Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_17CoCsp-7-2021.pdf
PDF · 85.85 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: NEXNET SK, s.r.o., IČO: 36 806 331, so sídlom Železničná 1019/31, 013 01 Teplička nad Váhom, právne zastúpeného: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., Advokátska kancelária, zastúpený konateľom JUDr. Andrejom Lalinským, so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096 proti žalovanému: V. B., narodený XX.XX.XXXX., trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX. F., občan SR, o zaplatenie 13.481,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. septembra 2020, č.k. 18Csp/33/2020-101, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti splatnosti dlhu a vo výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.481,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 13.089,41 eur od 23.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške súd rozhodne samostatným uznesením. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 13.481,91 eur s prísl. z dôvodu, že voči dlžníkovi - spoločnosti B., s r.o. v reštrukturalizácii eviduje pohľadávku, ktorá vyplýva z neuhradenej fa č. 16010026 za žalobcom dodaný tovar. Táto pohľadávka bola predmetom konania, vedeného OS Banská Bystrica pod sp.zn. 35Up/752/2018, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz, ktorým bolo uložené dlžníkovi zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. Dňa 01.04.2019 žalobca, dlžník a žalovaný ako ručiteľ podpísali Vyhlásenie ručiteľa, uznanie dlhu a dohodu o úhrade dlhu v splátkach, v ktorom dlžník uznal svoj dlh a zaviazal sa ho zaplatiť v mesačných splátkach po 1.000 eur najneskôr do mája 2020. Žalovaný ako ručiteľ vyhlásil, že na seba preberá zodpovednosť splniť uvedený záväzok v prípade, ak tento nesplní dlžník v dohodnutej dobe riadne a včas. Dlžník svoj uznaný dlh napriek dohode o splátkach dlhu ani len čiastočne neuhradil, preto sa domáhal plnenia do žalovaného ako ručiteľa. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná. Žalovaný v spore v odpore tvrdil, že pohľadávka je sporná, s čím sa súd nestotožnil s poukazom na uznanie záväzku zo dňa 01.04.2019, ktorého dôsledkom v zmysle ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval, pričom dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania neexistoval a ak tak neurobí, na základe uvedenej právnej domnienky má skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú. Pokiaľ sa žalovaný v spore bránil tým, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, pretože žalovaný so žalobcom komunikoval za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody, súd uviedol, že z čl. 5 Civilného sporového poriadku je zrejmé, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, avšak uvedené sa týka procesných úkonov strán sporu, ktoré zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo
vedú k nedôvodným prieťahom v konaní, v danom prípade však procesná obrana žalovaného, že zo strany žalobcu došlo tým, že neponechal stranám sporu ďalší mimosúdny priestor pre vyriešenie sporu a podal žalobu na súd, je právne irelevantná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 01.04.2019 došlo zo strany dlžníka k riadnemu uznaniu dlhu, ako aj k riadnemu vyhláseniu ručiteľa, t.j. žalovaného v tomto spore, že na seba preberá povinnosť splniť záväzok dlžníka vyplývajúci z platobného rozkazu sp. zn. 35Up/752/2018 zo dňa 18.02.2019, ak ho v dohodnutej dobe splatnosti dlžník riadne a včas nesplní. Boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky vo výške 1.000 eur mesačne s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane splatný celý dlh vrátane úroku. Dlžník svoj uznaný záväzok ani čiastočne do podania žaloby neuhradil, a to napriek dohode o splátkach dlhu a niekoľkým výzvam zo strany žalobcu, ktoré skutkové tvrdenia neboli sporné. Ani po písomnom uznaní dlhu a vyhlásení ručiteľa zo dňa 01.04.2019 žalovaný nezaplatil čo i len jednu dohodnutú mesačnú splátku, a to ani čiastočne. Naviac žalovaný vo svojom prednese pred súdom vyhlásil, že si je vedomý pohľadávky žalobcu, túto nepopiera a je si vedomý toho, že ide o splatný záväzok žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd považoval uplatnený nárok v celom rozsahu za dôvodný a zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú sumu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd neumožnil žalovanému splácať priznanú sumu pravidelnými mesačnými splátkami po 200 resp. 300 eur. Poukázal na to, že pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dní. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania. V danom prípade žalovaný súdu ničím nepreukázal, že jeho majetková situácia mu aktuálne neumožňuje zaplatiť celý priznaný nárok v zákonnej trojdňovej lehote a žalobca s výškou navrhnutých mesačných splátok do 300 eur nesúhlasil, preto súd žalovanému zaplatenie žalovanej sumy formou splátok nepovolil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že podľa jeho názoru súd vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia, resp. konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko on bez ďalších pochybností preukázal, že existujú objektívne majetkové dôvody, ktoré spôsobujú, že nie je schopný zaplatiť celý priznaný nárok v zákonnej trojdňovej lehote. V tomto smere poukázal na svoju výpoveď na pojednávaní pred súdom zo dňa 18.09.2020, kedy výslovne uviedol, že nie je v jeho možnostiach zaplatiť celý dlh naraz, nakoľko (i) dostal v práci výpoveď, resp. mu vypadol pravidelný stabilný príjem, (ii) má početnú rodinu vrátane 4 detí, ktorú je povinný zaopatriť, (iii) vlastní síce dve nehnuteľnosti, avšak na jednej spočíva hypotéka, na ktorej platenie je povinný a túto musí uhrádzať, aby mala jeho rodina domov a v druhej bývajú rodičia žalovaného, ktorých s ohľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu spojenú s COVID-om a skutočnosťou, že ide o najviac ohrozenú skupinu obyvateľstva, nemôže narýchlo z nehnuteľnosti vysťahovať. Dodal, že je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti B., s.r.o. v konkurze, so sídlom X. X, P., ktorá je aktuálne v konkurze vyhlásenom na jeho majetok. Nakoľko uvedená spoločnosť predstavovala jeho jediný príjem, ktorý aktuálne vypadol, nemá možnosť plnenia dlhu v tak vysokej výške v tak krátku dobu. Z uvedeného je zjavné, že existujú objektívne dôvody pre umožnenie, aby svoj dlh zaplatil v splátkach vo výške medzi 200 a 300 eur mesačne, resp. aby mu bola poskytnutá dlhšia lehota na plnenie s ohľadom na trvajúce ekonomické dopady opatrení verejnej správy aspoň v dĺžke šiestich mesiacov, pokiaľ sa mu podarí vypadnutý príjem nahradiť alebo zabezpečiť speňaženie majetku žalovaného. Vyslovil názor, že určenie dlhšej lehoty, resp. plnenie v splátkach je taktiež v najlepšom záujme žalobcu, nakoľko on je ochotný svoje záväzky voči žalobcovi splatiť, avšak z objektívneho dôvodu by záväzok nebol splnený v určenej trojdňovej lehote. Dodal, že konanie žalobcu, ktorý si uplatnil svoj nárok súdnou cestou napriek prebiehajúcim mimosúdnym rokovaniam a bez poskytnutia možnosti plnenia žalovanému v splátkach, možno bez ďalšieho považovať za zneužitie práva, ktoré v zmysle platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky nepožíva právnu ochranu, preto výdavky v podobe trov konania nemožno považovať za účelne vynaložené, nakoľko účel výdavkov mohol byť dosiahnutý bez ďalšieho aj iným spôsobom, a to uzavretím mimosúdnej dohody, na ktorej mal a naďalej má záujem.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. V odvolaní uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že preukázal objektívne majetkové dôvody, ktoré preukazujú nárok na predĺženie zákonnej lehoty na splatenie priznaného nároku, toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde, keďže žalovaný v konaní pred súdom
prvej inštancie nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho nepriaznivú finančnú situáciu. Naopak žalovaný vlastní niekoľko nehnuteľností, a to byt zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. P., rodinný dom a pozemky zapísané na LV č. XXX v k.ú. F. a iné hnuteľnosti. Z uvedeného je nepochybné, že finančná situácia žalovaného nie je taká, aby odôvodňovala predĺženie lehoty splatnosti priznaného nároku. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dostal výpoveď, žalovanému nič nebráni v tom, aby si našiel iné zamestnanie a príjem si zvýšil. Tvrdenie žalovaného o nemožnosti spoločného bývania s rodičmi žalovaného z dôvodu aktuálnej situácie v danej súvislosti považuje za irelevantné. Čo sa týka opisu finančnej situácie spoločnosti, kde je žalovaný spoločníkom a konateľom, tak táto nijako nesúvisí s predmetom konania a teda takýto argument žalovaného je tiež irelevantný. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že plnenie v splátkach by bol schopný vykonávať, poukázal na to, že žalovaný aj bez toho, aby splátky boli určené súdom, môže splátky vykonávať, žalovaný však od splatnosti dlhu nevykonal ani jednu splátku, čo jednoznačne dokazuje jeho nevôľu dlh splácať.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu v časti o určení splatnosti dlhu a vo výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, z týchto dôvodov.
