Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/123/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobkyne: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 2, J., štátny občan SR, zast. JUDr. Mikuláš Pinnel, bytom Svätoplukova 1022/11, Senec, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, o učenie neplatnosti úverovej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 39C/115/2015-130zo dňa 07.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. -130 zo dňa 07.02.2017 p o t v r d z u j e. Žalovanej proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. -130 zo dňa 07.02.2017 žalobu žalobkyne zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 4. mája 2015 proti žalovanej domáhala určenia, že úverová zmluva č. 38/252/12 zo dňa 8. júna 2012 (ďalej len „úverová zmluva“) je neplatná. Uviedla, že hoci je úverovej zmluve uvedená ako spoludlžníčka, túto zmluvu nikdy vlastnoručne nepodpísala a o jej existencii sa prvýkrát dozvedela až po smrti svojho manžela E. M., zomrelého dňa XX. júna XXXX (ďalej len „poručiteľ“). Poukázala na to, že v priebehu trestného konania, ktoré iniciovala sa zistilo, že úverová zmluva bola podpísaná v rozpore s internými pravidlami žalovaného, pretože hoci išlo o úver pre manželov nebola podpísaná pred pracovníkom banky v prítomnosti oboch manželov, ale jej vyhotovenia boli pracovníčkou banky pani C. poskytnuté poručiteľovi s tým, že tento ich dá doma podpísať manželke ako spoludlžníčke. Skutkovo tvrdila, že hoci uznesením polície zo dňa 22. januára 2014 bola vec podozrenia zo zločinu úverového podvodu podľa , odmietnutá, v odôvodnení tohto uznesenia sa na strane 4 v poslednom odseku uvádza: „Taktiež bolo výsluchom preukázané, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy túto za spoludlžníka v mieste uzavretia zmluvy nepodpísala pani H., pričom podpis na zmluve je sporným“. Navrhla vykonať dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30. mája 2016, pričom uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť z procesných dôvodov a to z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Poukázala na to, že na strane žalovaných by mali vystupovať dedičia poručiteľa. Meritórne žalovaná dôvodila tým, že pokiaľ by sa v konaní aj preukázala neplatnosť úverovej zmluvy, musela by sa žalovaná následne domáhať voči dedičom poručiteľa vydania bezdôvodného obohatenia a spochybnila tak aj existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Žalovaná skutkovo tvrdila, že pokiaľ aj úverová zmluva bola podpísaná v rozpore s internými pravidlami žalovanej,

