Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-292-2018.pdf
PDF · 115.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/292/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobkyne: S. X., U. 1, O., zast. Mgr. Miroslav Golian, advokát, Budatínska 16, Bratislava, proti žalovanému: H. X., U. 1, O., korešpondenčná adresa: W. 4, XXX XX O., zast. Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., Nevädzová 6B, Bratislava, o zaplatenie 1.182,09 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/132/2016-123 zo dňa 06.04.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/132/2016-123 zo dňa 06.04.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 50C/132/2016-123 zo dňa 06.04.2018 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému nároku na zaplatenie sumy 1.182,09 € s príslušenstvom a žalobkyni uložil povinnosť na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%.
2. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že sa domáha zaplatenia sumy 1.182,09 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 21.06.2016 do zaplatenia za úhradu mesačných platieb súvisiacich so spoluvlastníctvom bytu. Uviedla, že so žalovaným boli bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX nachádzajúceho sa na 7. podlaží bytového domu v O., ulica U., orientačné číslo 1, so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na pozemku registra "C" katastrálnej mapy, par. č. XXXX o výmere XXX m2 ako zastavané plochy a nádvoria, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku par. č. XXXX, na ktorom je dom postavený o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y., okres Bratislava II, obec O. - m. č. Y., ktorý pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva o veľkosti plochy bytu XX,XX m2 plochy pivnice o veľkosti X,XX m2.
3. V odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené právoplatným rozsudkom č.k. 51C/79/2013-29 zo dňa 26.09.2014. Žalovaný sa zo spoločnej domácnosti a z predmetného bytu odsťahoval vo februári 2104, a prestal prispievať na povinné platby spojené s užívaním bytu, ktoré uhrádzala žalobkyňa, a preto má nárok na polovicu zaplatenej sumy, ktorú jej je povinný žalovaný zaplatiť. Žalovaný ani po odsťahovaní sa z bytu neplatil svoj podiel na povinných platbách, ale uhrádzala ich žalobkyňa za neho, a uhrádzala ich aj v nasledujúcom období. vzhľadom k pretrvávajúcej existencii bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo zánikom manželstva, právoplatným rozhodnutím súdu, žalobkyňa si môže nárokovať polovicu toho, čo je povinný žalovaný platiť a čo za neho plnila v súvislosti s vlastníctvom bytu bez ohľadu na užívanie a teda bývanie v ňom, až zánikom manželstva resp. zánikom BSM. Žalovaný ani po odsťahovaní sa z bytu neplatil svoj podiel na povinných platbách, ktoré ale uhrádzala žalobkyňa v podstate za žalovaného a robí tak do tohto času. Prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 07.04.2016 upozornila žalovaného, aby
si plnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z vlastníckeho práva k bytu, ale žalovaný na to nereagoval. Správcom bytového domu je BYTOSPOL S. S., s. r. o., a podľa výpočtového listu vydaného touto spoločnosťou je mesačná platba do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 31,57 €, zateplenie domu vo výške 73,39 € mesačne, výkon správy DPH vo výške 5,31 € mesačne a poistenie domu vo výške 2,32 € mesačne, spolu mesačne je potrebné uhradiť 112.59 €, z toho 50% je suma vo výške 56.29 € mesačne, ktorú je povinný uhrádzať žalovaný ako bezpodielový spoluvlastník. Dlh bol vo výške 1.182,09 €, ktorý obsahuje mesačné platby 56,29 € za 21 mesiacov, spolu 1.182,09 €, ktorú si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje.
4. Okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 50C/132/2016-16 dňa 17.08.2016, ktorým uložil povinnosť žalovanému uvedenú sumu zaplatiť, ale žalovaný podal odpor a tvrdil, že počas manželstva uhrádzal všetky náklady celej rodiny a platby za spoločný byt. Od marca 2014 až do mája 2015 uhrádzal všetky náklady spojené s bytom. Bolo mu znemožnené užívať byt, keď mal na to nárok podľa § 144 OZ. O vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vedené konanie vo veci sp. zn. 51C/85/2016, ktoré nebolo právoplatne skončené a preto žalovaný tvrdil, že nároky, ktoré si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní majú byť riešené v konaní o vyporiadanie BSM. Ďalej žalovaný tvrdil, že pokiaľ žalobkyňa predložila súdu fotokópiu výpočtového listu poplatkov a zálohových platieb zo dňa 29.09.2014, z tohto listu nevyplýva, či žalobkyňa uvedené platby aj skutočne uhradila. Tvrdil, že nárok žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobkyňa od žalovaného, ktorý je dlhodobo nezamestnaný a nepoberá žiadne sociálne dávky, požaduje úhradu nákladov a pritom ona sama nikdy žalovanému žiadne takéto náklady neuhradila, hoci ju k tomu písomne vyzval a navyše ide o platby bezprostredne spojené s nehnuteľnosťou, ktorú užíva výlučne žalobkyňa. Tvrdil, že žiadna právna norma neupravuje vzájomné finančné nároky bývalých manželov v čase po rozvode manželstva do vyporiadania BSM, týkajúce sa platieb vo vzťahu k nevyporiadanému majetku, patriacemu do zaniknutého BSM. Tieto nároky sú nárokmi, ktorých vysporiadanie sa má riešiť v prebiehajúcom konaní o vyporiadanie BSM, pretože v tomto konaní by išlo o prekážku litispendencie.
5. Okresný súd právnu vec posúdil podľa § 3, § 123, § 124, § 136 ods. 1 a ods. 2, § 148 ods. 1 a § 149 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vychádzal z toho, že v danej veci nebolo medzi stranami sporné, že nadobudli predmetný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a manželstvo zaniklo rozvodom manželstva na základe rozsudku č. k. 51C/79/2013-29, zo dňa 26.09.2014. Nesporná bola aj skutočnosť, že je vedené konanie o vyporiadanie BSM, ktoré nie je právoplatne skončené. Spornou zostala skutočnosť, či žalovaný sa má podieľať na úhradách spojených s užívaním bytu ako spoluvlastník, nakoľko je vedené konanie o vyporiadanie BSM a súd skúmal, či žaloba nie je v rozpore s dobrými mravmi. Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a nie povinnosť veci užívať. Právu spoločne vec užívať zodpovedá povinnosť manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním. Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných prostriedkov (z oddeleného majetku), môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva domáhať náhrady takto vynaložených nákladov. Spoločné práva a povinnosti manželov k veciam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, a teda aj ich spoločné právo tieto veci užívať a spoločná povinnosť uhrádzať náklady na ne, trvajú aj v prípade, keď manželia zrušili spoločnú domácnosť. Zrušenie spoločnej domácnosti totiž samo osebe nemá za následok zánik tohto majetkového spoločenstva. Preto kým manželstvo trvá, trvá aj hospodárenie manželov s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a týka sa tak nadobúdania jednotlivých vecí, ako aj užívania a disponovania nimi a napokon aj ich zániku či zničenia a pod. Ak sa však manželia nedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o úhrade nákladov, ktoré treba na ňu vynaložiť, ktorýkoľvek z nich sa môže obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol. Ustanovenie § 146 OZ neupravuje vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Prax, pripúšťajúc, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto
okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu. Na základe vyššie uvedeného bolo preto potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť a to z dôvodu, že bezpodielová spoluvlastníčka sa podľa názoru súdu nemôže domáhať určenia povinnosti prispievať na náklady, ktoré vynaložila na spoločný majetok, nakoľko sa takto môže domáhať zaplatenia skutočne vynaložených výlučných finančných prostriedkov až v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (dohoda o vyporiadanie BSM medzi sporovými stranami nebola možná), keď veta druhá ustanovenia § 150 OZ výslovne upravuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Podľa názoru súdu, preto ak sa vedie konanie o vyporiadanie BSM účastníkov je potrebné, aby si žalobkyňa uplatnila nárok v tomto konaní, nakoľko