Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-25-2020.pdf
PDF · 107.57 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: HANT BA, a.s., so sídlom Hliny 1412, Považská Bystrica, IČO: 36 328 375, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária KZ partners s. r. o., so sídlom Slnečná 4, Senec, IČO: 47 236 477, proti žalovanému: Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, n. o., so sídlom Kráľovská 386/11, Skalica, IČO: 36 077 631, zastúpenému splnomocnencom: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 250.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 5Cb/30/2017-68 zo dňa 6.8.2019, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250.000,- Eur spolu s úrokom vo výške 2,5% ročne zo sumy 250.000,- Eur od 30.3.2016 do 1.6.2016 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250.000,- Eur od 2.6.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34, § 40 ods. 1, § 44 ods. 1, § 46 ods. 1, § 657, § 658 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj ust. § 365, § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Vecne súd argumentoval tým, že žalobca si uplatnil voči žalovanému pohľadávku z titulu peňažnej pôžičky. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená v písomnej forme. Dohodnutá bola výška pôžičky 250.000,- Eur, doba vrátenia pôžičky do 1.6.2016 a úrok z pôžičky 2,5% ročne. Z obsahu zmluvy o pôžičke (bod 4.2) vyplýva, že táto môže byť menená len písomnou formou, a to písomnými dodatkami. Z výpisu z účtu žalobcu bolo preukázané, že žalobca v zmysle zmluvy o pôžičke uhradil žalovanému sumu 250.000,-Eur ako pôžičku. Prevzatie pôžičky žalovaný nespochybnil. Žalovaný tvrdil, že sa zmenil obsah vzniknutého zmluvného záväzku daného zmluvou o pôžičke, nepredložil však o tom žiadny dôkaz - písomný dodatok, ktorým by sa zmenila splatnosť pôžičky stanovená zmluvou do 1.6.2019. Zmena splatnosti pôžičky nebola preukázaná ani svedeckou výpoveďou svedkyne Ing. F., ktorá uviedla, že na konkrétnych termínoch novej splatnosti pôžičky sa so žalobcom nedohadovala a štatutárny zástupca žalobcu pán
Haviar nesúhlasil so zmenou termínu splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že pôžička bola splatná do 1.6.2016 a žalovaný neuhradil z tejto pôžičky žalobcovi žiadnu čiastku. Keďže žalovaný splatnú pôžičku neuhradil, súd zaviazal žalovaného na úhradu tejto pôžičky v sume 250.000,- Eur žalobcovi v zmysle § 657 OZ. Keďže si zmluvné strany dohodli v zmluve o pôžičke aj zmluvný úrok (bod 1.3 zmluvy) a žalovaný žalobcovi tento zmluvný úrok neuhradil, súd zaviazal žalovaného aj na úhradu dohodnutého zmluvného úroku 2,5% ročne za obdobie od poskytnutia pôžičky 30.3.2016 do splatnosti pôžičky, t. j. do 1.6.2016 (§ 658 ods. 1 OZ). Keďže žalovaný bol povinný na základe zmluvy uhradiť - vrátiť žalobcovi pôžičku 250.000,-Eur do 1.6.2019, nasledujúcim dňom t.j. 2.6.2019 sa dostal do omeškania s úhradou tejto pôžičky podľa § 365 OBZ, keďže nesplnil riadne a včas svoj záväzok. Súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250.000,- Eur od 2.6.2016 až do zaplatenia v zmysle § 369 ods. l OBZ (výška úroku z omeškania nebola v zmluve dohodnutá), preto výška úroku bola stanovená podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v spore plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, a to v celom jeho rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne nesprávny, nedostatočne zdôvodnený, zmätočný, nepreskúmateľný a vydaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, úvahy súdu podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach nie sú správne a relevantné. Žalovaný poukázal na výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu PhDr. Antona Haviara: „Mňa taktiež nezaujímalo, na aký účel potreboval žalovaný požičať uvedené prostriedky. ... Čo sa týka dohôd k tejto pôžičke, nebola uzatvorená žiadna písomná dohoda, ani ústna dohoda ohľadne zmeny podmienok tejto pôžičky, ja som Ing. F. urgoval na vrátenie tejto pôžičky niekoľkokrát.