevnených plôch . Z konfrontácie vykonanej v prípravnom konaní medzi obžalovaným v 1./ rade a obžalovaným v 3./ rade vyplynulo, že kým obžalovaný v 3./ rade uviedol, že práve obžalovaný v 1./ rade ho vo Zvolene oslovil s ponukou stať sa konateľom spoločnosti P. Y. s.r.o., kde sa dozvedel, že existuje možnosť, podľa ktorej by sa obžalovanému v 1./ rade a spoločnosti P. Y. s.r.o. vrátili peniaze z prevodu majetku firmy, resp. z jeho predaja a to z nadmerného odpočtu DPH. Za takéto obchody mu bola sľúbená odmena a nakoľko P. Y. X..H..E.. mala voči spoločnosti B. X..H..E.. dlžobu 129.000 eur a nakoľko chcel, aby sa mu vrátili peniaze, ponuku prijal a vstúpil do spoločnosti. Obžalovaný v 1./ rade poprel tieto tvrdenia a uviedol, že obžalovaného v 3./ rade viedli zištné úmysly, keď u notára riadne podpísal prevod obchodného podielu a taktiež stať, v ktorej bolo uvedené, že sa oboznámil s daňovými dokladmi firmy. Obžalovaný v 1./ rade a obžalovaný v 3./ rade sa nezhodli ani v otázke, či obžalovaný v 3./ rade poznal obžalovaného v 2./ rade už v čase prevodu obchodného podielu, nakoľko obžalovaný v 1./ rade mal za to, že je možné, že sa poznali už v predmetnom čase, avšak obžalovaný v 3./ rade uviedol, že práve obžalovaný v 1./ rade ich navzájom zoznámil. Ohľadom otázky, akým spôsobom došlo zo strany spoločnosti P. Y. X..H..E.. k spracovaniu podpisu kúpno-predajných zmlúv nehnuteľností v majetku P. Y. X..H..E.. spoločnosti P. XX X..H..E.. obžalovaný v 3./ rade uviedol, že osobné rokovania medzi dvoma firmami sa neuskutočnili, neexistovala ani žiadna poštová korešpondencia, keďže vypracované kúpnopredajné zmluvy mu doniesol obžalovaný v 1./ rade, následne ich podpísané odovzdal obžalovanému v 1./ rade a až v priebehu 2-3 pracovných dní mu ich vrátil podpísané obžalovaným v 2./ rade. Na základe nich vystavil 2 faktúry medzi P. Y. X..H..E.. a P. XX X..H..E.., znova na príkaz obžalovaného v 1./ rade, ten ich znova odovzdal obžalovanému v 2./ rade na podpis. Ohľadom platenia boli vypracované splátkové kalendáre jednotlivo k zmluvám, z nich bolo do dňa konfrontácie uhradených cca 10.000 eur za byt a cca 100.000 eur za pozemky a bazár. Obžalovaný v 1./ rade k týmto tvrdeniam uviedol, že spomínané kúpno-predajné zmluvy vypracoval obžalovaný v 3./ rade alebo jeho právnik, nakoľko to on bol konateľom, to isté platí aj o splátkových
kalendároch. To, že mu na osobný účet bolo uhradených 100.000 eur, je síce pravda, ale akonáhle sa o tom dozvedel, vyzval listom obžalovaných v 2./ a 3./ rade, že im pravdepodobne omylom poslali na účet finančné prostriedky. Dozvedel sa, že medzi sebou urobili nejaké dohody a dodatky, ktorými to dali do súladu so zákonom. To, že obžalovaný v 3./ rade nevedel o 700.000 eur, ktoré boli vložené do P. Y. X..H..E.. a ktoré boli v katastri označené ako ťarcha voči obžalovanému v 1./ rade, je klamstvo. Čo sa týka ekonomických výsledkov dosahovaných spoločnosťou P. Y. X..H..E.. v čase prevodu obchodného podielu z obžalovaného v 1./ rade na obžalovaného v 1./ rade sa taktiež ich výpovede nezhodovali. Obžalovaný v 1./ rade vypovedal, že firma vykazovala dlhodobo cez 1.500.000 eur až 2.000.000 eur. Obžalovaný v 3./ rade uviedol, že pri predaji spoločnosti bol oboznámený o tom, o koľko pán P. okradol obžalovaného v 1./ rade, teda o cca 600.000 eur, pričom však celé účtovníctvo mal u seba obžalovaný v 1./ rade. Až u znalkyne P. sa dozvedel, že 700.000 eur je zaúčtovaných v účtovníctve, i keď mal za to, že boli fiktívne. Suma 400.000 eur bola podľa neho zaúčtovaná v prospech obžalovaného v 1./ rade. Vo veci odplaty za prevod obchodného podielu obžalovaný v 1./ rade uviedol, že mu obžalovaný v 3./ rade mal vyplatiť výšku základného imania, čo doposiaľ neurobil a zároveň sa dohodli, že v prípade ďalších obratov vedúcich k získaniu finančných prostriedkov mu vyplatí 700.000 eur, o čom svedčí aj uznanie dlhu. Obžalovaný v 3./ rade k tomuto tvrdeniu nič neuviedol. Čo sa týka stretnutia u JUDr. O. obžalovaný v 3./ rade uviedol, že by obžalovaný v 1./ rade nemal dôvod zorganizovať u JUDr. O. stretnutie, ak by nemal nič spoločné s P. Y. s.r.o., pričom tak JUDr. O. ako aj obžalovaný v 1./ rade obaja uviedli, že nadmerný odpočet treba vyplatiť. Obžalovaný v 1./ rade k uvedenému uznal, že stretnutie síce vybavil on, ale z dôvodu, že JUDr. O. ho zastupuje vo veciach šikanózneho postupu polície a zistil, že polícia ho chce zatiahnuť aj do konania týkajúceho sa P. Y. X..H..E.. a teda chcel, aby obe spoločnosti - P. Y. X..H..E.. aj P. XX X..H..E.. o tom vedeli. O tom, či v dobe pôsobenia v spoločnosti P. Y. X..H..E.. bol obžalovaný v 1./ rade v akomkoľvek obchodnom vzťahu so spoločnosťou B. X..H..E.. obžalovaný v 1./ rade uviedol, že si to nepamätá, nakoľko to bolo v právomoci F. P., vie len, že mu robil nejaké úpravy na rodinnom dome. Obžalovaný v 3./ rade však uviedol, že kým bol obžalovaný v 1./ rade konateľom, rekonštruovali mu usadlosť v Y. v celkovej hodnote 300.000 eur, čo bolo fakturované spoločnosti P. Y. s.r.o.. Taktiež sa vykonával dovoz áut, avšak sa riešil s F. P.. Dve faktúry, ktoré vystavil z B. X..H..E.. na P. Y. s.r.o. boli vyhotovené účelovo, aby sa vystavila protifaktúra na predané nehnuteľnosti. Na otázku obžalovaného v 1./ rade prečo obžalovaný v 3./ rade nedoložil dokumentáciu, podľa ktorej písomne upozorňoval na to, že mu poslali na účet peniaze, obžalovaný v 3./ rade uviedol, že ak také niečo existovalo, bolo by to bývalo v spise. Z vykonanej konfrontácie vyplýva, že rozpory vo výpovediach obžalovaných v 1./ a 3./ rade sa nepodarilo odstrániť ani po vykonanej konfrontácii. Obžalovaný v 2./ rade F. P. (ďalej len „obžalovaný v 2./ rade) uviedol, že celé konanie považuje za vykonštruovaný a svojvoľný vstup štátnych orgánov do podnikateľského prostredia, považuje sa za nevinného a preto sa vzdal práva vypovedať na hlavnom pojednávaní. Z jeho výpovede v prípravnom konaní vyplynulo, že nebol členom organizovanej skupiny založenej obžalovaným v 1./ rade, v ktorej ako zástupca spoločnosti P. XX s.r.o. mal páchať ekonomickú trestnú činnosť. Je pravda, že ako konateľ tejto spoločnosti uzatvoril so spoločnosťou P. Y. s.r.o. dve kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Zvolen resp. Bratislava - Nové Mesto, avšak boli uzatvorené po vzájomnej dohode s obžalovaným v 3./ rade. Na základe týchto zmlúv spoločnosť P. Y. s.r.o. vystavila spoločnosti P. XX s.r.o. faktúry, ktoré zaevidoval v účtovníctve spoločnosti P. XX s.r.o., pričom kúpnu cenu uhrádzal podľa dohodnutého splátkového kalendára a oznámenia spoločnosti P. Y. s.r.o. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla spoločnosť P. XX s.r.o. za účelom rozvoja svojej podnikateľskej činnosti ako prenájom časti nehnuteľností, vybudovanie budovy na prenájom obchodných a skladových priestorov, prevádzkovanie autobazára. Na základe listu obžalovaného v 1./ rade o tom, že mu bola na účet pripísaná suma 109.000 eur, dňa 03.10.2013 ako konateľ spoločnosti P. XX s.r.o. uzatvoril so spoločnosťou P. Y. s.r.o. dodatok ku kúpnym zmluvám s tým, že kúpnu cenu 700.000 eur bude P. XX s.r.o. uhrádzať na účet obžalovaného v 1./ rade z dôvodu, že ten mal voči P. Y. s.r.o. pohľadávku v uvedenej výške. Dňa 01.11.2013 z pozície konateľa P. XX s.r.o. uzatvoril so spoločnosťou H. Y. s.r.o. nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom nehnuteľnosti v katastrálnom území Zvolen, konkrétne autobazáru v časti H. vo N., avšak nájomca nájomné neplatil. Ďalej tiež uviedol, že mu spoločnosť P. Y. s.r.o. oznámila postúpenie pohľadávky z titulu uzatvorených kúpnych zmlúv JUDr. E. I. aj napriek platnému splátkovému kalendáru. Ako reakciu na uvedené previedol nehnuteľnosti na obžalovaného v 1./ rade. Poprel však, že by bolo od počiatku zámerom vykonaných obchodných činností neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ako ani to, že nadmerný odpočet mal byť rozdelený medzi neho, obžalovaného v 3./ rade a obžalovaného v 1./ rade. Taktiež nebolo od počiatku jeho zámerom previesť nehnuteľnosti na obžalovaného v 1./ rade, urobil tak až potom, ako vznikli problémy spojené s neplatením nájomného.
Obžalovaný v 3./ rade Y. W. (ďalej len „obžalovaný v 3./ rade) vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na všetkom, čo uviedol v prípravnom konaní, nakoľko odstupom času nemusí uviesť všetky skutočnosti chronologicky správne. Pána P. P. obžalovaného v 1./rade pozná zhruba od 2009 - 2010, keď sa spoznali pri úpravách na jeho nehnuteľnosti v Á.. Tam začala ich spolupráca. Následne prišiel od obžalovaného v 1./rade návrh na dovoz ojazdených áut zo zahraničia prostredníctvom jeho spoločnosti B. pre jeho firmu P. Y.. Táto spolupráca prebiehala cca 2 roky keď zhruba v júni 2013, ho oslovil obžalovaný v 1./rade, či by sa nechcel stať konateľom spoločnosti P. Y., nakoľko mal nejaké nezhody s človekom, ktorý riadil túto spoločnosť. Taktiež mal /jeho spoločnosť B./ nevyplatenú pohľadávku voči spoločnosti P. Y. vo výške 129.000,- eur, ktorá bola zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti P. Y.. Po dohode s obžalovaným v 1./rade vstúpil so spoločnosti P. Y. ako konateľ, pričom mu obžalovaný v 1./rade sľúbil pri vstupe do spoločnosti, že dlžnú čiastku aj ďalšie pohľadávky budú vyrovnané, nakoľko budú robiť nejaké prevody majetku a vratka DPH bude použitá na vrátenie časti peňazí i jemu /B./ a bude vyplatená súčasne i odmena jemu ako osobe. Doplnil, že dnes už vie, že v tom, že sa dal obžalovaným v 1./ rade nahovoriť na to, aby sa stal konateľom spoločnosti P. Y. s.r.o. a postupoval v zmysle pokynov obžalovaného v 1./ rade, nebolo všetko v poriadku. Obžalovaný v 1./ rade chcel, aby obžalovaný v 3./ rade figuroval v pozícii konateľa, nakoľko mal na neho dosah, mal rôzne narážky, vyhrážky, dokonca ho potom, ako bol obžalovaný v 3./ rade na operácii chrbtice, kopal do zadnej časti tela, aby vedel, čo ho bude čakať, pričom neverí, že by bola náhoda, že mu v deň, keď mal obžalovaný v 1./ rade pojednávanie v Banskej Bystrici, zhorelo auto. V čase, keď prišiel na to, že nie je všetko v poriadku, sa chcel stretnúť s obžalovaným v 1./ rade, chcel mu odovzdať daňové doklady, no tento s ním už nekomunikoval, až mu všetky doklady odovzdal na pojednávaní vo Zvolene, kde mu obžalovaný v 1./ rade povedal, že jeho nezaujímajú doklady týkajúce sa P. Y. s.r.o., dokumenty odmietol prevziať a nechcel o nich komunikovať. V čase, keď začal spolupracovať s obžalovaným v 1./ rade, mu ten povedal, že dotknutá spoločnosť je v dobrej finančnej kondícii a že ju chce predať za trhovú cenu, ktorú sám určil. Na obavy o tom, či cena nie je nadhodnotená, odpovedal, že zodpovedá trhovej cene, ktorú mu vypracovali jeho právnici. Obžalovaný v 1./ rade mu dal 600 eur, ktoré mal odovzdať pánovi M. za to, že ten firmu prepísal na seba, pričom z tejto sumy mal zaplatiť aj poplatok u notárky. Potom, ako sa stal konateľom, sa začali so spoločnosťou diať čudné veci, nebola aktívna, zamestnancov nemala už, musel im dať výpoveď obžalovaný v 1./ rade, ktorý aj rozhodoval o všetkom, o tom, čo previesť a na aké účty. Neskôr zistil, že tieto účty, kde sa prevádzajú financie, patria práve obžalovanému v 1./ rade a keď ho konfrontoval, ten mu povedal, aby sa do ničoho nestaral. Faktúry síce vyhotovoval on, avšak na údaje, ktoré mu dal obžalovaný v 1./ rade. Obžalovaný v 1./ rade mu tiež dal podpísať uznanie dlhu spoločnosťou P. Y. s.r.o. voči obžalovanému v 1./ rade, nakoľko údajne vložil do tejto spoločnosti sumu 700.000 eur. Taktiež účtovníctvo spoločnosti P. Y. s.r.o. obdŕžal asi až s odstupom 2 až 3 mesiacov, nakoľko obžalovaný v 1./ rade argumentoval tým, že tam musí niečo podopĺňať. Čo sa týka obžalovaného v 2./ rade pána P., prvýkrát sa s ním sa stretol na krátko koncom augusta alebo začiatkom septembra 2013, kedy mu ho obžalovaný v 1./ rade predstavil ako konateľa spoločnosti P., ktorému sa pozemky budú prevádzať kúpno-predajnými zmluvami. Následne sa v Bratislave u právnika JUDr. O. uskutočnilo stretnutie, ktorého sa okrem obžalovaného v 3./ rade zúčastnil obžalovaný v 1./ rade, obžalovaný v 2./ rade a na ktorom mali obžalovaný v 1./ rade a JUDr. O. pravdepodobne uistiť jeho a obžalovaného v 2./ rade o tom, že bude všetko v poriadku. S tým že JUDr. O. bude spoločnosti, kde sú konateľmi, zastupovať pred daňovým úradom a podobne. V prípade nadmerného odpočtu, ktorý mal byť uplatnený spoločnosťou P. v prípade jeho nevyplatenia správcom dane, obžalovaný v 1./ rade sľúbil obžalovaným v 2./ a 3./rade, že dostanú po 100.000 eur a zvyšok si nechá obžalovaný v 1./ rade. Spoločnosť P. Y. s.r.o. nevyhotovila a nepodala u správcu dane daňové priznanie, ani neodviedla DPH, napriek tomu, že mala takú povinnosť. Čo sa týka faktúry vystavenej dodávateľom P. Y. s.r.o. pre odberateľa P. XX s.r.o. na sumu 2.760.000 eur (č. l. 336) vystavenej v súvislosti s predajom pozemkov pod autobazárom resp. súvisiacich pozemkov, uviedol, že ju vystavoval síce on, avšak o obsahu faktúry a o sume v nej uvedenej rozhodoval obžalovaný v 1./ rade. To isté platí o dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2013 (č. l. 347), kde ako predávajúci figuruje P. Y. s.r.o. a ako kupujúci P. XX s.r.o., ktorý vyhotovil obžalovaný v 1./ rade, avšak ako predávajúci je podpísaný obžalovaný v 3./ rade. Ohľadom faktúry vystavenej dodávateľom P. Y. s.r.o. pre odberateľa P. XX X..r.o. na sumu 177,600.00 eur uviedol, že faktúru síce vyhotovil, avšak jej obsah a výšku určil obžalovaný v 1./ rade. Taktiež žiadosť za spoločnosť P. Y. s.r.o. adresovanú spoločnosti P. XX s.r.o. o úhrady faktúr vyhotovil obžalovaný v 3./ rade z dôvodu, že spol. P. XX s.r.o. neplatila ako mala. Ďalej uviedol, že faktúry dodávateľa B. s.r.o. pre odberateľa P. Y. s.r.o. na sumu 2,721,168.00 a na sumu 168,336.00 eur boli vyhotovené kvôli tomu, že obžalovaný v 1./ rade ho požiadal, aby zakryl faktúru vyhotovenú pre P. XX s.r.o., v podstate ako protifaktúru na sumu, ktorá bola vyfakturovaná pre P. XX s.r.o. Za tento úkon mal od obžalovaného v 1./ rade prísľub odmeny 32.000 eur avšak dostal len 9.000 eur. O tom, že
spoločnosť P. Y. s.r.o. mala voči obžalovanému v 1./ rade záväzok, sa dozvedel až dodatočne, keď mu doniesol podpísať dodatok o tom, že mu je spoločnosť P. Y. s.r.o. dlžná 700.000 eur. Všetky takéto a iné pokyny dával obžalovaný v 1./ rade predtým, ako mal nejaký úkon urobiť, nikto iný nebol prítomný týchto stretnutí. Celkový prístup obžalovaného v 1./ rade vnímal ako nátlak, nakoľko vždy sa muselo všetko urobiť tak, ako povedal, sám o sebe hovoril aký je vplyvný, silný a nakoľko vedel, čo má za ušami a v akých kauzách figuroval, mal z neho obavy. Nemohol vznášať námietky voči kúpno-predajným zmluvám, dokonca potom, ako ich podpísal a dal ich obžalovanému v 1./ rade na podpis ďalším zmluvným stranám, sa k nim už nemal možnosť dostať. Obžalovaný v 3./ rade v rámci vyjadrenia k listinným dôkazom - daňovým priznaniam spoločnosti P. Y. s.r.o. uviedol, že od 7. mesiaca dotknutého roka, kedy došlo k prevodu firmy, preukazuje, že prevod bol fiktívny, že potom sa už vo firme nič robiť nedalo, už len naskakovali nedoplatky na daňovom úrade, sociálnej poisťovni, telefónnych zariadeniach používaných firmou, podnikať sa nedalo. Taktiež uviedol, že obžalovaný v 1./ rade mal záujem na obchodoch týkajúcich sa spoločnosti P. Y. s.r.o. dovtedy, kým nepreviedol všetky majetky na svoju firmu alebo na svoju osobu. K Protokolu Daňového úradu Banská Bystrica, v ktorom kontrolovaným daňovým subjektom bola spoločnosť B. s.r.o. sa vyjadril v tom zmysle, že on sa priznal k tomu, že faktúry, ktoré vyhotovil zo spoločnosti z B. s.r.o. voči P. Y. s.r.o., avšak tak robil na pokyn obžalovaného v 1./ rade, po jeho zastrašovaní, pričom všetky odovzdal Národnej kriminálnej agentúre. Svedkyňa Ing. U. H. (ďalej len „svedkyňa“) po zložení prísahy vypovedala o tom, že pracuje ako daňový kontrolór na daňovom úrade Nitra - Komárno. Vykonávala kontrolu nadmerného odpočtu daňového subjektu P. XX s.r.o. za 3. štvrťrok 2013. Predmetom kontroly bolo konkrétne odpočítanie dane za prevod nehnuteľnosti, v jednom prípade prevod bytu v W. A. S. J. a v druhom prípade za nehnuteľnosti v katastrálnom území Zvolen. Na faktúre bol uvedený len prevod nehnuteľnosti, avšak na kúpnej zmluve prevod ornej pôdy a hnuteľné veci. Nakoľko na kúpnej zmluve boli orné pôdy a nehnuteľnosť, vykonávali dokazovanie, keďže okrem stavebného pozemku je prevod pozemku oslobodený od dane. Mesto Zvolen potvrdilo, že ide o stavebné pozemky, konkrétne o dočasnú stavbu. Pozemky boli nadobudnuté na základe 2 faktúr od spoločnosti P. Y. s.r.o.. Vykonali analýzu daňového subjektu P. XX s.r.o. a zistili, že nevykazuje také zisky, aby bol schopný dodržať splatnosť kúpnych cien v zmysle splátkového kalendára. Zistené bolo tiež to, že tieto nehnuteľnosti boli kúpené s ťarchou 700.000 eur na veriteľa - obžalovaného v 1./ rade. Daňový subjekt dal pozemky do prenájmu spoločnosti H. Y. s.r.o., o ktorej však bolo zistené, že určené nájomné spoločnosti P. XX s.r.o. neplatila, ani si nepodala daňové priznanie. Nejaké drobné zaplatila, avšak zmluva nebola plnená. Nakoľko prenájom nehnuteľnosti daňovým subjektom - spoločnosťou P. XX X..r.o. nebol správcovi dane dostatočne preukázaný, považoval ho za fiktívny. Vo februári 2014 došlo k prevodu nehnuteľností predajom obžalovanému v 1./ rade, správca dane preto vyzval P. XX s.r.o. na predloženie kúpnej zmluvy a faktúry a vtedy bolo zistené, že 700.000 eur, ktoré viazli na nehnuteľnostiach, ešte P. XX s.r.o. vystavila zmenku na 500.000 eur. Pri prevode nehnuteľností nebola vystavená faktúra, ale len kúpna zmluva, ktorá však nemala náležitosti daňového dokladu a daň z pridanej hodnoty nebola odvedená. V zmysle zásady daňovej neutrality, kedy jeden subjekt daň prizná a odvedie a druhý subjekt má právo na odpočítanie dane. Táto zásada bola najprv medzi P. Y. s.r.o. a P. XX s.r.o. a následne medzi P. XX s.r.o. a obžalovaným v 1./ rade, avšak bola narušená. Ohľadom dodržania resp. nedodržania zásady daňovej neutrality medzi P. Y. s.r.o. a P. XX s.r.o. sa vyjadrovať nebude, to si treba overiť na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen, avšak ohľadom P. XX s.r.o. a obžalovaným v 1./ rade správca dane zistil, že ani ťarchy, ani zmenku daňový subjekt neúčtoval. Nejaké drobné splátky zaúčtované boli, ale na dohodnutých termínoch bolo zjavné, že to splatiť nemôžu. Bežne v obchodnom styku zaplatenie ťarchy 700.000 eur a 2.000.000 eur z titulu kúpnej ceny je jednoznačne nereálne. Daňový subjekt nehnuteľnosti predal vo februári 2014 obžalovanému v 1./ rade ešte pred splatnosťou kúpnej zmluvy a splátkového kalendára, nakoľko uviedol, že sú to jeho ťarchy a chce si ich vysporiadať bez toho, aby pokračoval v podnikaní. Na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu a taktiež na pozemkoch Slovenského pozemkového fondu fungoval Y. L., pričom spoločnosť P. Y. s.r.o. požiadala o zrušenie nájomnej zmluvy, avšak bez toho, aby vrátila podpísanú zmluvu, tým pádom Slovenský pozemkový fond nemohol uzatvoriť nájomnú zmluvu so spoločnosťou P. XX X..H..E.., čím chcel povedať, že mu bolo bránené podnikať. Na jednej strane si teda daňový subjekt nárokoval odpočítanie dane v nejakej sume, na druhej strane mal pri predaji nehnuteľnosti vysporiadať túto daň, k čomu však nedošlo. Správcovi dane bolo povedané, že nevystavili faktúru, že mali len kúpnu zmluvu a že zmenky nikto nevidel, oni sa len medzi sebou vysporiadali. Na tržbovom účte bolo spoločnosti P. XX zaúčtovaných 500.000 eur, subjekt bol vyzvaný, aby predložil DPH. Po jej predložení správca dane zistil, že hodnota predávaných nehnuteľností je niekoľkonásobne nižšia, nakoľko podľa faktúry za orné pôdy a nehnuteľnosti, ktoré slúžili Y. L., boli za 2.300.000 eur + základ dane + DPH a podľa znaleckého posudku
bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti 130.000 eur. Podľa faktúry, kde predmetom bol predaj bytu na S. ulici v W. daňový subjekt nepreukázal účel kúpy. Spoločnosti P. Y. s.r.o. a P. XX s.r.o. sa rozhodli, že prevod bytu nebude oslobodený od dane a v takom prípade podľa zákona platí režim prenesenia daňovej povinnosti a preto správca dane skúmal, či spoločnosti P. Y. s.r.o. vznikla daňová povinnosť, čo sa nepreukázalo. Z tohto dôvodu ani nevzniklo právo na odpočítanie dane spoločnosti P. XX s.r.o. Avšak stále mali povinnosť odviesť daň do štátneho rozpočtu z dôvodu, že vystavili faktúru, ktorá je daňovým dokladom a tam táto daň uvedená bola. Keďže sa teda rozhodli, že nehnuteľnosť nebude oslobodená od dane, vznikla daňová povinnosť spoločnosti P. XX s.r.o., ktorá mala priznať daň z pridanej hodnoty. U P. XX s.r.o. bolo daňovou kontrolou zistené, že nemá právo na odpočet dane z obidvoch faktúr, lebo nepreukázala, že prijaté zdaniteľné plnenia použije za účelom svojich zdaniteľných plnení. Z prevodu nehnuteľnosti bytu taktiež vznikla daňová povinnosť a to nie spoločnosti P. Y. s.r.o., ale spoločnosti P. XX s.r.o. a preto nemala nárok na odpočet za faktúru, ktorú vystavila P. Y. s.r.o.. To všetko z dôvodu prenosu daňovej povinnosti. Keby bola preukázala, že uvedené nehnuteľnosti použije na plnenie svojich zdaniteľných plnení, mala by nárok na odpočet, čo však nepreukázala a preto jej nárok na odpočet nebol priznaný. Spoločnosti P. Y. s.r.o. z jednej faktúry daňová povinnosť vznikla, z druhej faktúry nie. To, že spoločnosť P. XX s.r.o. nepoužila predmetné nehnuteľnosti na svoje zdaniteľné plnenie, vyplýva z toho, že Y. L. bol na dvoch typoch pozemku, časť na pozemku patriacom SPF a druhá časť, ktorá boa predmetom, kde fungoval autobazár. Pri prevode nehnuteľností na obžalovaného v 1./ rade nebola odvedená daň. V praxi to znamená, že prenájom nehnuteľností nebol skutočný, bol len na papieri, bola tam ťarcha 700.000 eur, čo je dosť obmedzujúce, najmä vzhľadom na to, že preverovaním bolo zistené, že spoločnosť si neplnila svoje povinnosti, zanikla krátko na to. Svedkyňa RNDr. Y. O. (ďalej len „svedkyňa“) po zložení prísahy vo svojej výpovedi uviedla, že spoločnosti O. s.r.o. viedla účtovníctvo pre spoločnosť P. XX s.r.o. v čase, keď konateľom a majiteľom bol obžalovaný v 2./ rade a až do času jej prevodu. Účtovné doklady P. XX s.r.o. zaúčtovával pracovník T. D. a po jeho smrti pani X. P.. S obžalovaným v 2./ rade boli v priamom kontakte, každý mesiac osobne priniesol účtovné doklady, priebežne ich zakladali a následne zaúčtovali a na základe nich robili daňové priznania, obžalovaný v 2./ rade ich podpisoval a pracovníci zaniesli na daňový úrad. Čo sa týka spoločnosti P. XX s.r.o. uviedla, že sa zaoberala predajom ojazdených áut z členských štátov EU, vie tiež, že kúpila nejakú nehnuteľnosť v Prievidzi. V súvislosti s nadobudnutím týchto nehnuteľností si P. XX s.r.o. uplatnila odpočet DPH, avšak sa nepamätá v akej výške. Od obžalovaného v 2./ rade vedela, že s nehnuteľnosťami mali nejaké podnikateľské plány, ktoré nevyšli a tak sa odpredali. Kúpno- predajnú zmluvu a plány im predložil obžalovaný v 2./ rade, oni to zaúčtovali. Doklady predložené obžalovaným v 2./ rade neposudzovala po právnej stránke, obžalovaný v 2./ rade tvrdil, že je všetko v poriadku, že to vypracovával právnik, navyše v ich spoločnosti ak sú im doklady na zaúčtovanie predložené oprávnenou osobou, zaúčtujú ich. Doklady odmietli zaúčtovať len vtedy, ak sa netýkali nákladov firmy. Splnomocnenými zástupcami spoločnosti P. XX s.r.o. v daňovom konaní boli právnici JUDr. O. a pán W., im odovzdali účtovné doklady spoločnosti za rok 2013 a prvý polrok roka 2014, mali ich predložiť daňovému úradu za účelom miestneho zisťovania. Okrem iného svedkyňa tiež uviedla, že spoločnosti P. XX s.r.o. zaúčtovali zmluvu, ktorá bola poslaná elektronicky a nebola podpísaná, potom, ako si telefonicky overili, či je reálne platná, až potom ju zaúčtovali. Z účtovných dokladov a taktiež zo zisku, ktorý produkovala vyplynulo, že spoločnosť P. XX s.r.o. by nebola schopná plniť si svoje záväzky vyplývajúce z povinnosti uhrádzať splátky z uzatvorených zmluvných cien, avšak obžalovaný v 2./ rade mal nejaké podnikateľské plány na rozšírenie podnikateľských aktivít v súvislosti s nehnuteľnosťami. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý spracovateľ odborného vyjadrenia Ing. F. Š.o, ktorý k odbornému vyjadreniu č. 55/2014 (súčasť znaleckého posudku č.985/2014 spoločnosti N. s.r.o.) uviedol, že sa týkalo určenia hodnoty, resp. ohodnotenia kancelárskeho kontajnera č. 20, ktorý sa nachádzal v autobazáre a ktorého hodnotu po obhliadke stanovil na 3.506,66,- eur aj s daňou. V rámci svojho výsluchu taktiež uviedol, že zotrváva na záveroch obsiahnutých v odbornom vyjadrení. V rámci svojej výpovede tiež uviedol, že pri stanovení hodnoty kontajnera vychádzal predovšetkým z jeho ohliadky a z jemu poskytnutých podkladov, taktiež u výrobcu zisťoval obstarávaciu hodnotu v tom čase. Hodnotil kontajner, jeho hodnotu, v čase ohliadky nebol otvorený, preto nehodnotil jeho súčasti, zariadenie, ktoré obsahoval, ale samotný kontajner po jeho ohliadke zvonka. Hodnotu stanovoval v zmysle vyhlášky č. 492/2004 pre znalecký odbor strojárstvo, po celý čas hodnotenia sa pridržiaval v nej stanovených metód, v odbornom vyjadrení je stanovený presný postup výpočtu. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec G.. Š. F., ktorý k znaleckým posudkom č. 357/2014 a č. 354/2014 (súčasť znaleckého posudku č.985/2014 spoločnosti N. s.r.o.) uviedol, že znalecký posudok č. 357/2014 sa týkal stanovenia hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola v kolaudačnom rozhodnutí nazvaná ako Y. L. - Zvolen a taktiež hodnotenia pozemkov, a ktorých hodnotu po obhliadke stanovil na 125.000,-
eur a znalecký posudok č. 354/2014 sa týkal stanovenia hodnoty nehnuteľnosti, bytu č.204, S. XXD, v bytovom dome č.sup. XXXXX, W. - mestská časť Nové Mesto a taktiež hodnotenia pozemkov, ktorých hodnotu po obhliadke stanovil na 93.400,- eur. Na záveroch oboch znaleckých posudkov zotrval. V rámci svojho výsluchu taktiež uviedol v zhode so samotnými posudkami, že zvláštnosťou hodnotenia bolo, že išlo o stavby, ktoré sa nezapisujú do katastra, neboli na listoch vlastníctva. Pri hodnotení vychádzal z nákresu a kolaudačného rozhodnutia. Územno-plánovaciu informáciu mesta Zvolen nemal k dispozícii, vychádzal však z charakteru pozemkov podľa listov vlastníctva. Pozemky posudzoval ako ornú pôdu, nakoľko v čase vypracovania posudku boli pozemky katastrom tak, ako ich ohodnotil. On, ako znalec z odboru stavebníctvo nemá právo skúmať, prečo nedošlo k zmene charakteru pozemkov po skolaudovaní stavby. Pozemky posudzoval podľa skutkového stavu, teda ako pozemky zastavané stavbou, avšak pri názvoslovie ponechal ako orná pôda, nakoľko to tak je napísané na liste vlastníctva a charakter pozemku je jednoznačne daný práve listom vlastníctva. Nakoľko kolaudačné rozhodnutie presne stanovuje parcely, resp. pozemky, na ktorých je stavba umiestnená, vychádzal pri hodnotení z charakteru pozemku ako stavebného. On, ako znalec nemal dôvod skúmať, prečo sú pozemky nazvané ornou pôdou. Na hodnotenie použil metódu polohovej diferenciácie, na použitie iných dvoch metód nemal v tom čase dostupné ďalšie podklady, navyše ich použitie by bolo na uvážení znalca, pričom vo výsledku všetky 3 metódy dospejú k výsledkom obdobným na 90 %. Z vyhlášky mesta Zvolen tiež vyplýva, že v prípade posudzovaných pozemkov, resp. stavby na nich, ide o stavbu trvalú, nie dočasnú a pri určovaní hodnoty nemal dôvod ani možnosť predpokladať prípadné zbúranie stavby, alebo postavenie stavby inej, alebo iného charakteru. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec Ing. U. Š., ktorý po zložení sľubu k znaleckému posudku č. 985/2014 (súčasť znaleckého posudku č.985/2014 spoločnosti N. s.r.o.) uviedol, že jeho predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty dvoch elektrických zariadení - kamerový systém a alarm so zabezpečovacím systémom. Túto všeobecnú hodnoty stanovil v zmysle vyhlášky č. 492/2004 s tým, že výsledná hodnota oboch zariadení bola stanovená na sumu 1.505 eur aj s daňou. V rámci svojho výsluchu taktiež uviedol, že zotrváva na záveroch obsiahnutých v znaleckom posudku. V rámci svojej výpovede tiež uviedol, že hodnotu stanovil na základe metódy stanovenia všeobecnej hodnoty, na základe cenníkov, uznesenia zadávateľa a osobnej obhliadky, boli mu sprístupnené aj zariadenia, ktoré sú súčasťou autobazáru. Nadobúdaciu hodnotu stanovil z cenníkov firiem k rozhodujúcemu dátumu. Výpočet hodnoty stanovil skúšobnou prevádzkou. Zo zápisnice o výsluchu svedka JUDr. P. O. (ďalej len „svedok“) z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že obžalovaného v 1./ rade v minulosti zastupoval vo veci šikany jeho osoby príslušníkmi polície. V daňových veciach zastupoval spoločnosť P. XX X..r.o., kde je konateľom obžalovaný v 2./ rade. Advokátska kancelária svedka zastupuje oboch obžalovaných (v 1./ a 2./ rade dodnes). Ohľadom obžalovaného v 3./ rade uviedol, že sa s ním stretol len raz za prítomnosti obžalovaných v 1./ a 2./ rade v sídle jeho advokátskej kancelárie, išlo o priateľské stretnutie medzi obžalovanými. Stretnutie sa konalo z dôvodu, že obžalovaný v 1./ rade chcel, aby obžalovanému v 2./ a 3./ rade povedal, že zastupuje obžalovaného v 1./ rade vo veci šikany a diskriminácie jeho osoby orgánmi polície. Nakoľko obžalovaným v 1./ rade a obžalovaným v 2./ rade nebol zbavený mlčanlivosti, odmietol ďalej bližšie vypovedať a odpovedať na otázky, navyše nemá dôveru voči pracovníkom Národnej kriminálnej agentúry. Nakoľko obžalovaného v 3./ rade nezastupuje, môže povedať, že má za to, že to on všetko týkajúce sa prejednávanej trestnej veci organizoval. Zo zápisnice o výsluchu svedka U.A. M. (ďalej len „svedok“) z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že ho obžalovaný v 3./ rade, ktorý bol v tom čase jeho švagrom, požiadal o to, že ak na neho môže prepísať svoju firmu P. Y. s.r.o., dá mu za to 300 eur s tým, že zodpovednosť za všetko bude niesť obžalovaný v 3./ rade, nakoľko on je konateľom, svedok bude len majiteľom. Následne sa stretli u právnika, podpísal papiere, ktoré už boli prichystané dostal od obžalovaného v 3./ rade sľúbených 300 eur, ktoré mu na to dal obžalovaný v 1./ rade. Nikdy predtým ani potom nebol konateľom žiadnej firmy, v tejto jedinej vystupuje. O tejto spoločnosti nikdy nič predtým nevedel, okrem podpisu prichystaných papierov žiadne obchody neuzatváral, o jej činnosti nič nevedel, nezúčastňoval sa žiadnych jednaní a nevedel ani o 2-izbovom byte v Bratislave, o priestoroch prevádzky autobazáru alebo o majetkoch vo Zvolene, ktoré táto spoločnosť mala vlastniť. Jediný, o kom vie, že mal so spoločnosťou niečo spoločné, je obžalovaný v 3./ rade. Spoločnosti B. X..H..E.., P. XX s.r.o. či osoba obžalovaného v 2./ rade sú mu neznáme. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Ing. P. I. (ďalej len „svedkyňa“) z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že je pracovníčkou Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno, kde pracuje na oddelení daňovej kontroly. S kolegyňou Ing. U. W. boli poverené vykonaním daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie
obdobie 3.q/2013 u obchodnej spoločnosti P. XX s.r.o.. Po začatí daňovej kontroly im boli pánom Lehockým predložené požadované doklady a na základe nich bolo zistené, že daňový subjekt P. XX s.r.o. si uplatnil odpočítanie dane z nadobudnutie nehnuteľného majetku v podobe ornej pôdy vo výške dane 460.000 eur a z bytu vo výške dane 29.600 eur. Nakoľko vykonávanou kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt uskutočnil predaj vozidiel do iného členského štátu, konkrétne Maďarska, správca dane zaslal žiadosť do Maďarska o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Daňová kontrola bola prerušená, keďže nedošlo k vykonaniu požadovaných úkonov. Spoločnosť P. XX s.r.o. podala daňové priznanie k DPH ako štvrťročný platca a uplatnila si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 489.572,41 eur, celá suma bola v podstate tvorená odpočítaním dane spôsobenej nadobudnutím pozemkov a bytu. Predaj ornej pôdy nepodlieha zdaneniu, je oslobodený od DPH a nie je teda možné takýto pozemok predávať, resp. nadobúdať s DPH. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Ing. P. Č. (ďalej len „svedkyňa“) z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že je zamestnankyňou Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen, oddelenie daňovej kontroly. Spolu s kolegyňou Ing. D. P. vykonali daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty daňového subjektu P. Y., s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2013. Konateľ tohto daňového subjektu - obžalovaný v 3./ rade napriek tomu, že bol riadne oboznámený o výkone kontroly a o tom, aké doklady má predložiť, tak neurobil a nepredložil žiadne daňové doklady ani dôkazy preukazujúce nárok na odpočítanie dane, ktorý deklaroval v podanom daňovom priznaní za júl 2013, predložil len výstup DPH, zmluvy a faktúry. Konkrétne predložil 3 faktúry a 2 zmluvy o predaji, ktorých predmetom boli pozemky, celá suma DPH predstavovala celkovú sumu v podanom daňovom priznaní, pričom suma daňovej povinnosti bola o cca 160 eur vyššia ako suma nároku na odpočítanie dane, čo bolo približne 429.000 eur. Daňová kontrola bola ukončená s tým, že nebol uznaný nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a výstup bol ponechaný tak, ako bol deklarovaný v podanom daňovom priznaní. S výsledkami daňovej kontroly bol obžalovaný v 3./ rade riadne oboznámený a nevzniesol námietky k jej záverom. Po vykonanej kontrole bol nedoplatok postúpený na exekučné oddelenie na vymáhanie, nevie však o vtedajšom aktuálnom stave nedoplatkov tohto daňového subjektu. Pri listinnom dôkaze
- územnoplánovacej informácie mesta Zvolen ohľadom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX Y. D. Č.. XXXX Y. D. Č.. XXXX obžalovaný v 1./ rade uviedol, že je základným dôkazom o skutočnostiach a o pozemkoch, za ktoré majú byť tieto pozemky vydávané, že sú považované územnoplánovacou informáciou za stavebné, na ktorých sa dá postaviť polyfunkčný dom, pričom svojvoľné tvrdenia prokurátora o ornej pôde považuje za neprijateľné. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne P. O. (ďalej len „svedkyňa“) z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že je pracovníčkou Finančného riaditeľstva SR, pobočky Daňového úradu Banská Bystrica, pracuje na oddelení daňovej kontroly. Bola poverená výkonom daňovej kontroly spoločnosti B. s.r.o. najprv s kolegom P. I. a neskôr aj s kolegyňou Ing. N. O.. Počas výkonu daňovej kontroly daňový subjekt nijakým spôsobom nespolupracoval a došlo k určeniu dane podľa pomôcok a to tak, že bol vyčíslený rozdiel dane vo výške 572.000 eur. Išlo o nepriznané odpočítanie dane, ktoré daňový subjekt požadoval v daňovom priznaní na DPH za 3. štvrťrok 2013. K účtovným či daňovým dokladom spoločnosti nikdy počas výkonu daňovej kontroly nedostali, daňový subjekt - konateľ spoločnosti obžalovaný v 3./ rade si písomnosti nepreberal a vôbec nevedeli, prečo si ním určenú výšku odpočítania dane vymeral. Výsledkom teda bolo určenie dane podľa pomôcok vo výške 572.097,41 eur, no subjekt si neprevzal žiadne rozhodnutia a tak má za to, že výšku dane ani neuhradil. Listinné dôkazy: Zo znaleckého posudku č. 28/2010 znalca Ing. G. Č. zo dňa 17.08.2010 vyplynulo, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu prevádzkovej budovy č. s. XXXX s príslušenstvom a pozemkami - par. O. I. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, parc. O. B. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, Q. v k. ú. N., obec N., okres Zvolen. Všeobecnú hodnotu znalec určil spolu na 156.286,79 eur, zaokrúhlene na 156.000,00 eur a SKK 4.699.656,00,- eur. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.07.2013 vyplýva, že predávajúcim je spoločnosť P. Y., X..H..E.. zastúpená konateľom -obžalovaným v 3./ rade a kupujúcim je spoločnosť P. XX s.r.o. zastúpená konateľom - obžalovaným v 2./ rade. Predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX nachádzajúcom sa vo vchode č. XX/D, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, resp. spoluvlastníckeho podielu k priľahlým pozemkom, vedené Katastrálnym úradom v Bratislave - Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava III, obec Bratislava, mestská časť Nové Mesto, na LV č. XXXX, a LV č. XXXX. Kúpna cena bola podľa zmluvy stanovená na celkovú sumu 177.600,- eur (kúpna cena 148.000,- eur a z toho
