Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Š. J., nar. XX. XX. XXXX, G.. J. Č.. XX, XXX XX L., občan SR, proti žalovanému: MILTRADE, s. r. o., IČO 36 411 035, Skliarovo 389, 962 12 Detva, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a uloženie povinnosti žalovanému, takto

rozhodol:

I/ Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným a to Listom žalovaného zo dňa 04. 11. 2019 označená ako Výpoveď podľa je n e p l a t n é .

II/ Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 11. 05. 2020 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru, vydané v mesiaci november 2019 voči žalobcovi je neplatné. Zároveň žiadal, aby súd nariadil žalovanému povinnosť rozviazať s ním pracovný pomer s nárokom na odstupné z dôvodu neprideľovania práce. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy vykonával pre žalovaného dojednanú prácu. Za december 2018 mu žalovaný nevyplatil mzdu. Za obdobie mu zamestnávateľ neprideľoval prácu a nevyplácal žiadnu mzdu. Keď sa začal domáhať zaplatenia mzdy za december 2018, konateľ žalovaného mu oznámil, že po novom roku má neplatené voľno. V marci 2019 sa obrátil na Inšpektorát práce Banská Bystrica a v máji obdržal oznámenie o prešetrení podania, kde boli uznané chyby na strane zamestnávateľa a zamestnávateľovi bola udelená pokuta 1.000,-- €. Zamestnávateľ s ním však prestal komunikovať a zakázal to aj ostatným zamestnancom, prácu mu naďalej neprideľoval. Za nevyplatenie mzdy podal na žalovaného trestné oznámenie, kde konateľ žalovaného zmenil svoju výpoveď ako pri prešetrení veci Inšpektorátom práce Banská Bystrica a dal aj prepísať svojej zamestnankyni príjmový pokladničný doklad. Tento dopisovaný text však inšpektorát práce označil za účelové. V septembri 2019 na základe neprideľovania práce sa opäť obrátil na inšpektorát práce, bola vykonaná opätovná kontrola a na základe oznámenia z 05. 11. 2019 bolo zistené, že zamestnávateľ neodstránil nedostatky zistené pri prvej kontrole a od 4 do 9/2019 opäť neprideľoval žalobcovi prácu a nevyplácal mu náhradu mzdy v zmysle , nakoľko šlo o prekážky na strane zamestnávateľa. Dňa 04. 11. 2019 žalobca utrpel úraz, bol hospitalizovaný do 07. 11. 2019 a následne mu bola vystavená PN. Na základe žiadosti o nemocenské dávky mu sociálnou poisťovňou bolo oznámené, že u žalovaného prebieha kontrola, nakoľko žalobca nie je vedený ako zamestnanec firmy. Pri kontrole bolo zistené, že žalovaný mal dať žalobcovi výpoveď, žalobcovi však žiadna výpoveď doručená nebola. Ďalej bolo zistené, že dňa 08. 04. 2019 ho žalovaný odhlásil od 01. 01. 2019 zo sociálnej poisťovne z dôvodu čerpania neplatného voľna. V rámci šetrenia žalovaný nepredložil doklad o doručení, preto sa žalobca obrátil so žalobou na súd.

2. Žaloba spolu s uznesením súdu zo dňa 15. 05. 2020, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe, bola žalovanému doručená dňa 07. 06. 2020 a to elektronicky (uplynutím úložnej lehoty) v súlade s ustanovením a , , , Dňa 06. 07. 2020 žalovaný podal na tunajšom súde písomné vyjadrenie označené ako Odvolanie voči uzneseniu súdu, ktoré podľa obsahu súd vyhodnotil ako vyjadrenie k podanej žalobe. V písomnom podaní žalovaný uviedol, že žalobca bol zamestnávateľom vyzvaný na pracovný úkon, na čo žalobca nereagoval, že z dôvodu nedostatku financií do práce sa nedostaví, kým mu zamestnávateľ neposkytne finančné prostriedky na cestu do zamestnania. Žalobcovi bolo následne zaslané oznámenie o hrubom porušení pracovnej disciplíny a potom bol rozviazaný pracovný pomer. V prípade nejasností je ochotný doplniť potrebné dokumenty a komunikáciu so žalobcom. Žiadne listinné dôkazy ani dôkazné návrhy žalovaný v podaní neučinil. Neučinil tak ani dodatočne na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená elektronicky dňa 13. 10. 2020.

