Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12CoCsp-21-2020.pdf
PDF · 110.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, Bratislava, Bajkalská 30, proti žalovaným: 1. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.L., Y. XX/XX, 2. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.L., Y. XX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.L., Y. XX/XX, o zaplatenie 1.211,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1., 2. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 5. decembra 2019 č. k. 16Csp/187/2018-162, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a III. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných 1. a 2. zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.211,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,7 % ročne zo sumy 1.211,02 eura od 12.06.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vzájomnú žalobu žalovaného 1. zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1. a 2. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.211,02 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými 1. a 2. dňa XX.XX.XXXX uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v súlade s ktorou poskytol žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver č. XXXXXXXXXX vo výške 5.974,91 eura. Žalovaný 2. sa ručiteľským vyhlásením zaviazal tiež splniť dlh žalobcu za žalovaného 1. , ak tento dlh nesplní sám. Dňa 31.12.2012 boli splnené podmienky pre pridelenie cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a v zmysle článku I. bod 1 úverovej zmluvy, sa mimoriadny medziúver č. XXXXXXXXXX zmenil na stavebný úver č. XXXXXXXXXX s tým, že výška stavebného úveru bola tvorená rozdielom medzi nasporenou sumou na konte sporenia a výškou dlžnej sumy na konte medziúveru ku dňu pridelenia. Stavebný úver tak bol vo výške 3.555,97 eura. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1. porušil zmluvne dohodnuté podmienky a dostal sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho žalobca žalovaných vyzýval na doplatenie omeškaných splátok. Listom zo dňa 02.05.2018 upozornil žalovaného 1., že je v omeškaní so splátkou po dobu dlhšie ako 3 mesiace a vyzval žalovaného 1. na doplatenie omeškaných splátok a zároveň ho informoval, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok má žalobca právo požadovať zaplatenie zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Toto upozornenie bolo žalovanému 1. doručené dňa 07.05.2018 a keďže žalovaný 1. omeškané splátky
nedoplatil tak vyhlásil žalobca v zmysle článku IV. bod 3 úverovej zmluvy dňa 11.06.2018 mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1. dlh nesplnil ani napriek písomnej výzve v dodatočnej lehote, vznikol žalobcovi nárok domáhať sa splnenia dlhu aj od žalovanej 2. ako ručiteľky, ktorej uvedené listy žalobca rovnako zasielal na vedomie. Podľa názoru žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. k 11.06.2018 bola výška dlhu žalovaných 1.561,02 eura, pričom pozostávala z istiny vo výške 1.107,86 eura a z nezaplatených 4,7 % úrokov za úver do 11.06.2018 vo výške 90,16 eura, nezaplatených poplatkov za informáciu o nezaplatení splátky vo výške 13 eur /táto suma predstavuje nezaplatený poplatok za informáciu o nezaplatení splátky za mesiac apríl 2017 a jún 2017 až február 2018/ a nezaplatených poplatkov za upomienky vo výške 350 eur (táto suma predstavuje súčet poplatkov za 1. upomienku, poplatkov za 2. upomienku, poplatkov za predžalobné upomienky, poplatkov za individuálne riešenie omeškania, poplatok za zmenu splátkového plánu účtovanú na konto stavebného úveru). V súlade s článkom IV. bod 3.4 úverovej zmluvy odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcovi tiež vznikol nárok na úroky z omeškania z celkového dlhu žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (zo sumy 1.561,02 eur s výškou sadzby 7,7 % ročne). Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že si neuplatňuje nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky v celkovej výške 350 eur a z tohto dôvodu aj úrok z omeškania po vyhlásení splatnosti si uplatňuje len vo výške 1.211,02 eura. Žalovaná suma 1.211,02 eura tak pozostáva z istiny vo výške 1.107,86 eura (istina ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti), úrokov za úver vo výške 90,16 eura (nezaplatené úroky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti), nezaplatených poplatkov za informácie o nezaplatení splátky vo výške 13 eur, ako aj príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 7,7 % ročne zo sumy 1.211,02 eura od 12.06.2018 do zaplatenia.