“ Ďalej poukázal na výpoveď svedkyne Ing. F.: „Ja som sa ohľadom odkladu splatnosti tejto pôžičky rozprávala s p. Haviarom. Dohovárali sme sa o tom, nakoľko v čase splatnosti nebolo možné túto pôžičku splatiť. Bolo to z dôvodu, že uvedené finančné prostriedky boli použité do Talianska na verejné obstarávanie s univerzitou v Taliansku, kde VŠ v Skalici získala licenciu na školu. Pri jednaniach s p. Haviarom som mu uviedla, že ho budem informovať, kedy bude mať škola peniaze, na vrátenie pôžičky. Ja som p. Haviara prosila o odklad splatnosti, on mi len povedal, aby som mu zavolala, kedy bude mať škola finančné prostriedky na vrátenie pôžičky. Na konkrétnych termínoch novej splatnosti pôžičky sme sa nedohadovali.“ Na základe týchto výpovedí mal žalovaný za to, že súd nezákonne predikoval, že nedošlo k zmene splatnosti pôžičky, keď nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď Ing. F., ako aj výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu PhDr. Antona Haviara, z ktorého výpovede vyplynulo, že sa vôbec nezaujímal o to, aké boli dohodnuté podmienky poskytnutia pôžičky, preto je nespravodlivé a nezákonné, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal práve z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorá je značne nepresná a nedôveryhodná a robí rozhodnutie arbitrárne. Ďalej podľa žalovaného súd pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdil, že nenastala zmena splatnosti pôžičky, ku ktorej došlo na základe ústnej dohody oboch zmluvných strán, nakoľko splatnosť pôžičky bola viazaná na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov z Talianska. Nakoľko uvedené finančné prostriedky z Talianska ku dnešnému dňu vrátené neboli, splatnosť nenastala a na základe uvedeného žalovaný nemôže byť v omeškaní s vrátením pôžičky. Za inú vadu konania žalovaný považoval to, že v zápisnici z pojednávania zo dňa 6.8.2019 je uvedené, že svedkyňa Ing. B. F. na pojednávaní vypovedala, že: „P. Haviar nesúhlasil so zmenou termínu splatnosti.“ Žalovaný nesúhlasí s obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 6.8.2019 v tejto časti a dôrazne odmieta, že by svedkyňa uviedla, vyššie uvedenú citáciu. Z audionahrávky z pojednávania jasne vyplýva, že sudca svedkyni položil sugestívnu otázku a k vyššie uvedenej výpovedi ju naviedol tým, že ju uviedol do omylu. Je jasné, že svedkyňa svojou výpoveďou chcela vyjadriť, že pôžička bola účelová a jej vrátenie bolo podmienené okamihom, kedy budú škole vrátené požičané finančné prostriedky z Talianska. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného ako i odvolacieho konania.
6. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu nestotožňuje s právnym a skutkovým posúdením veci žalovaným a uvádza, že dňa 30.3.2016 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu
o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 250.000,- Eur a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku žalobcovi spolu s dohodnutým úrokom vo výške 2,5% ročne do 1.6.2016. Predmetná pôžička nebola účelovo viazaná. Žalobca sa preto ani nemusel zaujímať, na aký účel žalovaný pôžičku použije. Súd tak správne rozhodol, že k zmene splatnosti pôžičky nedošlo. Žalovaný vo svojom odvolaní dokonca ani neuviedol, na základe akých skutkových a právnych okolností má za to, že nastala zmena splatnosti pôžičky. Žalovaný v konaní na prvom stupni nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že sporové strany predĺžili lehotu splatnosti poskytnutej pôžičky. Naopak žalobca žalovaného listom č. BA-1017/K-2016 zo dňa 22.7.2016, listom č. BA-872/K-2017 zo dňa 11.10.2017 a listom č. BA-37/K-2017 zo dňa 15.1.2018 vyzýval na úhradu splatnej pôžičky. Zároveň aj právny zástupca žalobcu listom zo dňa 8.8.2016 a listom zo dňa 31.5.2017 taktiež vyzýval žalovaného na úhradu splatnej pôžičky, čo jednoznačne vyvracia tvrdenia žalovaného o údajnom posune splatnosti. Skutočnosť, že k predĺženiu splatnosti pôžičky nedošlo, potvrdili svojimi svedeckými výpoveďami aj PhDr. Anton Haviar a p. Ing. F.. Žalobca poukázal na skutočnosť, že každý z účastníkov preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t. j. musí preukázať to, čo tvrdí. Preto má žalobca jednoznačne za to, že rozhodnutie súdu je vecne správne. Žalobca v celom rozsahu popiera tvrdenia žalovaného ohľadom sugestívnych otázok sudcu a navádzania na odpovede. Svedkyňa dobrovoľne, slobodne a jasne niekoľkokrát potvrdila, že k zmene splatnosti pôžičky nedošlo. Preto žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vyhovel dôvodiac, že v spore nebolo preukázané, že by platne došlo k dohode o zmene dojednaného termínu splatnosti pôžičky.