3. Vyjadrenie žalovaného spolu s uznesením súdu zo dňa 22. 09. 2020, v ktorom bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 09. 10. 2020. V písomnom podaní zo dňa 22. 10. 2020 žalobca uviedol, že písomnosť - Výzva na nástup do zamestnania, prevzal dňa 17. 10. 2019 okolo 17.00 hod. (štvrtok), pričom sa mal dostaviť do zamestnania dňa 18. 10. 2019 o 06.00 hod., t. j. v piatok ráno. Oznámil zamestnávateľovi, že to nevie časovo ani finančne zvládnuť a to e-mailom na e-mailovú adresu firmy. Okrem toho v rovnaký deň dostal aj druhú obdobnú výzvu na nástup do zamestnania od neznámej firmy Agency JK, s. r. o., kde tiež odpísal e-mail. Uvedenú výzvu považoval len za účelovú s poukazom na to, že mu nebola vyplatená mzda za mesiac december, nebola mu prideľovaná práca až do vystavenia spomínanej výzvy, nebola mu poskytovaná žiadna náhrada mzdy, takže firma sa ho snažila len účelovo vo svoj prospech nachytať, aby mu nemusela dať výpoveď pre nadbytočnosť a vyplatiť aj odstupné. Oznámenie o hrubom porušení pracovnej disciplíny a následné rozviazanie pracovného pomeru mu nikdy nebolo doručené od spoločnosti žalovaného. Žalobca ďalej poukázal na to, že vo februári 2019 videl jazdiť firemné autá žalovaného po Nitre, o čom vyhotovil fotodokumentáciu a zistil, že na aute, ktoré mal predtým pridelené on, jazdil nejaký Ukrajinec. K svojim tvrdeniam pripojil listinné doklady.

4. Vyjadrenie žalobcu spolu s uznesením súdu zo dňa 26. 10. 2020, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, bolo doručené žalovanému elektronicky dňa 13. 11. 2020 (uplynutím úložnej lehoty), žalovaný sa k veci nevyjadril.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 27. 04. 2021 a to v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie predvolaný včas a riadne dňa 17. 04. 2021 (elektronicky uplynutím úložnej lehoty), svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, čím boli splnené podmienky Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový stav veci.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy. Pracoval ako vodič kamiónu na území Slovenskej republiky, konkrétne v okolí Nitry. Kamiónmi vozil materiál z kameňolomu podľa pokynov vedúceho tohto kameňolomu pána C.. O jazdách si viedli záznamy v tzv. smenovkách, ktoré jeden krát týždenne, prípadne aj častejšie odovzdával priamemu nadriadenému, ktorý bol zamestnancom žalovaného. Posledný deň bol v práci v decembri 2018 niekedy pred Vianocami. Pred Vianocami mu konateľ žalovaného povedal, že ho momentálne nepotrebuje, a že sa mu ozve po Novom roku. On sám si nenahlásil žiadnu dovolenku, ani ju nečerpal, ani sa žalovaný nevyjadril, ako tento čas bude hodnotený. Až neskôr sa žalobca dozvedel, že mu malo byť evidované neplatené voľno. On však o žiadne neplatené voľno sám nepožiadal, ani mu zamestnávateľ neoznámil, že by mu udelil neplatené voľno. Dňa 15. 01. 2019 bol výplatný termín, po Novom roku sa mu nikto z firmy neozýval, kedy má nastúpiť do práce. Keď volal do firmy, prečo mu nebola vyplatená mzda, konateľ tvrdil, že nemá niečo vyplatené, aby počkal, a že zatiaľ pre neho prácu nemá, že sa mu časom ozve. Žalobca ešte uviedol, že auto, na ktorom jazdil pre žalovaného, bežne parkoval doma, avšak v decembri auto odovzdal žalovanému. Dňa 22. 02. náhodou videl chodiť autá žalovaného cez Nitru, a tak zašiel do spomínaného kameňolomu, kde videl autá žalovaného, dokonca aj auto, na ktorom jazdil on. Oslovil šoféra, ktorý však mal cudzí prízvuk. Dozvedel sa, že vo firme žalovaného majú pracovať Ukrajinci. Snažil sa dovolať konateľovi žalovaného, tento mu však prestal dvíhať telefón a prestal s ním komunikovať. Zrejme zakázal komunikovať s ním aj ostatným zamestnancom, pretože sa snažil dovolať