DPH vo výške 29.600,- eur). Zmluva je podpísaná za spoločnosť P. Y., s.r.o. konateľ - obžalovaný v 3./ rade a za spoločnosť P. XX s.r.o. konateľ - obžalovaný v 2./ rade. Z dohody o splátkovom kalendári zo dňa 10.07.2013 vyplýva, že predávajúci, ktorým je spoločnosť P. Y., s.r.o. zastúpená konateľom -obžalovaným v 3./ rade, ktorý dohodu podpísal a kupujúci, ktorým je spoločnosť P. XX X..H..E.. zastúpená konateľom - obžalovaným v 2./ rade, taktiež podpísaná ním, v nadväznosti na kúpnu zmluvu zo dňa 02.07.2013 uzatvorili dohodu o splátkovom kalendári, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na postupných úhradách kúpnej ceny v 7 splátkach, počnúc prvou splátkou splatnou najneskôr do 31.12.2013 a poslednou splátkou splatnou najneskôr do 31.12.2019. Z dohody o splátkovom kalendári zo dňa 10.07.2013 vyplýva, že predávajúci, ktorým je spoločnosť P. Y. s.r.o. zastúpená konateľom - obžalovaným v 3./ rade, ktorý dohodu podpísal a kupujúci, ktorým je spoločnosť P. XX X..r.o. zastúpená konateľom - obžalovaným v 2./ rade, taktiež podpísaná ním, v nadväznosti na kúpnu zmluvu zo dňa 02.07.2013 uzatvorili dohodu o splátkovom kalendári, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na postupných úhradách kúpnej ceny v 15 splátkach, počnúc prvou splátkou splatnou najneskôr do 01.07.2014 a poslednou splátkou splatnou najneskôr do 01.07.2028. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.07.2013 a z prináležiacej kópie katastrálnej mapy vyplýva, že predávajúcim je spoločnosť P. Y., s.r.o. zastúpená konateľom - obžalovaným v 3./ rade a kupujúcim je spoločnosť P. XX s.r.o. zastúpená konateľom - obžalovaným v 2./ rade. Predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k pozemkom vedeným Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra Zvolen na listoch vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX Y. Č.. XXXX za kúpnu cenu 2.760.000,- eur (2.300.000,- eur + DPH 460.000,- eur). Zmluva je podpísaná za spoločnosť P. Y., s.r.o. konateľom - obžalovaným v 3./ rade a za spoločnosť P. XX X..H..E.. konateľom - obžalovaným v 2./ rade. Z rozhodnutia Správy katastra Zvolen zo dňa 05.08.2013 vyplynulo, že na návrh navrhovateľa P. Y. s.r.o. bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Zvolen na LV č. XXXX (pozemok registra E KN parcelné číslo XXXX, na LV č. XXXX ( pozemok registra E KN parc. číslo XXXX Y. XXXX) a na LV XXXX (pozemky registra C KN parc. čísla XXXX/ X, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX a pozemky registra E KN parc. čísla XXXX/X Y. XXXX/X) v prospech P. XX X..H..E.. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2013 uzatvorenej medzi P. Y. X..H..E.. Y. P. XX X..H..E.. Z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 06.07.2013 vyplynulo, že spoločnosť P. Y. X..H..E.. podala návrh na vklad na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2013 uzatvorenej medzi ňou a spoločnosťou P. XX X..H..E.. týkajúci sa nehnuteľností špecifikovaných v samotnej kúpnej zmluve. Z dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2013 medzi predávajúcim ktorým je spoločnosť P. Y. s.r.o. zastúpená konateľom - obžalovaným v 3./ rade a kupujúcim, ktorým je spoločnosť P. XX X..H..E.. zastúpená konateľom - obžalovaným v 2./ rade, vyplýva, že dňa 03.10.2013 vzhľadom na to, že na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prevodu, viazne záväzok - dlh voči obžalovanému v 1./ rade vo výške 700.000 eur, sa dohodli, že do doby splatenia tohto dlhu budú splátky podľa pôvodnej zmluvy zo dňa 03.10.2013 zasielané na účet obžalovaného v 1./ rade. Totožní účastníci dňa 03.10.2013 Okresnému úradu Zvolen, katastrálnemu odboru doplnili návrh na vklad o predmetný dodatok, čo vyplýva z doplnenia návrhu. Zo zápisníc o ústnom pojednávaní Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen zo dňa 03.03.2014, 25.03.2014 vyplýva, že v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2013 daňového subjektu - spoločnosti P. Y. s.r.o. bol ústneho pojednávania prítomný konateľ - obžalovaný v 3./ rade, ktorému bolo uložené predloženie daňových dokladov na vykonanie daňovej kontroly, nakoľko žiadne nepredložil. Taktiež bol daňový subjekt informovaný o priebehu a výsledkoch kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 s tým, že námietky voči obsahu zápisnice nemal. Z protokolu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen zo dňa 25.03.2014 a z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen zo dňa 23.04.2014 vyplýva, že predmetom daňovej kontroly kontrolovaného daňového subjektu - spoločnosti P. Y. s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2013 bola kontrola dane z pridanej hodnoty. V zmysle protokolu bol zistený rozdiel odpočítania dane celkom v sume 492.414,66 eur. Na základe tohto protokolu bol v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane vyrubený rozdiel dane 492.414,66 eur s riadnym poučením o možnosti podať voči rozhodnutie odvolanie. Z daňových priznaní dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DP“) spoločnosti P. Y. s.r.o., ktoré vyhotovila oprávnená osoba - T. W., vyplýva, že DP zo dňa 22.02.2013, podané za obdobie 01/2013 deklaruje, že celková priznaná daň činí sumu 9.290,50 eur, suma 7.600,89 eur činí sumu na odpočítanie a vlastná daňová povinnosť na úhradu predstavuje sumu 1.689,61 eur. DP taktiež zo dňa 22.03.2013 za obdobie 02/2013 preukazuje, že daň bola vypočítaná na sumu 13.130,50 eur, odpočítanie dane 32.825,50 eur a
nadmerný odpočet 19.695,00 eur. V DP za obdobie 03/2013, vyhotovenom dňa 24.04.2013 sa uvádza celková daň v sume 4.855,50 eur, odpočítanie dane celkom 1.569,29 eur, rozdiel v základe dane a v dani po oprave -32.400,00 eur, oprava odpočítanej dane 4.798,23 eur a nadmerný odpočet 24.315,56 eur. Z DP, ktoré bolo vyhotovené dňa 24.05.2013 za obdobie 04/2013, vyplýva, že daň činí sumu 208,83 eur, odpočítanie dane 447,80 eur a nadmerný odpočet 238,97 eur. DP za obdobie 05/2013 zo dňa 25.06.2013 uvádza sumu dane 15.783,33 eur, odpočítanie dane 5.042,10 eur, rozdiel v základe dane a v dani po oprave -12.200,00 eur a nadmerný odpočet 1.458,77 eur. DP vyhotovené dňa 25.07.2013 za obdobie 06/2013 predstavuje sumy 3.300,00 eur za daň, 3.282,23 eur za odpočítanie dane a 17.77 eur z vlastnú daňovú povinnosť n úhradu. Z DP vyhotoveného dňa 23.08.2013 za obdobie 07/2013 je daň celkom 492.574,00 eur, odpočítanie dane 492.414,66 eur a vlastná daňová povinnosť na úhradu 159,34 eur. Z DP vyhotoveného dňa 25.09.2013 za obdobie 08/2013 je daň celkom 18.826,67 eur, odpočítanie dane 18.560,00 eur a vlastná daňová povinnosť na úhradu 266,67 eur. Z DP vyhotoveného dňa 25.10.2013 za obdobie 09/2013 vyplýva daň celkom 4.227,25 eur, odpočítanie dane 4.150,00 eur a vlastná daňová povinnosť na úhradu 77,25 eur. Z DP vyhotoveného dňa 25.11.2013 za obdobie 10/2013 nevyplývajú žiadne skutočnosti, nie je v ňom uvedená daň, jej odpočítanie ani daňová povinnosť na úhradu. Z DP vyhotoveného dňa 23.12.2013 za obdobie 11/2013 vyplýva daň celkom 500,00 eur, odpočítanie dane 450,00 eur a vlastná daňová povinnosť na úhradu 50,00 eur. Z DP vyhotoveného dňa 27.01.2014 za obdobie 12/2013 vyplýva daň celkom 2.603,12 eur, odpočítanie dane 2.442,80 eur a nadmerný odpočet 160,32 eur. Z protokolu Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 04.06.2015 a z prináležiaceho rozhodnutia zo dňa 09.07.2015 vyplýva, že kontrolovaným daňovým subjektom bola spoločnosť B. s.r.o. Daň sa určovala spôsobom určovania dane podľa pomôcok, išlo o daň z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok roka 2013. Výška základu dane zo zdaniteľných obchodov, z ktorých vzniká daňová povinnosť bola určená na sumu celkom 2.860.487,07 eur a daň zo zdaniteľných obchodov bola určená v sume 572.097,41 eur, ktorá suma zodpovedá vlastnej daňovej povinnosti daňového subjektu. Celkový rozdiel dane z riadnej hodnoty bol vyčíslený na sumu 572.000,00 eur. Z daňových priznaní dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DP“) spoločnosti B. s.r.o., ktoré vyhotovila oprávnená osoba - obžalovaný v 3./ rade, vyplýva, že DP zo dňa 27.01.2014, podané za obdobie 4. štvrťroka 2013 deklaruje, že celková priznaná daň činí sumu 41.785,31 eur, suma 41.506,60 eur činí sumu na odpočítanie a vlastná daňová povinnosť na úhradu predstavuje sumu 1278,71 eur. Z DP vyhotoveného dňa 25.10.2013 za obdobie 3. štvrťroka 2013 vyplýva daň celkom 572.097,41 eur, odpočítanie dane 572.000,00 eur a vlastná daňová povinnosť predstavuje sumu 97,41 eur. Z DP vyhotoveného dňa 25.07.2013 za obdobie 2. štvrťroka 2013 vyplýva daň celkom 41.764,18 eur, odpočítanie dane 41.683,07 eur a vlastná daňová povinnosť predstavuje sumu 81,11 eur. Z DP vyhotoveného dňa 25.04.2013 za obdobie 1. štvrťroka 2013 vyplýva daň celkom 31.128,94 eur, odpočítanie dane 31.045,33 eur a vlastná daňová povinnosť predstavuje sumu 53,51 eur. Z odpovede Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 13.06.2014 vyplynulo, že spoločnosť B. s.r.o. podala posledné daňové priznanie k DPPO za rok 2010, odvtedy daňové priznanie k DPPO nepriznáva. V roku 2013 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroka 2013. Z daňových priznaní dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DP“) spoločnosti P. XX s.r.o., ktoré vyhotovila oprávnená osoba - obžalovaný v 2./ rade, vyplýva, že DP zo dňa 24.04.2013, podané za obdobie 1. štvrťroka 2013 deklaruje, že celková priznaná daň činí sumu 19.684,59 eur, suma 16.856,72 eur činí sumu na odpočítanie a vlastná daňová povinnosť na úhradu predstavuje sumu 2.827,87 eur. DP zo dňa 24.07.2013 za obdobie 2. štvrťroka 2013 preukazuje, že daň bola vypočítaná na sumu 19.187,54 eur, odpočítanie dane 17.413,89 eur a vlastná daňová povinnosť 1.773,65 eur. DP zo dňa 24.10.2013 za obdobie 3. štvrťroka 2013 preukazuje, že daň bola vypočítaná na sumu 22.820,63 eur, odpočítanie dane 512.393,04 eur a nadmerný odpočet v je v sume 489.572,41 eur. DP zo dňa 25.01.2014 za obdobie 4. štvrťroka 2013 preukazuje, že daň bola vypočítaná na sumu 23.120,94 eur, odpočítanie dane 22.627,80 eur, vlastná daňová povinnosť vo výške 493,14 eur a nadmerný odpočet vo výške 493,14 eur, teda vlastná daňová povinnosť na úhradu 0,00 eur. Z dodatočných daňových priznaní dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DP“) spoločnosti P. XX s.r.o., ktoré vyhotovila oprávnená osoba - T. D., vyplýva, že DP zo dňa 18.03.2014, za obdobie 2. štvrťroka 2013 preukazuje, že daň bola vypočítaná na sumu 19.627,54 eur, odpočítanie dane 17.853,89 eur a vlastná daňová povinnosť 1.773,65 eur. DP zo dňa 18.03.2014 za obdobie 4. štvrťroka 2013 preukazuje, že daň bola vypočítaná na sumu 23.161,54 eur, odpočítanie dane 22.667,80 eur, vlastná daňová povinnosť vo výške 493,74 eur a nadmerný odpočet vo výške 493,74 eur, teda vlastná daňová povinnosť na úhradu 0,00 eur. DP zo dňa 18.03.2014 za obdobie 4. štvrťroka 2013, vyhotovené 14.03.2014 preukazuje, že daň bola vypočítaná na sumu 23.161,54 eur, odpočítanie dane 22.667,80 eur, vlastná daňová povinnosť
vo výške 493,74 eur a nadmerný odpočet vo výške 493,74 eur, vlastná daňová povinnosť na úhradu 0,60 eur. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti P. XX s.r.o. zo dňa 27.03.2014 oprávnenej osoby - obžalovaného v 2./ rade za zdaňovacie obdobie 01.01.2013 - 31.12.2013 vyplýva, že výsledok hospodárenia pred zdanením predstavuje sumu 2.004,62 eur, príjmy nezahrňované do základu dane 5,83 eur, medzisúčet 5,83 eur , základ dane 1.998,79 eur, základ dane znížený o odpočet daňovej straty 1.998,79 eur, daň pred uplatnením úľav na dani 459,72 eur, úľava na dani 459,72 eur, daň na účely určenia preddavkov na daň 439,73 eur, odpisy hmotného majetku zahrnuté do základu dane 4.730,00 eur, pomerná časť z ročného odpisu neuplatnená v prvom roku odpisovania 4.316,00 eur, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 513.051,78 eur, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 511.047,16 eur, výsledok hospodárenia pred zdanením 2.004,62 eur. Zo súvahy k 31.12.2013 spoločnosti P. XX X..H..E.. za zdaňovacie obdobie 01/2013 - 12/2013 zostavenej dňa 27.03.2014 vyplýva, že majetok spoločnosti spolu predstavuje 3.161.786,- eur brutto, neobežný majetok 2.454.582,- eur, dlhodobý hmotný majetok 2.454.582,- eur, obežný majetok 7707.098,- eur, zásoby 102.205,- eur, tovar 102.205,- eur, krátkodobé pohľadávky 572.799,- eur, finančné účty 32.094,- eur, časové rozlíšenie 106,- eur, kapitálové fondy 150.000,- eur, fondy zo zisku 278,- eur, výsledok hospodárenia minulých rokov 4.315,- eur, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení 1.545,- eur, záväzky 2.994.279,- eur, dlhodobé záväzky 2.713.600,- eur, krátkodobé záväzky 280.679,- eur. Z výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.04.2014 vyplýva, že JUDr. H. F., ako právny zástupca obžalovaného v 1./ rade, vypovedá zmluvu spoločnosti P. Y. s.r.o., ktorú uzatvorila dňa 12.08.2013 so spoločnosťou P. XX s.r.o., na základe ktorej druhá spomenutá spoločnosť prenechala spoločnosti P. Y. s.r.o. do nájmu nebytové priestory Y. so sídlom H. XA, N.. Z čestného prehlásenia zo dňa 09.04.2014 vyplýva, že obžalovaný v 1./ rade a spoločnosť P. XX X..H..E.. čestne prehlasujú, že dňa 14.02.2014 uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu v znení jej dodatku zo dňa 05.03.2014, na základe ktorej sa obžalovaný v 1./ rade stal výlučným vlastníkom okrem iného nehnuteľností nachádzajúcich sa v Okrese Banská Bystrica, obci Zvolen, katastrálnym územím Zvolen evidovaných na LV č. XXXX (v čase spísania čestného prehlásenia evidované na LV č. XXXX), spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Okrese Banská Bystrica, obci Zvolen, katastrálnym územím Zvolen evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pričom súčasťou prevodu je tiež kiosk, oplotenie prevádzky, spevnené plochy vybudované zo zámkovej dlažby, vodovodná prípojka napojená na verejný rozvod vody a iné súčasti špecifikované v časti „C“ predmetného čestného vyhlásenia. Z výpisu u listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 11.04.2014 vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva sa v obci Zvolen, okrese Zvolen, k. ú. Zvolen pod parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX Y. XXXX v časti registra „C“ evidované na katastrálnej mape nachádzajú pozemky - orná pôda a v časti registra „E“ evidované na mape určeného operátu pod parcelnými číslami XXXX/X Y. XXXX/X pozemky - orná pôda, ktorých vlastníkom je obžalovaný v 1./ rade. Titulom nadobudnutia pozemku je OPÚ Zvolen dočasné rozhodnutie na dobu 10 rokov od novembra 2008 do októbra 2018, rozh. č. 2008/01582-198-2 zo dňa 30.12.2008 a taktiež kúpna zmluva V 3296/14 zo dňa 11.03.2014. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 11.04.2014 vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva sa v obci Zvolen, okrese Zvolen, k. ú. Zvolen pod parcelným číslom XXXX nachádzajú pozemky - orná pôda parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, ktorých spoluvlastníkom je 16 subjektov, z toho jedným je obžalovaný v 1./ rade, ktorý je spoluvlastníkom 7/12 predmetného pozemku na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX zo dňa 11.03.2014. Z výpisu u listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 11.04.2014 vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva sa v obci Zvolen, okrese Zvolen, k. ú. Zvolen na parcele registra „E“ evidované na mape určeného operátu pod parcelným číslom XXXX Y. XXXX nachádzajú pozemky - orná pôda, ktorých spoluvlastníkom je 7 subjektov, z toho jedným je obžalovaný v 1./ rade, ktorý je spoluvlastníkom 6/48 predmetného pozemku na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX zo dňa 11.03.2014, ďalším subjektom okrem iných je tiež Slovenský pozemkový fond Bratislava. Z faktúry číslo 2013/18 vystavenej obžalovaným v 3./ rade vyplýva, že dodávateľ P. Y. X..H..E.. odberateľovi P. XX s.r.o. fakturuje sumu 2.760.000,00 eur s DPH titulom kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2013. Z faktúry číslo 2013/20 vystavenej obžalovaným v 3./ rade vyplýva, že dodávateľ P. Y. s.r.o. odberateľovi P. XX X..H..E.. fakturuje sumu 177.600,00 eur s DPH titulom kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2013. Zo žiadosti spoločnosti P. Y. s.r.o. adresovanej P. XX s.r.o. vyplýva, že žiadala o úhradu faktúr č. 2013/20 a 2013/18 na konkrétne číslo účtu uvedené v žiadosti.