nespôsobuje to jej neplatnosť. Navrhla vykonať dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva. Žalovaná žiadala priznať náhradu trov konania.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pred rozhodnutím o procesnom nároku žalobkyne sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení a dospel záveru, že na ňom je daný naliehavý právny záujem, pretože pozitívnym rozhodnutím o jej žalobe by došlo k zmene právneho postavenia žalobkyne v tom, že by už nebola žalovanej povinná uhradiť poskytnutý úver aj s úrokom, ale v dôsledku neplatnosti zmluvy by bola povinná žalovanej uhradiť iba istinu úveru, titulom vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy v zmysle . Vzhľadom na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť , ktorého a stanovuje, že nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. súd sa pred meritórnym rozhodnutím o procesnom nároku žalobkyne zaoberal tým, či sú v spore účastné všetky subjekty posudzovaného právneho vzťahu. Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Ustanovenie stanovuje: „ (1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. (2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.“. Ustanovenie stanovuje: „(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.“ Z kópie uznesenia Okresného súdu Pezinok č. k. -72 súd zistil, že v dedičskom konaní po poručiteľovi bolo dňa 11. septembra 2014 právoplatne rozhodnuté tak, že dedičmi poručiteľa sa stali žalobkyňa a mal. X., každý v jednej polovici, keďže ďalší dedič poručiteľa K. M. dedičstvo odmietol. Žalobkyňa v spore skutkovo netvrdila, ani z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by poručiteľ pred smrťou v závete odkázal celý svoj majetok žalobkyni a ostatných zákonných dedičov by vydedil. Za toho stavu súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je splnená podmienka účasti všetkých dedičov po poručiteľovi, a preto podľa žalobu žalobkyne z procesných dôvodov zamietol, pričom meritórne sa žalobkyňou uplatneným procesným nárokom vôbec nezaoberal. Z toho dôvodu súd prvej inštancie ako nadbytočný zamietol i procesný návrh žalobkyne a zároveň aj žalovanej, spočívajúci v návrhu na vykonanie dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, nakoľko takéto dokazovanie malo smerovať k meritórnemu posúdeniu procesného nároku uplatneného v žalobe. Preto podľa rozhodol, že dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva nevykoná. Navyše súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ bola žalobkyňa v posudzovanej zastúpená fyzickou osobou, ktorá sa pri predložení plnej moci dňa 24. januára 2017 vo vzťahu k súdu prihlásila k profesijnej odbornosti právnika s vysokoškolským právnickým vzdelaním, súd v zmysle článku 11 ods. 3 považoval splnomocneného zástupcu žalobkyne za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou (inter alia aj so znalosťou ) a vo vzťahu k žalobkyni teda súd nemal poučovaciu povinnosť o tom, ktoré všetky subjekty dedičského právneho vzťahu majú byť v spore účastné. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na pojednávaní predtým, ako vyhlásil dokazovanie za skončené opakovane dával splnomocnenému zástupcovi žalobkyne priestor na uplatnenie procesných návrhov, pričom očakával, že tento podá v zmysle návrh, aby do konania pristúpil ďalší subjekt (mal. X.) a to či už na strane žalobkyne alebo na strane žalovanej. Takýto návrh však splnomocnený zástupca žalobkyne nepodal, preto súdu nezostalo nič iné, ako z procesných dôvodov žalobu zamietnuť. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalovanej, ktorá mala v spore úspech priznal proti v spore neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa s poukazom na ust. a a uviedla, že sú v dané dôvody odvolania a to preto, že v danom prípade konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalujúcej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj to, že súd prvej inštancie nevykonal žalobkyňou ako aj žalovanou navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré by buď potvrdili, alebo vyvrátili tvrdenie žalujúcej strany týkajúce sa neplatnosti úverovej zmluvy. Uviedla, že v konaní sa domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 38/252/12 zo dňa 08.06.2012 zo dňa 08.06.2012, v ktorej je uvedená ako spoludlžníčka. Počas konania

