Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-55-2021.pdf
PDF · 96.56 KB
Case nature
Subarea
3Co/55/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne F.. A. A., bytom v Q. Z. V., Q. XX proti žalovanému JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad, so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra 12, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/77/2020-12 zo dňa 7. januára 2021
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobkyni 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žalovanému vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňa 29.12.2020 podala na súd prvej inštancie žalobkyňa návrh, ktorým žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu exekúcie číslo XXXX/XX proti oprávnenému Bencont Collection a.s. na úhradu neprednostnej pohľadávky v celkovej výške 1.082,43 eur do právoplatnosti rozsudku. Tiež žiadala, aby súd po preukázaní pravdy žalobkyne skutok prekvalifikoval a vzniesol žalobu na exekútora z trestného činu podvodu a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Exekútor podľa žalobkyne svojimi nekalými praktikami oba tieto trestné činy naplnil s poukazom na sumu o ktorú žalobkyňu chce podviesť. Uviedla, že listom zo dňa 14.12.2020 jej Sociálna poisťovňa oznámila, že žalovaný vydal dňa 12.11.2020 príkaz na začatie exekúcie č. EX 4473/11 zrážkami z dôchodku žalobkyne pre oprávneného Bencont Collection a.s. na úhradu neprednostnej pohľadávky v celkovej výške 470,46 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 611,97 eur, celkovo sumu 1.082,43 eur. Žalobkyňa podala dňa 11.12.2020 na súde v právnej veci EX 4473/11 návrh na zastavenie exekúcie, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Podľa žalobkyne sú tu predpoklady existencie potreby bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Nariadením nedokladaného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany žalobkyne. Predíde sa tak neoprávneným zrážkam z príjmu žalobkyne a zabráni sa neoprávnenému nakladaniu s jej finančnými prostriedkami. Žalobkyňa uviedla, že vie zdokladovať, že exekúcia už bola raz žalobkyňou zaplatená.
3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP, § 200 a § 201 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a keďže žalobkyňa
podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby súd neodkladným opatrením uložil súdnemu exekútorovi povinnosť zdržať sa výkonu exekúcie č. XXXX/XX proti oprávnenému BENCONT COLLECTION a.s. na úhradu neprednostnej pohľadávky v celkovej výške 1.082,43 eur do právoplatnosti rozsudku, pričom žalobkyňa neosvedčila ani len základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia konkrétne voči súdnemu exekútorovi vylučuje ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko jeho navrhované znenie by bolo priamym zásahom do výkonu exekučnej činnosti súdneho exekútora, lebo týmto neodkladným opatrením by mu bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu exekúcie, súd návrh na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z plného úspechu žalovaného proti žalobkyni a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.
4. Proti uzneseniu v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalobkyňa, keďže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Navrhovala napadnuté uznesenie zrušiť a jej návrhu vyhovieť. Uviedla, že dňa 29.12.2020 o 20,20 hod. na súd prvej inštancie podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadala, aby súd po preukázaní pravdy skutok prekvalifikoval a vzniesol žalobu na exekútora z trestného činu podvodu a zneužívania právomoci verejného činiteľa, keďže mala za to, že exekútor svojimi nekalými praktikami oba tieto trestné činy naplnil s poukazom na sumu, o ktorú ju chce „podviesť“. Konštatovala, že listom zo dňa 14.12.2020 jej Sociálna poisťovňa oznámila, že žalovaný vydal dňa 12.11.2020 príkaz na začatie exekučného konania EX XXXX/XX zrážkami z dôchodku pre oprávneného BENCONT COLLECTION a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava III na úhradu neprednostnej pohľadávky v celkovej výške 470,46 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 611,97 eur, celkovo v sume 1.082,43 eur. Dňa 11.12.2020 podala návrh na zastavenie exekúcie s tým, že vykonaním exekúcie by ju exekútor poškodil nielen finančne, ale aj jej dobré meno a preto požiadala o opätovné zváženie dôvodnosti vydania nariadeného neodkladného opatrenia, keďže sa tak predíde neoprávneným zrážkam z jej príjmu a zabráni sa neoprávnenému nakladaniu s finančnými prostriedkami, keďže exekúcia bola už raz zaplatená z jej strany. Dodala, že dňa 8.3.2016 listom adresovaným Špeciálnej základnej škole v Markušovciach, Michalská 39, jej vtedajšiemu zamestnávateľovi, firma Procivitas s.r.o. potvrdila zaplatenie celej pohľadávky, nakoľko celá pohľadávka bola splatená dňa 4.2.2016 na účet postupníka vedený v Poštovej banke č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
