Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobkyne: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpená: PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, proti žalovanému: Midas real s.r.o., so sídlom Odborárska 52, 831 02 Bratislava, IČO: 42 389 933, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krutek s.r.o., so sídlom Ul. Hlavná 11, 917 01 Trnava, v konaní o zaplatenie 4 000 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobou podanou na súd dňa sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia istiny 4000 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 000 eur od 02.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Žalobou odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrela rezervačnú zmluvu (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako budúceho predávajúceho, nepreviesť za odmenu podľa bodu 3.1. zmluvy v lehote do 15.02.2017 od nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy, nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v k.ú. a obec V., okres B. a to pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, zobrazená ako parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere XXX m2 a stavbu č. súp. XXX - rodinný dom postavený na parc. č. XXX (ďalej len „nehnuteľnosť“) na inú osobu ako žalobkyňu - budúcu kupujúcu. Odmena bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 4 000 eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala uhradiť a uhradila v prospech v zmluve uvedeného bankového účtu. K uzavretiu zmluvy došlo v sídle obecného úradu. Zmluva bola uzavretá za fyzickej prítomnosti žalovaného ako dodávateľa služby a žalobkyne ako spotrebiteľa, na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom dodávateľa služby a v tejto súvislosti poukázal na , o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „). v takomto prípade ukladá predávajúcemu niekoľko informačných povinností vymedzených v , podľa ktorého predávajúci je povinný okrem iného pred uzavretím zmluvy uzavretej a diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa, predtým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá je SR viazaná, informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár

na odstúpenie od zmluvy. Podľa sa tieto informácie musia poskytnúť v prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa v podobe zápisu na inom trvalom nosiči. Ak predávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie podľa ani v dodatočnej lehote podľa odseku 2, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 12 mesiacoch a dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie o zmluvy podľa odseku 1 - . Zmluva poučenie na možnosť odstúpenia od zmluvy podľa uvedených zákonných ustanovení neobsahuje a toto poučenie nebolo ani inak preukázateľne zachytené z čoho teda vyplýva, že žalovaný si túto zákonom stanovenú informačnú povinnosť voči žalobkyni nesplnil. Následkom porušenia tejto povinnosti došlo v zmysle uvedeného k predĺženiu dĺžky lehoty na odstúpenie, plynúcej od uzavretia predmetnej zmluvy o poskytnutí služby, až na dvanásť mesiacov plus štrnásť dní. Všetky činnosti, ktoré boli predmetom záväzku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy, žalovaný vykonával už bezprostredne po uzavretí zmluvného vzťahu a to bez splnenia ďalšej povinnosti upravenej v ustanovení a , t.j. bez vyžiadania si od spotrebiteľa výslovného súhlasu so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, s poučením spotrebiteľa, že udelením tohto súhlasu stráca po úplnom poskytnutí služby, spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy, pre ktorý zákon taktiež vyžaduje zaznamenanie súhlasu na trvanlivom nosiči. Nesplnenie povinností uvedených v alebo a je podľa tohto zákona sankcionované zánikom povinnosti spotrebiteľa - žalobkyne, platiť za služby poskytnuté počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy, bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia. Žalovaný nepostupoval v súlade so , pretože si voči žalobkyni nesplnil informačnú povinnosť, ktoré sú tak závažného charakteru, že ich nesplnenie zákon sankcionuje stratou nároku žalovaného a odmenu za poskytnuté plnenia. Žalobkyňa žalovanému však odmenu v zmluvne dohodnutej výške - 4000 eur uhradila na bankový účet označený žalovaným. Zo všetkých uvedených skutočnosti je jasne, že žalovaný nepostupoval v súlade so a nesplnil si všetky zákonom stanovené povinnosti, nárok na odmenu mu teda nevznikol. V súlade s ut. žalobkyňa odstúpila od zmluvy a zároveň žalovaného vyzvala, aby do troch dní od doručenia výzvy, vrátil celé peňažné plnenie, ktoré mu poskytol žalobca a to sumu 4 000 eur. Listom zo dňa 01.06.2017 žalovaný odmietol poskytnúť žalobcom požadované plnenie, pričom vo svojom liste uviedol skutočnosti, ktoré majú podľa neho nasvedčovať tomu, že na právny vzťah založený zmluvou sa nevzťahujú ustanovenia a teda odstúpenie žalobcu od zmluvy je neplatné, preto považuje aj výzvu za neopodstatnenú. Na uvedený list reagovala žalobkyňa svojim listom zo dňa 20.6.2017, v ktorom uviedla svoje presvedčenie o tom, že námietky žalovaného uvedené v jeho liste sú bezpredmetné v úmysle vyhnúť sa plneniu, pretože je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade so a nesplnil si všetky zákonom stanovené povinnosti, začo mu teda nevznikol nárok na odmenu. Žalobkyňa opätovne vyzvala žalovaného na poskytnutie peňažného plnenia. Listom zo dňa 27.06.2017 žalovaný opätovne reagoval na list žalobkyne, pričom jeho stanovisko zostalo nemenné a uviedol, že nevidí dôvod na splnenie požiadaviek uvedených v listoch žalobkyne. Žalovaný nepreukázal žiadny relevantný dôvod, ktorý by ho opodstatňoval na nevyplatenie požadovaného plnenia. Žalobkyňa mala záujem riešiť spor mimosúdnou cestou, čo však zo strany žalovaného neprichádzalo do úvahy.