9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
10. V predmetnej právnej veci nebolo medzi stranami sporné, že dňa 30.3.2016 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 250.000,- Eur za úrok 2,5% ročne do 1.6.2016. V čl. 4 bod 4.2 zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek zmeny zmluvy musia byť dojednané v písomnej forme v podobe dodatku k tejto zmluve a nadobúdajú účinnosť dňom ich podpísania poslednou zo zmluvných strán. V spore nebolo nepreukázané a netvrdí to ani odvolateľ v podanom odvolaní, že by
došlo k uzatvoreniu písomnej dohody medzi zmluvnými stranami o zmene termínu splatnosti poskytnutej pôžičky. 11. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpovede jednak štatutárneho zástupcu žalobcu PhDr. Antona Haviara, ako aj svedkyne Ing. B. F. a namietal, že splatnosť pôžičky bola viazaná na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov z Talianska, ktoré dodnes vrátené neboli, preto žalovaný ani nemôže byť v omeškaní. Odvolací súd preskúmaním obsahu uzatvorenej zmluvy však nezistil, že by pôžička bola poskytnutá účelovo. Žalovaný ani nepredložil písomný dodatok k uzatvorenej zmluve, kde by k takejto dohode zmluvných strán o účelovom poskytnutí pôžičky došlo. Z výpovedí štatutárneho zástupcu žalobcu p. Haviara a výpovede svedkyne p. F. nevyplýva ani to, že by došlo jednoznačne k ústnej dohode strán o zmene termínu splatnosti pôžičky, prípadne k dohode, o tom, že dlžník vráti poskytnutú pôžičku veriteľovi až po tom, čo mu budú vrátené poskytnuté prostriedky z Talianska. V danom prípade svedkyňa F. okolnosťou nevrátenia finančných prostriedkov z Talianska, iba odôvodňovala neschopnosť žalovaného uhradiť pôžičku včas. P. Haviar vo svojej výpovedi uviedol len toľko, že hovoril s p. F. o vrátení pôžičky, avšak nepotvrdil, že by bola pôžička poskytnutá účelovo, opakoval, že svedkyňu ako štatutárny orgán žalovaného - riaditeľku, urgoval o vrátenie pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá krátkodobo na tri mesiace, účel poskytnutej pôžičky ho nezaujímal. Svedkyňa p. F. vo svojej výpovedi sama jednoznačne neuviedla, že by sa s p. Haviarom dohodli na zmene termínu splatnosti pôžičky, aj podľa zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 6.8.2019 (dostupného v ESS) je zrejmé, že svedkyňa uvádzala len toľko, že sa osobne „dohovárala“ (ktorému použitému termínu -dohodárala- porozumel odvolací súd z výpovede svedkyne tak, že nedošlo k dohode, ale len ku vzájomnej komunikácii, pozn.) s p. Haviarom, že pôžička bude splatená, ako náhle im prídu peniaze, pritom na konkrétnych termínoch sa s p. Haviarom nedohadovali, avšak neustále s p. Haviarom o zaplatení pôžičky komunikovala. Z takéhoto obsahu výpovede svedkyne vyplýva, že v podstate žiadala žalobcu o počkanie s vymáhaním pôžičky, ktorú majú naďalej v úmysle zaplatiť, ako náhle budú mať peniaze. Z výpovede svedkyne však nevyplýva, že by od žalobcu dostala jednoznačný súhlas so zmenou splatnosti pôžičky, resp. že by žalobca súhlasil s takým spôsobom splatnosti pôžičky, že ju dlžník uhradí až vtedy, keď bude môcť. Z výpovede svedkyne vyplýva, že žalobcovi v rámci spoločnej komunikácie po uplynutí termínu splatnosti pôžičky uvádzala iba vlastné dôvody žalovaného, prečo nie je schopný pôžičku aktuálne zaplatiť, ale tiež i prísľub pre žalobcu, že ako náhle bude mať prostriedky k dispozícii, pôžičku zaplatí. Žalobca sa však so žalovaným jednoznačne na predĺžení splatnosti pôžičky nedohodol, a to nielen písomne, ale ani ústne. Išlo skôr o dobrú vôľu žalobcu, ktorý napriek tomu, že pôžička bola už splatná, avšak žalovaný argumentoval nedostatkom prostriedkov a prísľubom, že pôžičku splatí žalobcovi ihneď ako bude môcť, že žalobca svoju splatnú pôžičku zatiaľ vymáhať nebude. Svedok p. Haviar totiž opakovane uvádzal, že žalovaného prostredníctvom svedkyne urgoval o zaplatenie pôžičky, trval na tom, že k zmene splatnosti pôžičky nedošlo.