aj ekonómke, vedúcemu, ale nikto s ním nechcel komunikovať. Preto sa vo februári obrátil na Inšpektorát práce v Nitre a vec bola odstúpená na Inšpektorát práce do Banskej Bystrice, kde bola vykonaná kontrola u žalovaného a dali mu za pravdu. Nebol zistený doklad o vyplatení mzdy a zamestnávateľ mu mal prideľovať prácu. Očakával, že po výsledkoch tejto kontroly sa mu žalovaný ozve, k čomu však nedošlo. On sám si zabezpečoval brigády, bál sa nastálo zamestnať, pokiaľ by ho žalovaný vyzval v krátkom čase na nástup do práce. Keďže firma s ním naďalej nekomunikovala, opätovne sa obrátil na inšpektorát práce, kde bol potvrdený ním uvádzaný stav. Je pravdou, že mu prišla od zamestnávateľa výzva na nástup do práce, pričom dostal dva doporučené listy od dvoch firiem, čo bolo pre neho zmätočné. Poštu dostal vo štvrtok s tým, že na druhý deň v piatok mal nastúpiť do Detvy. Reagoval na to e-mailom, pretože takéto správanie žalovaného považoval za neadekvátne, keďže mu nevyplatili žiadnu mzdu a ozvali sa mu až v desiatom mesiaci uvedeného roku. Uviedol, že nestihne nastúpiť, okrem toho nemali predtým žiadnu dohodu, že by mal prácu vykonávať v Detve. Žiadal o doplatenie mzdy a mal záujem v práci pokračovať. Okrem toho sa pokúšal aj dovolať do firmy, avšak ekonómka mu povedala, že ona nie je oprávnená sa k tomu vyjadrovať. Dňa 04. 11. 2019 utrpel úraz, 4 dni bol hospitalizovaný a následne mu bola vystavená PN. Uvedené chcel oznámiť telefonicky zamestnávateľovi, avšak nikto mu nedvíhal, preto pri predkladaní PN-ky do sociálnej poisťovni požiadal, aby túto zaslali aj zamestnávateľovi, na čo mu bolo povedané, že to nie je problém a tým to považoval za vybavené. Keď si zisťoval, prečo mu nie sú vyplácané nemocenské dávky, bolo mu oznámené, že v evidencii od 27. 11. 2019 nie je evidovaný ako zamestnanec žalovaného. Prišlo mu rozhodnutie od Sociálnej poisťovne o nepriznaní nemocenských dávok a v rámci kontroly bolo zistené, že žalovaný ho na základe oznámenia z 4/2019 odhlásil z evidencie od 01. 01. 2019 pre neplatené voľno. Uvedené sa však nezhodovalo s výsledkami kontroly inšpektorátu práce, kde bolo zistené, že žalovaný nedoložil žiadne doklady k neplatenému voľnu, preto sa odvolal, avšak jeho odvolaniu vyhovené nebolo. Následne sa obrátil na súd v Banskej Bystrici, kde podal žalobu proti zamestnávateľovi o náhradu mzdy a to za obdobie uvedené v záveroch inšpektorátu práce december 2018 a január až október 2019. Vo veci mu bol priznaný nárok na náhradu mzdy platobným rozkazom, ktorý je právoplatný. Následne toto rozhodnutie súdu predložil Sociálnej poisťovni a dodatočne mu boli priznané nemocenské dávky. K ukončeniu pracovného pomeru žalobca uviedol, že mu neboli doručené žiadne listiny zo strany zamestnávateľa, nijako nebol kontaktovaný ohľadne skončenia pracovného pomeru, o ukončení pracovného pomeru sa dozvedel až z listín od Sociálnej poisťovni v rámci šetrenia o priznaní nemocenských dávok. Žalovaný ako zamestnávateľ s ním vôbec nekomunikoval od marca 2019, okrem spomínanej výzvy na nástup do práce a na jeho e- mailové námietky mu odpovedali jednou vetou. Ďalej podotkol, že pokiaľ podal trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy za december 2018, trestné stíhanie bolo prerušené, avšak toho času predkladal k trestnému konaniu aj spomínaný platobný rozkaz s tým, že mu bola priznaná náhrada mzdy. V rámci trestného konania konateľ žalovaného tvrdil rôzne skutočnosti ohľadne vyplácania mzdy, ktoré sa ale nezakladajú na pravde. Žalobca ďalej uviedol, že čaká na rozhodnutie tohto súdu, t. času pracuje len brigádnicky. Na základe všetkých týchto skúseností nemá záujem byť naďalej zamestnaný u žalovaného. Žalovaný s ním nekomunikuje, pokúšal sa mu telefonicky dovolať ohľadne skončenia pracovného pomeru a snažil sa o dohodu, pre nezáujem žalovaného sa musel obrátiť so žalobou na súd.

