Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-141-2013.pdf
PDF · 100.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43C/141/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou vo veci žalobcu: Z. M., G.. XX.X.XXXX K. Z. I. XXX, zast. JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou so sídlom na Mlynárskej 19, proti žalovaným: v 1. rade T. M., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XX, C., v 2. rade Q. M., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XX, C., obaja zast. Mgr. Janka Krakovská, advokátka so sídlom v Košiciach, Tomášikova 35, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade je povinný titulom výplaty spoluvlastníckeho podielu zaplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel 1 náhradu vo výške 16.319,49 Eur, ktoré je povinný zaplatiť v dvoch mesačných splátkach po 8.159,75 eur, ktoré splátky je povinný zaplatiť vždy do 25.teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia.
Stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.09.2013 žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania žalobcu k nehnuteľnostiam domu súpisné číslo XX, A. G. O. Č. XXX Q. O. Č. XXX J. O. Q. G. U. Z. XXX M., O. P. „., G. A. Z. C., J. Z. C. G. Z. C. Ú. Z. C., A. C. C., C. Ú. Š., U. C. Z., G. L. Č. XX, Z. O. 1., Q. E. E., Ž. E. A. O. 1. C. O. G.Ľ.G. O. V. Z. Ž. Z. V. P. Q. M.. Zároveň žiadal, aby žalovaná v 2. rade na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatila žalobcovi sumu 25 000,- eur a uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že je spoluvlastníkom domu súpisné číslo XX, A. G. O. Č. XXX Q. O. Č. XXX J. O. Q. G. Z. Z. Č.. XXX M.X J. Z. C. G. Š. G. L. Č. XX Z. O. 1., žalovaný v 1. rade je vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1 a žalovaná v 2. rade je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1. Dňa 23.08.2013 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzval žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom žiadal za zrušenie a vyporiadanie podielu sumu 25 000,- eur. Žalovaní v 1. a 2. rade mu oznámili, že jeho nároky považujú za neopodstatnené, nakoľko podľa ich názoru mal predať svoj podiel žalovanému v 1. rade a jeho manželke dňa XX.XX.XXXX. Uviedol že je pravdou, že dňa 28.09.1994 uzavrel so žalovaným v 1. rade a jeho manželkou kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu jeho podielu na nich. P. C. Ú. Z. C., A. C. C., Č.. C.. Z. J. V. XX.XX.XXXX bol návrh o povolenie vkladu tejto kúpnej zmluvy zamietnutý s odôvodnením, že táto predmetná kúpna zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná, pričom sú v nej uvedené nesprávne čísla parciel, chýba v nej príslušenstvo a na liste vlastníctva bola ako vlastníčka podielu 1 k predmetnej nehnuteľnosti uvedená I. M.. Zároveň Katastrálny úrad v tomto rozhodnutí uviedol, že bolo potrebné doložiť dvakrát znalecký posudok. Vzhľadom k tej skutočnosti, že účastníci katastrálneho konania tieto nedostatky neodstránili, Katastrálny úrad návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy zamietol. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX neplatná a neúčinná. Odo dňa zamietnutia tohto návrhu na vklad kúpnej
zmluvy nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode ohľadom zrušenia a vyporiadania jeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že výzvou zo dňa 20.06.2003 žalovaný v 1. rade a I. M. prostredníctvom svojho právneho zástupcu ho vyzvali, aby sa písomne vyjadril, či súhlasí s tým, aby došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, že by mu vyplatili za podiel sumu 120 000,- Sk. K dohode medzi nimi ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nedošlo, pretože on nesúhlasil s kúpnou cenou, ktorú mu ponúkli za jeho podiel. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade užívajú predmetnú nehnuteľnosť navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho tak, že jeho podiel, 1 k predmetnej nehnuteľnosti prikáže do vlastníctva žalovaného v 1. rade, respektíve do vlastníctva žalovanej v 2. rade, respektíve ho rozdelí podľa podielov medzi žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade. Už v čase, keď bola podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti jeho matka I. M., dochádzalo medzi ňou, žalovaným v 1. rade a žalobcom k nezhodám a sporom vo vzťahu k užívaniu a vyporiadaniu predmetnej nehnuteľnosti, pričom rovnaký stav pokračoval aj potom, ako sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti žalovaná v 2. rade a trvá dodnes.
2. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 23.06.2013 žiadala zmenu petitu žaloby, a to tak, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania žalobcu k nehnuteľnostiam domu súpisné číslo XX A. G. O. Č. XXX, J. O. Q. G. Z. Z. XXX M.X, O. P. R. G. A. Z. C., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, katastrálne územie Š. U. C. Z., U. C. -Š. G. L. Č.. XX Z. O. 1., a to tak, že tento spoluvlastnícky podiel 1 k predmetným nehnuteľnostiam prikazuje do vlastníctva žalovaného v 1. rade T. M..