3.V uvedenej veci súd podľa žaloby vydal dňa 18.01.2019, pod č.k. -37 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, ktorým poprel nárok žalobkyne považujúc ho za nedôvodný. Uviedol, že ak žalobkyňa odkazuje na ustanovenia , tak tento právny predpis sa nevzťahuje na záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vychádzajúc z , v zmysle ktorého sa tento zákon nevťahuje na zmluvy, ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. A v tejto súvislosti poukázal na bod 2.1. Rezervačnej zmluvy, v ktorej je uvedené, že „zmluvné strany sa výslovne dohodli, že budúci predávajúci sa za odmenu podľa bodu 3.1. tejto zmluvy v lehote do 15.02.2017 od nadobudnutia platnosti a účinnosti tejto zmluvy zaväzuje predmet kúpy odplatne nepreviesť na inú osobou ako budúceho kupujúceho.“ V ust. je uvedené, že tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy, ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s dôrazom na použitie množného čísla „zmluvy, z čoho je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všeobecne zmluvy, ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Takýmito zmluvami môžu byť okrem kúpnych zmlúv aj darovacie zmluvy, zmluvy o budúcich zmluvách a rezervačné zmluvy, ktoré je tiež možné považovať za zmluvy o prevode nehnuteľností, resp. za zmluvy s nimi úzko súvisiace. Z dôvodu, že predmetom Rezervačnej zmluvy bol záväzok nepreviesť nehnuteľnosť na inú osobu než je žalobkyňa,

má táto zmluva charakter zmluvy, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a preto sa na túto vzťahuje výnimka podľa Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že podľa ide o zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov, ktorou sa rozumie len zmluva uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa. Žalobca ako budúci predávajúci (zastúpený jeho konateľom) nebol fyzicky prítomný na Obecnom úrade v J. W.. Z podpisu overeného žalobkyňou na rezervačnej zmluve vyplýva, že na Obecnom úrade v J. W. bola prítomná len žalobkyňa. Ak by bol prítomný aj konateľ žalovaného došlo by k overeniu jeho podpisu na zmluve. Tento podpísal zmluvu v sídle žalovaného, t.j. nebola naplnená podmienka súčasnej fyzickej prítomnosti žalobkyne ako spotrebiteľa a žalovaného ako predávajúceho podľa . Nie je splnená ani podmienka v tom, že ide o zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov, na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho. V konkrétnom prípade návrh na uzavretie rezervačnej zmluvy dal žalobkyni práve žalovaný. Z rezervačnej zmluvy vyplýva pre žalovaného ako budúceho predávajúceho záväzok zdržať sa za odmenu určitého konania - odplatného prevodu nehnuteľností, preto nemôže ísť o zmluvu podliehajúcu režimu , ale o zmluvu uzavretú podľa . Nie je splnená ani podmienka , t.j. že by malo ísť o zmluvu, predmetom ktorej je predaj tovaru aj poskytnutie služby. Pri výklade pojmu služba sa žalovaný odvolával na o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov ako zákona - lex generalis, ktorý pojem „služba“ definuje v ustanovení , a ktorý pod činnosť alebo výkon nezahrňuje „povinnosť niečoho sa zdržať“, čo podľa rezervačnej zmluvy bol hlavný záväzok ako budúceho predávajúceho. Z uvedeného dôvodu rezervačná zmluva spadá pod režim , na základe čoho sa na odstúpenie žalobcu od rezervačnej zmluvy aplikuje ustanovenie , teda kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné. Sporové strany sa v rezervačnej zmluve dohodli, že „budúci predávajúci sa za odmenu podľa bodu 3.1. tejto zmluvy v lehote do 15.02.2017 od nadobudnutia platnosti a účinnosti tejto zmluvy zaväzuje predmet kúpy odplatne nepreviesť na inú osobu ako budúceho kupujúceho“. Žalobkyňa doručila žalovanému odstúpenie od rezervačnej zmluvy až dňa 30.05.2017, t.j. viac ako 3 mesiace po poskytnutí plnenia zo strany žalovaného. Z dôvodu, že žalovaný počas doby uzatvorenia zmluvy dodržal všetky svoje záväzky, ktorému z nej vyplývajú, teda poskytol žalobkyni riadne a úplne plnenie dohodnuté v rezervačnej zmluve, nie je možné akceptovať odstúpenie žalobkyne od rezervačnej zmluvy doručené až viac ako 3 mesiace po jej skončení. Tiež nemožno aplikovať , pretože toto ustanovenie sa týka úhrady plnení, ktoré má spotrebiteľ hradiť v budúcnosti, ale nie takých, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté, a za ktoré spotrebiteľ vopred dobrovoľne plnil. Ide teda o oslobodenie spotrebiteľa od povinnosti plniť.

