Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/209/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. P. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXE, X., B., a z otca P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. J. XX, právne zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 50, v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -20 zo dňa 07.09.2016 v spojení s rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -28 zo dňa 07.09.2020 tak, že zvyšuje výživné zo strany matky zo sumy 100 Eur na sumu 170 Eur, ktoré výživné bude platiť od 01.10.2020 opakovane do budúcna k rukám otca, vždy do 30. dňa v mesiaci vopred,

II. dlžné výživné za obdobie od 01.10.2020 do 31.03.2021 vo výške 420 Eur je matka povinná zaplatiť do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh otca zamieta,

IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec svojím návrhom zo dňa 01.10.2020 žiadal súd, aby zvýšil výživné pre maloletého P. zo sumy 100 Eur na sumu 250 Eur od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že posledná úprava výživného bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -20 zo dňa 07.09.2016. V danom čase mal maloletý dva roky. V súčasnosti nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Otec má za to, že náklady na zabezpečenie jeho potrieb sú oveľa vyššie ako doteraz určené výživné. K zmene došlo aj na strane matky, ktorá sa vydala, pracuje a jej príjem sa zvýšil na sumu 1 755 Eur mesačne v hrubom.

2. Matka s návrhom súhlasila, ale len čiastočne a to so sumou 130 Eur. Mala za to, že náklady na zabezpečenie potrieb maloletého sa nezvýšili do takej miery, aby bolo zvýšené výživné na sumu, ktorú požadoval otec.

3. Opatrovník navrhol zvýšiť výživné, vzhľadom na potreby maloletého a možnosti a schopnosti matky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, písomnými vyjadreniami matky, rozhodnutím o prijatí maloletého do základnej školy, dokladmi o príjme účastníkov, ako aj o ich výdavkoch, oboznámením sa s obsahom tunajšieho spisu sp. zn. ako aj sp. zn. , ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Maloletý P. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -20 zo dňa 07.09.2016. V danom konaní bola schválená rodičovská dohoda. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky bolo určené výživné 100 Eur. V čase rozhodovania bol príjem otca asi 900 Eur. Zabezpečoval kompletnú starostlivosť o maloletého, pričom v starostlivosti mu pomáhali jeho rodičia, pokiaľ bol v práci. Otec žil v rodinnom dome svojich rodičov v šesťizbovom rodinnom dome. Obýval prvé poschodie. K dispozícii mal štyri izby. Otec za stravu a bývanie prispieval sumou 200 Eur mesačne.

