Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13C-5-2021.pdf
PDF · 114.55 KB
Case nature
Subarea
13C/5/2021
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcov: 1. M. U.I., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XXX/XX, XXX XX E., 2. L. U., P.. E., G.. XX.XX.XXXX, K. B. I. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovaným: 1. Ľ. R., G.. XX.XX.XXXX, K. U. XX/X, XXX XX Z. G. E., 2. DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamieta.
II. Stranám sporu súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom, doručeným súdu dňa 12.04.2021 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. E., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako rodinný dom, č. s. XXX postavený na parcele registra „C“ KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 498 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 415 m2 a zároveň, aby súd uložil žalovaným povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej o určenie, že žalovaní nemajú právo realizovať záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade ako záložcami, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam opísaným vo výrokovej časti petitu návrhu neodkladného opatrenia. Navrhli, aby neodkladné opatrenie trvalo do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uplatnili si nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú aktívne legitimovaní na podanie takého návrhu, lebo sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. E. ako rodinný dom, č. s. XXX stojací na parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 498 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere 415 m2 v podiele 1/1. Pasívnu legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade vystupuje ako záložný veriteľ, ktorý realizuje predaj vyššie uvedených nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby a žalovaný v 2. rade je zástupca žalovaného v 1. rade, ktorý realizuje samotný výkon záložného práva na základe oznámenia o začatí jeho výkonu. Žalobcovia sa o realizácii výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa z. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti dozvedeli na základe oznámenia žalovaného v 2. rade o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.03.2021. Za záložného veriteľa bol označený žalovaný v 1. rade. Ako dôvod začatia výkonu záložného práva bola označená skutočnosť, že žalobcovia ako dlžníci nesplnili zabezpečenú pohľadávku riadne a včas a táto vznikla z titulu pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.02.2014 v znení Dodatku k zmluve o pôžičke zo dňa 21.04.2014. Následne bolo žalobcom zo strany žalovaného v 2. rade doručená výzva na sprístupnenie nehnuteľností zo dňa 17.03.2021. Žalobkyňa v 2. rade na tieto skutočnosti reagovala tak, že sa telefonicky skontaktovala so žalovaným v 2. rade a oznámila mu, že skutočnosti uvedené v oznámení ako aj vyčíslení pohľadávky zo strany záložného veriteľa sa nezakladajú na pravde. Žalobcovia oznámili žalovanému v 2. rade
významnú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade si svoj nárok už uplatnil v súdnom konaní na Okresnom súde v E., ktorým vydal v konaní sp. zn. 10C/20/2018 dňa 14.05.2018 platobný rozkaz, v ktorom žalovanú v 2. rade zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade pohľadávku 3.100,- Eur s prísl. V tejto pohľadávke bol podľa žalobcov uplatnený nárok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.02.2014 v znení Dodatku k zmluve o pôžičke zo dňa 21.03.2014. Žalobcovia tvrdia, že niet pochýb o tom, že vyčíslenie pohľadávky záložného veriteľa a žalovaného v 1. rade prostredníctvom žalovaného v 2. rade v celkovej výške 75.723,54 Eur sa nezakladá na pravde. Nie je reálne a možné, aby žalobcovia dlžili žalovanému v 1. rade, na základe vyššie uvedených zmlúv, sumu uvedenú vo vyčíslení. Namietajú v celom rozsahu vyčíslenie pohľadávky záložného veriteľa uplatňovanú a realizovanú výkonom záložného práva žalovaným v 2. rade, nakoľko tento neuviedol pravosť a správnu výšku pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva. Žalobcovia majú za to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je