v súlade so zásadou hospodárnosti by sa mali všetky nároky bezpodielových spoluvlastníkov vyporiadavať súčasne. Keďže v konaní bolo na návrh strán vykonávané dokazovanie, a z tohto dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa naďalej a opakovane domáha alikvótnej časti úhrad a keď žalovaný byt neužíval za žalované obdobie a žiadal započítať kompenzáciu ako náhradu za neužívanie bytu, ako aj preto, že žalovaný mal záujem riešiť úhrady za plnenia spojené s predmetným bytom dohodou a vo veci sa vedie konanie na súde o vyporiadanie BSM, možno dospieť k záveru, že postup žalobkyne bez zohľadnenia týchto okolností je v rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p, podľa ktorého súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 21.06.2018, ktorým navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalovanému uloží povinnosť na náhradu trov konania. V odvolaní žalobkyňa tvrdila, že list zo dňa 07.04.2016 nebol iba upozornením na plnenie povinností zo strany žalovaného, ale bola to výzva na úhradu finančného plnenia, ktoré za žalovaného plnila od zániku BSM žalobkyňa a to od 11.10.2014, upresnila, že uplatnená suma po zániku BSM a po právoplatnosti rozvodu manželstva k 11.10.2014 nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale išlo o finančné prostriedky, ktoré po zániku manželstva a BSM zaplatila žalobkyňa za žalovaného. K uplatnenému nároku žalobkyňa uviedla, že nárok si uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie, v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka tým, že ak jedným zo spoluvlastníkov veci dochádza k peňažnému plneniu v rozsahu plnenia aj za druhého spoluvlastníka veci z vlastných peňažných prostriedkov uhrádzajúceho, v posudzovanom prípade žalobkyni, nakoľko od 12.10.2014 príjem bývalých manželov do BSM nepatrí a teda z peňazí, ktoré nepatria do BSM, aj keď sa peňažné plnenie týka platieb na udržanie veci a to bytu, ktorá síce ešte patrí do BSM z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o vyporiadanie BSM po uplynutí trojročnej lehoty od právoplatného rozvodu manželstva, jeho rozvodom rozhodnutím súdu, potom také peňažné plnenie nie je možné hodnotiť inak ako plnenie za iného a vzniknutú situáciu vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie toho, za koho sa plnilo. V takom prípade sa potom jedná o bezdôvodné obohatenie na strane toho, za koho sa plnilo, ktoré musí byť vydané tomu, na úkor koho sa dotyčná osoba, za ktorú sa plnilo, obohatila. Ak zákon ustanovuje určitý spôsob vyrovnania sa, alebo určitý postup, konanie strany, ktorá postupuje zákonne a zo zákona požaduje, aby sa jej vrátilo to, čo za iného plnila, potom jej konanie nemožno posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 27.07.2018 a navrhol odvolanie žalobkyne odmietnuť podľa § 386 písmeno d/ CSP, ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP. Tvrdil, že odvolanie žalobkyne neobsahuje žiaden odvolací dôvod taxatívne uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 CSP, pričom presné vymedzenie odvolacieho dôvodu je elementárnou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. V prípade absencie odvolacieho dôvodu v odvolaní, ide o neodstrániteľnú vadu odvolania a toto pochybenie už nie je možné dodatočne odstrániť po uplynutí lehoty na podanie odvolania. V odvolaní uviedol, že z podania žalobkyne, označeného ako odvolanie nevyplýva, proti ktorému rozhodnutiu okresného súdu odvolanie smeruje a označenie napadnutého rozhodnutia, vrátane dátumu vydania napadnutého rozhodnutia sa v predmetnom odvolaní nenachádza nielen v záhlaví, ale ani v samotnom texte odvolania a ani v samotnom odvolacom návrhu. Napadnuté rozhodnutie je potrebné identifikovať minimálne dátumom vydania rozhodnutia a zároveň uvedením čísla konania. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 50C/132/2016-123, zo dňa 06.04.2018 obsahuje dva výroky, pričom v odvolaní žalobkyne nie je uvedený ani rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda. Okrem toho musí byť podané odvolanie aj odôvodnené a konkrétny odvolací dôvod je potrebné identifikovať, čo znamená v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie toho
ktorého odvolacieho dôvodu. Pokiaľ odvolateľka namietala v odvolaní iba chyby v písaní v odôvodnení rozsudku podľa § 358 CSP odvolania len proti odvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Žalovaný preto navrhol odmietnuť odvolanie žalobkyne podľa § 386 písmeno d/ CSP ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP.