6. Matka v danom čase pracovala ako opatrovateľka v B.. Pokiaľ prišla na Slovensko bývala u svojich rodičov.

7. Otec naďalej pracuje ako policajt, jeho príjem je asi 1 400 Eur mesačne. K tomu poberá rodinné prídavky a výživné 100 Eur. Na stravu dáva asi 250 Eur mesačne, pohonné hmoty 190 Eur, za telefón, internet a televíziu platí 100 Eur. Pracuje v W., denne najazdí asi 100 kilometrov. Naďalej žije u svojich rodičov, mesačne platí polovicu inkasa 50 Eur, taktiež pomerne náklady na poistky domu 62 Eur, vodu, odpad a daň z nehnuteľnosti a ďalšie poplatky za dom 10 Eur. Drogéria preňho a pre syna 40 Eur, ošatenie synovi 20 Eur. Spláca spoločné úvery, ktoré mal s matkou maloletého 380 Eur mesačne a 139 Eur. Taktiež svoj úver vo výške 100 Eur mesačne. Na tunajšom súde bolo rozhodnuté o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom každý z manželov má uhradiť polovicu spoločných úverov. Maloletý od septembra 2020 začal navštevovať základnú školu, kde otec platí školné 5 Eur, školský klub taktiež 5 Eur, školské pomôcky 20 Eur mesačne. Telefón synovi platí po 10 Eur mesačne. Matka sa vydala, žije v B. v dome svojho manžela. Pracuje, jej príjem je asi 1 500 Eur. Denne dochádza do práce 70 kilometrov. Matka uviedla, že spotreba jej auta je 6,2 litra na 100 kilometrov a hodnota benzínu je 1,25 Eur za liter. Pri jazde 70 kilometrov denne je tak hodnota PHM necelých 110 Eur oproti 220 Eur ako uvádzala matka. Vlastníkom motorového vozidla je manžel matky. Matka uvádza, že žije v rodinnom dome a za ubytovanie, stravu prispieva sumou 300 Eur. Mobilný telefón uhrádza vo výške 80 Eur, paušál je taktiež na jej manžela. Poistenie v prípade smrti platí 12 Eur. Má dve exekúcie kde uhrádza 30 Eur a 20 Eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky na stravu minie ďalších 300 Eur. Podľa vyjadrenia matky každý druhý mesiac posiela balíčky na Slovensko, kde majú byť údajne hračky a ošatenie pre maloletého. Matka však toto nepreukázala. Podľa vyjadrenia matky zvýšené náklady na maloletého predstavujú celkovo 75 Eur. Na týchto nákladoch by sa mal podieľať podľa tvrdení matky aj otec. Matka preukázala časť nákladov na bývanie, splátky úverov a za mobilný telefón.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V predmetom konaní bolo preukázané, že pomery u maloletého ako aj rodičov sa od poslednej úpravy výživného zmenili. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý dva roky. V súčasnosti je žiakom prvého ročníka základnej školy. Výlučnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec, pričom matka preukázateľne prispieva na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne. Hoci matka tvrdila, že prispieva aj nad rámec výživného, tieto skutočnosti preukázané neboli. Otec maloletého zabezpečuje starostlivosť o maloletého riadne, žiadne nedostatky zistené neboli. Náklady na maloletého, čo sa týka stravy, ošatenia a zabezpečenia jeho školských ako aj mimoškolských aktivít vzrástli. Príjem matky bol preukázaný. Taktiež bolo preukázané, že matka uzavrela manželstvo a všetky náklady na bývanie ako aj stravu znáša spolu s manželom. Hoci sa súd snažil zistiť aj príjem jej manžela, matka tento nepreukázala, resp. preukázať ho odmietla. Súd vychádzal z príjmu matky a skutočnosti, že pokiaľ by bol manžel matky zamestnaný len na minimálnu mzdu, mal by príjem min. 1 500 Eur, pokiaľ by bol dôchodca jeho príjem by bol viac ako 1 000 Eur, v oboch prípadoch by mal dostatok príjmov na zabezpečenie bývania ako aj stravy spoločne s matkou. Matkou tvrdené výdavky na bývanie a stravu vo výške 600 Eur súd nepovažoval za primerané, keďže by to mala byť polovica nákladov na stravu a bývanie. Jednotlivé náklady matky súd zohľadnil ale len čiastočne. Vychádzal však predovšetkým z jej príjmu, potrieb maloletého a skutočnosti, že účastníci majú len jednu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, potrebám maloletého, ako aj skutočnosti, že sama matka uviedla, že potreby maloletého sa zvýšili asi o 70 Eur, súd zvýšil výživné na sumu 170 Eur mesačne. Súd vychádza z toho, že matka, ktorá nezabezpečuje starostlivosť o maloletého je tá, ktorá sa má podstatnou mierou finančne podieľať na zabezpečení potrieb maloletého, keďže otec svoju vyživovaciu povinnosť plní osobnou starostlivosťou o maloletého. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, skutočnostiam, že na strane matky sú možnosti uhrádzať takéto výživné, súd zvýšil výživné a to od podania návrhu. Určením výživného spätne od 01.10.2020 vznikol matke dlh na výživnom a to za šesť mesiacov 420 Eur (70 Eur x 6), pričom jej súd povolil zaplatiť tento dlh do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na výšku dlhu sa súdu javí lehota primeraná na to, aby matka mohla v tejto lehote si danú sumu ušetriť, alebo si vybaviť úver na zaplatenie dlhu. V prevyšujúcej časti návrh otca ako nedôvodný zamietol. Otcom navrhovaná výška výživného nezodpovedá súčasným potrebám maloletého.

18. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

20. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa , súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. ( )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).