12. To, že k dohode strán o zmene termínu splatnosti nedošlo napokon potvrdzuje aj výzva žalobcu adresovaná žalovanému zo dňa 22.7.2016 (na č. l. 25 spisu), na zaplatenie pohľadávky, so snahou vyriešiť vec predovšetkým mimosúdne. Ďalšiu výzvu zaslal žalobca žalovanému dňa 11.10.2017 (č. l. 26 spisu) , kde rovnako žiada o vrátenie pôžičky splatnej dňa 1.6.2016, a potom ešte dňa 15.1.2018 (č. l. 27 spisu), pričom žalovaný nepredložil žiadne listiny, ktoré by boli odpoveďou žalovaného na tieto urgencie a kde by žalovaný namietal, že predsa došlo k zmene termínu splatnosti pôžičky. Ďalej je potrebné tiež zohľadniť okolnosť, že p. F., bola riaditeľkou žalovaného, a teda jeho štatutárnym orgánom len do 26.7.2016. Od 26.7.2016 je riaditeľom žalovaného doc. RNDr. Ing. L. U., PhD., ktorý síce na pojednávaní dňa 28.5.2019 uviedol, že písomne poveril p. F., aby rokovala so žalobcom o zmene splatnosti pôžičky, avšak žalovaný žiadny doklad, ktorý by p. F. k takémuto konaniu za žalovaného oprávňoval, v priebehu celého sporu nepredložil, pričom túto okolnosť namietal žalobca priamo na pojednávaní dňa 28.5.2019.
13. Odvolací súd na základe uvedeného má za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by medzi stranami došlo k dohode o zmene termínu splatnosti pôžičky.
14. Pokiaľ potom žalovaný v podanom odvolaní namietal, že svedkyni p. F. bola na pojednávaní dňa 6.8.2019 položená sugestívna otázka, na základe ktorej mala nesprávne uviesť, že p. Haviar nesúhlasil so zmenou termínu splatnosti, tak odvolací súd po vypočutí si nahrávky z pojednávania dňa 6.8.2019 zistil, že svedkyňa vypovedala, že sa so žalobcom v zastúpení p. Haviarom dohovárala a snažila sa ho uistiť, že pôžička bude splatená, svedkyňa uviedla, že p. Haviarovi oznámila, že nie je možné, aby bola pôžička zaplatená tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, pretože nastali iné okolnosti v súvislosti s
projektom so študijnými programami na univerzite v Taliansku. Potvrdila len toľko, že sa dohadovali na tom, že svedkyňa bude p. Haviara informovať, aký je progres, s tým, že ako náhle prídu peniaze, tak sa to žalobcovi vyplatí. Svedkyňa uviedla že p. Haviarovi povedala, že peniaze nejdú poslať, na čo on odpovedal, nech to pošle, ako to bude možné. Svedkyňa výslovne uviedla, že sa na termínoch nedohadovali, dohadovali sa na tom, že ako náhle to bude možné, tak pôžička bude splatená, s čím p. Haviar nesúhlasil, ale nič iné mu nezostávalo, svedkyňa pritom s p. Haviarom neustále komunikovala. Obsah takejto výpovede nie je možné hodnotiť inak, ako tak, že svedkyňa si bola vedomá toho, že žalovaný je v omeškaní so splatením pôžičky, pričom ona uisťovala žalobcu, že ako náhle bude môcť, pôžičku uhradí. Táto svedecká výpoveď nepreukazuje dohodu strán na zmene termínu splatnosti pôžičky (nakoľko jednostranné rozhodnutie dlžníka o zmene termínu splatnosti pôžičky nie je možné), ale ako bolo uvedené vyššie, snahu svedkyne dosiahnuť, aby žalobca nepristúpil k súdnemu vymáhaniu pôžičky, keď ho uisťovala, že pôžička bude zaplatená, k čomu však do dnešného dňa nedošlo. Vzhľadom na neurčité vyjadrenia svedkyne na pojednávaní, smerovala otázka súdu iba k jednoznačnému zisteniu, či teda došlo alebo nedošlo k presnej dohode medzi stranami o zmene termínu splatnosti. V konečnom dôsledku však položená otázka nemala vplyv na správnosť vyhodnotenia svedeckej výpovede svedkyne F., keďže odpoveď na túto otázku, je len jednoznačným zhrnutím jej celkovo vyhýbavej výpovede.
15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).