Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Pc-17-2020.pdf
PDF · 106.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5Pc/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v právnej veci navrhovateľky: P. K., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. Č.. X, Č. B., XXX XX L., štátny občan SR, proti povinnému z výživného: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XX, XXX XX A. Š., adresa na doručovanie: L. Š.C. XX, XXX XX V. R., štátny občan SR, o určenie výživného na manžela takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho Návrhu o určenie výživného na manželku doručeného Okresnému súdu D. nad S. dňa 27.10.2020 domáhala výživného od manžela. Návrh odôvodnila tým, že manžel si našiel milenku a odišiel od nej. Následne jej bol doručený návrh manžela o rozvod manželstva Okresným súdom D. nad S. sp.zn. XXPc/XX/XXXX. Na základe uvedeného musela odísť z predošlého trvalého pobytu v F. do L. v okrese W. a tým stratila možnosť nastúpiť do práce v A. A.. Momentálne je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na základe čoho požiadala o výživné, keďže manžel je poberateľom invalidného dôchodku t.č. vo výške 155,70 Eur. Navrhovateľka nepoberá momentálne z úradu práce žiadne dávky bolo jej teda odporúčané, aby sa obrátila na súd a až následne, že jej bude poskytnutá pomoc z úradu.
2.Okresný súd D. nad S. postúpil spisový materiál v zmysle § 5, § 6 ods. 1 a § 154 CMP Okresnému súdu Lučenec, ako súdu miestne príslušnému dňa 30.11.2020. Predmetné bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 01.12.2020. (č.l. 8 spisu)
3.Vo svojom písomného vyjadrení, v čase vyjadrenia už bývalý manžel k návrhu navrhovateľky doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.02.2021 skonštatoval, že ich manželstvo bolo rozvedené v konaní č. XXPc/XX/XXXX Okresným súdom v D. nad S.. Je invalidný dôchodca, jeho príjem činí len invalidný dôchodok vo výške 155,70 Eur. Vzhľadom na jeho zdravotný stav sa nemôže zamestnať ani na jednoduché práce, nakoľko trpí psychickým ochorením a pravidelne chodí na vyšetrenia. V súčasnej dobe bývam v obci F. v dome svojej družky. Pravidelne prispieva na domácnosť v sume okolo 50,- Eur, platí dlžoby voči exekútorom približne vo výške 15,-Eur až 20,-Eur mesačne. Zdôraznil, že uvedené dlžoby sú ich spoločné, ktoré vznikli počas manželstva. Navrhol, aby súd návrh jeho bývalej manželky zamietol. (č.l. 49 spisu)
4.Z oznámenia bývalého manžela navrhovateľky, doručeného tunajšiemu súdu dňa 12.04.2021 má súd za preukázané, že manžel ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu ako i z dôvodu skutočnosti, že je invalidným dôchodcom a jediným zdrojom
jeho príjmu je dôchodok a nemá prostriedky na zabezpečenie svojej účasti na pojednávaní, vzhľadom na jeho obmedzenú schopnosť cestovania. V prípade, že súd bude považovať za potrebné ho vypočuť navrhol, aby bol vypočutý prostredníctvom Okresného súdu D. nad S.. Vo veci poukázal na skutočnosť, že je s bývalou manželkou už právoplatne rozvedený. V spoločnej domácnosti spolu nežili od mája 2020 a jeho jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok vo výške 150,-Eur. Z tohto svojho príjmu uhrádza podlžnosti z manželstva vo výške 20,-Eur mesačne, ktoré poukazuje súdnemu exekútorovi. Pripojil potvrdenie o dôchodku, potvrdenie o splátkach dlhu a kópiu rozvodového rozsudku. Zároveň súhlasil, aby súd konal a rozhodol vo veci bez jeho prítomnosti. Opätovne navrhol, aby súd návrh jeho bývalej manželky zamietol. (č.l. 68 spisu)
5.Zo sobášneho listu č. XX/XXXX má súd za preukázané, že navrhovateľka a jej manžel uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K. nad T.. Sobášny list je uložený v knihe manželstiev Matričného úradu K. nad T. zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X. (č.l. 2 spisu)
6.Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.11.2019 má súd za preukázané, že manželovi bol od 01.01.2020 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 155,70 Eur. (prílohová obálka apud acta poradové číslo 3 spisu)
7.Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rozsahu celého územia Slovenskej republiky vytvorené cez kataster portál má súd za preukázané, že tak navrhovateľka ako ani bývalý manžel nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti. (č.l. 13-14 spisu)
