Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9Co-33-2021.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Subarea
9Co/33/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X. XXX/X, O. - V. W., proti žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X. XXX/XX, O. - V. W., zastúpený JUDr. Ing. Lujza Jurkovičová, PhD., advokátka, Domkárska 4, Bratislava o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 60C/121/2020-12 zo dňa 13.novembra 2020 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdzuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie ktorým : I. Uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu, alebo procesných úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo inými orgánmi verejnej moci v priestoroch nimi určenými, a to vždy za prítomnosti tretej osoby. Uložil žalovanému, aby nekontaktoval žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. II. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. III. Poučil žalovaného, že môže ako žalobca podať proti žalobkyni ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. IV. Priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
1.1. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 324 ods. 1 a ods. 3; § 325 ods. 1 a 2; § 326 ods. 1 ; § 328 ods. 2 ; § 329 ods. 1; ; § 330 ods. 1 ; § 332 ods. 1 ; § 334 ; § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 a 2 C.s.p.. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z predložených čestných vyhlásení O. O. a R. Z., prítomných dňa 30.10.2020 pri incidente žalobkyne so žalovaným v rámci prípravy celoplošného testovania v priestoroch Obecného úradu Miloslavov a pred ním, vyplýva, že žalovaný, ktorý nebol dobrovoľníkom a nemal v danom priestore čo robiť, pristúpil v rade k žalobkyni, začal ju nepríjemne a nevhodne slovne napádať, bol agresívny, nedodržiaval predpísaný fyzický odstup, tlačil sa na ňu neprimeraným spôsobom, obťažoval ju, dokonca ju vyslovene zatláčal do kúta pod rôznymi vyhrážkami, keď chcela odísť, povedal, že si ju počká. Toto konanie bolo žalobkyni veľmi nepríjemné, čo mu aj dala najavo. O. O. aj R. Z. sa mu snažili dohovoriť, upozornili ho na jeho nevhodné, obmedzujúce správanie a požiadali ho, aby sa vzdialil a upustil od konania, na čo nereagoval. Aby sa situácia nevyhrotila, R. Z. odviezla žalobkyňu autom preč, využili jeho pár minútovú neprítomnosť. Aj neskôr po odchode žalobkyne ju žalovaný v dave pohľadom hľadal. Z predložených čestných vyhlásení G. S. (sestra žalobkyne) a jej priateľa M. G., vyplýva, že obaja vedeli o problémoch s obťažovaním žalobkyne žalovaným ako jej bývalým partnerom. G. S. uviedla, že rovnako dňa 30.10.2020 sa žalovaný po odchode žalobkyne z
testovania prechádzal pred domom, v ktorom býva žalobkyňa aj G. S., a obzeral sa, či sa žalobkyňa nevracia domov. Vo večerných hodinách (cca 20.15) sa M. G. blížil k domu, kde býva žalobkyňa aj G. S., ktorá ho čakala pri zabuchnutej bránke, po zasvietení svetla začala na M. G. vystrašeným hlasom kričať. Žalovaný, ktorý sa blížil od Obecného úradu sa rozbehol smerom k bránke ku G. S. a M. G., cestou zo seba zhodil bundu na cudzie auto, čo M. G. pochopil tak, že sa chce biť. G. S. sa podarilo otvoriť bránku a tesne sa im podarilo vbehnúť dnu a zabuchnúť ju. Žalovaný, keď dobehol k bránke, spoznal sestru žalobkyne a jej priateľa, obrátil sa smerom preč a podráždene skríkol, že to nebolo na nich. Za svoje konanie sa ospravedlnil správou adresovanou M. G., že to nebolo mierené na nich, nechcel ich vystrašiť. Zo správ zasielaných žalovaným žalobkyni súd zistil, že žalovaný ju kontaktuje, sleduje a dožaduje sa komunikácie, žalobkyni písal o súbojoch na život a na smrť. Zo správ zasielaných žalovaným A. A. súd zistil, že mu v správach zasiela fotografie nábojníc, píše mu že dostane pusu na čelo.