7. Žalobca doložil pracovnú zmluvu uzavretú so žalovaným dňa 01. 09. 2018, kde bol dojednaný pracovný pomer od 01. 09. 2018 na dobu neurčitú. Žalobca bol prijatý na výkon práce - vodič vnútroštátnej kamiónovej dopravy, miesto výkonu práce bolo dojednané v sídle zamestnávateľa na adrese Detva, Skliarovo 389. Bola dojednaná aj Dohoda o hmotnej zodpovednosti z 01. 09. 2018.

8. Žalobca predložil písomnú výzvu od žalovaného na nástup do zamestnania zo dňa 11. 10. 2019, v ktorej bol vyzvaný na pracovný výkon dňa 18. 10. 2019 o 06.00 hod. na sídlo firmy v Detve. Ak sa na pracovný výkon nedostaví, bol vyzvaný oznámiť dôvod, prípadne zaslať doklady k neprítomnosti v práci. K tomu žalobca doložil e-mail zo dňa 17. 10. 2019 o 22.17 hod., ktorý zasielal na e-mailovú adresu žalovaného (C..D.), v obsahu ktorého uvádza, že firma mu nevyplatila výplatu za december 2018 a od januára 2019 až do 17. 10. 2019 nie je schopná zabezpečiť mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný tým hrubo porušuje zákony a proti konateľovi vzniesol trestné oznámenie. Žalobca nemá financie na cestu do Detvy, 11 mesiacov nedostal výplatu, po vyplatení všetkých podlžností môže okamžite nastúpiť do práce podľa pracovnej zmluvy.

9. Podľa kópie potvrdenia o dočasnej PN bola vystavená žalobcovi práceneschopnosť od 04. 11. 2019 z dôvodu úrazu.

10. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. 09. 2020 bol žalovaný spoločnosť MILTRADE, s. r. o. zaviazaný zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 5.700,04 € spolu s príslušnými úrokmi z omeškania z jednotlivých súm vyčíslených mesačne za obdobie omeškania od 01. 02. 2019 až do obdobia od 01. 12. 2019 do zaplatenia.

11. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 05. 02. 2021 bol žalobcovi priznaný nárok na nemocenské za obdobie od 14. 11. do 29. 02. 2020. V dôvodoch rozhodnutia sa uvádza, že dňa 15. 11. 2019 si žalobca uplatnil nárok na nemocenské, pričom dočasná PN trvala od 04. 11. 2019 do 29. 02. 2020. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen dňa 29. 01. 2020 vydala rozhodnutie, v zmysle ktorého žalobca nemal nárok na nemocenské z dôvodu, že zamestnávateľ MILTRADE, s. r. o. registračným listom oznámil prerušenie povinného nemocenského poistenia od 01. 01. do 28. 11. 2019, z ktorého dôvodu žalobca nespĺňal podmienky nároku na nemocenské dávky. Na odvolanie žalobcu bolo rozhodnutie pobočky potvrdené rozhodnutím sociálnej poisťovne - ústredie. Dňa 15. 11. 2020 žalobca doručil sociálnej poisťovni platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen, podľa ktorého bol zamestnávateľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi priznanú čiastku za obdobie od 01. 02. 2019 do 01. 12. 2019. Po zistení skutkového stavu a predložení nových skutočností a to platobný rozkaz a zamestnávateľom predložené mesačné výkazy poistného a príspevkov na poistenie bolo zistené, že žalobca bol v období od 08. 01. do 28. 11. 2019 povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa. Na základe uvedeného žalobca má nárok na nemocenské dávky.