Z odpovede Tatra bank, a.s. zo dňa 21.05.2014 vyplýva, že spoločnosť P. XX, s.r.o. mala v predmetnej banke v období od 01.12.2018 a aj v dobe poskytnutia informácií, vedený účet č. XXXXXXXXXX, ku ktorému patrí dispozičné oprávnenie obžalovanému v 2./ rade. Spoločnosť P. Y. s.r.o. mala v banke taktiež vedený účet č. XXXXXXXXXX od 22.03.2011 do 06.02.2014, ku ktorému mali dispozičné oprávnenie obžalovaný v 3./ rade ako majiteľ samostatne od 22.07.2013 do 06.02.2014, obžalovaný v 1./ rade ako majiteľ samostatne a aj prostredníctvom služby Internet banking od 22.03.2011 do 22.07.2013 a taktiež svedok F. P. ako disponent samostatne a aj prostredníctvom služby Internet banking od 22.03.2011 do 23.06.2013. Spoločnosť P. Y. s.r.o. mala v banke taktiež vedený účet č. XXXXXXXXXX v období od 08.08.2011 do 09.01.2014, ku ktorému mali dispozičné oprávnenie obžalovaný v 3./ rade ako majiteľ samostatne od 22.07.2013 do 09.01.2014, obžalovaný v 1./ rade ako majiteľ samostatne a aj prostredníctvom služby Internet banking od 08.08.2011 do 22.07.2013 a taktiež svedok F. P. ako disponent samostatne a aj prostredníctvom služby Internet banking od 08.08.2011 do 23.06.2013. Obžalovaný v 1./ rade mal v predmetnej banke vedený bežný osobný účet č. XXXXXXXXXX v období od 08.01.2013 do 25.10.2013, ku ktorému mal dispozičné oprávnenie on sám a taktiež sporiaci účet č. XXXXXXXXXX v období od 08.01.2013 do 25.10.2013, ku ktorému mal dispozičné oprávnenie len on. Z výpisu z účtu obžalovaného v 1./ rade vyplýva, že z účtu spoločnosti P. XX s.r.o. obdŕžal 10.000 eur s poznámkou 2013/20 a 34.000 eur s poznámkou 2013/18 a 65.000 eur s poznámkou 2013-18. Z výpisu zo dňa 30.06.2013 vyplýva, že dňa 18.06.2013 bola odpísaná platba v prospech spoločnosti P. Y. s.r.o. vo výške 1.600,00 eur a dňa 24.06.2013 suma 500,00 eur. Z výpisu zo dňa 31.07.2013 vyplýva uskutočnená platba 500,00 eur dňa 03.07.2013, dňa 04.07.2013 platba 3.000,00 eur, dňa 12.07.2013 platba 500,00 eur v prospech B. s.r.o., dňa 09.07.2013 platba prijatá z čísla účtu XXXXXXXXXX/XXXX. od obžalovaného v 1./ rade v sume 1.400,00 eur. Z výpisu vyhotoveného dňa 30.09.2013 vyplýva, že dňa 06.09.2013 boli na účet obžalovaného v 1./ rade prijaté sumy 10.000,00 eur a 34.000,00 eur z účtu spoločnosti P., s.r.o. Z výpisu z účtu spoločnosti P. XX, s.r.o. zo dňa 21.05.2014 vyplýva, že dňa 05.09.2013 bol uskutočnený prevod sumy 10.000,00 eur a sumy 34.000,00 eur na číslo účtu XXXXXXXXXX, dňa 24.09.2013 bol uskutočnený prevod sumy 65.000,000 eur na účet č. XXXXXXXXXX. Dňa 07.05.2014 obžalovaný v 1./ rade uskutočnil vklad sumy 500,00 eur na predmetný účet spoločnosti P. XX s.r.o. Podľa výpisu zo dňa 16.12.2013 bola dňa platba 1.500,00 eur od H., Y., s.r.o. V zmysle výpisu zo dňa 08.12.2014 vložil obžalovaný v 1./ rade dňa 07.05.2014 na predmetný účet 500,00 eur, dňa 27.04.2014 bola z tohto účtu uskutočnená platba 160,00 eur v prospech obžalovaného v 1./ rade, obžalovaný v 2./ rade dňa 02.09.2014 uskutočnil výber sumy 5.800,00 eur a v ten istý deň uskutočnil vklad sumy 5.800,00 eur. Z výpisu z účtu spoločnosti P. Y. s.r.o. zo dňa 30.06.2009 vyplýva, že z účtu spoločnosti bola 29.06.2009 uskutočnená platba 45.000,00 eur subjektu s názvom O., taktiež bola 30.06.2009 prijatá platba 45.000,00 eur od obžalovaného v 1. / rade a suma 45.000,00 eur bola uhradená subjektu O. 30.06.2009. Podľa výpisu zo dňa 31.07.2009 je viditeľné, že 01.07.2009 bola uskutočnená platba 45.000,00 eur subjektu O. a 02.07.2009 platba 41.200,00 eur subjektu E., s.r.o. V zmysle výpisu zo dňa 30.06.2013 je prijatá platba 1.600,- eur od obžalovaného v 1./ rade dňa 18.06.2013 a v ten istý deň je v prospech obžalovaného v 1./ rade uskutočnená platba 10.130,- eur. Od obžalovaného v 1./ rade boli prijaté platby dňa 20.06.2013 v sume 1.500,- eur, dňa 24.06.2013 suma 500,- eur, dňa 25.06.2013 suma 900,- eur, Z predmetného účtu boli taktiež uskutočnené platby v prospech obžalovaného v 1./ rade, konkrétne dňa 27.06.2013 v sume 500,- eur. Z výpisu z účtu spoločnosti B. s.r.o. zo dňa 30.06.2013 a 31.07.2013 vyplýva, že dňa 27.06.2013 bola naň prijatá platba 1.600,00 eur od obžalovaného v 1./ rade a v ten istý deň bol z účtu uskutočnený výber sumy 1.500,00 eur. Dňa 03.07.2013 bola prijatá suma 500,00 eur, dňa 04.07.2013 suma 3.000,00 eur a dňa 12.07.2013 suma 500,00 eur od obžalovaného v 1./ rade. Z tohto účtu bol dňa 03.07. uskutočnený výber 500,00 eur, dňa 05.07. výber 1.000,00 eur a 06.07. výber 1.950,00 eur a dňa 12.07. výber 500,00 eur. Z výpisu z účtu zo dňa 30.06.2013 vyplýva platba v prospech obžalovaného v 1./ rade v sume 1.600,- eur dňa 27.06.2013, z výpisu zo dňa 31.07.2013 prijatá platba 3.000,- eur od obžalovaného v 1./ rade zo dňa 03.07.2013, 3000,- eur, dňa 04.07.2013, 500,- eur a zo dňa 12.07.2013 prijatá platba v sume 500,- eur. Podľa výpisu z účtu obžalovaného v 1./ rade zo dňa 30.06.2013 až 30.09.2013 vyplýva dňa 18.06.2013 prijatá platba v sume 10.130,- eur, dňa 27.06.2013 v sume 500,- eur a 2.100,- eur od spoločnosti P. Y. s.r.o., v ktorej prospech obžalovaný v 1./ rade dňa 18.06.2013 uskutočnil platbu 1.600,- eur, dňa 24.06.2013 platbu 500,- eur a dňa 25.06.2013 platbu 900,- eur. Dňa 27.06.2013 bola v prospech účtu spoločnosti B. s.r.o. uskutočnená platba 1.600,- eur, dňa 03.07.2013 platba 500,- eur, dňa 04.07.2013 platba 3.000,- eur, dňa 12.07.2013 platba 500,- eur. Dňa 15.08.2013 bola od obžalovaného v 3./ rade
prijatá platba 8.000,- eur. Od spoločnosti P. XX s.r.o. bola dňa 06.09.2013 prijatá platba 10.000,- eur a 34.000,- eur v prospech účtu obžalovaného v 3./ rade Podľa poskytnutia údajov Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 12.05.2014 bolo zistené, že spoločnosť P. Y. s.r.o. má v predmetnej banke vedený účet s číslom XXXXXXXXXX, ktorého majiteľom je obžalovaný v 3./ rade a účet č. XXXXXXXXXX, spoločnosť B. s.r.o. účet s č. XXXXXXXXXX, ktorého majiteľom je obžalovaný v 3./ rade a účet č. XXXXXXXXXX a obžalovaný v 1./ rade účty č. XXXXXXXXXX, ktorého majiteľom je on, disponentom je D. P., účet č. XXXXXXXXXX, ktorého majiteľom je obžalovaný v 1./ rade a účet č. XXXXXXXXXX. Z výpisu z Obchodného registra SR obchodnej spoločnosti P. XX s.r.o. vyplýva, že v čase výpisu - dňa 28.04.2014 bol konateľom a jediným spoločníkom tejto spoločnosti obžalovaný v 2./ rade. Z výpisu z Obchodného registra SR obchodnej spoločnosti P. Y. s.r.o. vyplýva, že v čase výpisu - dňa 28.04.2014 bol konateľom tejto spoločnosti obžalovaný v 3./ rade (vznik funkcie 28.06.2013), predchádzajúcim konateľom bol obžalovaný v 1./ rade (08.07.2008 - 28.06.2013) a Q. M. (08.07.2008 - 21.11.2008). Spoločníkom bol obžalovaný v 1./ rade, Q. M. a U. M.. Z výpisu z Obchodného registra SR obchodnej spoločnosti B. s.r.o. vyplýva, že v čase výpisu - dňa 28.04.2014 bol konateľom tejto spoločnosti obžalovaný v 3./ rade (vznik funkcie 23.02.2011), spoločníkom bola U. J.. Z návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra zo dňa 15.07.2013 vyplýva, že spoločnosť P. Y. s.r.o. žiadala o zápis obžalovaného v 3./ rade ako konateľa dňom 28.06.2013 a o výmaz obžalovaného v 1./ rade z funkcie konateľa tejto spoločnosti dňom 28.06.2013. Z Potvrdenia o vykonaní zápisu zo dňa 15.07.2013 vyplýva, že obžalovaný v 3./ rade sa dňom 28.06.2013 stáva konateľom P. Y. s.r.o., pričom tým istým dňom zaniká funkcia ako konateľa obžalovaného v 1./ rade. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.06.2009 vyplýva, že predávajúcim je spoločnosť E., s.r.o. zastúpená konateľom obžalovaným v 1./ rade a kupujúcim je spoločnosť P. Y., s.r.o. zastúpená konateľom - taktiež obžalovaným v 1./ rade. Predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX nachádzajúcom sa vo vchode č. XX/D, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, resp. spoluvlastníckeho podielu k priľahlým pozemkom, vedené Katastrálnym úradom v Bratislave - Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava III, obec Bratislava, mestská časť Nové Mesto, na LV č. XXXX, a LV č. XXXX. Kúpna cena bola podľa zmluvy stanovená na celkovú sumu 176.120,- eur (kúpna cena 148.000,- eur a z toho DPH 19 % vo výške 28.120,- eur). Zmluva je podpísaná za spoločnosť P. Y., s.r.o. aj za spoločnosť E. s.r.o. obžalovaným v 1./ rade. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností + žiadosti o zrýchlené konanie zo dňa 22.06.2009 vyplýva, že predávajúci E., s.r.o. a kupujúci P. Y. s.r.o. požiadali o vklad vlastníckeho práva v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi dňa 22.06.2009. Za predávajúceho návrh podpisoval konateľ - obžalovaný v 1./ rade. Z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dodávateľom - spoločnosťou E., s.r.o. objednávateľovi - P. Y.. s.r.o. vyplýva, že dodávateľ fakturoval objednávateľovi sumu 176.120,00 eur titulom kúpnej zmluvy za odpredaj bytu č. 204, na S. XX/D, W.. Z faktúry č. 60/2013 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou B. s.r.o. objednávateľovi - P. Y.. s.r.o. vyplýva, že dodávateľ fakturoval objednávateľovi sumu 2.721.168,00 eur s DPH za „služby, reklamu, propagáciu, údržbu za obdobie jan.-jún 2013.“ Z faktúry č. 66/2013 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou B. s.r.o. objednávateľovi - P. Y.. s.r.o. vyplýva, že dodávateľ fakturoval objednávateľovi sumu 168.336,00 eur s DPH za „práce, materiál na objekte Á., kamenný múr.“ Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 28.07.2009 vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva sa v obci Bratislava III, okrese BA - m- č. Nové Mesto, k. ú. Nové Mesto pod parcelným číslom XXXXX/XXXX v časti registra „C“ evidované na katastrálnej mape nachádzajú pozemky - zastavané plochy a nádvoria, ktorých vlastníkom je P. Y. s.r.o. na základe kúpnej zmluvy V- XXXXX/09 zo dňa 07.07.2009. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 28.07.2009 vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva sa v obci Bratislava III, okrese BA - m- č. Nové Mesto, k. ú. Nové Mesto pod parcelným číslom XXXXX/X, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX Y. XXXXX/XXX v časti registra „C“ evidované na katastrálnej mape nachádzajú pozemky - zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, ktorých vlastníkom je P. Y. s.r.o. na základe kúpnej zmluvy V- 14097/09 zo dňa 07.07.2009. Z výpisu z rovnakého listu vlastníctva
zo dňa 02.04.2014 vyplýva, že vlastníkom je obžalovaný v 1./ rade a titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva V-3296/14 zo dňa 11.03.2014. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2011 medzi veriteľom - obžalovaným v 1./ rade a dlžníkom - spoločnosťou P. Y. s.r.o., ktorej konateľom je taktiež obžalovaný v 1./ rade, veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 700.000,00 eur v hotovosti so záväzkom dlžníka vrátiť pôžičku k rukám veriteľa do 01.08.2016. Podľa prináležiaceho príjmového dokladu došlo k odovzdaniu tejto finančnej sumy dlžníkovi. V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2014 a dodatku č. 1 zo dňa 10.03.2014 ku kúpnej zmluve, uzatvorených medzi predávajúcim P. XX X..r.o. zastúpeným obžalovaným v 2./ rade a kupujúcim obžalovaným v 1./ rade vyplýva, že P. XX X..r.o. je zmenkovým dlžníkom voči obžalovanému v 1./ rade ako remitentovi v zmysle vlastnej zmenky zo dňa 15.10.2013 vystavenej na 500.000,- eur a zároveň obžalovaný v 1./ rade je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v tejto zmluve a v Dodatku č. 1, ku ktorým viazne záložné právo v prospech obžalovaného v 1./ rade ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v sume 700.000,- eur. Kúpna cena je zmluvnými stranami dohodnutá ako odplata za prevod nehnuteľností tvoriacich predmet kúpy v prospech kupujúceho, pričom sa tiež obžalovaný v 1./ rade zaväzuje odovzdať spoločnosti P. XX X..r.o. zmenku, ktorú dňa 15.10.2013 vystavila spol. P. XX X..H..E.. na sumu 500.000,- eur obžalovanému v 1./ rade. Z prehlásenia obžalovaného v 1./ rade zo dňa 14.02.2014 vyplýva, že ním prehlasuje, že záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 01.08.2011 v prospech záložného veriteľa - obžalovaného v 1./ rade v zmysle rozhodnutia V-2072/11 zo dňa 31.08.2011 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území Zvolen, obci Zvolen, okrese Zvolen zapísaným na LV č. XXXX, XXXX Y. XXXX (parcely bližšie špecifikované v samotnom dokumente), zaniklo a súhlasí s jeho výmazom z katastra nehnuteľností. Z prehlásenia obžalovaného v 1./ rade z nešpecifikovaného dňa vyplýva, že ním prehlasuje, že záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 01.08.2011 v prospech záložného veriteľa - obžalovaného v 1./ rade v zmysle rozhodnutia V-2072/11 zo dňa 31.08.2011 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území Zvolen, obci Zvolen, okrese Zvolen zapísaným na LV č. XXXX, XXXX Y. XXXX (parcely bližšie špecifikované v samotnom dokumente), zaniklo a súhlasí s jeho výmazom z katastra nehnuteľností. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva a návrhu na výmaz záložného práva zo dňa 14.02.2014 vyplýva, že návrh podali spoločnosť P. XX s.r.o. (zastúpená obžalovaným v 2./ rade) a obžalovaný v 1./ rade. V predmetnej písomnosti navrhujú Okresnému úradu Bratislava, Katastrálnemu odboru, aby povolil vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho - obžalovaného v 1./ rade k nehnuteľnostiam, resp. spoluvlastníckym podielom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen, zapísaným na LV č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 14/48 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen, zapísaným na LV č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7/12 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen, zapísaným na LV č. XXXX, bytu č. XXX, 2. p. bytového domu S. XX/D a a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, ktorý sa nachádzajúceho v katastrálnom území Nové Mesto, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III zapísaného na LV č. XXXX a pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Nové Mesto, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III zapísaného na LV č. XXXX. Titulom na vklad vlastníckeho práva je kúpna zmluva zo dňa 14.02.2014. Účastníci zároveň navrhujú, aby sa vymazalo záložné právo zapísané v prospech záložného veriteľa obžalovaného v 1./ rade k v návrhu špecifikovaným nehnuteľnostiam resp. spoluvlastníckym podielom. Predmetná listina je podpísaná za predávajúceho - spoločnosť P. XX s.r.o. obžalovaným v 2./ rade a za kupujúceho obžalovaným v 1./ rade. Z výpisu vyhotoveného dňa 01.04.2014 z listu vlastníctva č. XXXX, okres Zvolen, obec Zvolen, katastrálne územie Zvolen vyplýva, že jedným z vlastníkov parcely registra E č. XXXX Y. XXXX - obe orná pôda, je obžalovaný v 1./ rade v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 16/48 a titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva V XXXX/14 zo dňa 11.03.2014. Z výpisu vyhotoveného dňa 02.04.2014 z listu vlastníctva C., okres Bratislava III, obec BA - m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Nové Mesto vyplýva, že vlastníkom parcely registra C č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria - stavby - byt č. 9 v bytovom dome na adrese S. XX/D, je obžalovaný v 1./ rade, pričom titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva V XXXX/XX zo dňa 11.03.2014. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava zo dňa 11.03.2014 vyplynulo, že na návrh navrhovateľa P. XX s.r.o. (konateľ - obžalovaný v 1./ rade) bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Nové Mesto, bytu číslo XXX na ulici S.G. XX/D, súpisné číslo stavby XXXXX na pozemku registra C KN XXXXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
5058/875056 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN a parcelným číslom XXXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 972 m2 v prospech obžalovaného v 1./ rade v podiele 1/1 v katastrálnom území Nové mesto pozemky registra C KN parc. čísla XXXX/ X, XXXX/XXX, X XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX v prospech obžalovaného v 1./ rade v podiele 1/1004 v katastrálnom území Zvolen pozemky registra C KN na parcelách č. XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, pozemok registra E KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X v prospech obžalovaného v 1./ rade v podiele 1/1 v kat. úz. Zvolen pozemky reg. E KN parc. č. XXXX Y. XXXX, v prospech obžalovaného v 1./ rade v podiele 16/48 v kat. úz. Zvolen pozemok reg. E KN par. č. XXXX v prospech obžalovaného v 1,/.8 rade v podiele 7/12 na základe kúpnej zmluvy uzavretej spoločnosťou P. XX s.r.o. ako predávajúcim a obžalovaným v 1./ rade ako kupujúcim. Z uznania dlhu dlžníka P. Y. s.r.o. (zastúpeného obžalovaným v 3./ rade) a veriteľa obžalovaného v 1./ rade zo dňa 10.07.2013 vyplynulo, že dlžník písomne uznáva svoj dlh vo výške 700.000,- eur voči veriteľovi, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2011. Protokol Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 15.01.2014 a Rozhodnutie o vyrubení DPH zo dňa 13.02.2014 potvrdzujú, že na základe daňovej kontroly kontrolovaného daňového subjektu P. Y. s.r.o. vo veci kontroly dane z pridanej hodnoty bol za kontrolované zdaňovacie obdobie marca 2013 vyčíslený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 29.800,00 eur. Z rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti vykonávajúceho funkciu valného zhromaždenia spoločnosti P. Y. s.r.o. zo dňa 28.06.2013, vyplýva, že sa valného zhromaždenia zúčastnili obžalovaný v 1./ a 3./ rade a svedok U. M.. Obžalovaný v 1./ rade vystúpil ako spoločník a bol odvolaný z funkcie konateľa, na jeho miesto konateľa nastúpil obžalovaný v 3./ rade, celý obchodný podiel bol prevedený na nadobúdateľa - svedka U. M., ktorý pristúpil do spoločnosti ako nový spoločník. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi obžalovaným v 1./ rade ako prevodcom a svedkom U. M. ako nadobúdateľom vyplýva, že za cenu 6.639,- eur prevádza prevodca svoj obchodný podiel v spoločnosti P. Y. s.r.o. na nadobúdateľa s účinnosťou od doručenia zmluvy valnému zhromaždeniu predmetnej spoločnosti. Z oznámenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.07.2013 vyplýva, že odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov na základe návrhu na zmenu zapísaných údajov zo dňa 03.07.2013 z dôvodu, že návrh nespĺňal podmienky na vykonanie zápisu (prílohy nepriložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom. rozhodnutie jediného spoločníka musí byť urobené písomne a podpísané spoločníkom, pravosť podpisu musí tiež byť úradne osvedčená). Z písomnosti - ručne písaného oznámenia obžalovaného v 1./ rade adresovaného spoločnosti P. Y., s.r.o. zo dňa 02.10.2013 vyplynulo, že v ňom oznamuje, že mu boli spoločnosťou P. XX s.r.o. zaslané finančné prostriedky vo výške 109.000,- eur (na trikrát) a nakoľko ide asi o omyl, oznamuje, že tieto vracia a žiada adresáta, aby sa spojil so spoločnosťou P. XX s.r.o., aby si vzájomné vzťahy dali do poriadku. Z písomnosti - ručne písaného oznámenia obžalovaného v 1./ rade adresovaného spol. P. XX s.r.o. vyplýva, že obžalovaný v 1./ rade oznámil adresátovi, že mu z jeho účtu boli pripísané finančné prostriedky v sume 109.000,- eur (na trikrát) a nakoľko boli zaslané bezdôvodne, vracia ich na číslo účtu, z ktorého mu boli zaslané. Z územnoplánovacej informácie mesta Zvolen zo dňa 23.01.2018 vyplýva, že parcely KN registra C č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, kat. ú. Zvolen a parcely KN registra E č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k. ú. Zvolen v zmysle Územného plánu Zvolen zo dňa 03.12.2004 spadajú do plochy, ktorá je z hľadiska funkčného využívania územia definovaná ako zmiešané územie s mestskou štruktúrou, plochy mestskej a nadmestskej vybavenosti a bývania. Severovýchodná časť parcely KN registra C č. XXXX/XX, k. ú. Zvolen spadá do plochy, ktorá je z hľadiska funkčného využívania územia definovaná ako zmiešané územie s mestskou štruktúrou, plochy mestskej a nadmestskej vybavenosti a bývania (návrh), ostatná časť parcely spadá do plochy, ktorá je z hľadiska funkčného využívania územia definovaná ako zmiešané územie s prevahou plôch pre obytné budovy (návrh). Parcela KN registra E č. XXXX/X, k. ú. Zvolen spadá do plôch, ktoré sú z hľadiska funkčného využívania územia definovaná ako zmiešané územie s mestskou štruktúrou, plochy mestskej a nadmestskej vybavenosti a bývania (návrh), hromadná garáž (návrh), zmiešané územie s prevahou plôch pre obytné budovy (návrh), plochy verejnej zelene v zastavanom území mesta, vysoká stromová a kríková vegetácia (návrh). Z rozhodnutia Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 102317737/2017 zo dňa 07.11.2017 vyplynulo, že Daňový úrad Nitra platiteľovi dane z pridanej hodnoty - spoločnosti P. XX s.r.o. určil rozdiel dane v sume 523.820,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroka 2013. Taktiež rozhodol, že nepriznáva nadmerný odpočet v sume 489.572,41 eur a vyrubil vlastnú daňovú
povinnosť v sume 34.247,59 eur. Z rozhodnutia ďalej vyplynulo, že u platiteľa DPH - P. XX s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroka 2013. P. XX s.r.o. V podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie deklaruje výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet v sume 489.572,41,- eur. K daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2013 boli predložené doklady, na základe ktorých správca dane zistil, že daňový subjekt P. XX, s.r.o. si uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 512 393,04 eur, z toho odpočítanie dane vo výške 489 670,20 eur z nadobudnutého tovaru za protihodnotu v tuzemsku a odpočítanie dane v sume 22 722,84 eur z nadobudnutého tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu a uplatnil si oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v hodnote 79 690,- eur. Podstatné odpočítanie dane si spoločnosť P. uplatnila z dvoch faktúr od P. Y. s.r.o. : 1. faktúra č. 2013/18 int. č. 610001 zo dňa 04.07.2013 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2013 v dohodnutej cene 2.760.000,- eur s DPH , t.j. 2.300.000,- eur bez DPH a DPH 460.000,- eur, 2. faktúra č. 2013/20 int. č. 610002 zo dňa 04.07.2013 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2013 v dohodnutej cene 177.600,- eur s DPH, t.j. 148.000,- eur bez DPH a DPH 29.600,- eur.