8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne sa písomným podaním zo dňa 08.10.2018 vyjadrila žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý vo svojom vyjadrení poukázal na náležitosti podaného odvolania, na zákonné ustanovenia Civilného sporového poriadku a nesúhlasil s námietkami žalovaného vo vyjadrení, že podané odvolanie nemá náležitosti a že nie je presne určité a nie je v ňom uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje a tiež ako navrhuje vo veci rozhodnúť. Zopakoval dôvody podanej žaloby, ako aj dôvody podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil a žalobe vyhovel.
9. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo daň 13.11.2018, v ktorom tvrdil, že rovnako ako odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ani vyjadrenie žalobkyne zo dňa 08.10.2018 neobsahuje žiadne skutočnosti, rozhodujúce pre posúdenie správnosti rozhodnutia napádaného odvolaním s tým, že odvolanie žiaden odvolací dôvod a žiadnu identifikáciu rozhodnutia súdu prvej inštancie neobsahuje.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ) preskúmal vec v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, viazaný dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
11. Predmetom konania v danej veci je zaplatenie sumy 1.182,09 € s príslušenstvom, ktorú si žalobkyňa uplatnila ako bezdôvodné obohatenie.
12. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 3, § 123, § 124, § 136 ods. 1 a ods. 2, § 148 ods. 1 a § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
13. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
14. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
15. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
16. Podľa okresného súdu spornou zostala skutočnosť, či sa má žalovaný podieľať na úhradách spojených s užívaním bytu ako spoluvlastník, nakoľko je vedené konanie o vyporiadanie BSM a súd skúmal, či žaloba nie je v rozpore s dobrými mravmi.
17. Okresný súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť a to z dôvodu, že bezpodielová spoluvlastníčka sa podľa názoru súdu nemôže domáhať určenia povinnosti prispievať na náklady, ktoré vynaložila na spoločný majetok, nakoľko sa takto môže domáhať zaplatenia skutočne vynaložených výlučných finančných prostriedkov až v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (dohoda o vyporiadanie BSM medzi sporovými stranami nebola možná), keď veta druhá ustanovenia § 150 OZ výslovne upravuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Podľa názoru súdu, preto ak sa vedie konanie o vyporiadanie BSM účastníkov je potrebné, aby si žalobkyňa
uplatnila nárok v tomto konaní, nakoľko v súlade so zásadou hospodárnosti by sa mali všetky nároky bezpodielových spoluvlastníkov vyporiadavať súčasne.
18. S uvedeným záverom okresného súdu sa nie je možné stotožniť najmä z dôvodu, že podľa § 150 Občianskeho zákonníka, predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Ako vyplýva z tvrdenia žalobkyne, uplatnená suma po zániku BSM a po právoplatnosti rozvodu manželstva k 11.10.2014 nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale išlo o finančné prostriedky, ktoré po zániku manželstva a BSM zaplatila žalobkyňa za žalovaného. K uplatnenému nároku žalobkyňa uviedla, že nárok si uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie, v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka tým, že ak jedným zo spoluvlastníkov veci dochádza k peňažnému plneniu v rozsahu plnenia aj za druhého spoluvlastníka veci z vlastných peňažných prostriedkov uhrádzajúceho, v posudzovanom prípade žalobkyni, nakoľko od 12.10.2014 príjem bývalých manželov do BSM nepatrí a teda z peňazí, ktoré nepatria do BSM. Treba zdôrazniť, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené právoplatným rozsudkom č.k. 51C/79/2013-29, dňa 26.09.2014. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Žalobkyňa si nárok uplatnila za obdobie k 11.10.2014, teda po právoplatnosti rozsudku o rozvode a preto tento nárok nemôže byť predmetom vyporiadania BSM.
19. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva námietka, že napadnutý rozsudok okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci.
20. V súvislosti s odvolacou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.
21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. V podanom odvolaní žalobkyňa tvrdila, že list zo dňa 07.04.2016 nebol iba upozornením na plnenie povinností zo strany žalovaného, ale bola to výzva na úhradu finančného plnenia, ktoré za žalovaného plnila od zániku BSM žalobkyňa a to od 11.10.2014. Uplatnená suma po zániku BSM a po právoplatnosti rozvodu manželstva k 11.10.2014 nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale išlo o finančné prostriedky, ktoré po zániku manželstva a BSM zaplatila žalobkyňa za žalovaného. K uplatnenému nároku žalobkyňa uviedla, že nárok si uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie, v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka s tým, že ak jedným zo spoluvlastníkov veci dochádza k peňažnému plneniu v rozsahu plnenia aj za druhého spoluvlastníka veci z vlastných peňažných prostriedkov uhrádzajúceho, v posudzovanom prípade žalobkyni, nakoľko od 12.10.2014 príjem bývalých manželov do BSM nepatrí a teda z peňazí, ktoré nepatria do BSM.
24. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
25. V posudzovanej veci si žalobkyňa svoj nárok uplatnila ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a tvrdila, že išlo o finančné prostriedky, ktoré po zániku manželstva a BSM zaplatila za žalovaného.
26. -Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi
tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/bezdovodne-obohatenie/vztah-z- bezdovodneho-obohatenia.html>
27. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/ bezdovodne-obohatenie/charakter-zavazkoveho-pravneho-vztahu-z-bezdovodneho-obohatenia.html>
28. Pokiaľ ide o tieto nároky, odvolací súd uvádza, že tieto nároky s vyporiadaním BSM nesúvisia. Nejedná sa totiž o spoločný dlh, nakoľko tieto poplatky do fondu bytového domu za byt, vznikli po zániku manželstva. Rozvedených manželov aj po zániku manželstva vo vzťahu k tretím osobám nepochybne zaťažuje povinnosť platiť platby spojené s vlastníctvom nehnuteľností. Ide tak o pasívnu solidaritu (§ 511 Občianskeho zákonníka). Ak tieto platby poskytuje len jeden z bývalých manželov bez toho, aby sa tak dohodli, má voči druhému právo, aby mu druhý uhradil to, čo na neho pripadá. Ak jeden z manželov zaplatí sám celú platbu, spojenú s vlastníctvom k nehnuteľnosti (daň, poplatky do fondu opráv), vzniká mu právo žiadať od druhého manžela zaplatenie jeho podielu. Keďže tento nárok podlieha premlčaniu podľa §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
29. V danom prípade okresný súd na zistený skutkový stav použil nesprávne zákonné ustanovenie (§ 150 OZ) a nesprávne právne vec posúdil. Žalobkyňa ako odvolateľka namietala opodstatnene odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci keď tvrdila, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil a v dôsledku toho žalobu zamietol. Podľa žalobkyne mal nárok súd právne posúdiť podľa § 454 Občianskeho zákonníka, keď predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 150 OZ už nie je nárok, ktorý vznikol, resp. existoval po zániku BSM a po dni právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobkyňa tvrdila, že uplatnená suma po zániku BSM a po právoplatnosti rozvodu manželstva k 11.10.2014 nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale išlo o finančné prostriedky, ktoré po zániku manželstva a BSM zaplatila žalobkyňa za žalovaného.
30. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k názoru, že je potrebné rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a žalobu zamietol (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
31. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť, vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobkyne, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).