12. Súd vlastnou činnosťou vyžiadal od príslušného inšpektorátu práce protokoly o vykonaní kontroly u žalovaného. Podľa protokolu zo dňa 29. 04. 2019 bolo zistené, že zamestnávateľ za obdobie 12/2018 neposkytol zamestnancovi - žalobcovi mzdu za vykonanú prácu. Zamestnávateľ nepredložil relevantné doklady (napr. výpis z účtu, výdavkový doklad), ktorými by preukázal poskytnutie mzdy za obdobie 12/2018. Ďalej bolo zistené, že zamestnávateľ v období 6 dní v 12/2018 a v celom období neprideľoval prácu a nevytváral podmienky na plnenie pracovných úloh podľa pracovnej zmluvy zamestnancovi - žalobcovi, čím porušil . Zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi - žalobcovi náhradu mzdy za 6 pracovných dní v 12/2018 a za celé pracovné obdobie , v ktorom zamestnanec - žalobca nemohol vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa (neprideľovanie práce dotknutému zamestnancovi), čím porušil . V rámci kontroly žalovaný nepredložil inšpektorátu práce písomné doklady a neposkytol údaje a informácie k zamestnancovi Š. J.. Zamestnávateľovi bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky a postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi o prijatí opatrení proti opakovaniu zistených nedostatkov, bol povinný informovať inšpektorát práce. Obsah protokolu bol prerokovaný s konateľom zamestnávateľa, ktorý požiadal o lehotu na vyjadrenie do 02. 05. 2019. Podľa protokolu zo dňa 05. 11. 2019 bola vykonávaná kontrola u žalovaného so zameraním okrem iného na poskytovanie mzdy a mzdových nárokov u zamestnanca - žalobcu za obdobie . Na základe kontroly bolo zistené, že zamestnávateľ v období od 4 do 9/2019 neprideľoval zamestnancovi - žalobcovi prácu a nevytváral podmienky na plnenie pracovných úloh v zmysle pracovnej zmluvy a v tomto období pre iné prekážky na strane zamestnávateľa mu neposkytoval náhradu mzdy. Bolo zistené, že z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce neboli odstránené nedostatky, kde bolo konštatované, že zamestnancovi za obdobie 12/2018 nebola vyplatená mzda, rovnako za obdobie 6 pracovných dní v 12/2018 a obdobie nebola zamestnancovi vyplácaná náhrada mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa (neprideľovanie práce). Zamestnávateľovi bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky a uložené prijať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení. Uvedený protokol bol dňa 05. 11. 2019 prerokovaný s konateľom žalovaného, ktorý nevzniesol žiadne námietky k zisteným skutočnostiam a spoločnosť príjme opatrenia na odstránenie nedostatkov. Bolo pripojené aj písomné vyjadrenie žalovaného z 25. 10. 2019, kde v bode 2/ žalovaný uvádza, že zamestnancovi - žalovanému bola poskytnutá mzda, o čom svedčia výdavkové pokladničné doklady a toho času mzdy sa vyplácajú už len na bankový účet zamestnanca, ktorý je vlastníkom účtu. Pokiaľ zamestnávateľ neprideľoval mzdu zamestnancovi Š. J. v období 12/2018 až 1/2019, bolo to z dôvodu jeho vyhodenia zo stavby do doby, kým sa problém nevyrieši. Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi problémy, pre ktoré bola ukončená spolupráca na konkrétnej stavbe v Nitre, situácia sa šetrí. Za obdobie, za ktoré mu nebola prideľovaná práca, bude riešená absenciou zamestnanca a následné rozviazanie pracovného pomeru. Pokiaľ za uvedené obdobie nebola poskytovaná náhrada mzdy, bolo to z vyššie uvedených dôvodov a nebola mu pridelená náhrada mzdy do doby doriešenia vzniknutej situácie. K uvedenému žalobca na pojednávaní uviedol, že pokiaľ mu bola vyplácaná mzda zo strany pána B., bola mu vyplatená mzda za mesiac november 2019, pričom žalovaný len účelovo tvrdil, že to bola