neprimeraný, a to s prihliadnutím na výšku pohľadávky. Takémuto výkonu záložného práva nie je možné poskytnúť ochranu. Výkonom záložného práva by malo dôjsť k vážnemu zásahu do ich vlastníckeho práva, nakoľko v prípade úspešnej dražby by došlo k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na vydražiteľa. Zároveň majú za to, že Zmluva o pôžičke zo dňa 14.02.2014, ale aj Záložná zmluva obsahujú viacero neprijateľných zmluvných podmienok ako napr. vysokú úrokovú sadzbu, kumuláciu úrokov a zmluvných pokút, úroky nad zákonom prípustnú hranicu a podobne. Žiadajú preto súd, aby posudzoval návrh nielen podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ale aj podľa § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je výkon záložného práva v rozpore s dobrými mravmi. Argumentovali ďalej aj tým, že vlastnícke právo, ktoré je všeobecné, priame a absolútne a pôsobí voči všetkým a ktorému zodpovedá povinnosť všetkých tretích osôb toto právo rešpektovať a nerušiť vlastníka pri výkone jeho vlastníckych práv k veci, je konaním žalovaných narušené, pretože títo zasahujú do vlastníckych práv žalobcov neoprávnene, bez právneho dôvodu a spôsobom priečiacim sa dobrým mravom. Navrhujú preto, aby súd neodkladným opatrením rýchlo a dočasne upravil právne pomery účastníkov, lebo svoj nárok osvedčili a tvrdia, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by ich právo bolo ohrozené. Vydania neodkladného opatrenia sa domáhajú z toho dôvodu, lebo existuje hroziaca ujma spočívajúca v zásahu do vlastníckeho práva žalobcov k rodinnému domu, kde žalobca v 1. rade má svoje trvalé bydlisko, žalobkyňa v 2. rade má svoje bydlisko Q. Q. U. má doživotné právo užívania tejto nehnuteľnosti na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, teda bolo by ohrozené bývanie aj tretích osôb. Žalobcovia poukázali aj na to, že účelom ich návrhu je zachovať fakticky právny stav k nehnuteľnosti z toho dôvodu, aby do vyriešenia sporu vo veci samej nebol zo strany žalovaných realizovaný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Tento účel považujú za legitímny, sledujúci pokojné rozhodnutie o žalobe vo veci samej, ktorej podanie zároveň žiadajú uložiť v petite, aby v nadväznosti na ich tvrdenia o neplatnosti zabezpečovaných pohľadávok, vzhľadom na existenciu viacerých neprijateľných podmienok obsiahnutých v zmluvách a na neplatnosť vyčíslenia pohľadávky záložného veriteľa v oznámenej výške, čo má podľa nich za následok, že žalovaní nie sú oprávnení realizovať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve formou dobrovoľnej dražby. Na druhej strane sa domnievajú, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému v 2. rade žiadna ujma, lebo aktuálny právny vzťah k nehnuteľnostiam sa nezmení. Žalovaný v 1. rade je ďalej evidovaný ako záložný veriteľ a dočasne by bol pozastavený len výkon jeho záložného práva. Žalobcovia poukazujú na správanie sa žalovaných s ohľadom na opätovnú Výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 17.03.2021, pre ktorú je veľký predpoklad, že ku konaniu, kedy budú žalovaní bezdôvodne, neoprávnene a nezákonne vyvíjať snahu o výkon záložného práva môže dôjsť aj v budúcnosti, a preto je tu podľa nich naliehavý záujem bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Týka sa to dôležitej zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kde majú navrhovatelia bydlisko a je tu dôvodná a preukázaná obava ochrániť vlastnícke práva práve nariadením neodkladného opatrenia.
2. Na osvedčenie svojho nároku žalobcovia predložili iba výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 17.03.2021 a na predloženie ostatných listinných dôkazov boli súdom vyzvaní dňa 13.04.2021. Žalobca v 1. rade výzvu prevzal dňa 16.04.2021, na výzvu nereagoval. Žalovaná v 2. rade výzvu na adrese uvedenej v Registri obyvateľov SR (REGO) neprevzala. Súd konštatuje, že žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložili ani základné, elementárne listinné dôkazy, ktoré v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia citujú, na ktoré sa odvolávajú a od ktorých odvodzujú osvedčenie svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia.