Daňový subjekt P. XX deklaroval tiež dodanie tovaru - ojazdenie OMV do iného čl. štátu /do Maďarska/ oslobodeného od dane v hodnote 79.690,- eur.
K odpočítaniu dane z faktúry č. 2013/18 int. č. 610001
Spoločnosť P. XX s.r.o. počas konania nepreukázala žiadnym dokladom zmenu charakteru - dočasnosti stavby po dvoch rokoch na stavbu trvalú a preklasifikovanie pozemku - ornej pôdy na stavebný pozemok. A to napriek tomu, že bol počas vykonávania konania daňovým úradom opakovane vyzývaný. Z predloženej kúpnej zmluvy z 14.02.2014 a dodatku č. 1 z 10.03.2014 správca dane zistil, že predávajúci je P. XX s.r.o. a nadobúdateľ nehnuteľnosti - obžalovaný v 1./ rade. Ďalej zistil že predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k spoluvlastníckym podielom, ktoré boli predmetom odpočítania dane v zmysle faktúr č. 2013/18, 2013/20. Správca dane zistil, že P. XX s.r.o. nepreukázal, že nehnuteľnosti nadobudnuté faktúrou č. 2013/18 zo 04.07.2017 uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2013 uzatvorenej s P. Y. s.r.o. použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 z. č. 222/2004 Z. z. a danie z pridanej hodnoty, nakoľko P. XX s.r.o. nemá zamestnancov, konateľ
- obžalovaný v 2./ rade žije v Budapešti a z Maďarska vykonáva podnikateľskú činnosť - nákup a predaj osobných ojazdených automobilov za daňový subjekt P. XX s.r.o., pričom v roku 2014 dosiahol výnosy 942.924,98 eur a náklady 2.885.593,68 eur. P. XX s.r.o. deklaruje, že kúpené nehnuteľnosti od P. Y. s.r.o. Zvolen, vedené ako Y. L. Zvolen, prijal ako platiteľ DPH, za účelom uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, pričom uvedené nehnuteľnosti boli už kúpené s ťarchou (so záložným právo veriteľa - obžalovaného v 1./ rade - bývalého spoločníka a konateľa P. Y. s.r.o.) v sume 700.000,- eur, ktorý bol 17.07.2013 spoločníkom spoločnosti P. Y., s.r.o., ako aj konateľom spoločnosti do 28.06.2013. Správca dane uviedol, že takáto kúpa nehnuteľností s ťarchou 700.000,- eur voči tretej osobe, by nikdy v reálnom živote pri reálnom kúpno-predajnom vzťahu medzi cudzími subjektmi nenastala, nakoľko sa prieči zdravému rozumu. P. XX s.r.o. za roky 2010, 2011 a 2012 reálne podnikala s takým výsledkom hospodárenia a takým ziskom, ktorý nie je porovnateľný ani s platom bežného zamestnanca. P. Y. s.r.o. prevádzkujúca Autobazár L. N. taktiež pred predajom nehnuteľností nevykazovala za roky 2011 a 2012 zo svojej činnosti žiaden zisk a P. XX s.r.o. nekupovala žiaden lukratívny zabehnutý podnik s nadštandardným ziskom, s ktorým by dokázala reálne splatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 2.300.000,- eur a 148.000,- eur, spolu 2.448.000,- eur do dňa splatnosti faktúry, t. j. do 01.07.2014. Predajom kúpnej zmluvy bol pritom prevod nehnuteľností s určitou hodnotou a nie predaj podniku. Uvedené je podstatné z toho dôvodu, že P. XX s.r.o. sa odvoláva pri určení výšky predajnej ceny na dosahovaný obrat spoločnosti. Obrat spoločnosti pri novom vedení a novom majiteľovi môže byť celkom iný a ako je možné vidieť, už za roky 2011 a 2012. Autobazár L.Ľ. N. bol pred predajom zo svojej činnosti stratový. Dôležitým ukazovateľom výkonnosti podniku pritom nemusí byť len obrat spoločnosti, ale predovšetkým je ním dosahovaný čistý zisk z podnikateľskej činnosti, z ktorého je spoločnosť schopná realizovať aj splátky úveru resp. svojich záväzkov. P. XX X..r.o. pritom nepreukázal, že by bol začal vyvíjať aktivity a vykonávať také podnikateľské činnosti, ktorými by dokázal uhradiť kúpnu cenu za faktúru č. 2013/18 a nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve z 02.07.2013 v sume 2.300.000,- eur a za faktúru č. 2013/20 za byt v sume 148.000,- eur. P. XX s.r.o. predložil zmluvu o nájme nehnuteľností č. 111
2013 so spol. H. Y. s.r.o. ktorou deklaroval uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení - nájmu kúpených nehnuteľností vo výške 1.500,00 eur od 01.11.2013 do 31.12.2013. Táto spoločnosť však bola v tom čase novovzniknutou spoločnosťou (zápis do OR SR 29.10.2013), nebola platcom DPH a počas svojej existencie podala len 1 daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb za rok 2013 s výnosmi 7.999,00 eur nákladmi 7.999,00 eur, čo zodpovedá možno predaju jedného ojazdeného automobilu a s vykázaním hospodárskej straty. P. XX s.r.o. pritom vo svojej účtovnej knihe účtovala nájomné 2.820,66 eur, čo nezodpovedá hodnote nájomného 1.500,- eur, pričom sama vo svojom vyjadrení uviedla, že H. Y. s.r.o. si neplnil svoje zmluvné povinnosti, za prenajaté nehnuteľnosti neplatila nájom. P. XX X..r.o. už pri podpísaní kúpnej zmluvy, kde brala na seba ťarchu tretej osoby 700.000,- eur, musela vedieť, že nebude schopná splatiť výšku svojho záväzku v celkovej sume 2.448.000,- eur + 489.600,- eur (zaplatenie faktúry 2013/18 v hodnote 2.300.000,- eur + DPH 460.000,- eur a faktúry 2013/20 za byt v sume 148.000,- eur + DPH 29.600,- eur) a to všetko v časovom rozpätí od júla 2013 do 01.07.2014. Uvedené zdôrazňuje to, že P. XX s.r.o. už z charakteru vykonávanej podnikateľskej činnosti (predaj ojazdených automobilov), spôsobu vykonávania svojej činnosti (z Maďarska, bez zamestnancov, len 1 osobou), bez ďalších podnikateľských aktivít, nebude schopná zaplatiť uvedené sumy. P. XX s.r.o. pri predaji prevode nehnuteľností na obžalovaného v 1./ rade nevystavil faktúru v zmysle § 71 a s náležitosťami podľa § 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a DPH nepriznal, avšak z faktúry č. 2013/18 za nákup týchto nehnuteľností si odpočítal daň v sume 460.000,- eur. Na základe uvedeného správca dane nemal preukázané, že P. XX s.r.o. prijala nehnuteľnosti kúpené faktúrou 2013/18 v cene 2.300.000,- bez DPH + DPH 460.000,- eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane taktiež ustálil, že predaj a prevod nehnuteľností zo spol. P. Y. s.r.o. na spol. P. XX s.r.o. na základe faktúry 2013/18 sa uskutočnil v čase, kedy nebol ukončený súdny spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2009, ktorou sa uskutočnil prevod nehnuteľností, ktoré sú aj predmetom odpočítania dane v zmysle faktúry 2013/18, že Okresný súd Zvolen od roku 2011 pod sp. zn. 11C/117/2011 rozhodoval na základe podania svedka Q. M. o určení neplatnosti kúpnych zmlúv v reťazci subjektov Q. M. (predávajúci) a P. Y. s.r.o. (kupujúci) a P. XX s.r.o. (kupujúci) zo dňa 02.07.2013, medzi P. XX s.r.o. (predávajúci) a obžalovaný v 1./ rade (kupujúci) zo dňa 14.02.2014. Taktiež bolo okrem iného zistené, že ťarcha záložného práva 700.000,- eur v prospech obžalovaného v 1./ rade zásadne obmedzuje vlastnícke právo P. XX s.r.o. k nehnuteľnostiam, ktoré na základe kúpnej zmluvy nadobudla, pričom takáto situácia je neštandardná a vymyká sa bežnej realite, pričom prevod v prospech obžalovaného v 1./ rade, bývalého konateľa P. Y. s.r.o., ktorý zastupoval spol. P. Y. s.r.o. pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 15.05.2009 s Q. M., je taktiež neobvyklý. Taktiež bolo zistené, že prevod nehnuteľností sa uskutočnil ešte pred dňom splatnosti faktúry, nakoľko záložný veriteľ - obžalovaný v prvom rade si začal uplatňovať svoje právo k nehnuteľnostiam, že P. XX s.r.o. dňa 15.10.2013 vystavil svoju zmenku na 500.000,- eur, ktorá mu bola vrátená pri prevode nehnuteľnosti obžalovaným v 1./ rade, pričom v prípade zmenky neprichádza do úvahy nepeňažné plnenie. Daňovým úradom bolo taktiež zistené, že nebolo preukázané, že by P. XX s.r.o. nehnuteľnosti kúpené v zmysle faktúry 2013/18 a kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2013 kúpil a použil ako platiteľ, pričom nebolo preukázané ani to, že P. XX s.r.o. uzatvorila reálny nájomný vzťah so spoločnosťou H. Y. s.r.o. a začala vyvíjať a vykonávať ďalšie činnosti, ktorými by bola schopná splatiť svoje záväzky vyplývajúce z faktúr č. č. 2013/18 a 2013/20. Taktiež DÚ zistil, že pri prevode nehnuteľnosti z P. XX s.r.o. na obžalovaného v 1./ rade v zmysle KZ zo dňa 14.02.2014 a dodatku č. 1 k nej zo dňa 10.03.2014 nebola vystavená faktúra a daň z pridanej hodnoty nebola priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu, pri uplatnení si nároku na odpočítanie dane pri kúpe nehnuteľností v sume 460.000,- eur, taktiež zistil, že obžalovanému v 1./ rade Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/1033/2014-161 zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami (pozemkami), ktoré sú predmetom odpočítania dane. Zo zistení DÚ tiež vyplynulo, že kúpna cena uvedená na faktúre č. 2013/18 zo dňa 04.07.2013 a kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2013 v sume 2.300.000,- eur je značne nadhodnotená oproti všeobecnej hodnote súboru zložiek majetku ohodnotenej znaleckou organizáciou N. s.r.o. v hodnote 130.012,00 eur, ktorá bola predmetom prevodu v zmysle faktúry a faktúry a predmetom odpočítania dane a že uvedený nárok na odpočítanie dane v sume 460.000,- eur z faktúry 2013/18 bol za účelom získania daňovej výhody a to čerpania nadmerného odpočtu.
K odpočítaniu dane z faktúry č. 2013/20 int. č. 610002:
K odpočítaniu dane z faktúry č. 2013/20 za predaj nehnuteľného majetku - bytu na S. ulici XXD Q. W. v cene 148.000,- eur bez DPH + DPH 29.600,- eur, daňový úrad vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak sa P. Y. s.r.o. rozhodol, že dodanie bytu spoločnosti P. XX s.r.o. nebude po 5 rokoch od kolaudácie oslobodené
od dane a prenesie daňovú povinnosť na prijímateľa bytu - P. XX s.r.o., osobou povinnou platiť daň sa stala práve P. XX s.r.o. v zmysle § 69 ods. 12 písm. c) Zákona o DPH. P. Y. s.r.o. bola pritom povinná uviesť na faktúre 2013/20 slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, pričom P. XX s.r.o. bola povinná v zmysle § 69 ods. 12 písm. c) Zákona o DPH priznať daň z nadobudnutia bytu od P. Y. s.r.o. a podľa § 49 ods. 2 písm. b) Zákona o DPH mala právo na odpočítanie dane a podľa § 51 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane, pri splnení zákonných podmienok a preukázaní, že predmetný byt nadobudla za účelom svojich zdaniteľných plnení ako platiteľ. V zmysle zákona mali postupovať tak, že P. Y. s.r.o. nemal povinnosť priznať daň z prevodu nehnuteľnosti, spol. P. XX s.r.o. mala povinnosť priznať daň z prevodu nehnuteľnosti, pričom však mala zároveň právo na uplatnenie si odpočítania dane pri splnení zákonných podmienok, v konečnom výsledku by stav k štátnemu rozpočtu bol 0. P. Y. s.r.o. ani P. XX s.r.o. nedodržali ustanovenia Zákona o DPH pri prevode nehnuteľnosti po 5 rokoch po kolaudácii, kedy sa rozhodli, že prevod nebude oslobodený od dane, na základe čoho správca dane nemohol uznať odpočítanie dane v sume 29.600,- eur z faktúry 2013/20 za predaj bytu na S. J. XX/D Q. W., nakoľko spol. P. Y. s.r.o. nevznikla pri prevode nehnuteľnosti daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, ale vznikla jej daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH v sume dane povinnej na zaplatenie 29.600,- eur, nakoľko v zmysle zákona každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Nakoľko v zmysle Zákona o DPH došlo k preneseniu daňovej povinnosti z P. Y. s.r.o. na P. XX s.r.o., čím spol. P. XX s.r.o. vznikla povinnosť priznať a zaplatiť daň v sume 29.600,- eur avšak nevzniklo jej právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) Zákona o DPH a v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa Zákona o DPH z faktúry 2013/20 od spol. P. Y. s.r.o., nakoľko pri kontrole nebolo preukázané, že predmetný byt spol. P. XX s.r.o. nadobudla na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Daňový úrad ako správca dane v týchto súvislostiach ustálil, že P. XX s.r.o. nepreukázala účel nadobudnutia bytu na základe faktúry č. 2013/20, že ho použije ako platiteľ DPH za účelom svojich zdaniteľných plnení, že P. XX s.r.o. nedodržala ustanovenie § 69 ods. 12 písm. c) v nadväznosti na § 38 ods. 1 Z. o DPH pri prevode nehnuteľnosti po 5 rokoch od kolaudácie, kedy sa P. Y. s.r.o. rozhodla, že prevod nehnuteľnosti nebude oslobodený od dane. Daňový úrad taktiež zo svojej kontroly zistil, že spoločnosti P. Y. s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z prevodu nehnuteľnosti, ale jej vznikla povinnosť zaplatiť daň v zmysle § 69 ods. 5 Z. o DPH, na základe čoho právo na odpočítanie dane nevzniká. P. Y. taktiež podľa zistení daňového úradu nadhodnotila cenu bytu na S. J. XX/D Q. W., nakoľko všeobecná hodnota nehnuteľnosti je podľa znaleckého posudku č. 985/2014 93.400,- eur a nie 177.600,- eur s DPH. Na základe uvedených skutočností DÚ zistil, že vystavenie faktúry 2013/20 bolo uskutočnené iba za účelom získania daňovej výhody a to čerpania nadmerného odpočtu v sume 29.600,- eur.
Zo stanoviska správcu dane:
Správca dane vo svojom protokole uviedol a skonštatoval, že až pri predaji nehnuteľností pre P. P. dňa 14.02.2014 tvoriacich autobazár zistil, že záložné právo P. P. na nehnuteľnostiach je v sume 700.000,- eur. Správca dane vo svojom protokole uviedol, že osoby P. Y. s.r.o., P. X..H..E.. a P. P., sú personálne prepojenými osobami, prostredníctvom osoby P. P.. Spoločnosť P. Y. a prevod nehnuteľností na P. XX:
- odo dňa 8.7.2008 do dňa 17.07.2013 jediný spoločník spoločnosti P. P. podľa OR (zápis prevodu obchodného podielu má konštitutivné účinky t.j. účinky nastávajú zápisom do obchodného registra) ktorý dal zapísať záložné právo v sume 700 000 eur spoločnosti P. Y. s.r.o.
- kúpna zmluva uzatvorená medzi P. Y. s.r.o. a P. XX s.r.o. uzatvorená dňa 2.7.2013, pred notárom dňa 3.7.2013
faktúra č. 2013/18 zo dňa 4.7.2013 (autobazár), kúpna zmluva uzatvorená medzi P. Y. s.r.o. a P. XX s.r.o. uzatvorená dňa 2.7.2013 (byt), pred notárom 3.7.2013 faktúra č. 2013/20 zo dňa 4.7.2013.
Spoločnosť P. XX s.r.o. a prevod nehnuteľností na FO P. P.
- spoločnosť P. XX s.r.o. kúpila nehnuteľnosti so záložným právom P. P. v sume 700 000 eur,
- pri kúpe nehnuteľností vystavila spoločnosť P. XX s.r.o. zmenku na 500 000 eur do rúk P. P., (kópia zmenky nebola predložená a ani spoločnosť o zmenke neúčtovala
- záložné právo mala spoločnosť P. XX s.r.o. vymazať najneskôr do dňa 1.7.2014 záložné právo v sume 700 000 eur a podľa vyjadrenia o vystavení zmenky, aj zmenka v sume 500 000 eur v značnej miere obmedzovali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
- Kúpna zmluva zo dňa 14.2.2014+dodatok č.l z 10.3.2014 uzatvorená s P. P., prevod nehnuteľností autobazár + byt na FO P. P. (s uvedením záložného práva P. P. a záložné právo na byt Dexia banka Slovensko V-6395/09 z 6.4.2009 na KZ zo dňa 14.2.2014)
- Predajná cena neuvedená, DPH neodvedená
- Prevod obchodného podielu jediného spoločníka F. P. na jediného spoločníka P. P. spoločnosti P. XX s.r.o. dňa 31.8.2017
- sídlo spoločnosti P. XX s.r.o. od 1.9.2017 je na S. J. XX/D W., Trvalé bydlisko jediného spoločníka a konateľa spoločnosti P. XX s.r.o. P. P. je na adrese S. XX/D W. Splnomocnený zástupca spoločnosti P. XX s.r.o. vo svojom vyjadrení na strane 9 uvádza akúsi faktúru 2013/08 zo dňa 4.7.2013 a podpísanú kúpnu zmluvu zo dňa 4.7.2013 ktorá správcovi dane nie je známa, preto sa k nej nevyjadruje.
P. P. FO -
Dal pôžičku 11.8.2011 v sume 700 000 eur spoločnosti P. Y. s.r.o., v ktorej je jediný spoločník a jediný konateľ
P. Y. s.r.o. - vlastník nehnuteľností P. P. jediný spoločník spoločnosti od 8.7.2008 do 17.7.2013 (doručené do Zbierky listín 3.7.2013) zápis záložného práva P. P. v sume 700 000 eur v spoločnosti, vystavenie fa 2013/18, KZ zo dňa 2.7.2013, pred notárom 3.7.2013, nehnuteľnosti autobazár cena bez dane 2 300 000, DPH 460 000 eur vystavenie fa 2013/20, KZ zo dňa 2.7.2013, pred notárom 3.7.2013,byt cena bez dane 148 000, DPH 29 600 eur (v KZ sa neuvádza záložné právo Dexia banka Slovensko) - byt na S. J. XX/D W. prevod nehnuteľností v sume 2 448 000 eur + DPH 489 600 6 - daňová kontrola
P. XX s.r.o. - vlastník nehnuteľností F. P., jediný spoločník a konateľ od 27.05.2008 do 31.8.2017 vystavenie zmenky v sume 500 000 eur do rúk P. P. (iba vyjadrenie, nie je doklad) KZ zo dňa 14.2.2014 + dodatok č.l z 10.3.2014 uzatvorená s P. P., prevod nehnuteľností autobazár + byt (s uvedením záložného práva P. P. a záložné právo na byt Dexia banka Slovensko V-6395/09 z 6.4.2009) Predajná cena neuvedená, DPH neodvedená Prevod obchodného podielu z jediného spoločníka F. P. na jediného spoločníka P. P. dňa 31.8.2017 P. P., spoločník a konateľ spoločnosti P. XX s.r.o. odo dňa 1.9.2017
FO P. P. - vlastník nehnuteľností Jediný spoločník a konateľ spoločnosti P. XX s.r.o. od 1.9.2017 Trvalé bydlisko: P. P. S. XX/D W. Sídlo spoločnosti P. XX s.r.o.: S.Á. XX/D W.
Daňový subjekt sa vyjadril, že P. P. kupoval nehnuteľnosti ako fyzická osoba - nepodnikatel a neplatca DPH a ako účtovný doklad slúži samotná zmluva uzatvorená v zmysle Občianskeho zákonníka a to medzi právnickou osobou - podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. K uvedenému správca dane uviedol, že daňový subjekt P. XX s.r.o. dodávateľskou faktúrou č. 2013/18 od spoločnosti P. Y. s.r.o. deklaruje kúpu stavebných pozemkov, ktoré nie sú v zmysle § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov oslobodené od dane a pri dodaní takýchto stavebných pozemkov nie je rozhodujúce, či nadobúdateľ stavebných pozemkov je fyzická osoba nepodnikatel. Platca dane z pridanej hodnoty, ktorou spoločnosť P. XX s.r.o. je povinný pri prevode stavebných pozemkov priznať a odviesť daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu, čo spoločnosť P. XX s.r.o. neurobila. Daňový subjekt je povinný uviesť všetky zákonné údaje do kúpnej zmluvy a priznať daň z predajnej ceny z prevodu nehnuteľností.