1.2. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ide o inštitút, pri ktorom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné nakoľko účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť oprávnenému ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. V prípade neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. postačuje, ak je osvedčená existencia reálnej možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda žalobkyne. Nariadenie neodkladného opatrenia v týchto prípadoch je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia hrozby zásahov do integrity chránenej osoby a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku uplatnenia zákazu priblíženia alebo kontaktovania sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej žiť v strachu a obavách pred zásahmi do svojej integrity, ktoré sú v tejto forme taktiež prejavom psychického násilia. Žalovaný svojím konaním (keď v nedávnej minulosti žalobkyňu opakovane viacnásobne obmedzoval, sledoval, vyhrážal sa jej osobne a následne aj správami), v spojení so stupňovaním jeho správania sa a jeho prejavmi, zasahuje do psychickej integrity a súkromia žalobkyne, tieto vedome narúša, pričom v tomto konaní pokračuje aj napriek tomu, že bol žalobkyňou opakovane vyzvaný, aby to nerobil, že si to nepraje a že o všetkom upovedomí políciu. Súd tiež zastáva názor, že zo strany žalovaného naďalej reálne hrozí v prípade osobného, ale aj písomného kontaktu so žalobkyňou také správanie, ktoré by bezprostredne ohrozilo jej duševnú i fyzickú integritu. Zastrašovanie žalovaným sa stupňuje viac ako rok a je neprípustné, aby žalobkyňa dlhodobo žila pod tlakom, v ohrození obťažujúceho a agresívneho správania sa žalovaného a v strachu o svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj o zdravie a bezpečnosť ľudí vo svojom okolí (priateľ, sestra a jej priateľ), narušenie jej súkromia alebo bezpečnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná vzhľadom na predpokladané opakujúce sa neoprávnené konanie žalovaného. Vychádzajúc z popísaného stavu je predpoklad, že žalovaný aj v budúcnosti bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd preto za splnenia podmienok v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. nariadil navrhované neodkladné opatrenie s tým, že pokiaľ ide o nepribližovanie sa žalovaného k žalobkyni určil vo výroku uznesenia primeranú vzdialenosť, na ktorú sa nesmie žalovaný k žalobkyni priblížiť a zároveň určil výnimky z uvedeného obmedzenia (s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby) tak, aby táto povinnosť bola reálne vykonateľná. Súd zastáva názor, že všetky uložené povinnosti (zákaz kontaktovať žalobkyňu a približovať sa k nej) poskytujú žalobkyni dostatočnú a komplexnú ochranu pred nebezpečným konaním žalovaného voči nej, a splnia tak účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením. Neodkladným opatrením nariadil súd zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a nie 100 metrov ako navrhovala žalobkyňa, nakoľko má za to, že uvedená vzdialenosť je na ochranu žalobkyne pred konaním žalovaného postačujúca, preto v tejto zvyšnej časti návrh žalobkyne zamietol.
1.3. Súd prvej inštancie mal zato, že nariadením tohto neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, preto žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (ust. § 336 ods. 1 C.s.p.). V zmysle ust. § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. potom poučil žalovaného o tom, že môže podať
proti žalobkyni žalobu vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Možnosť žalovaného domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, vyplývajúca z ust. § 334 C.s.p. mu rovnako ostáva zachovaná.