3. Súd na internete cez Katasterportal dňa 13.04.2021 zistil, že na LV č. XXXX, k. ú. E. sú žalobcovia zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností citovaných vyššie. Na liste vlastníctva v časti
Poznámky sú zapísané exekútorské záložné práva k nehnuteľnosti, a to v konaní N. XXXX/XXXX vedenej súdnym exekútorom B.. B. I., v prospech Slovenského plynárenského priemyslu a.s. K., v konaní N. XXXX/XXXX vedenej súdnym exekútorom B.. M. I. v prospech I. R. A. Q..A.. O., na LV pod poznámkou O. XX/XX je poznamenané Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré je zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva a zmluvou o pôžičke zo dňa 14.02.2014 evidovanej v KN pod Z. XXX/XX v prospech Ľ. R. a pod O. XX/XXXX je zaznamenaná poznámka Oznámenie č. XXX/X/XXXX zo dňa 09.01.2019 o začatí výkonu záložného práva, ktoré je zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva a zmluvou o pôžičke zo dňa 14.02.2014 v prospech Ľ.P. R., žalovaného v 1. rade. Na LV pod O. XXX/XXXX je poznamenané uznesenie Okresného súdu E. sp. zn. 17C/11/2019-25 zo dňa 08.03.2019, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie v tejto veci a ktoré malo trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Na LV v časti C: „Ťarchy“ je zapísané pod Z. XXXX/ XX vecné bremeno - doživotné právo užívania nehnuteľnosti - domu č. s. XXX a pozemkov parcely č. XXX, XXX v prospech Q. U., pod Z. XXX/XX je zapísané záložné právo v prospech Ľ. R., pod J. XXXX/ XXXX Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva N. XXX/XXXX zo dňa 18.10.2017 súdnym exekútorom B.. M. I., pod J. XXXX/XXXX Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva XXX N. XXX/XX súdnym exekútorom B.. B.Á. U. v prospech Prvej stavebnej sporiteľne a.s. K., pod J. XXXX/XXXX Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva XXX N. XXX/XX súdnym exekútorom B.. B. U. v prospech Ľ. R..
4. Súd požiadal Okresný úrad E., odbor katastrálny o zaslanie listín, na základe ktorých bol vykonaný zápis na LV č. XXXX, k. ú. E. pod poznámkou O. XX/XX, O. XX/XXXX (lebo tieto písomnosti žalobcovia nepredložili ani dodatočne) a vyzval žalobcov na zaslanie Oznámenia žalovaného v 2. rade o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.03.2021. Žalobcovia na výzvu súdu nereagovali. Okresný úrad E., odbor katastrálny doručil súdu požadované listiny, na základe ktorých bola zapísaná poznámka na LV č. XXXX, k. ú. E., a to overenú fotokópiu Oznámenia o uplatnení výkonu záložného práva evidovanú pod číslom O. XX/XXXX, overenú fotokópiu Oznámenia o začatí výkonu záložného práva evidovanú pod číslom O. XX/XXXX, Oznámenie Ľ. R. voči dlžníkom M. U. a L. U., ktorí nesplnili podmienky Zmluvy o zriadení záložného práva a Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.02.2014, ku ktorej bol vklad povolený dňa 17.03.2014 pod číslom Z. XXX/XXXX, ktorým oznamuje, že si uplatňuje výkon záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. E.. Okresný úrad, odbor katastrálny doručil súdu aj ďalšiu listinu, na základe ktorej bol vykonaný záznam do KN dňa 09.01.2019 vystavený žalovaným v 2. rade DRAŽOBNÍK s.r.o. C., ktorým sa domáha, aby na list vlastníctva bola v poznámke zaznamenaná skutočnosť o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby obchodnou spoločnosťou DRAŽOBNÍK s.r.o. C., ktorá koná v mene záložného veriteľa Ľ. R..
5. Na výzvu súdu Okresný úrad E., odbor katastrálny doručil aj záložnú zmluvu, ku ktorej bol vklad povolený pod Z. XXX/XXXX dňa 14.02.2014, z ktorej záložnej zmluvy súd konštatuje, že ju uzavreli žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ a žalobcovia ako záložcovia podľa § 151 a násl. OZ. Zmluva sa uzatvárala na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.02.2014, ktorá predstavuje zabezpečenú pohľadávku vo výške 40.000,- Eur s 5 % úrokom za celé obdobie, t. j. do 14.08.2014. Záložné právo sa týkalo nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. E..