Rovnako aj pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH platí, že platiteľ dane čím spoločnosť P. XX s.r.o. je, si nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa ods.2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH. Správca dane uviedol, že na prevod nehnuteľnosti sa vzťahuje ustanovenie § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, ktorý správca dane popísal v protokole z kontroly. Daňový subjekt na výzvu správcu dane nepredložil žiadne doklady súvisiace s obchodnými transakciami, ktoré boli predmetom prevodov nehnuteľností, t.j. doklady preukazujúce vysporiadanie vzniknutých záväzkov a pohľadávok, evidenciu záväzkov a pohľadávok k 31.12.2013 a 31.12.2014, kópiu zmenky, dokladov k záložnému právu, spôsobu vyúčtovania uvedených dokladov ku kúpe nehnuteľnosti v zmysle faktúr, č. 2013/18 a č. 2013/20 a k predaju týchto nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 14.2.2014 a dodatku č. 1 zo dňa 10.3.2014 a zaúčtovanie týchto dokladov v účtovníctve spoločnosti P. XX s.r.o. v nadväznosti na § 10 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v žnem neskorších predpisov. Daňový subjekt predložil iba splátkové kalendáre k uvedeným zmluvám, čo nie je doklad o zaplatení, iné doklady nepredložil. Správca dane postupoval v súlade so zákonom č.563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). „Porovnaním predajnej ceny nehnuteľností (autobazar L.) v sume 2.300.000,- eur a DPH 460.000,- eur z faktúry č. 2013/18 zo dňa 4.7.2013 a kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.2014 a dodatku č. 1 zo dňa 10.3.2014 so všeobecnou hodnotou nehnuteľností stanovenou znaleckou organizáciou v sume 130.012,- eur je zrejmé, že nákup nehnuteľností v zmysle faktúry č. 2013/18 bol uskutočnený iba za účelom získania daňovej výhody a to čerpaním nadmerného odpočtu v sume 460 000,00 eur." Tiež porovnaním ceny nehnuteľnosti bytu č. XXX na S. J. Q. W. v sume 148.000,- eur a DPH 29 ..600,- eur z faktúry č. 2013/20 zo dňa 4.7.2013 a kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.2014 so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti stanovenou znaleckou organizáciou v sume 93.400,00 eur je zrejmé, že nákup nehnuteľnosti v zmysle faktúry č. 2013/20 bol uskutočnený iba za účelom získania daňovej výhody a to čerpania nadmerného odpočtu v sume 29.600,00 eur, pri platnosti ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c./ zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (Osoba povinná platiť daň správcovi dane - prenos daňovej povinnosti z predávajúceho na kupujúceho). K uvedenému správca dane uvádza, že prevod nehnuteľnosti je personálne prepojený osobou P. P., ktorý bol v čase prevodu nehnuteľností spoločníkom a vlastníkom spoločnosti P. Y. s.r.o., a je aj konečným nadobúdateľom nehnuteľností ako fyzická osoba nepodnikateľ. Porovnaním predajnej ceny v zmysle faktúry č.2013/18 a KZ a faktúry č.2013/20 a KZ so všeobecnou hodnotou vyčíslenou znaleckou organizáciou je zrejmé, že daňový subjekt neprijal nehnuteľnosti v takej hodnote, ako uviedol na faktúre a nepreukázal, že uvedené nehnuteľnosti prijal ako platiteľ a že ich použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Do 7 mesiacov od kúpy nehnuteľností odo dňa 3.7.2013 do 14.2.2014 sám daňový subjekt P. XX s.r.o. sa dobrovoľne rozhodol (preambula bod (iv) kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi P. XX s.r.o. a P. P. zo dňa 14.2.2014 a jej dodatku č.l zo dňa 10.3.2014) tieto pozemky previesť na fyzickú osobu P. P., pričom v kúpnej zmluve zo dňa 2.7.2013 v osobitných ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že výmaz záložného práva bude zabezpečený do 1.7.2014 a zároveň uzatvorili spolu splátkové kalendáre so splátkami pri byte do 31.12.2019 a pri nehnuteľnostiach autobazár do 1.7.2028. Pred uplynutím dohodnutých lehôt, boli nehnuteľnosti prevedené na fyzickú osobu P. P., ktorý ako jediný spoločník a jediný konateľ P. Y. s.r.o. dal zapísať záložné právo na LV č.XXXX k spoločnosti P. Y. s.r.o. Zmluvný vzťah uzatvorený so spoločnosťou H. Y. s.r.o. bol iba formálnym vzťahom, za účelom deklarovania uskutočnených zdaniteľných plnení. Zároveň nebol preukázaný účel nadobudnutia a použitie bytu v Bratislave platiteľom dane P. XX s.r.o. Správca dane opakovane uviedol, že zákon o DPH nepozná pojem dočasná stavba. Správca dane nikde v protokole neuvádza, že predmetné nehnuteľnosti - pozemky v zmluve uvedené a v katastri zapísané ako orná pôda, nepovažuje v zmysle stavebného zákona, podľa územného rozhodnutia mesta Zvolen za stavebné pozemky. Správca dane zhodnotil výsledky hospodárenia daňového subjektu P. XX s.r.o. z predložených výkazov a účtovných závierok za roky 2010,2011,2012, na základe ktorých zistil že z doteraz dosahovaných výsledkov hospodárenia daňový subjekt P. XX s.r.o. nie je schopný zaplatiť svoje záväzky. Daňový subjekt uviedol, že správca dane mal k dispozícii splátkové kalendáre, pričom na výzvu správcu dane nepredložil žiadny doklad o zaplatení z ceny nehnuteľností. Správca dane uvádza, že splátkový kalendár je dohoda a doklad o zaplatení je doklad o zaplatení a vykonaní splátky z ceny. Samé spoločnosti P. XX s.r.o. a P. Y. s.r.o. svoje dohody - splátkové kalendáre nedodržali a hneď do 7 mesiacov po prevode nehnuteľností zrealizovali predaj nehnuteľností na fyzickú osobu P. P. nepodnikateľa, ktorý bol spoločníkom spoločnosti P. Y. s.r.o. v čase prevodu zo spoločnosti P. Y. s.r.o. na spoločnosť P. XX s.r.o. Osoba P. P., ako jediný spoločník a jediný konateľ jednoosobovej spoločnosti P. Y. s.r.o., dal zapísať
záložné právo k nehnuteľnostiam v sume 700.000 eur na list vlastníctva spoločnosti P. Y. s.r.o. z titulu jeho pôžičky zo dňa 1.8.2011, ako daňový subjekt uviedol. K výške ceny nehnuteľností pozemkov v zmysle faktúry č.2013/18 správca dane uviedol, že daňový subjekt P. XX s.r.o. neprijal predmet fakturácie - nehnuteľnosti v takej hodnote, ako je uvedený na faktúre č. 2013/18 a v kúpnej zmluve, nakoľko na faktúre a v zmluve sa uvádza hodnota nehnuteľností cena bez dane 2.300.000 eur a DPH 460.000 eur, pričom podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie č. 985/2014, odborného vyjadrenia č. 55/2014 a znaleckého posudku č. 6/2014 predmet fakturácie uvedený na faktúre č. 2013/18 a v kúpnej zmluve je v celkovej sume 130.012 eur. Z uvedeného vyplýva, že predajná cena 2.300.000 eur oproti stanovenej všeobecnej hodnote 130.012 eur je podstatne nadhodnotená. V zmysle uvedeného zistenia daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods.2 písm. a) zákona o DPH tým, že si odpočítal daň v sume 460.000 eur z hodnoty 2.300.000 eur nehnuteľností na základe faktúry č. 2013/18, pričom mu boli dodané nehnuteľnosti iba v hodnote 130.012 eur, čo znamená že neprijal tovar v takej hodnote, ako je na faktúre uvedené. Rovnako daňový subjekt P. XX s.r.o. neprijal predmet fakturácie - nehnuteľnosť byt v takej hodnote, ako je uvedený na faktúre č. 2013/20 a v kúpnej zmluve, nakoľko na faktúre a v zmluve sa uvádza hodnota nehnuteľnosti cena bez dane 148.000 eur a DPH 29.600 eur, Pričom podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie č. 985/2014, odborného vyjadrenia č. 55/2014 a znaleckého posudku č. 6/2014 predmet fakturácie uvedený na faktúre č. 2013/20 a v kúpnej zmluve je v celkovej sume 93.400 eur. Z uvedeného vyplýva, že predajná cena 148.000 oproti stanovenej všeobecnej hodnote 93.400 eur je podstatne nadhodnotená, čo znamená že neprijal tovar v takej hodnote, ako je na faktúre uvedené. Správca dane na základe zistených skutočností uvedených v protokole , ako aj na základe zistení vo vyrubovacom konaní, v ktorom sa správca dane zaoberal pripomienkami - námietkami daňového subjektu zotrval na svojom závere, ktorý je uvedený v protokole č. 100878956/2017 zo dňa 15.05.2017 a to, že nemal za preukázané, že daňový subjekt P. XX s.r.o. prijal nehnuteľnosti kúpené faktúrou č. 2013/18 zo dňa 4.7.2013 vystavenej na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim P. Y. s.r.o. a P. XX s.r.o. zo dňa 2.7.2013 a dodatku č. 1 zo dňa 3.7.2013 v cene bez dane 2.300.000 eur a daň 460.000 eur ako platiteľ a že ich použil na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, čím daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane v sume 460 000,00 eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zároveň daňovou kontrolou mal správca dane za preukázané že kontrolovaný daňový subjekt neprijal predmet fakturácie v takej hodnote ako je na faktúre č.2013/18 a v kúpnej zmluve uvedené: cena nehnuteľností 2.300.000 eur a DPH 460.000 eur, ale podľa znaleckého posudku č. 985/2014 bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt prijal nehnuteľnosti v hodnote iba 130 012 eur, čím daňový subjekt nesplnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods .2 písm. a) zák. o DPH, v tom že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Kontrolovanému platiteľovi neboli dodané tovary v hodnote 2.300.000 eur ale iba v hodnote 130.012 eur. Zároveň správca dane zotrval na svojom závere, že v zmysle vystavených dokladov a platných ustanovení zákona o DPH, došlo k preneseniu daňovej povinnosti v zmysle § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH pri predaji bytu z daňového subjektu P. Y. s.r.o. na daňový subjekt P. XX s.r.o., čím spoločnosti P. XX s.r.o. vznikla povinnosť priznať a zaplatiť daň v sume 29.600,00 eur podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH. Zároveň spoločnosti P. XX s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. b) uplatnenie práva na odpočítame dane podľa zákona o DPH z faktúry č. 2013/020 int. č.610002 od spoločnosti P. Y. s.r.o., nakoľko pri tomto tovare nevznikla daňová povinnosť spoločnosti P. Y. s.r.o. Daňovou kontrolou nebolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť - byt daňový subjekt P. XX s.r.o. nadobudol na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ podľa §49 ods.2 zák. o DPH, preto mu v zmysle § 49 ods.2 písm. b. nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa zák. č.222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o DPH.
Z rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100315777/2018 zo dňa 07.02.2018, právoplatného dňa 16.02.2018 vyplýva, že potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 07.11.2017, v rámci ktorého tento vyrubil spoločnosti P. XX s.r.o. vlastnú daňovú povinnosť v sume 34.247,59 eur. Z rozhodnutia ďalej vyplynulo, že finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 07.02.2018 na námietky daňového subjektu - P. XX s.r.o. uviedol, že Znalecký posudok č. 985/2014, ktorý ku dňu 02.07.2014 stanovil reálnu cenu nehnuteľností, ktoré boli predmetom
prevodu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi P. XX s.r.o. a P. Y. s.r.o., konkrétne išlo o celý areál Y. L., vrátane popísaných prináležiacich častí, kde hodnota nehnuteľnosti bola Znaleckým posudkom stanovená na sumu 130.012,- eur. Tento znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi. K námietke P. XX s.r.o. ohľadom rozhodnutia správcu dane, že spol. P. XX s.r.o. nevznikol nárok na odpočítanie dane, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a je nepreskúmateľné, uviedol odvolací orgán vo svojom rozhodnutí, že správca dane vykonal za účelom zistenia oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane rozsiahle dokazovanie, ktoré vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, konkrétne v priebehu daňovej kontroly, obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom a vydal ho orgán na to oprávnený. Na námietky daňového subjektu - P. XX s.r.o. týkajúce sa toho, že nehnuteľnosti uvedené na faktúrach 2013/18 a 2013/20 boli odpredané obžalovanému v 1./ rade v inom zdaňovacom období, ako bola vykonaná daňová kontrola, čím správca dane konal nad rámec Ústavy SR a Daňového poriadku, odvolací orgán uviedol, že v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH môže platiteľ dane odpočítať daň od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ a nakoľko si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru - nehnuteľností, bol povinný preukázať, že nadobudnuté nehnuteľnosti použil na dodávky tovaru alebo služby, ako platiteľ a v prípade, že platiteľ dane použije tovar, pri nadobudnutí ktorého si uplatnil nárok na odpočítanie dane v inom ako zdaňovacom období, je potrebné, aby túto skutočnosť správcovi dane preukázal predložením relevantných dôkazov. Spol. P. XX s.r.o. taktiež namietala, že keď správca dane uviedol obžalovaného v 1./ rade ako personálne prepojenú osobu, nerešpektoval rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. Tpo 100/2014 zo dňa 29.05.2014 uviedol, že obžalovaný v 1./ rade počas uzatvárania zmlúv za spoločnosť nemohol konať. Odvolací orgán k uvedenému uviedol, že obžalovaný v 1./ rade bol v období od 08.07.2008 do 28.06.2013 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti P. Y. s.r.o. a v období od 08.07.2008 do 17.07.2013 bol jediným spoločníkom tejto spoločnosti a aj napriek tomu, že jeho funkcia konateľa bola ukončená 4 dni pred uzatvorením kúpnej zmluvy, bol stále jediným spoločníkom tejto spoločnosti, čo znamená, že vedomosť o predaji majetku spoločnosti, o stave spoločnosti mal, nakoľko takýto prevod by bez súhlasu valného zhromaždenia a jediného spoločníka nebol možný. Odvolací orgán v závere svojho rozhodnutia vyslovil svoje stanovisko, podľa ktorého z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o DPH, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci a preto rozhodol tak, že rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102317737/2017 zo dňa 07.11.2017 potvrdil. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.12.2012 sp. zn. 1T/76/2012-1831 vyplýva, že obžalovaný v 1./ rade bol oslobodený spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 16.07.2012 pod sp. zn. KV 58/2010-187, ktorá jemu a ďalším spoluobžalovaným kládla za vinu spáchanie zločinu hrubého nátlaku podľa § 20, § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3 To 61/2013 zo dňa 26. júna 2013 vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.12.2012 sp. zn. 1T/76/2012-1831 v celom rozsahu u všetkých obžalovaných zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. V zmysle rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.03.2015 sp. zn. 1T/76/2012-2167 vyplýva, že obžalovaný v 1./ rade bol uznaný vinným za spáchanie zločinu hrubého nátlaku podľa § 20, § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad na 1 rok. Zo správy o povesti Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 12.10.2017 týkajúcej sa obžalovaného v 1./ rade vyplýva, že v rokoch 2016 a 2016 nebolo voči nemu vedené konanie pre porušenie právnych predpisov spadajúcich do kompetencie riešenia orgánov miestnej samosprávy, taktiež neevidujú žiadny podnet alebo sťažnosť. Z výpisu z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR zo dňa 01.02.2021 vyplýva, že obžalovaný v 1./ rade má evidovaných 5 priestupkov. Z odpisu registra trestov GP SR vyplýva, že obžalovaný v 1./ rade nemá záznam v registri trestov. Z výpisu z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR zo dňa 01.02.2021 týkajúceho sa obžalovaného v 2./ rade vyplynulo, že tento má 3 záznamy v uvedenom registri. Z odpisu registra trestov GP SR vyplýva, že obžalovaný v 2./ rade nemá záznam v registri trestov. Z výpisu z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR zo dňa 22.11.2017 týkajúceho sa obžalovaného v 3./ rade vyplynulo, že tento má 8 záznamov v uvedenom registri.
Z odpisu registra trestov GP SR vyplýva, že obžalovaný v 3./ rade nemá záznam v registri trestov. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil relevantný listinný materiál a po zhodnotení všetkých dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd alebo orgány činné v trestnom konaní, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom na základe takto vykonaného rozsiahleho dokazovania mal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný v 1./ rade P. P., obžalovaný v 2./ rade F. P., obžalovaný v 3./ rade Y. W. sa dopustili skutku uvedeného v skutkovej vete tohto rozsudku.
Trestného činu daňového podvodu podľa § 277a odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 277a odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 277a odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
Závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 Trestného zákona rozumie páchanie trestného činu podľa písm. i) organizovanou skupinou.
Škodou podľa 124 odsek 1 Trestného zákona sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi.
Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa § 129 odsek 2 Trestného zákona sa organizovanou skupinou na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.
Súd po komplexnom zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku a že obžalovaní v 1./ rade P. P., obžalovaný v 2./ rade F. P., obžalovaný v 3./ rade Y. W. sa dopustili skutku kladeného im za vinu a špecifikovaného v skutkovej vete rozsudku, keď P. P. pôvodný konateľ (do dňa 28.06.2013) obchodnej spoločnosti P. Y., spoločne s F. P. konateľom obchodnej spoločnosti P. XX a Y. W. konateľom obchodnej spoločnosti B. resp. od 28.06.2013 aj konateľ obchodnej spoločnosti P. Y., od presne nezistenej doby najneskôr od 28.06.2013, kedy bol do funkcie konateľa obchodnej spoločnosti P. Y. vymenovaný Y. W., a to pod zámienkou P. P., že po jeho vymenovaní do funkcie konateľa tejto obchodnej spoločnosti a následných prevodoch jej majetku bude splatený dlh obchodnej spoločnosti P. Y. voči obchodnej spoločnosti B., P. P. založil a riadil organizovanú skupinu osôb, v rámci ktorej konatelia uvedených obchodných spoločností plánovane a koordinovane páchali na území Slovenskej republiky daňovú trestnú činnosť a to tým spôsobom, že na základe vopred uváženého plánu a súčasnej koordinácie zo strany P. P. Y. F. P. dňa 02.07.2013 vo Zvolene uzatvoril Y. W., v mene obchodnej spoločnosti P. Y. ako predávajúci kúpnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou P. XX zastúpenou konateľom F. P. ako kupujúci, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom vedených Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra Zvolen na listoch vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX Y. Č.. XXXX za kúpnu cenu 2.760.000,- eur (z toho DPH predstavovala sumu 460.000,- eur), v nadväznosti
na ktorú bola dňa 04.07.2013 obchodnou spoločnosťou P. Y. zastúpená konateľom Y. W.Ú. vystavená faktúra č. 2013/18 a súčasne uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX nachádzajúci sa vo vchode č. XX/D, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku resp. spoluvlastníckeho podielu k priľahlým pozemkom vedené Katastrálnym úradom v Bratislave - Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto na liste vlastníctva č. XXXX, resp. č. XXXX za kúpnu cenu 177.600,- eur (z toho DPH predstavovalo sumu 29.600,- eur), v nadväznosti na ktorú bola dňa 04.07.2013 obchodnou spoločnosťou P. Y. zastúpená konateľom Y. W. vystavená faktúra č. 2013/20, uvedeným konaním tak umožnili F. P., konateľovi obchodnej spoločnosti P. XX (registrovaná na daň z pridanej hodnoty so štvrťročným zdaňovacím obdobím), aby na základe uzatvorených kúpnych zmlúv a súvisiacich faktúr dňa 25.10.2013 vyhotovil a následne doručil Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno so sídlom Dunajské nábrežie 11, Komárno daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2013, v ktorom v rozpore s ustanovením § 49 odsek 2, resp. § 69 odsek 12 písmeno c/ v nadväznosti na § 38 odsek 1, § 74 odsek 1 písmeno k/ zák. č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 489.572,41 eur a to na základe uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr č. 2013/18 a č. 2013/20 prijatých od dodávateľa obchodnej spoločnosti P. Y., pričom skutočným účelom vykonávaných obchodných činností (prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. ich predaja spoločnosti P. XX) bolo neoprávnene uplatniť v mene obchodnej spoločnosti P. XX nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty s vopred určeným spôsobom jeho rozdelenia (potom čo bude vyplatený príslušným správcom dane) a to v prospech Y. W. vo výške 100.000,- eur, v prospech F. P. vo výške 100.000,- eur a v prospech P. P. vo výške 289.572,41 eur, jednotliví obvinení si pritom boli vedomí, že takto nadobudnuté nehnuteľnosti nebudú obchodnou spoločnosťou P. XX použité na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení (na dodávku tovarov a služieb), resp. nebudú žiadnym spôsobom použité na podnikateľské účely a že kúpna cena nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu nebude v skutočnosti uhradená spôsobom a v rozsahu vyplývajúcom z jednotlivých kúpnych zmlúv a zároveň si boli vedomí, že hodnotu prevádzaných nehnuteľností fakturovaných predovšetkým na základe faktúry č. 2013/18 oproti ich hodnote (156.286,79 eur) určenej znaleckým posudkom č. 28/2010 zo dňa 17.08.2010 (vyhotovený pre objednávateľa spoločnosť P. Y.) niekoľkonásobne zvýšili a to v rozsahu umožňujúcom naplnenie ich zámeru získať finančné prostriedky prostredníctvom neoprávnene uplatnenej dane z pridanej hodnoty, ktorej deľbu v prípade jej vyplatenia vopred určil P. P., pričom P. P. v tejto súvislosti zároveň upravil Y. W., aby zabezpečil vystavenie fiktívnych faktúr na vstupe obchodnej spoločnosti P. Y. (ako odberateľa) v úmysle neodviesť daň z pridanej hodnoty, ktorú by inak bola povinná na základe vyššie uvedených faktúr odviesť do štátneho rozpočtu, následne Y. W. za odmenu poskytnutú P. P. vo výške 9.000,- eur vystavil prostredníctvom obchodnej spoločnosti B. faktúry pre odberateľa obchodnú spoločnosť P. Y., predmetom ktorých bolo fiktívne zdaniteľné plnenie, pričom ďalším zámerom P. P. Y. F. P. bolo (po neoprávnenom uplatnení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, event. jeho vyplatení) previesť v konečnom dôsledku vlastnícke práva k dotknutým nehnuteľnostiam z obchodnej spoločnosti P. XX na osobu P. P., v súvislosti s čím dňa 14.02.2014 uzatvorila obchodná spoločnosť P. XX zastúpená konateľom F. P. ako predávajúcim kúpnu zmluvu s P. P. ako kupujúcim, jednotiacim zámerom jednotlivých obvinených ako členov organizovanej skupiny však bolo neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty obchodnou spoločnosťou P. XX za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2013 vo výške 489.572,41 eur, ktorý však príslušným daňovým úradom na základe následne vykonanej daňovej kontroly vyplatený nebol. Vyššie uvedeným konaním obžalovaný v 1./ rade, obžalovaný v 2./ rade a obžalovaný v 3./ rade naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písmeno c/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i/ Trestného zákona. Ako už bolo uvedené vyššie v rámci zákonného ustanovenia § 129 odsek 2 Trestného zákona, pre organizovanú skupinu je príznačné, že ide o spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Určitá deľba určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny pritom znamená, že členovia skupiny majú aspoň vo všeobecných črtách určené, akú úlohu majú zohrať pri príprave a páchaní trestného činu, prípadne aj po spáchaní trestného činu. Plánovitosť pri tom znamená aspoň rámcovú predstavu o spáchaní daného trestného činu alebo viacerých trestných činov pred činom a aspoň čiastočné dodržiavanie plánu alebo aspoň pokus o jeho dodržiavanie počas činu, aj keď sa plán, samozrejme, musí prispôsobovať konkrétnym podmienkam, prípadne sa na základe zmenených
podmienok musí improvizovať. Koordinovanosť predstavuje určité zosúladenie, harmonizáciu členov skupiny pri činnostiach smerujúcich na prípravu, páchanie trestného činu, prípadne i po spáchaní trestného činu. Znamená to, že pri uvedených činnostiach páchatelia a účastníci činu by mali pracovať s aspoň rámcovou, prípadne čiastkovou predstavou o činnostiach, ktoré vykonávajú alebo vykonávali iné osoby pri účasti na danom trestnom čine, alebo daných trestných činoch. Nič na tom nemenia ani určité chyby jednotlivých osôb zúčastňujúcich sa na čine, či nezhody medzi nimi, dokonca ani chyby v komunikácii, ktoré vedú k deformáciám vo faktickej koordinácii akcie. Súhrn vyššie uvedených znakov musí byť spôsobilý zvýšiť pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.