zároveň aj výplata za december 2018, čo však nie je pravdou. Výplatu za december 2018 mal dostať dňa 15. 01. 2019, čo mu vyplatené nebolo. Vo vzťahu k spomínanému šetreniu uviedol, že došlo k jednej situácii, kedy sa dohodol s vedúcim kameňolomu o vyvážaní materiálu na iné miesto, než ako bolo pôvodne určené, k čomu mu tento vedúci dal písomný pokyn. To znamená, že následne asi 2-3 týždne vyvážal materiál na iné miesto, ktoré bolo bližšie ku kameňolomu a tým pádom urobil aj viac fúr ako ostatní zamestnanci a zamestnávateľ mal z toho finančný profit. Neskôr však vedúci dotknutej stavby zistil, že tento materiál vyváža na miesto, kde s dotyčným nemal on dobrý vzťah, bolo podané trestné oznámenie na neoprávnené odoberanie materiálu. Prebiehalo trestné konanie, v ktorom žalobca vypovedal len ako svedok a potvrdil, že na základe ústneho súhlasu dotknutého vedúceho vyvážal tento materiál na iné miesto, pričom bol pri tom aj iný svedok, keď mu tento ústny pokyn bol daný. Na základe toho potom konateľ žalovaného začal tvrdiť, že je voči žalobcovi vedené trestné stíhanie, on však nebol v tomto trestnom konaní v postavení podozrivého, ani obvineného, vypovedal len ako svedok. Okrem toho uviedol, že spomínaný materiál na pokyn konateľa žalovaného vozieval aj jeho známym. Následne na to bol daný pokyn, že sa materiál bude voziť len na jedno miesto a on už na danú stavbu nechodil. Podľa protokolu zo dňa 03. 06. 2020 bola vykonaná kontrola u žalovaného zameraná na poskytovanie mzdových nárokov a náležitostí pri ukončení pracovného pomeru so zamestnancom - žalobcom za obdobie 11/2019 až 1/2020. Zamestnávateľ v rámci kontroly predložil inšpektorátu práce okrem iného registračný list FO, odhláška, výzva na nástup do zamestnania zo dňa 11. 10. 2019, výpoveď zo dňa 04. 11. 2019 a podací hárok. Doklady o vyplatení mzdových nárokov zamestnanca za obdobie 4/2019 až 11/2019 neboli dodané z dôvodu, že úhrady neboli vykonané. Inšpektorát práce si sám zabezpečil výpisy z registra poistencov u zamestnanca - žalobcu. Bolo konštatované nesplnenie opatrení z predchádzajúcich výkonov a to nedostatky, ktoré neboli odstránené - nevyplatenie mzdy za vykonanú prácu za obdobie 12/2018 zamestnancovi - žalobcovi, neposkytovanie náhrady mzdy zamestnancovi - žalobcovi za 6 pracovných dní v 12/2018, za obdobie , za obdobie pre iné prekážky na strane zamestnávateľa (neprideľovanie práce dotknutému zamestnancovi). Ďalej bolo zistené, že v období zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi - žalobcovi prácu a nevytváral podmienky na plnenie pracovných úloh, ani neposkytoval zamestnancovi prislúchajúcu náhradu mzdy, ďalej bolo zistené, že zamestnávateľ dal zamestnancovi - žalobcovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, pričom si nesplnil povinnosť oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a neumožnil mu vyjadriť sa k nemu, čím porušil , zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer ku dňu 28. 11. 2019 výpoveďou zo dňa 04. 11. 2019 z dôvodov, pre ktoré by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer podľa , pričom nezobral do úvahy, že zamestnancovi vzhľadom na jeho dĺžku trvania pracovného pomeru prislúcha výpovedná doba najmenej 2 mesiace, čím porušil . Zamestnávateľ nepreukázal, že výpoveď zo dňa 04. 11. 2019 doručil dotknutému zamestnancovi a týmto ju prevzal, čím porušil a . Zamestnávateľovi bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky a prijať opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov a doručiť inšpektorátu práce príslušnú písomnú správu. Obsah protokolu bol dňa 03. 06. 2020 prerokovaný s konateľom žalovaného, ktorý požiadal o lehotu na vyjadrenie do 08. 06. 2020. Podľa dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 12. 06. 2020 bolo konštatované, že v lehote sa zamestnávateľ nevyjadril a dňa 11. 06. 2020 elektronickou poštou boli doručené písomnosti, okrem iného doklad o zaslaní poštovej zásielky, v ktorom bolo podnikom potvrdené, že odosielateľ - zamestnávateľ zaslal dňa 04. 11. 2019 poštovú zásielku adresátovi - žalobcovi. Zásielka bola odoslaná II. triedou, nebolo tam uvedené, čoho sa týka, ani potvrdenie o prevzatí zásielky adresátom. Týmto dodatkom považoval inšpektorát práce protokol za ukončený. Podľa dodatku č. 2 zo 14. 07. 2020 bolo upravené nové znenie nedostatku, kedy zamestnávateľ neposkytoval zamestnancovi - žalobcovi náhradu mzdy za pracovné obdobie od 01. 10. do 17. 10. 2019, keď nemohol vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa (neprideľovanie práce). Dodatok bol zaslaný zamestnávateľovi doporučenou zásielkou na prerokovanie, zásielka bola dňa 27. 07. 2020 vrátená s pozn. „neprevzatá“.