3. Účastníci konania súhlasili s tým, aby podiel žalobcu 1 k spornej nehnuteľnosti bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade.
4. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Č.. C.. XXC/XXX/XXXX - XX nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva, odvetvie odhadu hodnoty nehnuteľností na stanovenie všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností. Znalec v znaleckom posudku č. X/XXXX určil hodnotu nehnuteľnosti v stave z roku 1994 pred zhodnotením pre účastníkov konania v podiele 1 18 975,- eur.
5. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.06.2016 (č. l. 156) uviedli, že súhlasia so znaleckým posudkom č. 7/2015 ako aj s výpočtom podielu pre žalovaného, a to pred zhodnotením nehnuteľností určeným znalkyňou vo výške 18 975,-eur. Zároveň však žiadali započítať vo svoj prospech sumu, ktorú už vyplatili žalobcovi 80 000,- Sk t. j. 2 655,51 eur. Poukázali na to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby táto čiastka nebola započítaná v prospech žalovaného v prvom rade. Uviedli, že žalovaní sú ochotní po odpočítaní sumy 2 655,51 eur zaplatiť žalobcovi sumu 16 319,49 eur.
6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.07.2015 (v spise č. l. 146) uviedol, že v snahe vyhnúť sa ďalšiemu zdĺhavému súdnemu konaniu a po zhodnotení všetkých okolností súhlasí s tým, aby bol žalovaný v 1. rade zaviazaný vyplatiť mu za jeho podiel 1 súčasnej hodnoty nehnuteľnosti pred zhodnotením, určenú znalkyňou vo výške 18 975,-eur. Nesúhlasil však s tým, aby zo sumy 18 975,- eur bola odpočítaná suma 2 655,51 eur, keďže podľa názoru žalobcu sa jedná o nárok premlčaný. Právna zástupkyňa žalobcu vzniesla námietku premlčania zaplatenia sumy 80 000,- Sk a uviedla, že ak si chcel žalovaný vrátiť danú sumu, tak si to mohol uplatniť do troch rokov, respektíve dvoch rokov, keďže sa jedná o bezdôvodné obohatenie.
7. Dňa 28.09.1994 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, na základe ktorej predávajúci, t. j. žalobca, predal svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľností zapísaných na L. Č.. XX Z. C. Ú. Š., O. Č. XX/X za dohodnutú cenu vo výške 80 000,- Sk.
8. Žalovaný v 1. rade súdu vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1994 žalobca mu ponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy, ale táto zmluva nebola zavkladovaná, keďže tam nastali určité problémy, pričom z jeho strany bolo vyplatených žalobcovi 80 000,- Sk.
9. Žalobca vo svojej výpovedi súdu uviedol, že došlo k podpísaniu tejto zmluvy a finančné prostriedky prevzal. Boli tam určité nezhody/nedostatky a brat, t. j. žalovaný v 1. rade, to nedal do poriadku dodnes.
10. Žalovaní v roku 2003 vyzvali žalobcu na uzavretie dohody ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
11. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v r. 1994 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade na odpredaj spoluvlastníckeho podielu žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu 80.000,-Sk. Žalobca kúpnu cenu za odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu aj prevzal, pričom správa katastra zamietla návrh na povolenie vkladu predmetnej kúpnej zmluvy v dôsledku neodstránenia chýb v písaní pri označení parciel nehnuteľností, ktoré skutočnosti účastníci nepopreli v tomto konaní.
12. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. XX R. XXX/XXXX-XXX J. V. XX.X.XXXX zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na L. Č.. XX, C. Ú. Š., U. C. - Š., U. C. T. Q. P. V. A.. Č. XX A. G. O. Č.. XXX Q. O. P. „. O.. Č. XXX, J. O. Q. G.Á. U. Z. XXX M. Z. O. 1.-T. E., že tento spoluvlastnícky podiel žalobcu 1 k predmetným nehnuteľnostiam prikázal do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Žalovaného v 1. rade zaviazal povinnosťou titulom výplaty spoluvlastníckeho podielu zaplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel 1 náhradu vo výške 16.319,49 eur a to v troch mesačných splátkach po 5.439,83 eur počnúc mesiacom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznal.