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný 1. ako dlžník a žalovaná 2. ako ručiteľ uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. XXXXXXXXXX vo výške 180.000,- Sk /5.974,91 eura/, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, sa mimoriadny medziúver zmenil na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výše cca 108.000,- Sk /3584,94 eura/. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Účelom tohto mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru je nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu, výstavba, prístavba, nadstavba, stavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné úpravy bytu, modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich, nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu, nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom, nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytového priestoru na byt, prestavba nebytových priestorov na byt, úhrada podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu, úhrada záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h). Dlžník - žalovaný 1. sa zároveň zaviazal použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru na stavebný účel, na realizáciu ktorého sa mimoriadny medziúver, resp. stavebný úver poskytuje. Z článku II. takejto zmluvy tiež okrem iného vyplýva, že dlžník sa zaviazal v súlade s touto zmluvou ako aj v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení poukazovať pravidelne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 900,- Sk /29,87 eura/, pričom výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom úvere bola dohodnutá 2 % ročne. Dlžník sa zároveň zaviazal splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku s tým, že výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,49 % ročne ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Za spracovanie medziúveru sa zaviazal dlžník zaplatiť veriteľovi poplatok vo výške 3.500,- Sk /116,18 eura/ a ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku, tak sa mal vyrubiť poplatok vo výške 500,- Sk /16,60 eura/. Za vedenie úverového účtu mal veriteľ vyrubiť dlžníkovi poplatok v zmysle sadzobníka poplatkov a to vo výške 360,- Sk /11,95 eura/, ktorý bol splatný podľa sadzobníka poplatkov s 1. splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 900,- Sk /29,87 eura/ a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.124,- Sk /37,31 eura/ s tým, že splátka úrokov bola splatná prvého v mesiaci a musí byť uhradená veriteľovi do 15. dňa v mesiaci. Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne formou pravidelných mesačných splátok vo výške 1.575,- Sk /52,28 eura/. Splátka mala byť splatná prvého dňa
v mesiaci a musela byť uhradená do 15. dňa v mesiaci. V splátke boli zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru. Úver bol tiež zabezpečený ručením ručiteľa - žalovanej 2. s tým, že nasporená suma sa považuje za mimoriadnu splátku úveru. Dlžník - žalovaný 1. sa tiež v zmysle článku V. bod 1 zaviazal uhradiť všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru včas a riadne, ako aj uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým mimoriadnym medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu 23 všeobecných podmienok a sadzobníka poplatkov veriteľovi. Z článku VI. bod 1 tiež vyplýva, že ak bude dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom úvere, má veriteľ právo účtovať si 5 %-ný ročný úrok z omeškania zo zameškaných splátok a ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3 %-ný ročný úrok pri stavebnom úvere a 5 %-ný úrok pri mimoriadnom medziúvere omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok. Z článku VI. bod 3 tiež vyplýva, že v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšie ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Súčasťou takejto zmluvy boli aj všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení, znenie z H. XXXX, ktoré bližším spôsobom upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Následne žalobca listom zo dňa 02.05.2018 upozornil žalovaného 1. a žalovanú 2. na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a to z dôvodu, že napriek výzvam do dnešného