8.Z odpovede k žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovne zo dňa 10.02.2021 má súd za preukázané, že navrhovateľka bola vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľka poistného v zmysle § 128 ods. 1 až 3, 8 až 11 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 14 zákona Národnej rady SR č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov podľa priloženého výpisu identifikačných údajov, kontaktov a priebehov poistení. Nie je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia, dávok nemocenského poistenia, dávok úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia. Bývalý manžel navrhovateľky bol vedený v evidencii uchádzačov poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle § 128 ods. 1 až 3, 8 až 11 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 14 zákona Národnej rady SR č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov podľa priloženého výpisu identifikačných údajov, kontaktov a priebehov poistení. Je poberateľom invalidného dôchodku priznaného 19.03.1994, ktorý je v súčasnosti vyplácaný vo výške 160,10 Eur mesačne. Z dôchodku nie sú vykonávané exekučné zrážky. Dôchodok je vyplácaný v hotovosti prostredníctvom pošty na adresu v V. R. pri N. A.. Nie je poberateľom dávok nemocenského poistenia, dávok úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia. (č.l. 35 spisu)
9.Z podanej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 10.02.2021 má súd za preukázané, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 02.10.2020 a evidencia trvá. Pomoc v hmotnej núdzi poberá navrhovateľka od 01.11.2020 t.č. vo výške 105,90 Eur, štátne sociálne dávky nepoberá. (č.l. 40 spisu)
10.Z lustrácie v evidencii vozidiel poskytnutej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Lučenci, Okresný dopravný inšpektorát W. má súd za preukázané, že navrhovateľka nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla. (č.l. 42-43 spisu)
11.Z odpovede Obce L. zo dňa 08.02.2021 má súd za preukázané, že navrhovateľka žije spolu so svojim bratom v dvojizbovom byte, ktorého vlastníkom je ich brat. Je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v W.i, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Pracuje na obci v rámci malých obecných služieb, k práci pristupuje svedomite a zodpovedne. Jej správanie na verejnosti voči iným občanom má slušné, neboli voči nej podané žiadne sťažnosti na komisii verejného poriadku. V obci nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. O jej iných majetkových pomeroch im nie je nič známe. (č.l. 44 spisu)
12.Zo správy o povesti poskytnutej Obcou F. zo dňa 09.02.2021 má súd za preukázané, že bývalý manžel navrhovateľky žije spolu so svojou matkou. S manželkou je v rozvodovom konaní, jeho správanie možno hodnotiť ako dobré. Komisiou verejného poriadku v obci riešený nebol. Zdrojom jeho príjmu je
invalidný dôchodok. Záverom obec konštatuje, že menovaný patrí medzi slušných občanov ich obce. (č.l. 45 spisu)
13.Z poskytnutia súčinnosti Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Žiari nad Hronom, Okresný dopravný inšpektorát Žiar nad Hronom má súd za preukázané, že bývalý manžel navrhovateľky nie je držiteľom ani vlastníkom osobného motorového vozidla. (č.l. 47 spisu)
14.Z farebných kópií poštových poukazov zo dňa 20.11.2020, zo dňa 23.12.2020, zo dňa 19.01.2021 a zo dňa 19.02.2021 má súd za preukázané, že bývalý manžel v mesačných intervaloch v sume 20,-Eur uhrádza svoju pohľadávku voči exekútorskému úradu JUDr. T. K., W.., na adresu D. XX, XXX XX A.. (č.l. 51 spisu)
15.Z Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 25.02.2021 má súd za preukázané, že bývalý manžel navrhovateľky nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaný v období od 12.03.2013 do 01.04.2014. Nie je poberateľom sociálnych dávok. (č.l. 56 spisu)
16.Z Rozsudku Okresného súdu D. nad S. č.k. XXPc/XX/XXXX-25 zo dňa 12.02.2021 má súd za preukázané, že manželstvo navrhovateľky s jej manželom bolo rozvedené. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2021. (č.l. 60-61 spisu)
17.Z oznámenia o nemožnosti vykonávať zrážky z dôchodku poskytnutej Sociálnou poisťovňou zo dňa 08.03.2021 má súd za preukázané, že Sociálnej poisťovni bol doručený príkaz na zrušenie č. EX XXXX/ XXu. Zrážky sa na predmetnú exekúciu nevykonávali a príkaz bol vyradený z evidencie pohľadávok bývalého manžela navrhovateľky. Z uvedeného má súd za preukázané, že je vedené konanie voči bývalému manželovi navrhovateľky u exekútora JUDr. T. K., W.., úhrnom predbežne vo výške 9.515,11 Eur, JUDr. B. E., súdneho exekútora kde je pohľadávka predbežne vo výške 11.224,29 Eur a v inej exekučnej veci predbežne vo výške 322,42 Eur, Mgr. Q. F., súdneho exekútora, kde je pohľadávka predbežne vo výške 1.391,54 Eur, JUDr. A. K. kde je pohľadávka úhrnom predbežne určená vo výške 1.208,61 Eur pričom invalidný dôchodok bývalého manžela navrhovateľky je vo výške 160,10 Eur mesačne. V predmetnom oznámení o nemožnosti vykonávať zrážky z dôchodku je uvedené, že základná suma, ktorá sa podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov nesmie zraziť z mesačnej sumy dôchodku, je na bývalom manželovi navrhovateľky suma 214,83 Eur, to znamená 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Nakoľko suma dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť, nebude Sociálna poisťovňa zrážky z dôchodku vykonávať. (č.l. 70 spisu)