Vina obžalovaných v 1./ až 3./ je jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná, (v prípade obžalovaného v 3./rade aj prijatým vyhlásením o vine predmetného skutku vo výroku tohto rozsudku) predovšetkým výpoveďou spoluobžalovaného v 3./rade, zápisnicami o konfrontáciách medzi obžalovanými, výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami, výsledkami finančného preverovania a veľkým množstvom listinných dôkazov, ktoré všetky spolu tvoria vzájomne súvislú a prepojenú reťaz dôkazov.
Nakoľko súd prijal vyhlásenie obžalovaného v 3./rade Y. W. a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu akom sa obžalovaný v 3./rade priznal k spáchanému skutku vo výroku tohto rozsudku sa nevykoná, sústredil sa na dokazovanie a odôvodnenie viny obžalovaných v 1./rade a 2./rade, s ohľadom na prepojenie v rámci organizovanej skupiny. Obžalovaný v 3./rade jednoznačne usvedčuje obžalovaných v 1./ rade a 2./ rade a sám po zákonnom poučení uviedol, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V rámci svojej výpovede, detailne opísal priebeh skutku, t.j. detailne opísal celé fungovanie organizovanej skupiny. V tejto súvislosti súd taktiež dáva do pozornosti skutočnosť, že obžalovaný v 3./rade pri označení obžalovaných v 1./ rade a 2./ rade a opise fungovania organizovanej skupiny nemal dôvod klamať, nakoľko sám sa priznal, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, navyše tým, že označil za obžalovaných v 1./ rade a 2./ rade nezískal žiadnu nezákonnú výhodu, nekonal teda pri označení svojich spolupáchateľov zo žiadneho zištného motívu. Výpoveď obžalovaného v 3./rade bola vykonaná v súlade a v zmysle zákona. Taktiež výpoveď obžalovaného v 3./rade bola podrobená analýze v súvislosti z ďalšími dôkazmi, v rámci ktorej bolo preukázané, že výpoveď plne zodpovedá výsledkom rozsiahleho dokazovania v predmetnej trestnej veci a detailne odkrýva trestnú činnosť organizovanej skupiny. Na základe množstva vykonaných dôkazov bolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku. Predovšetkým výpoveď obžalovaného v 3./ rade v spojení s ďalšími dôkazmi ku skutku, vypovedá o tom, že okolo obžalovaného v 1./ rade bola vytvorená organizovaná skupina z obžalovaných v 1./rade až 3./rade za účelom neoprávneného uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty obchodnou spoločnosťou P. XX za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2013 vo výške 489.572,41 eur za účelom nezákonného finančného profitu. Na čele skupiny stál obžalovaný v 1./ rade P. P., ktorý celú skupinu riadil, organizoval a rozdával pokyny jej ďalším, nižšie postaveným členom, bez jeho pokynov alebo súhlasu sa nesmelo nič vykonať, koordinoval činnosť ostatných spoluobžalovaných aj ďalších osôb, ktoré pre neho plnili väčšie alebo menšie úlohy. Z hľadiska hierarchie skupiny pôsobili pod obžalovaným v 1./ rade, ktorý bol jediným spoločníkom spoločnosti P. Y. v období 08.07.2008 do 17.07.2013, obžalovaný v 2./ rade F. P., ktorý bol zároveň jediný spoločník a konateľom spoločnosti P. v období od 27.05.2008 do 31.08.2017 /t.j. priamo ovládal podnikateľský subjekt P. s.r.o./ a obžalovaný v 3./ rade Y. W., ktorý sa stal na pokyn konateľom spoločnosti P. Y. a bol konateľ spoločnosti B. /t.j. priamo ovládal podnikateľské subjekty P. Y. s.r.o. a B. s.r.o./ Tieto osoby prijímali a uskutočňovali pokyny obžalovaného v 1./ rade, pričom tieto osoby mali možnosť konať v mene spoločností, ktoré zastupovali a v rámci, ktorých malo dôjsť k protiprávnej činnosti práve v podobe nezákonného finančného profitu. Obžalovaný v 3./ rade ako konateľ spoločnosti P. Y. potom, ako bol oboznámený s plánom trestnej činnosti obžalovaným v 1./ rade, pristúpil na základe jeho pokynov k systematickým a presne koordinovaným právnym úkonom vytvárajúcich priestor na dosiahnutie cieľa - t.j. neoprávneného finančného profitu. Obžalovaný v 2./ rade ako konateľ spoločnosti P., v nadväznosti na celkovú činnosť, po vzájomne súvisiacich právnych úkonoch obžalovaného v 3./ rade a s presne koordinovaným postupom v rámci organizovanej skupiny na čele s obžalovaným v 1./ rade pristúpil k uplatneniu neoprávneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty obchodnou spoločnosťou P. XX za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2013 vo výške 489.572,41 eur za účelom nezákonného finančného profitu. Okrem týchto osôb sa v prospech činností skupiny angažovali aj ďalšie osoby (napríklad právny zástupca, účtovníci a iné), ktoré si v konečnom dôsledku mnohokrát ani nemuseli byť vedomé, že
činnosti, ktoré buď priamo na pokyn obžalovaného v 1./ rade alebo prostredníctvom jeho pokynov daných iným osobám, vykonávajú činnosť v prospech organizovanej skupiny a tým majú väčší alebo menší podiel na činnosti organizovanej skupiny. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný v 1./ rade za súčinnosti obžalovaných v 2/. a 3./ rade v priebehu roku 2013 a 2014 vytvoril a udržiaval stav, ktorý možno popísať ako učebnicový príklad fungovania organizovanej skupiny, ktorej v plnohodnotnej činnosti nebránilo ani to, že ústredná postava skupiny sa nenachádzala po celú dobu činnosti v žiadnej aktívne zainteresovanej obchodnej spoločnosti v pozícii štatutárneho orgánu - konateľa, ktoré vykonávali protiprávnu činnosť. Uvedené sa dalo dosiahnuť len vďaka systému, kde každý jeden obžalovaný mal svoju úlohu, ktorú si plnil na základe pokynov obžalovaného v 1./ rade, každý obžalovaný poznal svoju úlohu, mal predstavu a informácie o úlohách ostatných členov skupiny, každý poznal a plnil povinnosti a záväzky voči obžalovanému v 1./ rade, ktorý rozdával pokyny ostatným členom skupiny. V rámci dotknutej skupiny boli splnené atribúty, ktoré sa vyžadujú na naplnenie znakov organizovanej skupiny, keďže išlo o trestnú činnosť viacerých osôb (3 obžalovaných), ktorí vykonávali úlohy im zverené, vykonávali ich plánovito, koordinovane a podľa pokynov obžalovaného v 1./ rade a to všetko za účelom spáchania trestného činu, ktorého sa dopustili, pričom ich spoločné konanie v rámci organizovanej skupiny bezpochyby výrazne zvýšilo úspešnosť nimi páchanej trestnej činnosti. Finančný profit z tejto trestnej činnosti mal plynúť obžalovanému v 1./rade a následne podľa vopred dohodnutých podmienok aj ostatným členom organizovanej skupiny. Nehnuteľnosti (pozemky), ktoré boli použité na získanie neoprávneného finančného profitu (nadmerného odpočtu DPH), boli v konečnom dôsledku prevedené na osobu obžalovaného v 1./ rade, avšak za iných zmluvných podmienok, než za ktorých boli pôvodne prevádzané z majetku spoločnosti P. Y..
V prípade obžalovaného v 1./ rade P. P. súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie tak v prospech obrany obžalovaného v 1./ rade, ako aj v prospech jeho viny. Súd neopomenul samotnú obranu obžalovaného v 1./ rade, ktorá však v kontexte všetkých vykonaných dôkazov sa javí ako nanajvýš nehodnoverná a motivovaná snahou vyhnúť sa potrestaniu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v 1./rade rozsiahlymi tak písomnými ako aj ústnymi vyjadreniami a argumentmi spochybňoval nielen jednotlivé dôkazy, ale aj celkovú obžalobu. Spochybňoval nielen znalecké posudky, znaleckej organizácie N., a v tomto kontexte hodnotu predávaných nehnuteľností, odvolávajúc sa opakovane na neexistenciu štátom regulovanej cenotvorby. V Slovenskej republike tvorba cien vo vzťahu k nehnuteľnostiam nie je regulovaná (všeobecne známy fakt). Avšak cena nehnuteľností, sporného (účelového) prevodu predovšetkým ku vzťahu k pozemkom bola účelovo navýšená oproti ich skutočnej hodnote. Účelom bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody od štátu. Práve účelovosť navýšenia kúpnej ceny predmetných nehnuteľností, na základe, ktorých mal byť následne čerpaný nadmerný odpočet, preukázaná nielen radou dôkazov /znalecký posudok znaleckej organizácie N., znalecký posudok Ing. G. Č./, ale jednoznačne aj výpoveďou obžalovaného v 3./rade, je základom protiprávneho konania. Opakovaná obrana v podobe neexistencie štátom regulovanej cenotvorby od obžalovaného v 1./ rade sa následne javí ako nepochopenie termínu účelovosť v kontexte úmyslu oboch aktérov kúpnej zmluvy /členov organizovanej skupiny/ za pokynov hlavného aktéra /hlavy organizovanej skupiny/ navýšiť kúpnu cenu s vopred určeným cieľom. Na predmetnom závere o účelovosti kúpnej ceny nehnuteľností nemení nič ani prípadná územno- plánovacia dokumentácia nehnuteľností, nakoľko jednak znalec jasne odôvodnil metódu a zotrval na záveroch znaleckého posudku i v konfrontácii s absenciou územno-plánovacej dokumentácie, a taktiež ako vyššie súd uviedol kontext ďalších dôkazov, na základe ktorých bol preukázaný úmysel členov organizovanej skupiny.
V tejto súvislosti správca dane - Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno vo svojom rozhodnutí č. 102317737/2017 zo dňa 07.11.2017 v rámci súvisiaceho konania /potvrdené vyššou inštanciou Finančným riaditeľstvom - rozhodnutie č. 100315777/2018 zo dňa 07.02.2018, právoplatného dňa 16.02.2018/ detailne a rozsiahle odôvodnil a vysporiadal sa chronologicky so všetkými dôkazmi s jednoznačnými závermi :
- kúpna cena uvedená na faktúre č. 2013/18 zo dňa 04.07.2013 a kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2013 v sume 2.300.000,- eur je značne nadhodnotená oproti všeobecnej hodnote súboru zložiek majetku ohodnotenej znaleckou organizáciou N. s.r.o. v hodnote 130.012,00 eur, ktorá bola predmetom prevodu v zmysle faktúry a faktúry a predmetom odpočítania dane a že uvedený nárok na odpočítanie dane v sume 460.000,- eur z faktúry 2013/18 bol za účelom získania daňovej výhody a to čerpania nadmerného odpočtu.
- vystavenie faktúry 2013/20 bolo uskutočnené iba za účelom získania daňovej výhody a to čerpania nadmerného odpočtu v sume 29.600,- eur /viď bližšie zdôvodnenie záverov vo vyššie spomenutom dôkaze/
Na základe uvedeného je usvedčujúcim dôkazom vypovedajúcim nielen o vine obžalovaného v 3./ rade Y. W. (ktorú vzhľadom na jeho priznanie nebolo potrebné dokazovať), ale aj o vine obžalovaného v 1./ rade, práve jeho priznanie sa k tomu, že skutok uvedený v skutkovej vete rozsudku sa stal, ale aj jeho detailné opísanie fungovania celej organizovanej skupiny. Uvedené umocňuje skutočnosť, že obžalovaný v 3./ rade bol členom organizovanej skupiny riadenej obžalovaným v 1./ rade P. P. a teda jeho potvrdenie správností skutočností uvedených v skutkovej vete rozsudku je nanajvýš dôveryhodné, nakoľko nešlo o „niekoho mimo skupiny“ ktorý by nebol vedel o určitých detailoch predmetnej činnosti skupiny, ale práve naopak, išlo o osobu, ktorá bola v popredí ako konateľ dvoch súčinných obchodných spoločností /P. Y., B./ v danej skupine, čo znamená, že mal nielen všetky informácie o organizovanej skupine, jej „hlave“, ale taktiež o ďalšom členovi skupiny a prístup k potrebným informáciám. Obžalovaný v 3./rade detailne opísal plán obžalovaného v 1./rade a následnú koordinovanú realizáciu s jasným a jediným cieľom a to získania daňovej výhody v podobe čerpania nadmerného odpočtu spoločnosťou P., ktorú priamo ovládal obžalovaný v 2./rade, člen organizovanej skupiny. V prípade nadmerného odpočtu, ktorý mal byť uplatnený spoločnosťou P. a v prípade jeho vyplatenia správcom dane, obžalovaný v 1./ rade sľúbil obžalovaným v 2./ a 3./ rade, že dostanú po 100.000,- eur a zvyšok si nechá obžalovaný v 1./ rade. Vo svojej výpovedi opísal ako sa spoznal s obžalovanými v 1./ a 2./rade, ako spolupracoval s obžalovaným v 1./rade, a taktiež ako a za akým účelom sa stal konateľom spoločnosti P. Y., ktorej spoločníkom v tom čase bol práve obžalovaný v 1./rade. Motiváciou obžalovaného v 3./ rade bol finančný profit v podobe vyplatenia pohľadávky jeho spoločnosti B. voči spoločnosti P. Y. a taktiež finančný profit v podobe odmeny za „konateľstvo“ v P. Y., ktorý mal sľúbený od obžalovaného v 1./rade. Detailne opísal stretnutia s obžalovaným v 2./rade počas ktorých došlo k ubezpečeniu zo strany obžalovaného v 1./rade o pláne v rámci skupiny, ktorým bolo práve uplatnenie si neoprávneného odpočtu DPH spoločnosťou P. XX, a v prípade akýkoľvek problémov kompletné zastupovanie právnou kanceláriou JUDr. P. O.. Výpoveď obžalovaného v 3./rade potvrdzuje úmysel organizovanej skupiny na čele s obžalovaným v 1./ rade spáchať trestnú činnosť, ktorej motívom bol finančný profit v podobe neoprávneného nadmerného odpočtu.
V nadväznosti na predmetné rozhodnutie Daňové úradu Nitra, pobočka Komárno č. 102317737/2017 zo dňa 07.11.2017 /potvrdené vyššou inštanciou Finančným riaditeľstvom - rozhodnutie č. 100315777/2018 zo dňa 07.02.2018, právoplatného dňa 16.02.2018/, ktoré vychádza z rozsiahleho dokazovania, a množstva listinných dôkazov, svedeckých výpovedí, znaleckých posudkov, ktoré sú súčasťou aj tohto súdneho rozhodnutia, a v spojení dôkazom, výpoveďou obžalovaného v 3./rade, sa vytvorila reťaz dôkazov v predmetnej trestnej veci s jednoznačným záverom, že obžalovaní v 1./až 3./ rade ako členovia organizovanej skupiny páchateľov, na čele s obžalovaným v 1./rade si neoprávnene a úmyselne uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 489.572,41,- eur.
Vyjadrenia obžalovaného v 1./ rade P. P., že nemal dosah a ani nefiguroval v žiadnej z predmetných obchodných spoločností, ktoré mali byť účastné na trestnej činnosti, resp. odvolávajúc sa na to že to iba obžalovaný v 3./rade Y. W. spáchal trestnú činnosť sám, a že chcel svojou výpoveďou zakryť túto svoju trestnú činnosť, súd vyhodnotil ako pochybné a účelové, pretože súd nemusí isť ani do ďalekej minulosti spoločnosti P. Y. aby zistil, že obžalovaný v 1./rade ako „hlava organizovanej skupiny“, bol jediným spoločníkom spoločnosti P. Y. v období 08.07.2008 do 17.07.2013, a konateľom tejto spoločnosti sa obžalovaný v 3./ rade stal tesne pred podpisom predmetných kúpnych zmlúv ale predovšetkým obe tieto kúpne zmluvy boli uzatvorené dňa 02.07.2013, v tom čase bol obžalovaný v 1./ rade ešte spoločníkom uvedenej spoločnosti P. Y., ako aj disponentom jej účtu v príslušnej banke. Taktiež v týchto súvislostiach treba poukázať na to, že imaginárny kruh na začiatku ktorého je obžalovaný v 1./rade s predmetnými nehnuteľnosťami ako vkladom na začiatku, sa uzavrel, tým že dané nehnuteľnosti skončili vo vlastníctve obžalovaného v 1./ rade / i keď za iných zmluvných podmienok/ a profit v podobe neoprávneného odpočtu DPH z protizákonnej dohody medzi členmi organizovanej skupiny mal plynúť celej organizovanej skupine na čele s obžalovaným v 1./rade. Súd dospel k jedinému logickému a dôveryhodnými dôkazmi podporenému záveru o vine obžalovaného v 1./ rade P. P. zo spáchania skutku uvedeného v skutkovej vete tohto rozsudku. Správca dane vo svojom protokole a aj rozhodnutí správne konštatoval, že osoby P. Y. s.r.o., P. s.r.o. a obžalovaný v 3./ rade P. P. sú personálne
prepojenými osobami, práve prostredníctvom osoby P. P.. Toto potvrdil vo svojej výpovedi aj obžalovaný v 3./rade. Tento imaginárny kruh ktorý začína a končí pri obžalovanom v 1./rade P. P. si všimol a poukázal v časti stanovisko aj správca dane vo svojom rozhodnutí č. 102317737/2017 zo dňa 07.11.2017 a to nasledovne:
P. P. FO
Dal pôžičku 11.8.2011 v sume 700 000 eur spoločnosti P. Y. s.r.o., v ktorej je jediný spoločník a jediný konateľ
P. Y. s.r.o. - vlastník nehnuteľností P. P. jediný spoločník spoločnosti od 8.7.2008 do 17.7.2013 (doručené do Zbierky listín 3.7.2013) zápis záložného práva P. P. v sume 700 000 eur v spoločnosti, vystavenie fa 2013/18, KZ zo dňa 2.7.2013, pred notárom 3.7.2013, nehnuteľnosti autobazár cena bez dane 2 300 000, DPH 460 000 eur vystavenie fa 2013/20, KZ zo dňa 2.7.2013, pred notárom 3.7.2013,byt cena bez dane 148 000, DPH 29 600 eur (v KZ sa neuvádza záložné právo Dexia banka Slovensko) - byt na S. J. XX/D W. prevod nehnuteľností v sume 2 448 000 eur + DPH 489 600 eur - daňová kontrola
P. XX s.r.o. - vlastník nehnuteľností F. P., jediný spoločník a konateľ od 27.05.2008 do 31.8.2017 vystavenie zmenky v sume 500 000 eur do rúk P. P. (iba vyjadrenie, nie je doklad) KZ zo dňa 14.2.2014 + dodatok č.l z 10.3.2014 uzatvorená s P. P., prevod nehnuteľností autobazár + byt (s uvedením záložného práva P. P. a záložné právo na byt Dexia banka Slovensko V-6395/09 z 6.4.2009) Predajná cena neuvedená, DPH neodvedená Prevod obchodného podielu z jediného spoločníka F. P. na jediného spoločníka P. P. dňa 31.8.2017 P. P., spoločník a konateľ spoločnosti P. XX s.r.o. odo dňa 1.9.2017
P. P. FO - vlastník nehnuteľností Jediný spoločník a konateľ spoločnosti P. XX s.r.o. od 1.9.2017 Trvalé bydlisko: P. P. S. XX/D W.. Sídlo P. XX X..H..E..: S. XX/D W.