1.4. O náhrade trov v konaní vo veci nariadenia neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.sp. tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane v konaní vo veci nariadenia neodkladného opatrenia priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 2. Uznesenie odvolaním v jeho vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania napadol žalovaný dôvodiac, že neodkladné opatrenie považuje za nesprávne a nespravodlivé, lebo na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o skutočnom stave veci. Za nespravodlivé považuje, aby bolo žalovanému uložené neodkladné opatrenie a zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť 10 metrov, nakoľko obaja bývajú v jednej obci O. - V. W., ktorá nie je rozlohovo veľká a väčšina služieb a inštitúcií sa nachádza v blízkej vzdialenosti od domu žalobkyne, ktorá býva v strede obce. Zároveň je nespravodlivé, aby žalovaný na každodennom základe rozmýšľal a dbal, aby sa so žalobkyňou náhodne stretol v kratšej vzdialenosti v potravinách, v kostole, v lekárni, v bankomate, na vlakovej stanici, v tabakovom stánku, na autobusovej zástavke, ktorá je v blízkosti jej trvalého bydliska. 2.1. Dôvod v uložení neodkladného opatrenia nevidí ani v tom, že žalobkyni žalovaný nikdy nechcel ublížiť a ani žiadnym spôsobom nechce, keďže je osobou ktorú má žalovaný veľmi rád. Situácia, ktorá sa stala 13.11.2020, a ktorú popisujú aj svedkovia, je len vytrhnutá z kontextu a opisujú ju, až keď bola vyvrcholená. Žalovaný žalobkyňu veľmi miloval, a ako pre každého s ktorým niekto ukončí vzťah je ťažké sa s tým zmieriť, hlavne keď dôvod nevysvetlí, prestane komunikovať a úplne ho ignoruje. Nehovoriac o tom, že začne potom „chodiť“ s kamarátom. Preto sa dožadoval vysvetlenia o ktoré prosil žalobkyňu aj pri testovaní dňa 13.11.2020 a keďže bez vysvetlenia z testovania odišla, bez toho, aby jej žalovaný vysvetlil svoju situáciu, tak ju čakal pred domom, čo aj následne popisujú vo svojich čestných prehláseniach sestra žalobkyne, G. S. a jej frajer M. G.. Za nedorozumenie zo zámenou žalobkyne s jej sestrou sa žalovaný ospravedlnil. Cca v októbri 2020 sa žalovaný stretol so žalobkyňou u spoločnej známej S. N. u nej na byte. žalobkyňa v ten večer sama prejavila záujem o konverzáciu, a prvá sa spýtala, ako sa má. Následne sa presunuli na balkón, kde si žalovaný zapálil cigaretu a rozprávali sa bez toho, aby mala strach zo žalovaného. V lete 2020, približne v mesiaci august, žalobkyni žalovaný pomáhal naštartovať kosačku a kosiť jej trávu a medzi tým mu posielala fotografie svojich psíkov a žalovaný mal pocit, že s ním má záujem normálne komunikovať. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný ju prenasleduje aj v kostole a keďže je veriaci, nevidí dôvod prečo by nemohol chodiť do kostola vo svojej obci, keď chodí do kostola pravidelne aj so svojou babkou. 2.2. Žalovaný ďalej uviedol, že terajší priateľ žalobkyne, A. A. bol jeho dobrý kamarát a ľutuje správy, ktoré mu posielal. Bola to len forma ako sa komunikuje bežne vo virtuálnych „militantných skupinách“, kde hrajú rôzne hry a ktorých sú obidvaja účastní. Žiaden hroziaci a skrytý zmysel v nich nebol. Nakoľko je A. A. básnik, tak sa mu snažil žalovaný aj odpovedať básnickou rečou. Uznáva si však svoju chybu a je mu ľúto tejto situácie. K odvolaniu priložil Čestné prehlásenie, že sa zdrží akéhokoľvek konania, ktorým písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami by kontaktoval žalobkyňu. Žiadal odvolací súd, aby zrušil neodkladné opatrenie, nakoľko žalovaného jeho rozsah obmedzuje ako fyzickú osobu pri výkone a zabezpečení každodenných záležitostí, a zároveň skutkový stav ktorý bol popísaný v návrhu žalobkyňou je vytrhnutý z kontextu a súdom nesprávne posúdený. Bolo by prospešné uzavrieť zmier a vydiskutovať si vzájomné postoje a krivdy a predísť tak súdnym konaniam, keďže ide v princípe o sklamanie jednej strany a nepochopenie druhej strany. Navrhol aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že mu vec vráti na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby sám vo veci rozhodol a vydal rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 3. Žalobkyňa vyjadrenie k odvolaniu nepodala. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Účelom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zabrániť žalovanému v neoprávnených zásahoch spočívajúcich v obťažovaní žalovaným, v ohrození jej duševnej integrity, zásah ktorý žalovaný nespochybnil, iba ho bagatelizoval, subjektívne vnímajúc, že svojím konaním nemal v úmysle žalobkyňu zastrašovať, či vyhrážať sa, iba mal snahu zistiť dôvody rozchodu. Zjavne
