Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-188-2020.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/188/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci manžela: D.. P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX B., zastúpený JUDr. Petrom Árendackým, advokátom so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 31 762 697 a manželky: D.. arch. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom so sídlom Tomášikova 50/D, 831 03 Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k P. B., nar. XX.XX.XXXX, na odvolanie manžela a manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/211/2017-695, zo dňa 06.05.2019, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/211/2017-951, zo dňa 13.05.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/211/2017-951, zo dňa 13.05.2020, sa v napadnutej časti vo výroku o rozvode manželstva p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/211/2017-951, zo dňa 13.05.2020, sa v napadnutej časti vo výroku o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu m e n í tak, že konanie o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k JR. B., nar. XX.XX.XXXX sa z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 3P/211/2017-695, zo dňa 06.05.2019, vo výroku I. rozviedol manželstvo účastníkov D.. P. B., nar. XX.XX.XXXX a D.. arch. F. B., rod. L. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom vtedajšieho Obvodného úradu Bratislava I, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XX. Vo výroku III. zveril maloletého P. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, obidvoch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 200 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Vo výroku III. účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na rozvod manželstva majúc za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo vážne a trvalo rozvrátené a nie je daný reálny predpoklad, že by mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Zistil, že účastníci od októbra 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Konštatoval,
že manžel po celú dobu konania trval na rozvode manželstva ako nefunkčného a manželka vyjadrila s návrhom na rozvod manželstva súhlas, pričom obaja vylúčili obnovu manželského spolužitia a prejavili nezáujem na jeho zachovaní. Pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov k synovi P.i na čas po rozvode vychádzal z návrhu obidvoch rodičov na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, odporúčania kolízneho opatrovníka, a zisteného skutočného stavu veci, z ktorého mal preukázané, že starostlivosť o maloletého zabezpečovala aj po zániku spoločnej domácnosti matka. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku, konštatoval, že na toto sú oprávnení obidvaja rodičia, čo v konaní nebolo spochybnené. Styk otca s maloletým neupravil akceptujúc vyjadrenia oboch rodičov a považujúc takýto postup za primeraný so zreteľom na vek maloletého. V intenciách vykonaného dokazovania, po vypočutí rodičov a oboznámení sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka, dospel k záveru, že primeraná výška výživného na maloletého na čas po rozvode predstavuje sumu 200 eur, ktorá zodpovedá tak zisteným možnostiam a schopnostiam otca v pozícii povinného rodiča, ako aj odôvodneným potrebám maloletého. Matkou vyčíslené priemerné mesačné náklady na maloletého vo výške 595 eur považoval vzhľadom na vek maloletého, jeho potrebu vzdelávania sa, prípravy na budúce povolanie a všestranného rozvoja za primerané a odôvodnené. Neuznal výdavok na školné na Strednej odbornej škole O.T vyčíslený matkou v sume 115 eur mesačne, keďže tento je platený starým otcom maloletého, ktorý sa ho zaviazal uhrádzať počas celého štúdia. Mal za to, že určená výška výživného zabezpečí maloletému hradenie pomernej časti jeho pravidelných odôvodnených mesačných potrieb. Zároveň prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletého. Ustálil, že otec má vzhľadom na svoje vysokoškolské vzdelanie, dĺžku praxe a miestne pomery v Bratislave dostatočné možnosti a schopnosti platiť určené výživné, keď jeho preukázaný mesačný príjem predstavoval sumu 1.082,68 eur a je výlučným vlastníkom bytu v B., ako aj viacerých pozemkov. Pri hodnotení zárobkových a majetkových pomerov otca sa stotožnil s tvrdením kolízneho opatrovníka, že vo vzťahu k výdavkom otca na bývanie a na úhradu dlhov, ktoré mali vzniknúť počas manželstva, je potrebné prihliadnuť na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, t.j. prednosť výživného prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súhlasil s argumentáciou matky vo vzťahu k životnej úrovni otca, ktorá mu dovoľuje hradiť si výdavky na päťročné doktorandské štúdium vo výške 1.000 eur ročne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I podala odvolanie manželka. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla v napadnutej časti zmeniť a návrh manžela na rozvod manželstva zamietnuť. Namietala, že napadnuté rozhodnutie nie je v záujme ich dvoch nezaopatrených detí, pre ktoré aj formálny manželský zväzok vytvára z psychologickej stránky určité rodinné zázemie. Uviedla, že do manželstva vstupovala ako do definitívneho spoločenstva. Aj keď sa jej manžel odcudzil, nemá záujem, aby ho v jej živote nahradil niekto iný. Podotkla, že zmena jej osobného stavu v súvislosti s napadnutým rozhodnutím nie je pozitívne vnímaná ani jej rodičmi.
4. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal aj manžel prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, a to v časti výroku II. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a § 62 ods. 1 CMP. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že výživné na maloletého určí vo výške 30 eur mesačne. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne a založené na nedostatočne zistenom skutočnom stave veci. Namietal, že súd prvej inštancie mal vedomosť o jeho pláne opätovne sa po rozvode nasťahovať do bytu v jeho výlučnom vlastníctve, v ktorom v súčasnosti žije manželka s maloletým a s plnoletým synom F. D. B., nar. XX.XX.XXXX s tým, že maloletý chce v jeho byte bývať aj naďalej. Poukázal na zaužívanú súdnu prax, v zmysle ktorej je pre správne určenie výživného na dieťa potrebné v prvom rade stanoviť výšku odôvodnených potrieb dieťaťa a od tejto odpočítať štátne sociálne dávky (prídavky na dieťa a daňový bonus) s tým, že výživné pre všetky vyživované deti rodiča by malo predstavovať 20 - 30 % z jeho čistého príjmu. Súd prvej inštancie, podľa jeho mienky, nezistil skutočnú výšku odôvodených potrieb maloletého. Vyjadril sa, že úhrada súdom prvej inštancie určeného výživného ohrozuje jeho existenciu, keďže okrem maloletého vyživuje aj svojho plnoletého syna F. D., ktorý rovnako po rozvode zostáva bývať v jeho byte. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nezaoberal jeho nevyhnutnými výdavkami, tieto nevyčíslil a nevymenoval, ktoré z nich vyhodnotil ako odôvodnené a ktoré nie. Zdôraznil, že súd prvej inštancie odmietol zisťovať všetky príjmy, schopnosti, zárobkové a majetkové pomery matky ako živnostníčky s príjmami z inej než závislej činnosti a neskúmal ani príjem plnoletého syna F. D. žijúceho s matkou. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletého, ktorá je s prihliadnutím na jeho vek minimálna. Upozornil na to, že súd prvej inštancie odmietol prihliadnuť na majetok na bankovom účte maloletého, ktorý na ňom mal v roku 2018 viac ako 12.560 eur, avšak tieto prostriedky sa neúčelne minuli na úhradu dlhov matky a výdavkov plnoletého
F. D.. Bol toho názoru, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to už od začiatku konania, keď ho súd prvej inštancie vyzval na predloženie dôkazu o jeho inej súdom určenej vyživovacej povinnosti, ktorý dôkaz od matky nežiadal. Namietal tiež hrubé porušenie práv maloletého, ktorého názor súd prvej inštancie nezisťoval.
5. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu poukázal na nesúhlas manželky so zisťovaním názoru v tom čase maloletého P., pričom v súčasnosti sú plnoletí už obaja synovia. Zdôraznil, že manželstvo si dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií, vzťahy medzi manželmi sú trvalo narušené, niekoľko rokov spolu nekomunikujú, dlhoročne spolu nehospodária a od roku 2007 spolu intímne nežijú s tým, že na jeho strane nie je žiadny záujem o obnovu manželského spolužitia ani o zotrvanie v manželskom vzťahu. Podotkol, že až v priebehu konania mal podozrenie o mimomanželských intímnych vzťahov manželky. Zdôraznil, že manželstvo sa pokúšal ukončiť už v roku 2013 prostredníctvom Mediačného centra RESOLUTION, avšak manželka odmietla podpísať pripojenú záverečnú dohodu. Vyjadril sa, že manželka a plnoletý syn F. D. ho fyzicky napádali a dňa 30.09.2017 mu vyhádzali veci z jeho izby, v čoho dôsledku nedobrovoľne opustil svoj byt s tým, že manželka na neho podala niekoľko nepravdivých podnetov vrátane trestného oznámenia. Uviedol, že obidvaja synovia o neho dlhodobo neprejavujú žiadny záujem, nenavštevujú ho, nestýkajú sa ním, ani s ním nekomunikujú. Tvrdenie manželky, že aj formálne manželstvo vytvára rodinné zázemie pre ich deti, označil za nesprávne. Bol toho názoru, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, a teda žiadneho z manželov nemožno nútiť zotrvávať v nefunkčnom vzťahu. Odvolanie manželky má, podľa jeho mienky, znaky porušovanie dobrých mravov, jeho finančného vydierania a zneužívania právneho systému, keď manželka, ktorá nedosiahla v predmetnom konaní výšku výživného v sume 300 eur, má v úmysle užívať jeho byt zadarmo. Poukázal tiež na skutočnosť, že manželka počas konania niekoľkokrát písomne i ústne vyjadrila svoj nezáujem o zotrvanie v manželstve, pričom aj vo svojom odvolaní potvrdila, že sa odcudzili.
6. Dňa 15.03.2021 manžel prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu doplnil odvolanie a upozornil, že po vyhlásení napadnutého rozsudku maloletý P. B. nadobudol dňa 21.12.2019 plnoletosť, v čoho dôsledku sa výroky rozhodnutia týkajúce sa P. stali bezpredmetnými, keďže v tejto časti odpadol predmet konania. Žiadal, aby odvolací súd výrok II napadnutého rozsudku zmenil a konanie v časti o úpravu pomerov manželov k P. B. zastavil. Vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva predložil doklad o desiatej exekúcii manželky preukazujúci jej pokračujúce nezodpovedné správanie a jej nezáujem o rodinu. Pokladal za logické, že nemá záujem zotrvať v manželstve s manželkou, ktorá svojim konaním ohrozuje nielen jeho, ale aj ich nezaopatrené deti. Vzhľadom na zjavne bezdôvodné a účelové odvolanie manželky proti výroku o rozvode manželstva, keď táto v konaní pred súdom prvej inštancie niekoľkokrát písomne aj ústne vyslovila súhlas s rozvodom a vo svojom odvolaní neuviedla ani nepreukázala žiadne skutočnosti, pre ktoré by ich manželstvo nemalo byť rozvedené, navrhol, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči manželke v rozsahu 100%.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manželky proti výroku o rozvode manželstva nie je dôvodné a v časti odvolaním otca napadnutého výroku o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a konanie v tejto časti zastaviť.