6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/20/2018 súd konštatuje, že na návrh Ľ. R. sa viedlo konanie proti L. U. o zaplatenie 3.100,- Eur s prísl. V konaní bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 10C/20/2018-17 zo dňa 14.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2018, ktorým súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Platobný rozkaz bol vydaný na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.03.2014 uzavretej medzi Ľ. R. veriteľom, L. U. dlžníčkou titulom peňažnej pôžičky vo výške 2.000,- Eur, s 5 % zmluvným úrokom dohodnutým za celé obdobie, t. j. od 21.03.2014 do 21.09.2014. V zmluve sa dohodli, že dlžník sa zaväzuje v prípade nesplatenia pôžičky v stanovenú dobu zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 100,- Eur. V tomto konaní boli predložené aj ďalšie zmluvy o pôžičkách medzi zhodnými zmluvnými stranami, a to zo dňa 08.04.2014 na pôžičku vo výške 200,- Eur poskytnutej bezúročne na obdobie od 08.04.2014 do 08.05.2014, zo dňa 27.06.2014 na pôžičku vo výške 500,- Eur s 1,5 % mesačným úrokom na obdobie od 27.06.2014 do 27.09.2014. V zmluve boli dohodnuté sankcie vo forme zmluvného úroku vo výške 11,5 % ročne pre prípad, že dlžník riadne a včas neuhradí pôžičku až do úplného zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 50,- Eur v prípade, ak dlžník nezaplatí pôžičku v stanovenej lehote. Ďalšia pôžička zo dňa 23.07.2014 vo výške 100,- Eur s 1,5 % mesačným úrokom za obdobie od 23.07.2014 do 23.08.2014. V zmluve dohodli zmluvný úrok vo výške 11,5 % ročne pre prípad, že dlžník riadne a včas neuhradí pôžičku až do úplného zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo
výške 50,- Eur. Ďalšia pôžička zo dňa 08.08.2014 vo výške 300,- Eur s 1,5 % mesačným úrokom od 27.06.2014 do 27.09.2014 s tým, že sa v zmluve zmluvné strany dohodli na 11,5 % ročne pre prípad, ak dlžník riadne a včas neuhradí pôžičku až do úplného zaplatenia a na zmluvnej pokute 50,- Eur. Súčasťou tohto súdneho spisu je Uznanie dlhu zo dňa 23.02.2017, ktorým L. U. uznala dlh voči veriteľovi Ľ. R. vo výške 3.100,- Eur s prísl. a zaviazala sa tento dlh najneskôr do 28.02.2017 uhradiť.
7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C/11/2019 súd konštatuje, že žalobcovia podali dňa 08.02.2019 identický návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči tým istým žalovaným a žiadali uložiť im povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k tým istým nehnuteľnostiam, takým istým spôsobom ako v konaní sp. zn. 13C/5/2021 a uložiť im povinnosť do 30 dní podať od právoplatnosti uznesenia, ktorým by bolo nariadené neodkladné opatrenie žalobu vo veci samej. Súd v tomto konaní uznesením sp. zn. 17C/11/2019-23-25 zo dňa 08.03.2019 nariadil neodkladné opatrenie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2019. Na základe tohto rozhodnutia bol vykonaný zápis na list vlastníctva, kde bola zaznamenaná tá skutočnosť, ktorá z neodkladného opatrenia vyplynula. Súd zistil, že v konaní sp. zn. 17C/11/2019 dňa 02.11.2020 Ľ. R. doručil návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, pretože žalobcovia súdom uloženú povinnosť podať v lehote 30 dní od neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej nesplnili, a preto žiadal o zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Uznesením sp. zn. 17C/11/2019-42 zo dňa 19.02.2021 súd zrušil nariadené neodkladné opatrenie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2021 a bolo doručené Okresnému úradu E., odboru katastrálnemu na vykonanie zmeny na LV č. XXXX, k. ú. E., a to dňa 15.04.2021.
8. Z pripojeného spisu sp. zn. 2C/24/2019 súd konštatuje, že žalobcovia M. U., L. U. podali na Okresný súd E. dňa 26.04.2019 voči žalovaným Ľ. R. a DRAŽOBNÍK s.r.o. C. žalobu o určenie, že žalovaný v 2. rade nemá právo realizovať záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi stranami sporu, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, C.. Ú.. E., citovaným v žalobe a náhrady trov konania. Súd zistil, že v tomto konaní nesplnili poplatkovú povinnosť a na výzvu, aby zaplatili súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 Eur nereagovali, súdny poplatok nezaplatili, preto súd uznesením sp. zn. 2C/24/2019-21 zo dňa 02.10.2019 konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.11.2019.