13. Proti zaväzujúcemu výroku rozsudku a výroku o trovách konania medzi sporovými stranami podal odvolanie žalobca.
14. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. XCo XX/XXXX-XXX J. V. XX.X.XXXX zrušil rozsudok v napadnutom druhom výroku, ktorým bol žalovaný v 1. rade zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom výplaty za jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam náhradu vo výške 16.319,49 eur v splátkach a vo výroku, ktorým stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznal a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v rozsahu zrušenia bude pri rozhodovaní o nároku na výšku výplaty za spoluvlastnícky podiel žalobcu zaoberať sa námietkou premlčania v minulosti uhradenej sumy žalovaným v 1. rade z toho istého titulu, pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať sa naďalej aj možnosťou použitia § 257 CSP. Odvolací súd zároveň upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na platnú judikatúru (rozhodnutie Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR) s tým, že vznesenie námietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, môžu však nastať také situácie, kedy uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi pre ktoré toto svoje právo včas neuplatnil.
15. Právna zástupkyňa žalobcu súdu na pojednávaní uviedla, že vznesená námietka premlčania nemôže zásadne odporovať dobrým mravom tak ako sa to snaží namietať druhá strana. Bola uzatvorená kúpna zmluva v roku 1994, táto kúpna zmluva bola neplatná, neurčitá. V dôsledku toho katastrálny úrad návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol. Suma 2.655,51 eur je bezdôvodným obohatením neplatného právneho úkonu a teda v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Nie je na mieste poukazovať na rozpor s dobrými mravmi a to z dôvodu, že žalovaný vedel, že kúpna zmluva zo dňa 28.9.1994 je neplatná a preto sa mohol domáhať vrátenia tejto sumy v zákonom stanovenej dvojročnej lehote.
16. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi má za to, aby súd na takto vznesenú námietku premlčania neprihliadal aj s ohľadom na vývoj súdnej praxe, pretože v danom prípade sa jedná o výkon práva, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor jej klientov a voči nim by sa za takejto situácie priznanie účinku premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Žalovaní boli od začiatku dobromyseľní, tým, že zaplatili za podiel žalobcovi v roku 1994, ktorý kúpili. Žalobca je bratom žalovaného. Žalovaný, pokiaľ by vedel, že jeho brat sa s odstupom času postaví k vyporiadaniu podielového vlastníctva takým spôsobom, v akom prezentuje žalobca v tomto konaní, rozhodne by bol žiadal po bratovi vrátiť už vyplatené finančné prostriedky za kúpu jeho podielu v roku 1994, tých 80.000 Sk. S ohľadom na blízke príbuzenské vzťahy je viac než dôvodné predpokladať, že obrana žalobcu uplatnením námietky premlčania je zištná. Správanie amorálne, už vzhľadom na ten fakt, že žalobca a žalovaný sú bratia, preto by žalovaného ani pri najlepšej
vôli nenapadlo, že jeho vlastný brat bude požadovať vyplatiť dvakrát to, čo už raz vyplatil. Žalovaný v 1. rade má za to, že nie je možné mu prikázať, aby zaplatil žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 18.975 eur, ktorý žalobca po žalovanom požaduje, pretože už raz žalobcovi vyplatil kúpnu cenu za jeho podiel, ktorá je predmetom tohto sporu a tým pádom sumu 2.655,51 eur, ktorú žalobca namieta a, ktorú požaduje nad rámec podielu vyplatiť považuje za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Poukázal na to, že existovala dohoda medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v roku 1994, že podiel na predmetnej nehnuteľnosti, dovtedy patriaci žalobcovi, bude vlastnícky patriť žalovanému v 1. rade. Námietka premlčania môže výnimočne odporovať dobrým mravom ak je výrazom zneužitia práva a to jednoznačne z tohto pohľadu daný prípad je, pretože vznesenie námietky zo strany žalobcu sleduje jeden cieľ, úmyselne poškodiť protistranu a je to šikanózny výkon práva, ktorý nepoužíva absolútne žiadnu ochranu. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala, aby súd prihliadol na šikanózny výkon práva, ktorý spočíva vo vznesení námietky premlčania zo strany žalobcu, Žiadala, aby súd na vznesenú námietku premlčania v žiadnom prípade neprihliadal, aby bola suma ako vyporiadací podiel určená suma, od ktorej bude odpočítaná suma 2.655,51 eur. Žalobca a žalovaný nekomunikujú. Ďalej uviedla, že keby požadoval odplatu, vedel, že predal podiel v roku 1994, čiže by to bolo maximálne amorálne žiadať si odplatu za užívanie, keď vedel, že podpísal kúpnu zmluvu a prejav vôle smeroval k tomu previesť vlastnícke právo a už raz dostal za svoj podiel odplatu. A potom z akého titulu má žiadať od brata odplatu za užívanie nehnuteľnosti. On zaplatil za jeho podiel, keďže on predal svoj podiel a začal rekonštruovať nehnuteľnosť, prispôsobovať si svojim potrebám. Peniaze obdržal, žalovaný ho vyplatil za svoj podiel, v tom čase bola spísaná kúpna zmluva, kde za svoj podiel predal. Ale ako žalobca trvá na vznesenej námietke premlčania, v konečnom dôsledku žalovaný by platil za niečo, čo už raz vyplatil, teda jedná sa o šikanózny výkon práva, na ktorý je potrebné, aby súd prihliadal.