dňa nedošlo k uhradeniu omeškaných splátok úveru vrátane splátky za mesiac máj 2018 v celkovej výške 366,03 eura. Z uvedených dôvodov žiadal zaplatiť takýto dlh do 25.05.2018 s tým, že inak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslením celkovej dlžnej sumy. Takéto upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo doručené žalovanému 1. dňa 07.05.2018 a žalovanej 2. dňa 07.05.2018. Listom zo dňa 11.06.2018 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ žalobca zosplatnil takýto úver, a to ku dňu 11.06.2018, pričom žiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 11.06.2018 predstavovala 1.561,02 eura. Toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo doručené žalovanému 1. dňa 14.06.2018 a žalovanej 2. dňa 14.06.2018. Zároveň bola žalovaná 2. ako ručiteľ upozornená na skutočnosť, že v prípade ak žalovaný 1. ako dlžník neuhradí svoj dlh tak bude sa vymáhať aj voči nej ako ručiteľke. Z výpisu z účtu stavebného sporenia za obdobie od 08.08.2006 do 31.12.2012 vyplýva, že nasporená suma ku dňu pridelenia bola 2.514,60 eura. Z výpisu z účtu konta medziúveru za obdobie od 18.09.2006 do 31.12.2012 okrem iného vyplýva, že medziúver bol vyplatený dňa XX.XX.XXXX vo výške 4.779,92 eura ako aj dňa XX.XX.XXXX vo výške 1.062,21 eura, pričom dlžná suma ku dňu pridelenia úveru, teda k 31.12.2012 bola 6.070,57 eura. Z výpisu z účtu stavebného úveru za obdobie od 31.12.2012 do 11.06.2018 bolo tiež zistené, že dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. k 11.06.2018 predstavuje 1.561,02 eura s tým, že v rámci tejto dlžnej sumy si žalobca účtoval aj poplatok za upomienky v celkovej výške 350 eur. Zároveň si tiež účtoval aj poplatok za informovanie o nezaplatených splátkach vo výške 13 eur. V článku XXIII. bod 2 všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení bolo okrem iného dojednané, že poplatok za uzatvorenie zmluvy a poplatok za služby účtuje stavebná sporiteľňa podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov, ktorý na požiadanie poskytne stavebnému sporiteľovi. Z článku V. bod 2 zmluvy o stavebnom úvere okrem iného tiež vyplýva, že dlžník - žalovaný 1. je povinný uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým mimoriadnym medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu XXIII. všeobecných podmienok a sadzobníka poplatkov veriteľovi.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 546 Občianskeho zákonníka, § 497, § 504 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 7 ods. 3, 4, § 9 ods. 1, 2, § 12 ods. 1 zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení, § 1 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
5. Dospel k záveru, že zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere, ako aj zmluvu o stavebnom sporení uzatváral žalobca ako právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania takýchto finančných služieb, pričom ju vopred pripravoval a obsah takejto zmluvy nemohli žalovaní 1. a 2. zmeniť, ale museli ju prijať ako celok alebo odmietnuť. Nebolo preukázané, že by finančné prostriedky z takéhoto úveru, resp. táto zmluva bola uzatváraná v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalovaných 1. a 2., preto žalovaní majú postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia takejto zmluvy. Vzhľadom na dohodnutý účel úveru, ktorý je uvedený v článku 2 zmluvy, nejde o spotrebiteľský úver a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že účelom poskytnutia úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov na nadobudnutie existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Žalovaný 1. pripustil, že bol v omeškaní s peňažným plnením jednotlivých splátok úveru v dôsledku čoho došlo
k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Žalobca mal k 31.12.2012 nasporenú sumu 2.514,60 eura, dňa XX.XX.XXXX čerpal medziúver vo výške 4.779,92 eura a dňa XX.XX.XXXX vo výške 1.062,21 eura s tým, že dlh žalovaného 1. bol ku dňu poskytnutia stavebného úveru t. j. k 31.12.2012 vo výške 6.070,57 eura. Od 31.12.2012 došlo k zmene medziúveru na stavebný úver, pričom k 11.06.2018 predstavoval dlh žalovaného 1. k 11.06.2018 sumu 1.561,02 eura a ten pozostával z istiny, úrokov vyčíslených ku dňu zosplatnenia ako aj dohodnutých poplatkov, z ktorých si žalobca neuplatňoval poplatky za upomienky vo výške 350 eur, a preto dlh žalovaných predstavoval sumu 1.211,02 eura.
6. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalovaný nárok je v celom rozsahu dôvodný. Žalovaní žiadnym konkrétnym tvrdením resp. predloženým dôkazom nespochybnili uplatnený nárok žalobcu, pretože v rámci svojej procesnej obrany poukazovali na neprijateľné zmluvné podmienky určené v rozhodnutiach všeobecných súdov /rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Co/713/2015 zo dňa 15.11.2016 týkajúci sa neprijateľnej podmienky a to povinnosti spotrebiteľa platiť úroky aj po odstúpení od zmluvy, rozsudok Okresného súdu Skalica, sp. zn. 3C/51/2012 týkajúci sa neprijateľnej zmluvnej podmienky - poplatku za spracovanie medziúveru resp. za vystavenie biankozmenky/, ktoré sa okrem iného týkali takých poplatkov resp. úrokov, ktoré si žalobca v konaní voči žalovaným vôbec neuplatnil. Pokiaľ žalovaní tiež poukazovali na rozhodnutie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 17Csp/14/2017 týkajúci sa rovnakého žalobcu a obdobného nároku tak je potrebné uviesť, že ide o iný skutkový stav veci /zmluva bola zrušená z dôvodu odstúpenia/ a v tomto súdnom konaní nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Výška úrokovej sadzby z ktorej si žalobca vyčíslil uplatnené úroky do dňa mimoriadnej splatnosti úveru bola dojednaná v predmetnej zmluve 4,70% ročne s tým, že tá bola dohodnutá v súlade s právnymi predpismi a nešlo o neprimerane vysoké úroky. Preto zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 1.211,02 eura, žalobca preukázal ním tvrdené skutočnosti. Priznal žalobcovi aj dohodnuté poplatky vo výške 13 eur za informácie o nezaplatení splátky, pretože tie boli dojednané medzi zmluvnými stranami, ich výška nie je neprimeraná a žalovaní takýto nárok výslovne nerozporovali. Z uvedených dôvodov tak nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu, a preto súd žalobe vyhovel. Zaviazal žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy tak, že plnením jedného zanikne povinnosť druhého, pretože ide o ručiteľský vzťah medzi žalovaným 1. - dlžníkom a žalovanou 2. - ručiteľkou.
7. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3, 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to vo výške 7,7 % ročne, nakoľko išlo o právny vzťah, ktorý vznikol pred 01.02.2013, v dôsledku čoho bola výška úrokov z omeškania, ktorú si mohol uplatniť žalobca až 8 %, avšak ten si uplatnil takéto úroky v nižšej výške ako bola zákonná sadzba. Úroky z omeškania priznal dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti /splatnosť bola vyhlásená k 11.06.2018/, pretože takto uplatnené úroky z omeškania sú v súlade s právnymi predpismi.
8. Nárok žalovaného 1. na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 2.206,81 eura uplatnený vzájomnou žalobou proti žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zamietol ako nedôvodný. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný 1. nepreukázal bezdôvodné obohatenie žalobcu, ktoré mu malo vzniknúť tým, že žalovaný 1. zaplatil žalobcovi celkovú sumu vo výške 8.048,94 eura a úver mu bol poskytnutý len vo výške 5.842,13 eura. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovi vznikol v zmysle uzavretej úverovej zmluvy nárok nie len na dohodnutý úrok ale aj na dohodnuté poplatky. Okrem toho pokiaľ žalovaný 1. argumentoval tým, že zaplatil žalobcovi celkovú sumu vo výške 8.048,94 eura, tak v tejto sume sú zahrnuté aj platby na stavebné sporenie, ktoré boli dojednané v zmysle uzavretej zmluvy a teda tu išlo o plnenie na základe dohodnutého právneho dôvodu a to zmluvy o stavebnom sporení a nie na základe zmluvy o úvere. Zároveň pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného 1., že došlo k odstúpeniu od zmluvy, tak v konaní neboli predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali odstúpenie od zmluvy, či už zo strany žalobcu alebo zo strany žalovaných, a teda nemohlo ani dôjsť k zrušeniu zmluvy z takéhoto dôvodu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo zo strany žalobcu k predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom takéto zosplatnenie nemá za následok zánik zmluvného vzťahu, ale dochádza len k zmene záväzkovo-právneho vzťahu, pretože sa zmenia práva a povinnosti zmluvných strán v dôsledku čoho sú dlžník a ručiteľ - žalovaní povinní zaplatiť celý dlh jednorazovo a nie v splátkach. Z uvedených dôvodov tak súd na strane žalobcu nezistil vznik bezdôvodného obohatenia.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol úspešný v súdnom konaní celom rozsahu a to vrátane konania o vzájomnej žalobe, preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
10. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalovaní 1., 2. v časti výroku I., žiadali rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedli, že predmetným rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces, rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, pretože súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami a jeho interpretácia v rozpore s prioritou spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napadnutý rozsudok je príliš formalistický, trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky podľa § 220 ods. 2, 3 CSP. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi závermi došiel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom kritériá iba mechanicky aplikoval. Žalovaní v odvolaní citovali množstvo ustanovení Civilného sporového poriadku, Ústavy SR, zmluvy o Európskej únii, odôvodnenia rozhodnutia súdov, nálezy Ústavného súdu, uviedli rozsiahle teoretické výklady rôznych právnych pojmov a inštitútov. Záverom uviedli, že žalobca poskytol mimoriadny medziúver vo výške 5.974,91 eura, avšak v skutočnosti bola vyplatená iba suma 5.875,33 eura, pretože žalobca si zaúčtoval poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eura a poplatok za zmenku vo výške 16,60 eura. Žalovaný 1. celkom zaplatil za medziúver sumu 2.798,25 eura, za stavebný úver sumu 2.893,62 eura a zo stavebného sporenia sumu 2.357,07 eura, teda celkovo sumu 8.048,94 eura. Súd prvej inštancie sa v rozsudku s týmito tvrdeniami nevyporiadal.
11. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že podané odvolanie je všeobecné, žalovaní citujú rôzne rozhodnutia, ustanovenia právnych predpisov, pričom nie je zrejmé, v čom konkrétnom spočíva nesprávnosť rozhodnutia a porušenie všetkých žalovanými citovaných ustanovení. Žalovaní poukazujú len na to, že on sa na ich úkor bezdôvodne obohatil s poukazom na § 457 OZ. Avšak v danom prípade nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 OZ a zmluva tak nezanikla ex tunc. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaní žiadnym konkrétnym tvrdením nespochybnili nárok žalobcu a poukazovali len na neprijateľné zmluvné podmienky v rozhodnutiach iných súdov.
12. K vyjadreniu žalobcu a písomne vyjadrili žalovaní. Poukázali na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré robia zmluvu neplatnou, a to poplatky za spracovanie medziúveru a úveru, za biankozmenku, za vedenie úverového účtu, vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, že právne vzťahy zo zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom, právo veriteľa na okamžité splatenie úveru, dohoda o zmluvnej pokute, úroky do zaplatenia, poradie uspokojenia pohľadávky z mesačnej splátky, prehlásenie ručiteľa o prebratí povinnosti v časti poplatkov, poplatky podľa čl. V. zmluvy, použitie peňažných prostriedkov podľa čl. VIII., odstúpenie od zmluvy v čl. VII. Ak zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, je neplatná. Dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zmluva zanikla. Keď je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Žalobca sa obohatil o sumu 2.206,81 eura.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v napadnutej časti výroku I. nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v uvedenej časti a súvisiacej časti výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. 17. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v časti napadnutých výrokov I. a III.. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. 18. Žalovaní 1., 2. v odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné i keď je odvolanie rozsiahle, skutočnosti uvedené žalovanými v odvolaní sú úplne všeobecné bez špecifikácie na danú vec, ide iba o teoretické vyjadrenia k rôznym právnym otázkach týkajúcich sa všeobecne spotrebiteľského práva, súdneho konania a rozhodnutia. Uviedli citáciu alebo teoretický výklad viacerých ustanovení právnych predpisov a aktov, avšak bez vysvetlenia súvisu s prejednávanou vecou či dôvodmi súdu prvej inštancie. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ale nekonkretizovali tieto námietky, neuviedli v čom podľa ich názoru spočíva nedostatočne zistený skutkový stav ani z akého dôvodu považujú právne posúdenie za nesprávne.
19. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovanému 1. bol poskytnutý mimoriadny medziúver v sume 5.974,91 eura, pričom žalovaný 1. mal povinnosť zaplatiť príslušné poplatky. Neplatil ich sám v hotovosti, ale odpočítaním od poskytnutej sumy mimoriadneho medziúveru. Táto skutočnosť nemení nič na tom, že výška mimoriadneho medziúveru bola 5.974,91 eura. Následne sa mimoriadny medziúver zmenil na stavebný úver vo výške 3.555,97 eura. Obrana žalovaných, že žalovaný 1. okrem iného uhradil sumu 2.357,07 eura ako platby na stavebné sporenie neobstojí, pretože táto suma nebola uhradená titulom splácania mimoriadneho medziúveru či stavebného úveru, preto ju nie je možné započítať. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. k 11.06.2018 bola 1.561,02 eura vrátane poplatku za upomienky v celkovej výške 350 eur, ktorú si žalobca neuplatnil, preto dlh žalovaných predstavoval sumu 1.211,02 eura.
20. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným skutočnostiam, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalobca, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu však žiadne trovy nevznikli, odvolací súd vyslovil, že sa mu nárok na náhradu týchto trov nepriznáva.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).