5. Podľa § 232 ods. 3 až 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
6. Súdna prax pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Je nutné prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením vykonávania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Súd pritom môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Preto súd musí určiť lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami.
7. V danej veci preskúmaním spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že momentálne je suma, ku ktorej bol súdom prvej inštancie zaviazaný, pre neho neúnosná zaplatiť naraz, pretože je v zlej finančnej situácii. Žalovaný však k tomuto svojmu tvrdeniu ani pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by túto skutočnosť preukázal. V odvolaní podrobne nekonkretizuje, aké sú jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, či vlastní nejaké cennejšie hnuteľné veci alebo úspory, či pracuje jeho manželka alebo dôvody, pre ktoré by nemohol byť zamestnaný. Súd tak nedisponoval žiadnymi konkrétnymi dôkazmi ohľadne osobných a majetkových pomerov žalovaného, preto jeho žiadosť o zaplatenie dlžnej sumy formou splátok, resp. poskytnutia dlhšej lehoty na plnenie, nevedel posúdiť v zmysle vyššie uvedených kritérií. Žalovaný iné námietky vo veci samej neuplatnil, existenciu dlhu nerozporoval. Odvolací súd pritom poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní požadoval poskytnutie dlhšej, šesťmesačnej lehoty na plnenie, pričom odvolanie podal na súde v novembri 2020, takže v čase rozhodovania odvolacieho súdu už žalovaným požadovaná dlhšia lehota na plnenie v dĺžke šiestich mesiacov takmer uplynula. Vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný mohol začať splácať žalobcovi dlžnú sumu aspoň čiastočne už pred podaním žaloby, príp. v priebehu konania, z vyjadrení žalobcu však vyplýva, že žalovaný žiadnu splátku, a to ani čiastočne, nevykonal. Všetky tieto okolnosti viedli odvolací súd k tomu, že žiadosti žalovaného o povolenie splátok, resp. určenie dlhšej lehoty na plnenie nevyhovel.
8. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania.
9. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Vedenie súdneho sporu so sebou pravidelne prináša výdavky, a to ako na strane žalobcu, tak na strane žalovaného. Pokiaľ súdny spor skončí rozhodnutím o žalobe, je zároveň podľa výsledku zrejmé, či žalobca uplatňoval žalované právo dôvodne alebo nie. Ak je žalobe vyhovené, teda žalobcovi uplatnené právo svedčí, vzniká mu nárok na náhradu nákladov, ktoré mu v konaní vznikli. Tento nárok je procesným predpisom označovaný ako nárok na náhradu trov konania. Toto právo mu vzniká proti žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný. Uvedené platí aj naopak. Ak žalobe vyhovené nie je a žalobca spor prehrá, vzniká nárok na náhradu trov konania žalovanému, pretože v obhajobe svojich práv bol úspešný on. Uvedenému princípu nemožno vyčítať žiaden nedostatok spravodlivosti a platí v akomkoľvek sporovom konaní bez ohľadu na to, kto je stranou sporu. Ak je teda strana v konaní úspešná, žiada náhradu svojich trov od neúspešnej protistrany oprávnene. V tomto princípe rozhodovania o trovách konania je zohľadnená zodpovednosť za výsledok sporu.
11. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 13.480,91 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, žalovaný vo svojom odvolaní námietky do veci samej nepodal. Žalobca bol tak vo svojom uplatnenom nároku v celom rozsahu úspešný, patrí mu preto plná náhrada trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, preto považoval odvolací súd za správny.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. v časti splatnosti dlhu a výroku II. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).