17. Podľa ust § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo (niekoho iného). V zákonom stanovených prípadoch je výkonom práva tiež vznesenie námietky premlčania. (P.. G. A. X R. XXX/XXXX) .
20. Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva strany konania v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany konania.
21. Žalovaní v konaní žiadali započítať vo svoj prospech sumu, ktorá už bola žalobcovi vyplatená v roku 1994 v sume 80.000 Sk, t.j. 2.655,51 eur a poukázali na to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi keby táto čiastka nebola započítaná a opätovne by ju boli povinní zaplatiť žalobcovi. Žalovaný v 1. rade vyplatil žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti raz už sumu vo výške 80.000,-Sk t.j. 2.655,51 eur, čo bolo nesporné a potvrdil to aj sám žalobca. Aj napriek tomu, že kúpna zmluva z r. 1994 nebola zavkladovaná žalobca si túto sumu ponechal a žalovanému dobrovoľne nevrátil. Žalobu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podal až v r. 2013. Po vypracovaní znaleckého posudku a po ustálení hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu znalcom,( i keď v minulosti v r. 1994 určili hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobcu dohodou, viď kúpna zmluva z r. 1994) opäť žalovaný pristúpil k výplate spoluvlastníckeho podielu žalobcu, ktorý už v minulosti bol vyplatený a podľa vtedajšej dohody v plnej výške, teda v súčasnosti po vypracovaní znaleckého posudku žalovaný v 1. rade bol ochotný vyplatiť spoluvlastnícky podiel žalobcovi ale zohľadnením kúpnej ceny, ktorá už bola vyplatená v r. 1994 v sume 80.000,-Sk, avšak žalobca vyplatenie tejto kúpnej ceny akoby poprel, keďže nesúhlasil s odrátaním už vyplatenej kúpnej ceny . Mal za to, že na jeho strane došlo len k bezdôvodnému obohateniu, keď prevzal túto sumu, a vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného v 1. rade, žalovaný v 1. rade žiadal prevzatie tejto kúpnej ceny zohľadniť pri určení výšky výplaty spoluvlastníckeho podielu žalobcovi.
22. Súd konštatuje, že nie je možné poskytnúť ochranu strane, ktorá sama tvrdí, že sa bezdôvodne obohatil a je si vedomá konania v rozpore s právom. Súd má za to, že ide o konania v rozpore s dobrými mravmi takej výnimočnej intenzity, ktorá odôvodňuje zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Preto na uplatnenú námietku premlčania neprihliadal (teda pri určení výšky výplaty spoluvlastníckeho podielu zohľadnil kúpnu cenu vyplatenú žalobcovi v r. 1994) aj so zohľadnením skutočnosti, že údajne žalovaný užíval nehnuteľnosť bez odplaty. Námietka premlčania vznesená zo strany žalobcu je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, teda ide o zjavné zneužitie práva. Predmetom tohto konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
23. Súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi titulom výplaty jeho spoluvlastníckeho podielu náhradu vo výške 16.319,49 eur. Vychádzal z ocenenia znalcom, ktorou čiastkou súhlasili účastníci konania, z ktorej sumy (znalcom určená 18.975,-eur) súd odpočítal sumu 2.655,51 eur, ktorú sumu žalobca prevzal z titulu dohodnutej kúpnej ceny v r. 1994 za odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu sporných nehnuteľností pri podpísaní kúpnej zmluvy. Prevzatie sumy 2.655,51 eur (80.000,-Sk) žalobca nenamietal.
24. Žalovaný v 1. rade žiadal o povolenie zaplatiť náhradu vo výške 16.319,49 eur v mesačných splátkach, s poukazom na svoje osobné a majetkové pomery. Žalovaný v 1. rade poberá starobný dôchodok . Okrem predmetnej nehnuteľnosti nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Žalovaná v 2. rade je na invalidnom dôchodku, je odkázaná na osobnú starostlivosť žalovaného v 1.rade. Súd s poukazom na ust. § 232 ods. 4 CSP povolil žalovanému v 1. rade zaplatiť náhradu vo výške 16.319,49 eur v 2 mesačných splátkach, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že toto rozhodnutie je na prospech účastníkov konania, k dohode o vyporiadaní mimosúdnou cestou nedošlo, i keď tak žalobca ako aj žalovaní sa navzájom vyzývali na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, bola uzavretá aj kúpna zmluva, a to obdobným spôsobom, ktorý si uplatnil žalobca v žalobe, a žalovaný už raz vyplatil podiel žalobcu zo svojich výlučných prostriedkov. pričom k mimosúdnej dohode nedošlo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).