13. Podľa ( ďalej len ), pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

13.1 Podľa , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Podľa ods. 2, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

13.2 Podľa , ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Podľa ods. 2, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 4, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Podľa ods.5, do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Podľa ods. 7, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

13.3 Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Podľa ods. 4, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Podľa ods. 6, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

13.4 Podľa , písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Podľa ods. 2, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Podľa ods.4, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

13.5 Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

13.6 Podľa , ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

14. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je dôvodná. Predmetom posudzovania súdom bolo ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ v tomto konaní až na jedno krátke písomné vyjadrenie zostal vo veci nečinný. Preto súd vychádzal z dôkazov, ktoré predložil jednak žalobca, a ktoré súd zabezpečil aj vlastnou činnosťou. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy. Samotnú listinu o ukončení pracovného pomeru súd nemal k dispozícii, pričom žalobca tvrdil, že mu ukončenie pracovného pomeru nebolo doručené, ju taktiež súdu predložiť nemohol, žalovaný ani na výzvu súdu príslušné listiny vzťahujúce sa na vec súdu nepredložil. Preto súd vychádzal zo záverov protokolu

Inšpektorátu práce Banská Bystrica, kde bolo uvedené, že pri kontrole inšpekcie práce zamestnávateľ predložil kópiu dokladu, okrem iného výpoveď zo dňa 04. 11. 2019 podľa . Súd vychádzal z toho, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného mal byť ukončený výpoveďou zamestnávateľa zo dňa 04. 11. 2019 a to z dôvodu podľa , t. j. z dôvodu, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Konkrétny skutkový dôvod súd nemal preukázaný a z dôvodov uvedených nižšie sa ním súd v konečnom dôsledku ani nezaoberal. Súd hneď úvodom zdôrazňuje, že pracovno-právne predpisy ako aj teória zdôrazňujú ochrannú funkciu pracovného práva a to ochranu slabšej strany (zamestnanca), ktorá je základným aj najdôležitejším cieľom sledovaným pracovným právom, a práve pri ukončovaní pracovného pomeru je potrebné rešpektovať platné ustanovenia ako aj iných právnych predpisov, ktoré chránia zamestnanca za účelom umožnenia preklenúť mu nepriaznivú situáciu spôsobenú stratou zamestnania. Uvedené je vyjadrené aj článkom 2 , podľa ktorého nik nesmie práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu. V tomto konkrétnom prípade so žalobcom mal byť ukončený pracovný pomer výpoveďou zo dňa 04. 11. 2019. V súlade so závermi inšpekcie práce súd konštatuje, že žalovaný ako zamestnávateľ nepostupoval v súlade so pri ukončovaní pracovného pomeru so žalobcom, nakoľko neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, že by postupoval v súlade so zákonom. Je nepochybné, že skončenie pracovného pomeru je závažným zásahom do pracovného postavenia zamestnanca a ak pracovný pomer má byť ukončený z dôvodov na strane zamestnanca pre porušovanie pracovnej disciplíny, uvedená okolnosť môže mať vplyv aj na ďalšie možnosti zamestnania zamestnanca a posudzovanie jeho pracovnej disciplíny. Práve z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby zamestnávateľ ešte pred podaním samotnej výpovede oboznámil zamestnanca s dôvodom takejto výpovede a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Žalovaný nepreukázal, že by takto postupoval, čím porušil právo zamestnanca vyjadriť sa k takýmto závažným dôvodom výpovede. Zákonná úprava ukončenia pracovného pomeru výpoveďou ukladá zamestnávateľovi splnenie prísnych formálnych podmienok pre platnosť takéhoto ukončenia pracovného pomeru. Jednou z týchto formálnych podmienok je písomnosť výpovede, keďže zamestnávateľ predložil inšpektorátu práce listinný doklad - výpoveď zo dňa 04. 11. 2019, súd nemá pochybnosti o tom, že výpoveď bola zamestnávateľom podaná písomne. Avšak pre platnosť výpovede je potrebné, aby výpoveď bola aj doručená, inak postihuje takéto skončenie pracovného pomeru neplatnosťou, na ktorú súd ex offo prihliada. Z protokolu vykonanej kontroly inšpektorátu práce vyplýva, že zamestnávateľ predložil ako doklad o doručení výpovede doklad o zaslaní poštovej zásielky, z ktorej vyplynulo, že žalovaný dňa 04. 11. 2019 zaslal poštovú zásielku na adresu žalobcu a to II. triedou bez označenia, čo je obsahom uvedenej zásielky, potvrdenie o prevzatí zásielky adresátom predložené nebolo. S poukazom na ustanovenie , písomnosti zamestnávateľa, ktoré sa týkajú či už vzniku, zmeny alebo zániku skončenia pracovného pomeru, musia byť zamestnancovi doručované do vlastných rúk. V zásade má zamestnávateľ písomnosti doručovať zamestnávateľovi na pracovisku alebo v jeho byte, alebo kdekoľvek, kde bude zastihnutý a v prípade, že to nie je možné, môže doručovať poštovým podnikom, avšak ako doporučenú zásielku. Ak zasiela zamestnávateľ zásielku ako doporučenú zásielku, musí sa jednať o zásielku s doručenkou a pozn. „do vlastných rúk.“ V tomto konkrétnom prípade možno konštatovať, že zamestnávateľ takto nepostupoval, v zmysle ustanovení pracovno-právnych predpisov zamestnávateľ nedodržal zákonnú podmienku doručenia výpovede zamestnancovi a v takom prípade je výpoveď absolútne neplatným právnym úkonom. Súd preto konštatuje, že žalobca podal dôvodne žalobu o vyslovenie neplatnosti ukončenia pracovného pomeru výpoveďou, pretože táto výpoveď mu nebola riadne doručená a z tohto dôvodu súd vo výroku č. I vyslovil, že ukončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným listom zo dňa 04. 11. 2019, označená ako výpoveď podľa je neplatná. Ďalšími dôvodmi neplatnosti sa súd nezaoberal z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko už len z tohto dôvodu je skončenie pracovného pomeru neplatné.

