Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-334-2024.pdf
PDF · 79.87 KB
Case nature
Subarea
76Ek/334/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 47 232 480, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Hlaváčová, sídlo exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 517 743, pod č. 55EX 153/24; pre vymoženie pohľadávky vo výške 68,04 EUR spolu s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.05.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 68,04 EUR spolu s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je: Platobný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/6/2023 zo dňa 07.02.2023. (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 76Ek/334/2024 dňa 29.02.2024 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Mária Hlaváčová, sídlo exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod č. k. 55EX 153/24. Súdny exekútor doručil prostredníctvom poštovej prepravy dňa 11.03.2024 povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie.
3. Dňa 05.04.2024 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.03.2024 spolu s vyjadrení oprávneného.
4. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.03.2024 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 20.03.2024. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uhradených platieb daných koncesionárskych poplatkov RTVS.
5. Súdny exekútor vyzval na vyjadrenie oprávneného. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že povinný predložil súdnemu exekútorovi doklady - Platobné doklady SIPO a výpisy z bankového účtu. Oprávnené tvrdí, že všetky tieto všetky predmetné platby eviduje. Tieto platby boli zohľadnené pred podaním žaloby na Okresný súd Humenné, ktorý vydal dňa 7.2.2023 Platobný rozkaz, so spisovou značkou: 12C/6/2023. Povinný mal okrem iného možnosť svoje námietky uplatniť v rámci základného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Humenné, spisová značka: 12C/6/2023, teda povinný mal možnosť podať vecne odôvodnený odpor proti Platobnému rozkazu, vydanému dňa 07.02.2023. Nakoľko povinný proti platobnému rozkazu vecne odôvodnený odpor nepodal, platobný
rozkaz nadobudol dňa 08.03.2023 právoplatnosť a vykonateľnosť. Návrh povinného na zastavenie exekúcie preto považuje oprávnený za nedôvodný. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujú, aby exekučný súd návrh povinného zamietol a pokračoval vo vykonávaní exekúcie.
6. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
7. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
9. Podľa § 53 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, súd preskúmava návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.
10. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
15. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie
odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu.
16. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
17. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.
18. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
19. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dodáva, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrením oprávneného a jeho príloh k tomuto návrhu, súd poukazuje, že toto exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré nebolo zrušené. Toto exekučné konanie je teda vedené zákonne, pretože povinný si neplnil svoju povinnosť, ktorú mu uložil súd v základnom konaní. Povinný zároveň nepreukázal, že by si svoju povinnosť splnil, čo by bolo jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie vždy zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
20. Súd konštatuje, že tento návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný, pretože povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
21. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že povinný nepredložil relevantný dôkaz na základe ktorého, by exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená. Súd konštatuje, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul – platobný rozkaz v ktorom boli zohľadnené všetky platby povinného, ktoré predložil súdu. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a exekúcia pokračuje.
22. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199a ods.2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a preto im ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.