Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-26-2021.pdf
PDF · 77.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/26/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnej: V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, t. č. K. V., o vymoženie 33,19 eura a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. októbra 2019, č. k. 14Er/1059/2007-24, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Vychádzal zo zistenia, že pôvodný oprávnený Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ Nitra, Piesková 32, Nitra, IČO:00 735 809 sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 09. 2007 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na sumu 33,19 eura a trov exekúcie na základe exekučného titulu - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 212438 zo dňa 30. 10. 2006, ktorý vydalo OO PZ Nové Zámky, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10. 2006 a vykonateľnosť 14. 11. 2006. Poverením zo dňa 09. 10. 2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, so sídlom Exekútorského úradu Nové Zámky, Bezručova 16. Uznesením č. k. 14Er/1059/2007-15 zo dňa 21. 12. 2010 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania namiesto doterajšieho oprávneného vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.
2. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 57 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 86/2008 Z. z. /účinný do 31. 08. 2008/. Uviedol, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa po začatí exekúcie stalo neúčinným, a to uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorá márne uplynula dňa 14. 11. 2009 (predmetný exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 14. 11. 2006) a exekútor počnúc dňom nasledujúcim po tomto dni nebol oprávnený pohľadávku vymáhať. Uviedol, že počnúc dňom 01. 09. 2008 začala platiť nová právna úprava, ktorá už prekluzívnu lehotu neupravuje a v zákone o priestupkoch absentujú také prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali, že nová právna úprava účinná od 01. 09. 2008 sa bude vzťahovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou, teda vzniknuté pred dňom 01. 09. 2008. Poukázal na princíp retroaktivity a zvýraznil, že v ústavnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvený výslovný zákaz retroaktivity (spätnej účinnosti) iba pre oblasť trestného práva, túto však možno pre ostatné oblasti vyvodiť aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. Preto považoval za neprípustné, aby právna úprava so spätnou účinnosťou pôsobila na nadobudnuté práva a povinnosti. S ohľadom na uvedené skutočnosti exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko rozhodnutie na podklade ktorého bola vedená exekúcia sa stalo neúčinným. V závere rozhodnutie uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po predložení vyúčtovania a exekučného spisu súdnym exekútorom.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor domáhajúc sa jeho zrušenia. Argumentoval, že neočakávaným zastavením exekúcie mu bolo odňaté právo na vymáhanie aj trov exekúcie podľa § 37 ods. 1 v spojená s § 200 ods. 5 EP. Predmetné uznesenie označil za nezákonné. Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože exekúciu nemal zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP v spojení s ust. § 88 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008. Novelou zákona o priestupkoch bola prekluzívna lehota vypustená a pre absenciu intertemporálnych ustanovení upravujúcich situáciu, keď bol exekučný titul vydaný pred 01. 09. 2008 a posledný deň lehoty na vymáhanie pohľadávky uplynul po 01. 09. 2008, nebolo možné postupovať podľa ust. § 88 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008. Svoje tvrdenia oprel o judikatúru slovenských súdov.
4. Oprávnený ani povinná sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadrili.
5. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré mu predchádzalo, najskôr posudzoval, či sú splnené podmienky prípustnosti odvolania v intenciách § 386 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné podľa ust. § 386 ods. b) CSP odmietnuť.
6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zák. č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01. 07. 2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma, hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia, je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (čo zodpovedá aj ust. § 470 ods. 1 CSP), podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z toho vyplýva, že od 01. 07. 2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ako to povaha veci nevylučuje.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie udelil poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi poverením zo dňa 09. 10. 2007 na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 212438 zo dňa 30. 10. 2006, ktorý vydalo OO PZ Nové Zámky. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podal súdny exekútor.
8. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 07. 2016 do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
13. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým môže strana sporu napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana sporu môže brániť proti výsledku postupu a konania prvoinštančného súdu v riadnom opravnom konaní. Na podanie odvolania je oprávnená strana sporu, pre určitý úsek sporu, samostatný spoločník v procesnom spoločenstve a ďalšie osoby podľa zákona. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu ujmu, a teda právo podať odvolanie prináleží len tej strane sporu, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. Pod formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného návrhu sporu a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Nestačí však, keď sa ujma len tvrdí, musí skutočne aj existovať, pričom je nezávislá od správnosti alebo nesprávnosti vydaného rozhodnutia.
14. Z citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie výslovne priznáva Exekučný poriadok. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor v rozsahu, v ktorom mu vzniká nárok na trovy exekúcie. Preto aj súdneho exekútora treba považovať len za účastníka pre určitý úsek konania. V takomto prípade exekútor môže využívať také procesné práva ako účastník konania. V predmetnej veci odvolanie podal súdny exekútor proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie, hoci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku postavenie účastníka v tejto časti konania nemá. Odvolací súd len poznamenáva, že napadnuté rozhodnutie nemá výrok o trovách konania /exekúcie/, pretože súd prvej inštancie o nich rozhodne samostatným uznesením. Proti výroku o zastavení exekúcie teda súdny exekútor nemôže podať odvolanie, pretože v tejto časti nie je účastníkom konania, odvolanie môže podať len oprávnený alebo povinná, preto odvolanie podané súdnym exekútorom bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie súdneho exekútora podľa § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, na základe čoho sa ďalej nezaoberal dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).