Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/120/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. J. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. V. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov matky L. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. V. XX a otca H. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, R. V., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu takto

rozhodol:

I. Súd mal. J. F., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke L. F., nar. XX.X.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec mal. dieťaťa H. Y., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. J. F. mesačne sumou 150,- eur, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky L. F. počnúc dňom 1.4.2021.

III. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Matka mal. dieťaťa podala na tunajší súd dňa 29.9.2020 návrh, ktorým žiadala, aby súd zveril mal. dcéru J. do osobnej starostlivosti matke a zaviazal otca prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od narodenia dcéry s jej otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva ona. Otec si za 9,5 roka jej života neuvedomil, že dieťa je prvoradé, posledný rok ju navštevoval veľmi zriedka a vôbec sa nepodieľa na jej výchove. Raz za týždeň zavolá a pýta sa jej ako sa má. Otec maloletého dieťaťa prispieva na jej výživu len sporadicky, podľa toho, či má prácu alebo nie, dobrovoľné výživné činí od 100,- do 200,- eur. Raz za polroka jej kúpi nejaké oblečenie či hračku, knihu. Pracuje ako robotník na výrobe okien v ČR v Prahe. Nepozná jeho čistý mesačný príjem. Býva v byte v Starej Ľubovni s otcom a nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka je od roku 2016 evidovaná na úrade práce. Minulý rok mala od júna 2019 ťažko chorého otca, ktorého 3 mesiace opatrovala a mesačne som mala 281,52 eur . Poberá prídavok na dieťa v sume 24,34 eur. Spoločne so sestrou vlastní dom, kde býva spolu aj s mamkou v spoločnej domácnosti. Tie jej pomáhajú s financovaním a výdavkami na maloleté dieťa a na domácnosť. Jej výdavky spojené s bývaním činia 96,17 eur mesačne. Ďalej má bežné výdaje na stravu, oblečenie, hygienu a ZUŠ. Maloletá J. navštevuje 3. ročník ZŠ s MŠ v X. V. a ZUŠ J. Melkoviča v Starej Ľubovni. Prekonáva bežné detské choroby, okrem toho má astmu a alergie na psa, jelšu a plesne. S otcom maloletého dieťaťa sa na úprave práv a povinností k mal. dieťaťu zatiaľ nedohodli.

3. Súd uznesením č.k. ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.

4. V písomnom vyjadrení k návrhu otec uviedol, že súhlasí so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a výživné navrhol určiť sumou 130,- až 150,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že aj keď pracuje v zahraničí, o svoju dcéru sa vždy zaujímal a prispieval adekvátnou sumou na jej výživu. Vždy keď príde domov z turnusu chce sa s mal. dcérou stretávať.

5.Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil otec mal. dieťaťa, u ktorého bolo predvolanie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. a 33 .

6. Matka mal. dieťaťa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu naďalej trvá. Poukazala na jeho obsah. Dôvodom podania tohto návrhu je tá skutočnosť, že chce, aby do budúcna neboli problémy pokiaľ ide o zverenie mal. dieťaťa, aj keď je pravdou, že s otcom dieťaťa nežije spolu od jeho narodenia. Aj v minulosti bol problém s platením výživného, pretože ak otec dieťaťa nepracoval, tak jej na výživné nič neposielal. V podstate chce, aby toto výživné do budúcna bolo uhrádzané vždy pravidelne, a preto podala aj predmetný návrh. Od podania návrhu otec výživné riadne uhrádza po 150,- eur, teraz naposledy poslal pre dieťa sumu 200,- eur a tiež na narodeniny dieťaťu poslal darček a to knihu. Pracuje v Českej republike a v podstate sa na Slovensku nezdržiava od minulého roka od leta. Pokiaľ ide o mal. dieťa, je žiačkou 3. ročníka základnej školy, je zdravé, avšak doposiaľ boli problémy, pretože mala astmu, aktuálne je zdravá. Výdaje na dieťa súvisia s jeho prirodzeným rastom, školskými potrebami a pod. Matka je od r. 2016 vedená v evidencii na úrade práce. Minulý rok opatrovala svojho otca po dobu troch mesiacov, tento však v októbri 2019 zomrel. Od 1.4. toho roku vykonáva osobnú asistenciu svojej sestre V. U. F., z toho titulu má príjem cca 400,- eur mesačne. Doklad o tom nemá, pretože ide o činnosť, ktorá začala iba tento mesiac. Predtým, teda t.j. od roku 2002 do roku 2016 pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka. Toho času žije v rodinnom dome v Novej Ľubovni spolu so svojou matkou a tiež aj so svojou sestrou. Naďalej navrhuje zveriť mal. dieťa do jej osobnej starostlivosti a výživné určiť zo strany otca sumou 150,- eur mesačne od 1.4.2021, nakoľko za apríl výživné ešte uhradené nie je.