predložila dôkazy o tom, že úverovú zmluvu nepodpísala, a v predmetnej veci konali aj orgány činné v trestnom konaní ( ďalej aj „OČTK“ ). Poukázala najmä na to, že aj samotný vyšetrovateľ konajúci vo veci podozrenia zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa , ,/ zmluvu nepodpísala žalobkyňa a konštatoval, že podpis na úverovej zmluve je sporným. Taktiež navrhla vykonať znalecké dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, ktorému návrhu však konajúci súd nevyhovel. Konajúci súd konštatoval, že žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a vo svojom vyjadrení navrhla žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie a na to, že na strane žalovaných mali vystupovať dedičia poručiteľa. Taktiež žalovaná dôvodila aj tým, že pokiaľ by sa v konaní preukázala neplatnosť úverovej zmluvy, musela by sa žalovaná následne domáhať voči dedičom poručiteľa vydania bezdôvodného obohatenia a spochybnila aj existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s otázkou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej zmluvy a konštatoval, že tento je v danom prípade daný. Súčasne však konštatoval, že pozitívnym rozhodnutím o žalobe žalobkyne by došlo k zmene právneho postavenia žalobkyne v tom, že by už nebola žalovanej povinná uhradiť poskytnutý úver aj s úrokom, ale v dôsledku neplatnosti zmluvy by bola povinná žalovanej uhradiť len istinu úveru z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. . S týmto tvrdením konajúceho súdu sa nemôže stotožniť, nakoľko sa v danom prípade nijako nemohla obohatiť a teda by jej nevznikla ani povinnosť obohatenie vrátiť. Pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že sa na úkor žalovanej obohatila, tak by jej nemohla vzniknúť ani povinnosť obohatenie vydať. Preto je mimoriadne dôležité v prvom rade posúdiť skutočnosť, či žalobkyňa je účastníčkou zmluvy o pôžičke, alebo nie. Toto zo strany súdu, napriek podanému návrhu vykonať dokazovanie formou znaleckého posudku z odboru písmoznalectva, akceptované nebolo. Preto bola zo strany konajúceho súdu bola porušená zásada uvedená v článku 2 , nakoľko súd svojím rozhodnutím nedodržal princíp právnej istoty a svoje rozhodnutie nedôkladne a nepresvedčivo odôvodnil. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Uviedla, že súd uviedol a poukázal na to, že sa v danom prípade sa zaoberal týmto ustanovením a jeho znením, t.j. či sú v danom spore účastné všetky subjekty posudzovaného právneho vzťahu. Je toho právneho názoru, že konajúci súd v predmetnej veci rozhodol predčasne, nesprávne aplikoval ustanovenie , nakoľko sa podľa v danom prípade sa nejedná o nútené spoločenstvo, tak ako to má na mysli predmetné ustanovenie. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Poukázala na to, že tzv. „Optim pôžička“ č. 38/252/12 zo dňa 08.06.2012 bola uzatvorená medzi „zomrelým“ JT. M. a jeho manželkou H. M., ktorá je v zmysle tejto zmluvy spoludlžníčkou spoločne a nerozdielne ( ak by sa preukázalo, že zmluvu podpísala). Teda v prípade úmrtia (čo sa aj stalo) hlavného dlžníka - E. M., sa týmto žalovaná poistila pre prípad neplnenia si povinnosti zo strany hlavného dlžníka a v zmluve uvádza aj manželku ako spoludlžníčku. Z uvedeného je teda možné vyvodiť záver, že v žiadnom prípade sa žalovaná nemôže domáhať plnenia od dediča, maloletého X. M., ktorý sa nemohol a ani nestal, na základe dedičského rozhodnutia a ani na základe žiadneho ustanovenia účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalovanou a žalobkyňou a teda sa nemohol stať ani dedičom pohľadávky, nakoľko druhý účastník úverovej zmluvy „Optim pôžička“ č. 38/252/12 zo dňa 08.06.2012, je nažive. Dedičom tejto pohľadávky by sa maloletý stal len v prípade, ak by spoludlžníčka zomrela a ak by konajúci súd prostredníctvom znaleckého dokazovania potvrdil pravosť jej podpisu. Ako je to zrejmé aj z Uznesenia Okresného súdu Pezinok, sp.zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dom 11.09.2014, v bode III. súd do aktív zaradil majetok v hodnote celkom vo výške 81.695,60 €, a výšku dlhov poručiteľa vo výške 69.019,85 € bez prihlásenej pohľadávky žalovanej a teda čistá hodnota dedičstva bola 12.675,75 €. Ak by bola žalovaná postupovala v súlade so zákonom a bola by prihlásila pohľadávku do dedičstva, majetok poručiteľa by presiahol aktíva a bol by v predĺžení. Konajúci súd sa taktiež v danom prípadne nevyporiadal ani otázkou týkajúcou sa prihlásenia pohľadávky žalovanou do dedičského konania, pričom o úmrtí dlžníka vedela a teda jej povinnosťou bolo prihlásiť pôžičku do dedičského konania, ktorým by sa podstatne zmenilo aj rozhodovanie dedičov týkajúce sa prijatia, resp. odmietnutia dedičstva, ktoré by sa prihlásením