15. Uvedený záver mal v ďalšom vplyv aj na posúdenie súdu, či žalobca podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru včas. Žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 11. 05. 2020. Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže zamestnanec uplatniť na súde v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. V zmysle zákonnej úpravy sa pracovný pomer pri výpovedi končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba začína plynúť od prvého kalendárneho dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po doručení výpovede. Keďže v tomto prípade výpoveď nebola žalobcovi doručená, súd konštatuje, že nemohla uplynúť výpovedná doba, ktorá v tomto konkrétnom

prípade v zmysle zákona je najmenej 2 mesiace. Súd tak konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas.

16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť rozviazať s ním pracovný pomer z dôvodu neprideľovania práce s nárokom na odstupné pre žalobcu. Súd konštatuje, že pracovný pomer je založený zmluvou, t. j. dohodou dvoch strán a to zamestnanca a zamestnávateľa. Jedná sa o súkromno-právny vzťah, do ktorého orgány verejnej moci zasahujú len na základe zákona a v nevyhnutnej miere, t. j. v prípadoch, kedy zákon umožňuje orgánu verejnej moci a teda aj súdu, zasiahnuť do takéhoto súkromno-právneho vzťahu. Ukončenie pracovného pomeru a teda vzájomnej dohody dvoch strán, je upravené výlučne z dôvodov v zmysle , pričom súd autoritatívnym rozhodnutím nemôže nútiť, či už zamestnanca alebo zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer. V prípade konštatovania neplatnosti pracovného pomeru upravuje fikciu ukončenia pracovného pomeru v ustanovení , pre tento konkrétny prípad, kedy žalobca ako zamestnanec netrval na ďalšom zamestnaní. V tomto prípade mal byť ukončený pracovný pomer výpoveďou, uplatňuje sa fikcia, že pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Keďže súd už vyššie konštatoval, že výpovedná doba z dôvodu nedoručenia výpovede žalobcovi v súlade so zákonom nezačala plynúť, v čase rozhodnutia súdu výpovedná doba neuplynula, to znamená, že pracovný pomer žalobcu voči žalovanému naďalej trvá. V danom prípade má žalobca možnosť sa písomne dohodnúť so zamestnávateľom aj inak, t. j., že sa jeho pracovný pomer skončí dohodou ku konkrétne dojednanému dátumu. V prípade, že žalovaný ako zamestnávateľ neposkytne potrebnú súčinnosť, prípadne nedôjde k dohode, žalobca má možnosť ukončiť pracovný pomer, o ktorý nemá záujem v súlade s úpravou uvedenou v aj sám. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v časti, v ktorej žiadal uložiť žalovanému povinnosť rozviazať s ním pracovný pomer konkrétnym spôsobom, považoval za nedôvodný a preto ju zamietol.

17. O trovách konania rozhodoval súd podľa Žalobca si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil. Súd však konštatuje, že žalobca s domáhal v konaní dvoch nárokov, pričom úspešný bol len v časti prvého nároku, t. j. v rozsahu 1, preto súd vyslovil, že sa žiadnej zo strán náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.