Otec bol naposledy s dcérou v kontakte v lete min. roka, pretože odvtedy z Čiech doma nebol, avšak v minulosti s tým neboli žiadne problémy, matka mu v tom nebránila a tomu v podstate nemieni brániť ani do budúcna. Otec s dieťaťom je v telefonickom kontakte.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní poukázal na správu ktorú doručili súdu k tomuto konaniu. V starostlivosti o mal. dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. S poukazom aj na ich vyjadrenie navrhil zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, pritom poukázal na vyjadrenie dieťaťa, aj na súhlasné stanovisko oboch rodičov. Zároveň navrhol, aby bolo zo strany otca H. Y. určené výživné v sume 150,- eur mesačne s poukazom na výdaje na mal. dieťa a aj s poukazom na to, že to je vlastne suma, ktorú otec aktuálne na dieťa prispieva.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa, kolízneho opatrovníka a oboznámil sa s písomným vyjadrením otca mal. dieťaťa, tiež sa oboznámil s obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

9. Rodičia mal. dieťaťa od jeho narodenia nežijú spolu v spoločnej domácnosti, starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Otec dieťaťa prispieva na jeho výživu a to rôzne sumami od 100,- do 200,- eur za mesiac, tiež dieťaťu kúpi občas oblečenie, hračku , knihu. Od podania návrhu otec výživné uhrádza pravidelne po 150,- eur mesačne, naposledy poslal pre dieťa sumu 200,- eur.

10. Mal. J. je žiačkou 3. ročníka základnej školy, je zdravá, výdaje na dieťa súvisia s jeho prirodzeným rastom a vývinom, so zakupovaním školských potrieb a pod.

11. Matka bola od roku 2016 v evidencii na úrade práce, minulý rok opatrovala svojho otca po dobu 3 mesiacov a od 1.4.2021 vykonáva osobnú asistenciu svojej sestre. Jej príjem činí 400,- eur mesačne a

na dieťa poberá rodinné prídavky 25,- eur. Do roku 2016 pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sestrou, na výdaje domácnosti prispieva sumou 96,- eur.

12. Otec pracuje v Českej republike, pracuje ako SZČO turnusovo pre firmu PROFI - JOBS s.r.o. ako pracovník s oknami. Priemerný mesačný príjem má 950,- eur. Na výživu dieťaťa navrhol prispievať sumou 150,- eur mesačne. O dieťa sa zaujíma a chce sa s ním po návrate z ČR aj kontaktovať. Za ubytovanie v práci uhrádza 6400,- Kč, odvody 6654,- Kč a má ďalšie výdaje na stravu a ošatenie.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Predmetom konania je na zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca mal. dieťaťa.

20. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a podobne. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Na strane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Mal. dieťa býva spolu so svojou matkou, ktorá mu zabezpečuje osobnú starostlivosť, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe vody, elektriny, hygienických potrieb, zabezpečení stravovania, oblečenia, výdavkov v rámci školskej dochádzky, výdavkov v rámci voľného času, pričom je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj na časovú zaťaženosť, kedy matka dieťaťa sa musí venovať v prípade jeho zdravotných problémov, návštev škôl počas rodičovských združení a primerane sa starať aj o jeho spoločenský, kultúrny, športový rozvoj a podobne. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky dieťaťa je potrebné preto zohľadniť pri stanovení výšky výživného povinnej osoby.

21. V časti predmetu konania týkajúceho sa vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu súd poukazuje na stanovisko matky, ktorá navrhla v priebehu konania výživné určiť sumou 150,- eur t.j. zhodne so stanoviskom otca maloletej.

22. Súd poukazuje na to, že každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, obaja rodičia ustálili svoje stanoviska čo sa týka výšky výživného a otec súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. V prevyšujúcej časti výživného súd konanie zastavil, nakoľko navrhovateľka vo zvyšnej časti výživného netrvala na návrhu. Pokiaľ ide o úpravu styku, matka uviedla, že otcovi nebráni v kontakte s dieťaťom a ani do budúcna to nebude inak, čiže v tomto smere neboli a nebudú problémy a nie je to potrebné upravovať v súdnom rozhodnutí. Otec bol naposledy s dieťaťom v lete minulého roka. S dieťaťom je v telefonickom kontakte. Súd zdôrazňuje, že otec má nielen povinnosť dieťa vyživovať ale má aj právo s dieťaťom sa kontaktovať.

24.O trovách konania súd rozhodol v zmysle , tak žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, trojmo. ( )

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. [( a (ďalej len ,P“)]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvejinštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stavveci. (62 ods. 1 )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

Podľa rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o mal. dieťa, styk s mal. dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k mal. dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podania odvolania, čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice súdu.