8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny právny záver a rozhodnutie riadne odôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Pokiaľ ide o odvolanie manželky proti výroku rozsudku o rozvode manželstva, odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi a závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie. V konaní bolo preukázané, že manželia spolu dlhodobo nežijú, ich manželstvo je len formálnym zväzkom a nie je daný predpoklad na obnovenie ich manželstva, keďže stanovisko manžela je v priebehu celého konania jednoznačné, nemenné a obnovu manželstva vylučuje. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvale rozvrátené a neplní svoj účel. Rovnako odvolací súd prihliadal na súhlas manželky s rozvodom manželstva opakovane vyslovený pred súdom prvej inštancie, a to v jej vyjadrení k návrhu manžela zo dňa 26.03.2018 (č.l. 17), na pojednávaní konanom dňa 13.02.2019 (č.l. 460), ako aj na pojednávaní uskutočnenom dňa 06.05.2019 (č.l. 692), kde uviedla, že ich manželstvo speje k zániku. Odvolaciu námietku manželky, že do manželstva vstupovala ako do definitívneho spoločenstva, nemožno zohľadniť, keďže podľa § 22 Zákona o rodine je možné v odôvodnených prípadoch pristúpiť k zrušeniu manželstva rozvodom. Samotná manželka pritom v podanom odvolaní pripustila, že sa jej manžel odcudzil a ich manželstvo je iba formálnym zväzkom. V súvislosti tvrdením manželky, že napadnuté rozhodnutie nie je v záujme dvoch nezaopatrených detí účastníkov, odvolací súd poukazuje na ust. § 23 ods. 2 druhej vety Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o rozvode prihliada výlučne na záujem maloletých detí. Súd prvej inštancie nepochybil, keď sa nezaoberal záujmom plnoletého syna účastníkov F. D.. Pokiaľ ide o syna účastníkov P. B., tento v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia ešte nedosiahol plnoletosť, a teda úlohou súdu prvej inštancie bolo zohľadniť jeho záujem vo vzťahu k rozvodu manželstva účastníkov. V tomto smere odvolací súd udáva, že P. bol vo veku blízkom dospelosti a vzhľadom na jednoznačné stanovisko manžela a nefunkčnosť manželstva, ani zohľadnenie záujmu maloletého dieťaťa za danej situácie, nie je dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o rozvode. Odvolací súd zároveň neprihliadol na matkou uvádzaný negatívny postoj jej rodičov k rozvodu manželstva účastníkov, keďže nejde o skutočnosť, na ktorú by mal súd v zmysle § 23 Zákona o rodine prihliadať pri rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva.
14. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva účastníkov je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. Predmetom odvolania manžela je napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude ďalej účastníkov označovať ako otec a matka.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
18. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
19. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Odvolací súd mal za preukázané, že P. B., ktorého sa predmetné konanie týkalo, dosiahol plnoletosť dňa XX.XX.XXXX, t.j. v priebehu odvolacieho konania, ktorého predmetom bolo i odvolanie voči výroku rozsudku o rozvode manželstva. Vzhľadom k tomu, že v konaní o rozvod manželstva je prípustné
rozhodovať o úprave pomerov manželov na čas po rozvode výhradne k maloletým deťom, bolo povinnosťou odvolacieho súdu prihliadať na podmienky konania, ktoré na strane už plnoletého P. neboli splnené, nakoľko rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu s výnimkou vyživovacej povinnosti jeho plnoletosťou zanikajú. Odvolací súd dáva do pozornosti, že plnoletý P. má právo obrátiť sa na príslušný súd s návrhom na určenie výživného na plnoletého v prípade, ak sa s otcom na výživnom mimosúdne nedohodne.
21. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o úprave pomerov manželov k P. B. podľa § 388 CSP zmenil a konanie v tejto časti zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 100 CMP.
22. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, napriek nedôvodnosti odvolania manželky sa odvolací súd nestotožnil s návrhom manžela, ktorým žiadal o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči manželke, keď nevzhliadol dôvod na uplatnenie § 55 CMP ako výnimky zo všeobecného pravidla o náhrade trov v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku obsiahnutého v § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov konania podľa § 55 CMP pritom môže súd priznať iba vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a teda rozhodujúcim kritériom v danom prípade nie je úspech v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že manžel svoj návrh na priznanie náhrady trov konania odôvodnil práve neopodstatnenosťou odvolania manželky, v ktorého dôsledku táto napokon nebola v odvolacom konaní úspešná. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že odvolacie konanie muselo prebehnúť nielen na základe odvolania manželky, ale aj z dôvodu podania odvolania manželom. Vzhľadom na nedôvodnosť návrhu manžela na priznanie náhrady trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP.
23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).