Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-732-2009.pdf
PDF · 75.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/732/2009
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: I. F., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/XX, Ľ., proti povinnému: U. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XXX, W., o vymoženie bežného výživného v sume 9,96 eur mesačne od 15.07.2009 a trov exekúcie
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. U p r a v u j e s a účtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Hlaváčovej na jej účet sumu vo výške 71,03 eur z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Kežmarok ako odmenu a náhradu hotových výdavkov v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 188/2009.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 31.07.2009 začalo vo veci exekučné konanie, na vykonanie exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor.
2. Súdny exekútor doručil súdu 10.02.2021 podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V návrhu zároveň vyčíslil i náhradu trov exekúcie, ktorú žiadal priznať.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdnym exekútorom možno konštatovať nemajetnosť povinného. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
7. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu".
8. Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
9. Pri rozhodovaní o otázke zastavenia exekúcie sa súd oprel o názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v uznesení sp. zn.: 1CoE/52/2013. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (dnes § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP).
10. Pre úplnosť súd uvádza, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Pre prípad zmeny majetkových pomerov je možné, aby oprávnený znova podal návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a exekúciu zastavil.
11. Možno konštatovať, že sú splnené podmienky v zmysle cit. ustanovenia o zastavení konania, a preto súd exekúciu zastavil.
12. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
14. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 71,39 €.
16. Podľa § 16 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
17. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
20. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v odmene súdneho exekútora vo výške 52,00 € (20 % z vymoženej sumy 260,00 €), náhradu hotových výdavkov, konkrétne poštovného vo výške 6,95 €, poplatku za elektronické poskytnutie súčinnosti - zisťovanie v registri obyvateľov vo výške 0,24 €, poplatku za elektronické poskytnutie súčinnosti - zisťovanie bankových účtov vo výške 0,30 € a v súlade s § 196 EP DPH (20 % zo sumy priznanej odmeny a náhrad), teda sumu 10,04 € z priznanej odmeny a 1,50 € z priznaných náhrad.
21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi sumu 0,36 €. Z predloženého vyúčtovania vyplýva, že pri spočítaní sumy uplatnenej odmeny a DPH urobil súdny exekútor chybu v počítaní, keď uviedol, že súčet súm 52,00 € a 10,04 € je 62,40 €. Nakoľko je súčet týchto súm 62,04 €, súd súdnemu exekútorovi nepriznal rozdiel medzi uvedenými sumami, t.j. 0,36 €.
22. Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 71,03 € a túto v súlade s § 203 ods. 2 druhá a tretia veta EP v znení účinnom do 31.03.2017 vyplatí účtáreň tunajšieho súdu súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti II. tohto uznesenia.
23. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
24. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V tomto prípade však zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. (§ 58 ods. 5 EP a § 357 CSP)
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.