18.Z oznámenia o výške pohľadávky značka EX XXXX/XX spísanej súdnym exekútorom JUDr. T. K., W.. v exekučnej veci oprávneného W., s.r.o. proti povinnému bývalému manželovi navrhovateľky je vymoženie pohľadávky vo výške 835,39 Eur s príslušenstvom. (č.l. 71 spisu)
19.Z farebných kópií poštových poukazov - podacích lístkov v počte 5 ks, ktoré boli duplicitne doložené až na marec 2021 bývalým manželom navrhovateľky má súd za preukázané, že dňa 19.03.2021 uhradil v prospech exekútorského úradu JUDr. T. K., W.. sumu 20,- Eur. (č.l. 72 spisu)
20.Podľa § 154 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
21.Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
22.Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
23.Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
24.Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
25.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26.Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
27.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
30.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
31.Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
32.Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
33.Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, resp. jeho vyhlásením za mŕtveho. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti, a to s ohľadom na ustanovenia § 18 a 19 zákona o rodine, ktoré určujú práva povinnosti manželov. Zákon v prvom rade predpokladá, že manželia budú svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne. Manželia sú povinní navzájom si pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí teda len zistiť výšku príjmov oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti. Výkon týchto činností je postavený na roveň finančnému zabezpečovaniu potrieb rodiny (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. Vydanie. A. : C. H. Beck, 2019, s. 688, str. 443 - 446).
34.Návrh na určenie vyživovacej povinnosti nemožno podať, ak už manželstvo zaniklo. Pokiaľ má súd rozhodnúť o nároku na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, možno túto povinnosť určiť len
za dobu, kým manželstvo trvalo. Keďže ide o výživné na plnoletú osobu, možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine), nie spätne.
35.Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že nie sú splnené podmienky pre určenie výživného na manžela. Manželstvo účastníkov konania bolo dňom 24.02.2021 právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu D. nad S.. Navrhovateľka by mala teda nárok len na výživné za dobu od začatia konania (t.j. od doručenia návrhu na začatie konania na súd v súlade s § 156 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), teda odo dňa 27.10.2020 a len za dobu trvania manželstva, teda do 24.02.2021. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
36.Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
37.Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
38.Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
39.Na základe vykonaných dôkazov súd zistil, že návrhu na určenie manželského výživného nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka v konaní neprodukovala žiadne dôkazy o rozdielnej životnej úrovni manželov. Bývalý manžel (v čase podania návrhu manžel) je invalidným dôchodcom, na základe čoho je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 160,10 Eur mesačne. Navrhovateľka je od 01.11.2020 poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi vo výške 105,90 Eur mesačne. Ani jeden z nich nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Súd z vykonaných dôkazov nezistil ani u jedného z účastníkov konania reálny príjem, ktorý by odôvodňoval záver, že jeho životná úroveň je v nepomere k životnej úrovni toho druhého. Taktiež ani iné majetkové či sociálne pomery u bývalého manžela, na základe ktorých by súd mohol rozhodnúť o jeho povinnosti reálne poskytovať navrhovateľke manželské výživné neboli súdom zistené. Preto súd návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného zamietol.
40.Navrhovateľka je v tomto konaní od povinnosti platiť súdny poplatok podľa § 4 ods. 2 písm. e/ Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov oslobodená, preto podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch táto povinnosť prechádza na bývalého manžela navrhovateľky. Tento bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu v tomto konaní nevznikla.
41.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.