5. V rámci odvolacieho konania odvolací súd postupom podľa § 329 ods. 1 CSP doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie ako aj odvolanie žalobkyne na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa v určenej lehote k odvolaniu žalobkyne vyjadril a uviedol, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 21.10.2011 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Následne po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor pristúpil k zisťovaniu majetku a príjmov povinného, na základe ktorého boli vydané príkazy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a z účtu povinného s tým, že exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 25% ročného úroku. Konkretizoval, že v mesiacoch 07/2012 a 09/2012 povinný uhradil dve dobrovoľné splátky, a následne boli povinnému vykonávané zrážky z účtu; tieto zrážky boli vykonávané do roku 2015, a následne v roku 2019 bola na účet súdneho exekútora poukázaná suma vo výške 20,- eur. Celkovo bola podľa exekučného spisu vymožená časť pohľadávky a trov exekúcie vo výške 2 100,51 eur. Dňa 08.02.2021 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, ktorý bol dňa 09.02.2021 predložený príslušnému exekučnému súdu na rozhodnutie; Okresný súd Spišská Nová Ves svojím uznesením zo dňa 17.02.2021 predmetnú exekúciu zastavil, avšak toto rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. K námietkam žalobkyne uviedol, že čo sa týka žalobkyne, boli vykonávané zrážky zo mzdy v prospech oprávneného PRO CIVITAS s.r.o. (následne pohľadávka postúpená na spoločnosť BENCONT COLLECTION s.r.o.), pričom dňa 08.03.2016 uvedená spoločnosť oznámila zamestnávateľovi zaplatenie celej pohľadávky. V tejto súvislosti boli zrážky vykonávané priamo v prospech oprávneného, zrejme na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pretože oprávnený aj potvrdil úhradu celej pohľadávky. Ak by zrážky boli vykonávané na základe exekučného príkazu súdneho exekútora, úhradu pohľadávky, resp. príkaz na zrušenie zrážok by doručil zamestnávateľovi súdny exekútor, nie priamo oprávnený. Poukázal tiež na Zmluvu o úvere, uzavretú medzi povinným a pôvodným veriteľom- Poštovou bankou, a.s., kde v bode 5. je uvedené, že zmluvné strany podpisom Zmluvy o úvere uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením
pohľadávky vzniknutej na základe úverovej zmluvy, a preto k výkonu zrážok zo mzdy v exekučnom konaní nedošlo. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky, ktorú povinný uhradil oprávnenému, resp. ktorá bola vymožená na základe dohody o zrážkach zo mzdy vo výške 4 095,34 eur (ako uvádza povinný v sťažnosti), takúto výšku neeviduje; suma vymožená v rámci exekučného konania je vo výške 2 100,51 eur, z toho pre oprávneného 1 615,92 eur a k úhrade ostáva 815,00 eur (pohľadávka oprávneného). Ak oprávnený priamo vymáhal sumu vo výške 4 095,34 eur, a to formou zrážok zo mzdy, súdny exekútor o tomto vymáhaní mimo exekučného konania nemal žiadnu vedomosť. A ak povinný v podaní napáda navýšenie celkovej sumy pohľadávky v porovnaní s pôvodnou istinou, k tomuto navýšeniu nedošlo pochybením súdneho exekútora; istina pohľadávky bola úročená od roku 2010, preto došlo k takému navýšeniu. Súdny exekútor si uplatnil iba zákonný nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s predpismi o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Záverom apeloval na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto štádiu bezpredmetný, pretože exekučné konanie už bolo zastavené rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o návrh povinného, aby súd vzniesol „žalobu“ na súdneho exekútora pre trestný čin podvodu a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Uviedol, že je viac ako jednoznačné, že pri výkone exekúcie nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ani jedného z uvedených trestných činov; súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom a s poverením súdu na vykonanie exekúcie a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania. Súdny exekútor vydal príkaz na odblokovanie dôchodku povinného a okrem exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného, ktoré slúži ako zabezpečovací inštitút do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, neblokuje žiadny iný majetok ani príjem povinného. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto navrhoval, aby Krajský súd v Košiciach odvolanie povinného zamietol v celom rozsahu a napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a po preskúmaní z obsahu odvolania vyplývajúcich odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplývajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa vždy musí brať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčinu jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácii zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného súdu ČR IV.ÚS 89/02) a až potom pre potrebu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, t.j. skúmať osvedčenie nároku, ktoré znamená preukázanie najvýznamnejšej skutočnosti - okolnosti, z ktorej sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s dôrazom na naliehavosť riešenia vzťahov medzi stranami sporu, keďže miera osvedčenia sa riadi konkrétnou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia a tým, či sú pre daný konkrétny prípad splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré nesmie byť v rozpore so základnými právami strán sporu zaručenými im predovšetkým Ústavou SR a rovnako aj v znení danosti zákonných ustanovení, keďže sa má minimalizovať zásah do základných práv strán sporu.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia podľa § 387 ods. 2 CSP a tak ako aj súd prvej inštancie aj odvolací súd apeluje na to, že podľa, že podľa § 201 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v exekučnom konaní ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti a keďže žalobkyňa žiadala nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia proti žalovanému JUDr. Rudolfovi Duĺinovi, Exekútorský úrad v Michalovciach, Ľ. Štúrova 12, v znení uloženia povinnosti zdržať sa výkonu exekúcie č. XXXX/XX proti oprávnenému Bencont Collection, a.s. na úhradu neprednostnej pohľadávky v celkovej výške 1.82,43 eur do právoplatnosti rozsudku a po preukázaní pravdy skutok prekvalifikovať a vzniesť žalobu na exekútora z trestného činu podvodu a zneužívania právomoci verejného činiteľa, keďže exekútor podľa žalobkyne svojimi nekalými praktikami oba tieto trestné činy naplnil, keďže o sumu 1.082,43 eur chcel žalobkyňu „podviesť“, je takýto návrh jednoznačne v rozpore s ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že žalobkyňa neosvedčila ani len základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a to aj z dôvodu, že Exekučný poriadok v rámci svojich procesných ustanovení stanovuje procesný postup upravujúci priebeh exekúcie, pričom s odkazom na ust. § 200 Exekučného poriadku, sa v exekučnom konaní použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, pričom odvolací súd len dodáva, že ustanoveniami Exekučného poriadku sa zachovávajú práva povinného, ako aj oprávneného a možnosť brániť sa proti vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie formou podávania námietok, prípadne podaním návrhu na zastavenie exekúcie, tak ako sa to stalo aj v tomto prípade, keďže v podanom odvolaní
žalobkyňa poukazuje na to, že svoj dlh oprávnenému už uhradila, pričom netreba zabúdať na to, že exekúcia sa nariaďuje na návrh oprávneného a do podania námietok, prípadne návrhu na zastavenie exekúcie, exekútor nemôže mať vedomosť o tom, že dlžník už svoj dlh voči oprávnenému uhradil. Keďže žalobkyňa svoj dlh voči veriteľovi už uhradila a exekučný súd rozhodol o procesnom návrhu na zastavenie exekúcie je neopodstatnený podaný návrh na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia s tým, že z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že exekútor pri vykonaní exekúcie len konal v rámci zákonom mu daných, t.j. v rámci Exekučného poriadku.
18. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko neúspešná žalobkyňa v zmysle § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).