pohľadávky stalo predĺženým. Viac ako pravdepodobným sa javí to, že dediči by dedičstvo boli ako predĺžené odmietli. Uviedla, že úverová zmluva je neplatná, nakoľko žalobkyňa zmluvu vlastnoručne nepodpísala a teda chýba vôľová zložka, ktorá je bezpodmienečne potrebná na uzatvorenie zmluvy podľa , , a . S touto otázkou sa mal bezpodmienečne konajúci súd vyporiadať v rámci dokazovania a až následne vo veci rozhodnúť. Zamietnutím žaloby konajúci súd z hľadiska hospodárnosti konania vytvoril predpoklady pre ďalšie súdne konanie a to jednak zo strany žalovanej, ako aj zo strany žalobkyne. Tiež má za to, že konajúci súd porušil základný princíp zakotvený v a . Konajúci súd pri posudzovaní veci samej sa vôbec nevyporiadal s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine, kde sú práva a povinnosti manželov presne definované a to najmä na vybavovanie bežných záležitostí manželmi. Vybavenie úveru a podpísanie úveru na sumu väčšiu t.j. najmenej 10 násobok sumy 266,00 €, nie je bežnou záležitosťou a preto konajúci súd mal podľa nás povinnosť sa vyporiadať aj touto otázkou, či v danom prípade boli naplnené aj príslušné ustanovenia zákona o rodine. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. -130 zo dňa 07.02.2017, ktorým zamietol žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 38/252/12 zo dňa 08.06.2012, zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že tvrdenia žalobkyne v odvolaní považuje za scestné, bez opory v zákone, odbornej literatúre alebo judikatúre. Podľa a nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku l. O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vnútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.(Stevček, M., Ficová, S., Barícová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 266). V prípade pohľadávok je vždy potrebné starostlivo skúmať, či smrťou veriteľa zanikajú alebo nie. Podľa smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo obmedzené na jeho osobu (výnimku z tohto pravidla predstavuje právo na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia). Samou smrťou dlžníka povinnosť (dlh) záväzkového právneho vzťahu spravidla nezaniká. K zániku povinností dochádza ten vtedy, ak splnenie malo byť vykonané osobne dlžníkom.(Fekete, I.: . Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1702). Smrťou dlžníka alebo veriteľa záväzok v zmysle nezaniká, ich práva a povinností prechádzajú na ich právnych nástupcov. Smrť dlžníka alebo veriteľa spôsobuje zánik záväzku len vtedy, ak bol záväzok čo do svojho trvania viazaný na osobu dlžníka alebo veriteľa. (R NS SR, sp. zn. ). Poukázala na rozhodnutie NS SR publikované v ZSP 3/2004, ktoré hovorí, že v občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach totiž účastníci kúpnej zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci. Žalovaná dala do pozornosti taktiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. a , podľa ktorých je nevyhnutným hmotnoprávnym predpokladom úspešnosti žaloby o určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu skutočnosť, aby boli žalovaní všetci dotknutí účastníci právneho úkonu. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu je zjavné, že obsahom právneho vzťahu z úverovej zmluvy č. 38/252/12 nebolo plnenie, ktoré mal vykonať osobne dlžník, a tak záväzok Jána Chalupianského ako spoludlžníka nezanikol, pretože na jeho miesto (ako spoludlžník) nastupuje aj jeho dedič - maloletý X. Nakoľko v súdenej veci ide o žalobu o neplatnosť právneho úkonu, vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, a teda aj maloletý X. V prípade, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu v konaní, súd nemá žiadnu inú možnosť ako žalobu zamietnuť, pričom sú akékoľvek ďalšie hmotnoprávne argumenty irelevantné. Ďalej žalovaná pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že bolo jej povinnosťou prihlásiť pohľadávky do dedičského konania uviedla, že podľa platnej právnej úpravy , ( v znení účinnom v čase úmrtia E. M.) nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve. Podľa , okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o

dedičstve z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou. Uvedené ustanovenia sú v nezmenenej podobe účinné do dnešného dňa ako a . Preto má žalovaná za to, že neprihlásenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 38/252/12 do dedičského konania po E. M. nemá absolútne žiadny vplyv na existenciu pohľadávky žalovanej voči právnym nástupcom (dedičom) E. M., a teda aj voči maloletému X. M.. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade nesplnenia podmienky účasti všetkých subjektov právneho vzťahu v konaní o určenie neplatnosti úverovej zmluvy zákon nedáva súdu inú možnosť ako žalobu zamietnuť, žalovaná je presvedčená, že Okresný súd Pezinok rozhodol správne. Žiada, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. - 130 zo dňa 07.02.2017 ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu vyjadrila písomne a uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalovanej, ktorá vo svojom vyjadrení absolútne odignorovala skutočnosť, že v predmetnom konaní sa jedná o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, nakoľko žalobkyňa, popiera skutočnosť, že úverovú zmluvu podpísala a podpis na úverovej zmluve nie je jej. Poukázala na podané odvolanie proti rozsudku, v ktorom podrobne popísala skutočnosti, pre ktoré s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí. Súčasne poukazuje aj na SR, že predčasným rozhodnutím súdu bolo odňaté žalujúcej strane právo na spravodlivý proces. Taktiež má za to, že ak konajúci súd vo svojom rozsudku konštatoval, že sa v danom prípade jedná o tzv. procesné spoločenstvo, túto skutočnosť mal oznámiť hneď po začatí konania žalujúcej strane. Žalujúcu stranu mal poučiť a vyzvať na odstránenie tohto procesného nedostatku, ak v danom prípade podľa názoru konajúceho súdu na strane žalobkyne mal byť žalobcom aj maloletý syn X. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.04.2021 ( ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

8. Žalobkyňa v podanom odvolaní nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, namietala, že súd že v danom prípade konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalujúcej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj to, že súd prvej inštancie nevykonal žalobkyňou ako aj žalovanou navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré by buď potvrdili, alebo vyvrátili tvrdenie žalujúcej strany týkajúce sa neplatnosti úverovej zmluvy.

9. Odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení ( ).

10. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ().

11. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, obdobne Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, číslo 254-B, str. 49, § 30). Do práva na spravodlivý proces patrí aj povinnosť súdu v odôvodnení jeho rozsudku jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, keď' na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudským práv a základným slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť' bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil z jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré jasne, stručne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Namietaným rozhodnutím nebolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, ktorý zahrňuje i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s zdôvodnil.

13. Odvolací súd po preskúmaní spisu uvádza, že v odvolacom konaní nevyšlo najavo, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo vadou, týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť ( ).

14. Podstatou odvolacích námietok odvolateľky bola skutočnosť, že sa domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy, ktorú nikdy nepodpísala a v ktorej je uvedená ako spoludlžníčka. Nesúhlasila, že po smrti jej manžela, ktorý úverovú zmluvu podpísal, prešli na základe dedičského konania povinnosti z úverovej zmluvy aj na jej maloletého syna, nakoľko tento nebol účastníkom predmetnej zmluvy.

15. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že po skúmaní, či sú v spore zúčastnené všetky subjekty posudzovaného právneho vzťahu (t.j. úverovej zmluvy) žalobu zamietol z dôvodu, že hoci je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe, v posudzovanej veci nie je splnená podmienka účasti všetkých dedičov po poručiteľovi, t.j. podmienka tzv. vecnej legitimácie, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby, pričom meritórne sa žalobkyňou uplatneným nárokom z uvedeného dôvodu nezaoberal.

17. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby okrem existencie naliehavého právneho záujmu je, že účastníci majú vecnú legitimáciu v konaní. Odvolací súd k tomu uvádza, že podľa ustálenej judikatúry ( rozsudok NS SR sp. zn. ) v občianskom súdnom konaní o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach účastníci zmluvy z hľadiska ich procesného postavenia tvoria nútené spoločenstvo ( ). Predmetom tohto súdneho konania je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy). Jedná sa o určovaciu žalobu, ktorá v čase jej podania bola upravená v (procesný predpis platný do 30.06.2016). O určovaciu žalobu ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo, alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu má v zásade ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu (práva), ak sa požadovaný právny vzťah (právo)týka priamo jeho právnej sféry. Nedostatok vecnej legitimácie, ako aj nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie určovacej žaloby. V sporovom konaní je účastníkom konania ten, kto podal žalobu na súde, t.j. žalobca a ten, koho žalobca označil v žalobe za žalovaného. Pokiaľ žalobca nesprávne určí okruh účastníkov, súd nemal v zmysle (procesný predpis účinný do 30.06.2016) a taktiež nemá ani v zmysle a povinnosť žalobcu o tomto nedostatku poučiť, pretože nejde o poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale by išlo o poučenie hmotnoprávne - t.j. poučenie žalobcu o tom, koho by podľa hmotného práva mal žalovať (resp. kto všetko by mal žalovať žalovaného), čo nepochybne presahuje poučovaciu povinnosť

súdu a je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. V právnej teórii i súdnej praxi sa vo všeobecnosti rozlišuje spoločenstvo účastníkov (strán sporu) dobrovoľné či spoločenstvo nútené, alebo spoločenstvo samostatné či spoločenstvo nerozlučné; účastníctvo pre konkrétnu vec potom vyplýva z povahy predmetu konania, ktorý spravidla vymedzuje hmotné (vecné), ale aj procesné právo a ktorému sa účastníci konania (strany sporu) musia podriadiť, ak chcú mať vo veci kladné meritórne rozhodnutie. V spore o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi súdneho konania (stranami sporu) všetci účastníci právneho úkonu (zmluvy), resp. ich právni nástupcovia (dedičia), pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva a teda majú vecnú legitimáciu. O nerozlučné spoločenstvo v konaní ide vtedy, kde účinok rozsudku by sa vzťahoval na všetkých spoločníkov, teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy - znamená to, že je potrebné vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok, pretože účinok rozsudku sa vzťahuje na všetkých spoločníkov buď podľa povahy veci, alebo podľa zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu, inak by súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2004, sp.zn. ). Aj po prijatí nového procesného predpisu sú uvedené vyššie citované závery plne aplikovateľné. Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť stranami sporu všetci, ktorí ju uzavreli, alebo ich právni nástupcovia), pretože všetci sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu.