9. Podľa § 324 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrhu nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. c), d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 prvá veta CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
14. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 151 j) ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania vo veci samej, počas neho ale aj po jeho skončení. Účelom neodkladných opatrení je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany v samotnom konaní vo veci samej.
17. Základným účelom neodkladného opatrenia je čo najrýchlejšia úprava právnych pomerov strán sporu, pričom podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca preukáže ohrozenie jeho záujmov (práva) a existenciu odôvodnenej potreby úpravy pomerov strán sporu. Súd pri skúmaní splnenia týchto podmienok vychádza len z návrhu a aj vzhľadom na dikciu ust. § 328 ods. 2 CSP skúma len najzákladnejšie skutočnosti, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v konaní. Súd nenariaďuje pojednávanie, rozhoduje bez výsluchu strán sporu, resp. bez vykonania dokazovania, a to len na základe skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Súd vždy rozhoduje uznesením, pričom toto konanie nie je viazané na konanie vo veci samej.
18. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t. j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia existencie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej ujmy, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
20. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie G. A. A. sp. zn. 5Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív, Civilné právo, procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď. Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
21. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusí byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený. Výklad pojmu osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa javia nanajvýš pravdepodobné.
22. V danom prípade žalobcovia nepreukázali ani osvedčenie pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana súdom. Dôkazné bremeno tu spočívalo výlučne na žalobcoch neodkladného opatrenia. Žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli, neosvedčili dostatočným spôsobom pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčili ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu (potrebu neodkladnej úpravy pomerov).
23. Súd teda konštatuje, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia z viacerých dôvodov. Žalobcovia nesplnili podmienku osvedčenia existencie naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Ak tento kritický stav trvá od marca 2019, z toho zjavne vyplýva, že nejde o stav bezprostredne hroziacej ujmy a nejde o situáciu, ktorá by vyžadovala neodkladnú úpravu vzťahov o to viac, že po nariadení neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 17C/11/2019 bola podaná žaloba vo veci samej ale pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby žalobcami sa konanie muselo zastaviť. Z toho teda vyplýva, že žalobcovia nemali záujem na tom, aby sa primárny problém súdom právoplatne rozsúdil (vyriešil), viac ako dva roky im tento stav vyhovoval a neurobili nič preto, aby základný problém bol súdom vyriešený a aby v konaní, ktoré z ich podnetu začalo, sa aj pokračovalo. Konať začali až v momente, keď boli informovaní o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia a podali opätovne návrh na súd o nariadenie neodkladného opatrenia tvrdiac, že im opäť hrozí obrovská ujma na ich právach, ktorá má spočívať v realizácii výkonu záložného práva záložným veriteľom prostredníctvom dražobnej spoločnosti formou dobrovoľnej dražby.
24. Súd poukazuje na čl. 5 Základných princípov CSP, v ktorom sa konštatuje, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu stanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k neodôvodneniu prieťahom v konaní.
25. Zákaz zneužitia súkromného práva spočíva v konaní, ktoré síce je v súlade s platným právom, avšak spôsob jeho uplatňovania je v rozpore s princípmi dobrých mravov a má povahu šikanóznu. Pod šikanóznym výkonom práva je potrebné rozumieť taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Konanie, ktoré je šikanózne alebo ktoré je zneužitím práva je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, a preto je možné odoprieť poskytnutie ochrany takémuto výkonu práva. V hmotnom práve je zákaz zneužitie práva obsiahnuté v ust. § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnení záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd konštatuje, že právne pomery medzi stranami sporu boli dostatočným spôsobom dočasne chránené prostredníctvom neodkladného opatrenia vydaného vo veci Okresného súdu E. sp. zn. 17C/11/2019. Žalobcovia mali možnosť riadne pokračovať v konaní vo veci samej a zistiť definitívny názor súdu na spornú otázku existencie záložného práva žalovaného v 1. rade a k možnosti vykonania záložného práva formou dobrovoľnej dražby žalovaným v 2. rade. Táto možnosť bola zmarená nečinnosťou samotných žalobcov, ktorí nesplnili poplatkovú povinnosť, čo malo za následok zastavenie konania vo veci samej. Dva roky boli absolútne nečinní napriek tomu, že im ako tvrdia, hrozí ujma z dôvodu nezákonného postupu veriteľa a dražobnej spoločnosti, ktorí chcú neoprávnene, nedôvodne a nezákonne obmedzovať ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v ktorej majú obydlie a v ktorom má právo doživotného bývania aj tretia osoba. Zákonným dôsledkom zastavenia konania vo veci samej bol zánik dočasnej úpravy pomerov vydaným predbežným opatrením o zákaze dražby a konanie vo veci samej bolo právoplatne zastavené dňa 02.10.2019.