Obžalovaný v 1./ rade P. P. mal činnosť svojej organizovanej skupiny dôkladne a strategicky premyslenú, avšak nielen z racionálneho hľadiska, ale taktiež v skutočnosti prejavujúcej sa v tom, že si dával mimoriadny pozor, aby s ňou nebol spájaný. Uvedené potvrdil nielen obžalovaný v 3./rade vo svojej výpovedi, ale vyplýva to aj z ďalších dôkazov a v neposlednom rade aj s výpovede a vyjadrení samotného obžalovaného v 1./rade Obžalovaný v 1./ rade koordinoval a zabezpečoval postup pri ktorom, okrem neustálej kontroly nad celým obchodom medzi spoločnosťami, ktoré ovládali „jeho“ spoluobžalovaní, kontroloval a usmerňoval všetko tak, aby mal aj napriek nemožnosti priamo ovplyvňovať chod súčinných obchodných spoločnosti, reálne aktíva a ich tok, t.j. nehnuteľnosti, ktoré boli na začiatku vkladom a na základe ktorých mal byť dosiahnutý neoprávnený odpočet DPH, boli pod neustálym dohľadom, s možnosťou ich ovládať /ich vlastniť/. V prípade, že výnimočne vznikli nejaké problémy, neváhal ich riešiť jemu vlastnou cestou zastrašovania a násilia, tak ako vypovedal obžalovaný v 3./ rade. Taktiež sa popri tomto snažil, aby všetko javilo známky zákonného obchodného vzťahu, t.j. všetko sa snažil mať relatívne zdokladované, pre prípad nejakého zlyhania. Finančné nástroje ako zmenky sú práve v takýchto prípadoch veľmi vhodné, nakoľko sú veľmi flexibilné a súkromnejšej povahy ako iné obchodné nástroje v obchodno-právnom styku. V tomto duchu koordinovane inštruoval a buď sám, alebo prostredníctvom iných osôb vytvoril takmer dokonalú ilúziu o zákonnom obchodnom vzťahu v ktorom nefiguroval, a na základe, ktorého mal byť dosiahnutý finančný profit v podobe neoprávneného odpočtu DPH. Všetky vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú nepochybne tomu, že obžalovaný v 1./ rade si bol viac než vedomý toho, že činnosť, ktorú v rámci ním riadenej organizovanej skupiny vykonáva, je nelegálna a práve z tohto dôvodu bol nanajvýš obozretný v tom, aby bol čo najmenej priamo spájaný s takýmito aktivitami. Obžalovaný v 1./ rade však pravdepodobne podcenil význam svedeckých výpovedí a všetkých ostatných dôkazov, ktoré poskytujú ucelený obraz o tom, ako sa na všetkom nielen podieľal, ale ako všetko riadil, a to aj napriek jeho veľkej snahe pôsobiť nezainteresovane a nevinne.
Napriek tomu, že obžalovaný v 2./ rade s obžalovaným v 3./ rade verejne zastupovali obchodné spoločnosti ako právnické osoby, ktoré sa priamo vykonávali úkony smerujúce k neoprávnenému nadmernému odpočtu dane z pridanej hodnoty, napriek tomu, že títo zástupcovia predmetných spoločností P. Y., B. Y. P. podpisovali najdôležitejšie písomnosti, sú všetky nepopierateľne a zjavné prepojenia na obžalovaného v 1./ rade ako tzv. hlavu celej organizovanej skupiny. Najprv vytvoril dojem, že s nelegálnou činnosťou, ktorú v skutočnosti sám riadil a organizoval, nemá nič spoločné a pre prípad, že by bol takpovediac odhalený, mal mechanizmy, ktoré mali zabrániť jeho usvedčeniu. Uvedomujúc si možné problémy počas daňového konania, bol pripravený prostredníctvom právneho zastúpenia hájiť a skrývať reálny účel celého plánu a pre prípad úplného zlyhania, bol ochotný i „obetovať“ člena organizovanej skupiny, t.j. obžalovaného v 3./rade. V tomto kontexte sa javí ako veľmi zaujímavý prístup obžalovaného v 1./rade, t.j. hájenie neviny obžalovaného v 2./rade spolu s jeho nevinou vždy súčasne, a uznávanie viny obžalovaného v 3./rade, tak že za všetko zodpovedá keďže sa priznáva iba on, s tým, že len obžalovaný v 3./rade pravdepodobne páchal trestnú činnosť. V tomto kontexte je obrana obžalovaného v 1./rade nanajvýš zvláštna, pretože zo spáchania tohto druhu trestnej činnosti, t.j. daňového podvodu - získania neoprávnenej daňovej výhody mala mať priamy zisk spoločnosť P., ktorá si uplatnila predmetný odpočet, ktorú zastupoval iba obžalovaný v 2./ rade, a nie spoločnosť ovládaná obžalovaným v 3./rade, tak ako to chce naznačiť svojou obranou obžalovaný v 1./rade, keďže so svojou nevinou spája aj nevinu obžalovaného v 2./ rade a všetko akože „hádže“ na obžalovaného v 3./ rade. V súhrne možno konštatovať, že rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že všetky vykonané dôkazy vedú práve k obžalovanému v 1./ rade, za každým dôkazom sa nachádza jednoznačné a nespochybniteľné prepojenie na neho, či už ide o samotné predmetné nehnuteľnosti /prostredníctvom, ktorých bol uplatnený neoprávnený odpočet DPH/ činnosť obžalovaných v 2./ a 3./ rade, výpovede alebo o svedecké výpovede svedkov, dôležité skutočnosti zistené znaleckými posudkami, alebo i mnohé listinné dôkazy dokresľujúce svedecké výpovede, ale najmä výpoveď obžalovaného v 3./rade.
O vine obžalovaného v 2./ rade F. P., súd nemal žiadne pochybnosti, nakoľko bola preukázaná množstvom vykonaných dôkazov. K obrane obžalovaného v 2./ rade, že celý trestný proces považuje za vykonštruovaný, nezákonný a svojvoľný vstup štátnych orgánov do podnikateľského prostredia, čo mu zničilo zrealizované obchodné vízie, súd uvádza, že sa javí táto obrana ako účelová v snahe vyhnúť sa potrestaniu, pretože je vyvrátená množstvom jednoznačných dôkazov, medzi ktoré patria hlavne množstva listinných dôkazov, svedeckých výpovedí, znaleckých posudkov v spojení výpoveďou obžalovaného v 3./rade.
V tejto súvislosti správca dane - daňový úrad Nitra, pobočka Komárno vo svojom rozhodnutí č. 102317737/2017 zo dňa 07.11.2017 v rámci súvisiaceho konania /potvrdené vyššou inštanciou Finančným riaditeľstvom - rozhodnutie č. 100315777/2018 zo dňa 07.02.2018, právoplatného dňa 16.02.2018/ zistil, že : P. XX s.r.o. nepreukázal, že nehnuteľnosti nadobudnuté faktúrou č. 2013/18 zo 04.07.2017 uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 02.07.2013 uzatvorenej s P. Y. s.r.o. použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 z. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko P. XX s.r.o. nemá zamestnancov, konateľ - obžalovaný v 2./ rade žije v Budapešti a z Maďarska vykonáva podnikateľskú činnosť - nákup a predaj osobných ojazdených automobilov za daňový subjekt P. XX s.r.o., pričom v roku 2014 dosiahol výnosy 942.924,98 eur a náklady 2.885.593,68 eur. P. XX s.r.o. deklaruje, že kúpené nehnuteľnosti od P. Y. s.r.o. N., vedené ako autobazár L.Ľ. N., prijal ako platiteľ DPH, za účelom uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, pričom uvedené nehnuteľnosti boli už kúpené s ťarchou (so záložným právo veriteľa - obžalovaného v 1./ rade - bývalého spoločníka a konateľa P. Y. s.r.o.) v sume 700.000,00 eur, ktorý bol 17.07.2013 spoločníkom spoločnosti P. Y., s.r.o., ako aj konateľom spoločnosti do 28.06.2013. Správca dane uviedol, že takáto kúpa nehnuteľností s ťarchou 700.000,00 eur voči tretej osobe, by nikdy v reálnom živote pri reálnom kúpno-predajnom vzťahu medzi cudzími subjektmi nenastala, nakoľko sa prieči zdravému rozumu. P. XX s.r.o. za roky 2010,2011 a 2012 reálne podnikala s takým výsledkom hospodárenia a takým ziskom, ktorý nie je porovnateľný ani s platom bežného zamestnanca /viď bližšie zdôvodnenie záverov vo vyššie spomenutom dôkaze/
S poukazom na vyššie uvedené ako aj ďalšie okolnosti a dôkazy v predmetnej trestnej veci súd konštatuje, že spoločnosť P. sa v obchodných vzťahoch nesprávala tak aby zabezpečila riadnu prevádzku a prípadne aj zisk spoločnosti, ale naopak konala „proti zdravému rozumu“, tak ako konštatoval aj daňový úrad vo svojom rozhodnutí. Toto potvrdzujú aj hospodárske výsledky spoločnosti
P., ktoré jednoznačne nasvedčujú neschopnosti tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu nehnuteľností, k úhrade ktorej sa spoločnosť zaviazala v kúpnych zmluvách zo dňa 02.07.2013. Spoločnosť P. zastúpená obžalovaným v 2./rade následne previedla predmetné nehnuteľnosti (autobazár a byt) na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.02.2014 v znení jej dodatku zo dňa 10.03.2014 na obžalovaného v 1.rade P. P.. Predajná cena nebola uvedená a DPH nebola odvedená do štátneho rozpočtu. Súd uvádza, že dôkazy ako je protokol z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti P., výpoveď svedkyne RNDr. Y. O., a nadväzujúce rozhodnutie Daňového úradu nielenže nepotvrdili existenciu zmenky, ale ju jednoznačne spochybnili, čo jednoznačne potvrdzuje fiktívnosť kúpnej ceny, ktorú mal obžalovaný v 1./rade uhradiť za prevádzané nehnuteľnosti. Existenciu zmenky potvrdili iba obžalovaní v 1./ a v 2./rade.
Predmetné rozhodnutie správcu dane č.102317737/2017 v kontexte a súvislosti s výpoveďou obžalovaného v 3./ rade a ďalšími dôkazmi dostáva rozmer, ktorý dáva odpoveď na to, prečo mnohé kúpno-predajné úkony medzi cudzími subjektmi nastali aj napriek tomu, že sa priečili zdravému rozumu a taktiež prečo obžalovaní využili inštitút zmenky o ktorej nikto okrem obžalovaných v 1./ a 2/.rade nevedel. Obžalovaní v 1./ až 3./ rade boli účelovo dohodnutí a subjekty - spoločnosti, ktoré priamo ovládali (obžalovaní v 2./ a 3./ rade), a osoba obžalovaného v 1./ rade sa tým pádom nesprávali ako cudzie, ale naopak boli dohodnuté za určitým, vopred koordinovaným cieľom. Taktiež zmienka o údajnej existencii zmenky bola vytvorená iba účelovo, aby vzbudila zdanie o reálnosti plnenia zo strany kupujúceho / obžalovaného v 1./rade/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2014.
Obžalovaný v 3./rade opísal účasť obžalovaného v 2./rade na páchanej trestnej činnosti, ktorá bola koordinovaná obžalovaným v 1./ rade s jasným a jediným cieľom a to získania daňovej výhody v podobe čerpania nadmerného odpočtu spoločnosťou P., ktorú priamo ovládal práve obžalovaný v 2./rade. Obžalovaný v 3./rade vo svojej výpovedi opísal stretnutie s obžalovaným v 2./ rade, kedy ich prvýkrát zoznámil obžalovaný v 1./rade a následne sa druhýkrát stretli všetci traja u JUDr. P. O., ktorý uviedol že sa s obžalovaným v 3./rade stretol len raz za prítomnosti obžalovaných v 1./ a 2./ rade v sídle jeho advokátskej kancelárie, išlo o priateľské stretnutie medzi obžalovanými. Stretnutie sa konalo z dôvodu, že obžalovaný v 1./ rade chcel, aby obžalovanému v 2./ a 3./ rade povedal, že zastupuje obžalovaného v 1./ rade vo veci šikany a diskriminácie jeho osoby orgánmi polície. Výpoveď obžalovaného v 3./ rade v súvislosti s účelom stretnutia obžalovaných v 1./ až 3./ rade sa súdu javí ako vierohodnejšia, nakoľko s vyššie špecifikovanými dôkazmi (listinné dôkazy, svedecké výpovede) tvorí ucelenú reťaz dôkazov, vytvárajúcich mozaiku skutku, ktorý uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Taktiež súd vyhodnotil svedeckú výpoveď svedka JUDr. P. O. ako účelovú v snahe napomôcť obžalovanému v 1./rade, jednak z dôvodu, že účel stretnutia osôb P., P., W. v kancelárii JUDr. O., ktorý zastupoval obžalovaného dlhšie z dôvodu oznámenia o diskriminácii obžalovaného v 1./rade obžalovaným v 2./ a 3./ rade, sa javí ako nelogický, pretože schôdza a cesta do jeho kancelárie iba za týmto účelom takéhoto oznámenia je nevieryhodná, a skôr potvrdzuje významný fakt, že všetci obžalovaní sa poznali a komunikovali spolu, t.j. osoby P. Y. s.r.o., P. s.r.o. a obžalovaný v 3./ rade P. P. sú personálne prepojenými osobami, práve prostredníctvom osoby P. P.. Taktiež výpoveď svedka JUDr. P. O. je aj čiastková a rozporná, pretože na jednej strane využil povinnosť mlčanlivosti a na druhej strane vypovedal s odôvodnením, že k obžalovanému v 3./rade sa môže vyjadriť, pretože ho nezastupuje.
Množstvo listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v účtovníctve spoločnosti P., preukazujú prepojenie so spoločnosťou P. Y., a to práve za jediným účelom - uplatnenia si neoprávneného nadmerného odpočtu. Spoločnosť P. bola na konci postupného plánu organizovanej skupiny, ktorého cieľom bolo uplatniť si neoprávnený nadmerný odpočet DPH. Tieto dôkazy a v spojení so samotným aktom uplatnenia si neoprávneného nadmerného odpočtu jednoznačne usvedčujú obžalovaného v 2./ rade, a tým taktiež obžalovaných v 1./ rade a v 3./ rade zo spáchania skutku kladeného im za vinu. Na uvedené listinné dôkazy nadväzujú a vinu obžalovaného v 2./ rade dokazujú nielen priznanie a výpoveď obžalovaného v 3./ rade, ale aj výpovede svedkov RNDr. Y. O., U. M., G.. P. I., G.. P. Č., P. O., znalecké posudky spoločnosti N. s.r.o. a znalecký posudok Ing. G. Č.. Na základe vyššie uvedených skutočností je nepopierateľné významné postavenie a úloha obžalovaného v 2./ rade v organizovanej skupine.
Vinu obžalovaného v 3./ rade Y. W. súd nedokazoval, nakoľko ten sa priznal k spáchaniu skutku uvedeného v rozsudku.
Súd pre úplnosť uvádza, že práve z dôvodu, že obžalovaní v 1./ až 3./ rade boli členmi jednej organizovanej skupiny, súd nešpecifikoval v rámci odôvodnenia viny každého jedného obžalovaného opakovane všetky dôkazy svedčiace o vine toho - ktorého obžalovaného. Platí však, že skutočnosti uvedené v rámci odôvodnenia viny obžalovaného v 1./ rade usvedčujú nielen jeho, ale taktiež obžalovaných v 2./ a 3./ rade, usvedčujúce dôkazy konkretizované v rámci viny obžalovaného v 2./ rade usvedčujú aj obžalovaného v 1./ a 3./rade. Všetky vykonané dôkazy sú poprepájané do takej miery, že v drvivej väčšine prípadov usvedčujú jedného, viacerých obžalovaných súčasne a či už samostatne, alebo vo vzájomných súvislostiach tak poskytujú ucelený obraz o spáchanej trestnej činnosti, že súd nemal ani najmenšie pochybnosti o tom, že obžalovaní v 1./ až 3./ rade sa dopustili protiprávneho konania popísaného v skutkovej vete rozsudku.
Na základe veľkého množstva vykonaných dôkazov, ktoré vytvorili ucelenú reťaz vykresľujúcu celý spáchaný skutok obžalovanými v 1./ až 3./ rade, bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej časti rozsudku.
Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny obžalovaného v 1./ rade v 2./ rade a v 3./ rade, po právnej kvalifikácii konania obžalovaných v 1./ až 3./ rade, súd pristúpil k úvahám o ich možnom trestnoprávnom postihu podľa § 34 odsek 1, 2, 3 a 4 Trestného zákona.
Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaných v 1./ až 3./ rade, súd pristupoval pri každom jednom obžalovanom osobitne a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ich pomer a mieru, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného v 1./ rade P. P. súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby určenej pre trestný čin - zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona, ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov. U obžalovaného v 1./ rade súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona v podobe toho, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno k), Trestného zákona v podobe skutočnosti, že spáchal trestný čin ako organizátor. Súd za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností /pomer 1:1/, dospel k záveru, že u obžalovaného bude účel trestu splnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov. Uvedený trest na jednej strane síce nie je na samej dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý je možné uložiť za spáchanie predmetného trestného činu, avšak na druhej strane súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol organizátorom daného trestného činu, celú trestnú činnosť zosnoval a riadil. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obligatórne súd ukladal podľa § 61 odsek 6 Trestného zákona obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu alebo štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 8 rokov. Súd pri určení dĺžky zohľadnil zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a ich pomer.
Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného v 2./ rade F. P. súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby určenej pre trestný čin - zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona, ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov. U obžalovaného v 2./ rade súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona v podobe toho, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností /pomer 1:0 v prospech poľahčujúcich/, dospel k záveru, že u obžalovaného bude účel trestu splnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Uvedený trest je na samej dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý je možné uložiť za spáchanie predmetného trestného činu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obligatórne súd ukladal podľa § 61 odsek 6 Trestného zákona obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu alebo štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 6 rokov. Súd pri určení dĺžky zohľadnil zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a ich pomer.
Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného v 3./ rade Y. W. súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby určenej pre trestný čin - zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona, ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov. U obžalovaného v 3./ rade súd zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j) písmeno l), písmeno n), písmeno o) Trestného zákona v podobe toho, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k trestnému činu a čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a prispel k odhaleniu a usvedčeniu organizovanej skupiny. Súd za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností / pomer 4:0 v prospech poľahčujúcich/, dospel k záveru, že u obžalovaného bude účel trestu splnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, za využitia § 39 odsek 1 Trestného poriadku o mimoriadnom znížení trestu, vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorý je výrazne v prospech poľahčujúcich. Uvedený trest je pod dolnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý je možné uložiť za spáchanie predmetného trestného činu, vzhľadom na mimoriadne zníženie v rámci ktorého súd prihliadol na obsah jednotlivých poľahčujúcich okolností, v rámci ktorých okrem iného vyplýva pomoc pri objasňovaní trestnej činnosti, odhalenie a usvedčenie organizovanej skupiny. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred spáchaním predmetného trestného činu nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti, súd ho podľa § 48 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona, na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obligatórne súd ukladal podľa § 61 odsek 6 Trestného zákona obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu alebo štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 6 rokov. Súd pri určení dĺžky zohľadnil zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a ich pomer.
Súd je toho presvedčenia, že vyššie uvedené tresty obžalovaných v 1./ až 3./ rade môžu viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia individuálnej i generálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona.
K rozsiahlym vyjadreniam obžalovaného v 1./rade týkajúcich sa hlavne hodnotenia dôkazov alebo samotného trestného konania, prípadne osoby prokurátora, vyšetrovateľa, súd uvádza, že je to právo obžalovaného vyjadriť sa. K vykonávaným dôkazom, ktoré obžalovaný hodnotil a sú namietané v tejto súvislosti, súd uvádza, že vyššie v odôvodnení sa súd vysporiadal s hodnotením ich obsahu ako dôkazného prostriedku. Ohľadom námietok obžalovaného v 1./rade prípadne jeho obhajcu o tom, že bolo porušené právo obžalovaných v 1./a 2./ rade na obhajobu, súd podotýka, že nedošlo k porušeniu práva jednotlivých obžalovaných a hlavné pojednávanie bolo vykonané v súlade zo zákonom a práva všetkých obžalovaných boli v plnej miere zachované. K ostatným námietkam a vyjadreniam, ktoré buď nesúvisia so skutkom kladeným za vinu obžalovaným alebo prostredníctvom nich obhajoba vyhodnocuje dôkazy iným spôsobom a tým ich spochybňuje, sa súd nebude vyjadrovať. Právo obžalovaného na odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je právom absolútnym, čo inými slovami znamená, že ho nie je možné chápať tak, že súd musí reagovať na každú jednu námietku, vyjadrenie alebo argument obhajoby.
S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine a treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaných, možností ich nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.