pojem úmysel pri násilí nemá žalovaný správne zadefinovaný. Násilie je následkom ľudského konania, ktoré je cieľavedomé, t.j. je zámerné a je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického nátlaku, pričom poukazuje na skutočnosť, že nešlo len o jednorazový atak, ale ide o dlhotrvajúci stav. Nariadeným neodkladným opatrením bolo potrebné poskytnúť žalobkyni dočasnú ochranu, a zabrániť osobnému, písomnému, telefonickému kontaktu, eventuálne elektronickou komunikáciou, resp. inými prostriedkami medzi žalovaným a žalobkyňou, a to za účelom predchádzania vzniku psychickej ujmy u žalobkyne, ktorá správanie žalovaného ako také pociťuje. 6. Spochybniť vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie nie je schopná odvolacia námietka, že opis rozhodujúcich skutočností je vytrhnutý z kontextu, a že vychádza z nedostatočného skutkového stavu. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, povinnosť ktorú si žalobkyňa splnila nielen tvrdeniami uvedenými v návrhu, ale aj predloženými dôkazmi - čestnými prehlásenia a výpismi zo správ. 7. Nenáležitá je argumentácia žalovaného, že vníma neodkladné opatrenie ako nespravodlivé a jeho rozsahom sa cíti obmedzovaný. Právo nebyť vystavený násiliu, alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Pôvodcom neoprávneného zásahu voči žalobkyni, ktorý vyústil do neodkladným opatrením nariadeného obmedzenia je žalovaný, ktorý logicky nesie následky svojho nepatričného správania, ktoré vyvrcholili v novembri 2020. Právo na ochranu života a zdravia ktoré využila žalobkyňa je absolútne a silnejšie ako právo na slobodu pohybu žalovaného. 8. Žalovaným popísané udalosti v bode 6. a 7. odvolania predchádzajú inkriminovanému stretnutiu z novembra 2020, preto sú pre vec bezpredmetné. Práve naopak, dosvedčujú, že žalovaný po rozchode mal priestor na rozhovor so žalobkyňou, ktorý však pretrvávajúce sklamanie u žalovaného neumenšil a jeho nespracované emócie sa zintenzívnili do obťažovania žalobkyne nad únosnú mieru. Krach dlhoročného vzťahu je najzáťažovejšou situáciou v živote, keďže je do neho investovaná nádej, sen, spoločný cieľ, ale hlavne emócie ktoré sú neprenosné a dané len konkrétnemu človeku. Ani silná vnútorná odozva na rozchod vážneho vzťahu však nie je dôvodom, a už vôbec nie ospravedlnením konania vyvolávajúce psychickú tieseň žalobkyne. Nariadené obmedzenie chráni žalobkyňu, ktorá bola vystavená úzkosti v dôsledku neprimeraným atakom žalovaného; súčasne žalovaného núti spracovať rozchod z novej perspektívy. Týmto aspektom je rozsah neodkladného opatrenia, ktorý musí žalovaný ako dôsledok svojho dlhodobého nátlakového správania vyvolávajúceho u žalobkyne pocit strachu rešpektovať. 9. Čestné prehlásenie žalovaného, že sa zdrží akéhokoľvek konania, ktorým písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami by kontaktoval žalobkyňu nie je spôsobilé privodiť na vec iný náhľad. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Predmetom odvolacieho prieskumu nemôže byť vecná správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní súdom prvej inštancie. Je teda vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na čestnom vyhlásení žalovaného, t.j. na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. 10. Žalovaný navrhuje uzavrieť zmier a vydiskutovať si vzájomné postoje a krivdy a predísť tak súdnym konaniam, keďže ide v princípe o sklamanie jednej strany a nepochopenie druhej strany. Zmier je primárne konsenzus medzi sporovými stranami, na výsledok ktorý reaguje súd procesným spôsobom. V danom prípade však zo strany žalobkyne nebol doručený žiaden procesný návrh, ktorý by potvrdil zmierlivé riešenie. V prípade zmeny rozhodujúcich skutočností po nariadení neodkladného opatrenia sa môže žalovaný domáhať jeho zrušenia podľa § 344 C.s.p., za predpokladu, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila, resp. nastala nová situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov. 11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil; vrátane závislého výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p..).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).