18. Z obsahu spisu vyplýva zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, a to, že úverová zmluva č. XX/XXX/XX. zo dňa 08.06.2012 bola uzatvorená medzi dlžníkom E. M. (zomrelým dňa XX.XX.XXXX) a jeho manželkou H. M. ako spoludlžníčkou a žalovanou ako veriteľom. Z uznesenia Okresného súdu Pezinok č. k. -72 v dedičskom konaní vyplýva, že dedičmi po poručiteľovi E. M. sú jeho manželka a maloletý syn X. M., každý v jednej polovici. Stranou sporu v predmetnej veci je iba jeden z dvoch spoludlžníkov zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovanou ako veriteľom na jednej strane a nebohým manželom žalobkyne a žalobkyňou na strane druhej. Rozhodnutie súdu o určení neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere sa dotýka aj dedičov hlavného dlžníka, pričom jeden z dedičov maloletý X. M. bol žalobe vynechaný, čo je s poukazom na vyššie citovanú judikatúru a právnu teóriu dôvodom na zamietnutie žaloby. Odvolací súd tu opätovne pripomína vzhľadom na námietku žalobkyne v odvolaní, že ak mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade sa jedná o tzv. procesné spoločenstvo, túto skutočnosť mal hneď po začatí konania oznámiť žalujúcej strane, poučiť ju a vyzvať na odstránenie tohto procesného nedostatku, že nesprávne určenie okruhu účastníkov konania (strán sporu) v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej moci a nemôže o tomto nedostatku stranu ani poučiť, nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu skutočnosť a poučenie v tomto smere by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Nedostatok vecnej legitimácie nie je vadou žaloby, ktorú by bolo možné odstraňovať procesným postupom súdu a vyzvať na jej odstránenie. Ak teda má mať rozsudok súdu (ktorým by súd žalobe vyhovel) účinky voči všetkým účastníkom zmluvy (v tomto prípade aj právnym nástupcom - t.j. dedičom zomrelého dlžníka), musia byť účastníkmi súdneho konania (stranami sporu) o neplatnosť tejto zmluvy všetci jej účastníci, lebo len všetci sú nositeľmi vecnej legitimácie, pričom súd bez návrhu z vlastnej iniciatívy nie je oprávnený určovať okruh účastníkov sporu. Nedostatok vecnej legitimácie v konaní neúčasťou jedného z dedičov ako právneho nástupcu zomrelého dlžníka v konaní namietala aj žalovaná. Odvolací súd poukazuje na to, že smrťou pôvodného účastníka zmluvy (manžela žalobkyne) dedičia poručiteľa vstupujú do jeho hmotnoprávneho postavenia dlžníka.

19. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd uzavrel, že na strane žalobcu ani žalovaného nevystupuje mal. X. ktorý je jedným z dedičov po poručiteľovi (druhou dedičkou je žalobkyňa ), ktorý bol v úverovej zmluve, neplatnosti určenia ktorej sa žalobkyňa v konaní domáha, účastníkom zmluvy (dlžníkom). Procesný návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania žalobkyňa (zastúpená právnikom) nepodala. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu žalobkyne o neplatnosť úverovej zmluvy zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie. V dôsledku zamietnutia žaloby z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie už meritórne nezaoberal námietkami žalobkyne o neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu absencie jej podpisu a nevykonal ani dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, nakoľko by to bolo nehospodárne, čo súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku aj uviedol a odvolací súd sa s týmto stotožňuje. Preto nie je dôvodná ani námietka žalobkyne v

odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté znalecké dokazovanie a nevyporiadal sa s tým v odôvodnení svojho rozhodnutia.

20. K námietke žalobkyne v odvolaní, že žalovaná si bola povinná svoju pohľadávku prihlásiť do dedičského konania, čo by malo za následok predĺženie dedičstva a jeho odmietnutie dedičmi odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. V zmysle platnej právnej úpravy dedičského konania je iba právom a nie povinnosťou veriteľa prihlásiť si svoju pohľadávku do dedičstva po poručiteľovi. V prípade, ak si veriteľ pohľadávku do dedičského konania neprihlási, môže sa domáhať svojho nároku (pokiaľ ho riadne preukáže) aj voči dedičom poručiteľa podľa výsledkov dedičského konania. Dedičia však zodpovedajú za dlhy poručiteľa iba do výšky nadobudnutého dedičstva.

21. Nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol je vecne správny, odvolací súd ho potvrdil ( ods. l, ods. 2 ).

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s s. 1 a a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( ) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).