26. V tomto konaní žalobcovia podali dňa 12.04.2021 obsahovo totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva formou verejnej dražby k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. E. a ich cieľom je prostredníctvom neodkladného opatrenia opakovane zabrániť žalovanému v 1. rade ako záložnému veriteľovi vykonávať záložné právo dobrovoľnou dražbou, a to až do skončenia konania vo veci samej. Žalobcovia však nezaplatením súdneho poplatku zo žaloby v konaní sp. zn. 17C/11/2019 neumožnili meritórne vyriešenie podstaty sporu o tom, či žalovaní sú oprávnení domáhať sa výkonu záložného práva a zároveň tým privodili odpadnutie dočasného zákazu vykonávania dražby. Súd je toho názoru, že žalobcovia svojim predchádzajúcim procesným (ne)konaním a postojom ku konaniu vo veci samej vyjadrili, že nemajú záujem na dočasnej úprave vzťahov medzi stranami, čo je nevyhnutný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia. Ak ale naopak o ochranu pred dražbou opakovane žiadajú, vyhodnotil súd tento ich úkon ako konanie, ktoré je v rozpore s princípom zákazu zneužitia práva, pretože ním dochádza k neoprávnenému zásahu do proporcionality práv sporových strán. Žalobcovia nepreukázali či dlh vo výške 40.000,- Eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.02.2014 uhradili, resp. akú časť z dlhu splatili, teda nepreukázali neexistenciu dlhu čo má priamy súvis s výkon záložného práva, ktoré sa realizuje až po tom, čo dlh nie je uhradený riadne a včas. Tieto skutočnosti neodôvodňujú záver, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu z tohto dôvodu ako aj z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena, neosvedčenia tvrdených skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadiť neodkladné opatrenie súd ich návrh zamietol.
27. Nad rámec vyššie uvedeného súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaní majú viacero nevysporiadaných záväzkov čo vyplýva z LV č. XXXX, k. ú. E.. Na LV sú zapísané prebiehajúce exekučné konania voči ním ako dlžníkom z čoho vyplýva, že ani v iných záväzkových vzťahoch sa nesprávali zodpovedne, neplnili svoje povinnosti dlžník, čo malo za následok exekučné konanie voči ním. Aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade majú viacero nevysporiadaných záväzkov čo opäť vyplýva z LV č. XXXX, k. ú. E. preto je nepochopiteľné, že doposiaľ nemali snahu vyriešiť podstatu problému minimálne voči žalovanému v 1. rade ak si myslia, že jeho nárok voči ním nie je zákonný a dôvodný a tým pádom ani výkon záložného práva by nebol zrejme oprávnený, ale to by malo byť predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovaným nič nebránilo podať aj žalobu vo veci samej a vydania neodkladného opatrenia sa domáhať v už prebiehajúcom konaní, čo tak isto neurobili. Ich nečinnosť nasvedčuje tomu, že nemajú skutočný záujem na dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu, čo malo za následok zamietnutie ich opätovného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd zistil, že predmetom konania sp. zn. 10C/20/2018 boli iné pôžičky poskytnuté žalobkyni v 2. rade ako tá, ktorá jej bola poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.02.2014. Išlo o pôžičku 40.000,- Eur, preto nemôže byť správne tvrdenie žalobcov, že táto pohľadávka bola uplatnená v konaní 10C/20/2018, lebo predmetom konania bolo iba zaplatenie sumy 3.100,- Eur s prísl. ale z titulu iných zmlúv o pôžičke. Nemení to nič na skutočnosti, že žalobcovia nepredložili listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvolávali, a to ani na výzvu súdu, ktorá im bola zasielaná aj opakovane.
28. Žalobcovia v konaní úspech nemali, žalovaným trovy konania nevznikli, a tak súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.