4.Na základe podaného odporu súd uznesením súdu, č.k. -50 zo dňa 19.02.2019 platobný rozkaz zrušil podľa a nariadil pojednávanie. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1.10.2019, č.k. -67, ktorý bol na základe odvolania žalobkyne v celom rozsahu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvostupňového súdu za súčasnej prezentácie záverov a úvah odvolacieho súdu o tom, že jednoznačne formulovaná výnimka daná v ust. sa nevzťahuje na rezervačnú zmluvu, keďže táto sama o sebe nespôsobuje účinky ako zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bolo v ďalšom priebehu konania to, aby sa okresný súd vysporiadal aj s ďalšou argumentáciou ohľadom ne/ splnenia podmienok aplikability na prejednávaný prípad a eventuálne posúdil aj oprávnenie žalobkyne odstúpiť od danej rezervačnej zmluvy.

5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s rezervačnou zmluvou zo dňa 05.12.2016, výzvou na vrátenie zálohy uskutočnenou listom žalobcu zo dňa 26.05.2017, odpoveďou žalovaného jeho listom zo dňa 01.06.2017, listom žalobcu zo dňa 20.06.2017 a listom žalovaného zo dňa 27.06.2017 a zistil, že žaloba nie je dôvodná.

6.V súdenej veci sa žalobkyňa domáhala vrátenia poskytnutej odmeny 4 000 eur z dôvodu jej odstúpenia od uzavretej rezervačnej zmluvy, na základe ktorej plnila žalovanému. Nebolo potom sporným to, že dňa 05.12.2016 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným rezervačnú zmluvu a ani to, že na jej základe poskytla v súlade s článkom III, bod 3.1. dohodnutú odmenu 4000 eur. Spornou skutočnosťou zostalo to, či na strane žalovaného vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni ňou poskytnutú odmenu z dôvodu jej odstúpenia

od zmluvy, pričom vznik tejto povinnosti viazali strany sporu na právne posúdenie ich vzťahu. Žalobca právny vzťah podraďoval pod ustanovenia , z ktorého pre žalovaného vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľovi plynuli povinnosti, v dôsledku nesplnenia ktorých malo dôjsť k predĺženiu lehoty na odstúpenie od zmluvy, od tejto žalobkyňa odstúpila, zmluva zanikla (ex tunc) a žalobkyňa má nárok na vrátenie odmeny. Žalovaný sa naproti tomu bránil argumentáciou o tom, že uzavretý vzťah nemožno subsumovať pod ustanovenia , žalovaný poskytol plnenie a preto žalobkyňa nemôže platne odstúpiť od zmluvy, podľa ktorej sa plnilo.

7.Súd zistil, že predmetom rezervačnej zmluvy bol záväzok žalovaného označeného ako budúci predávajúci za odmenu podľa bodu 3.1. (4 000 eur) v lehote do 15.02.2017 od nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy predmet kúpy (vymedzený v čl. I) odplatne nepreviesť na inú osobu ako budúceho kupujúceho a tou bola žalobkyňa. V článku I je vymedzený predmet kúpy, ktorého bol žalovaný výlučným vlastníkom a to nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XX pre obec a k.ú. V., pozemok zobrazený ako C KN parc č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, v zmluve ďalej označené ako „predmet kúpy“. Žalovaný rezervoval v zmluve označenú nehnuteľnosť - predmet kúpy v lehote do 15.02.2017 (nesporné tvrdenie). Účelom uzavretej rezervačnej zmluvy bolo teda rezervovanie nehnuteľnosti pre žalobkyňu ako budúcu kupujúcu v lehote do 15.02.2017 (s cieľom uzavrieť kúpnu zmluvu). Túto povinnosť žalovaný splnil.

8.Vo vzťahu k možnej aplikácii , vyjmúc , (ohľadom ktorého je už daný názor odvolacieho súdu), konkrétne, či v súdenej veci ide o zmluvu uzavretú na diaľku alebo zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a či z toho dôvodu sa na ňu vzťahuje pôsobnosť upravujúceho práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúceho pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, súd uvádza, že z ustanovenia tohto zákona vyplýva, že zmluvou uzavretou na diaľku sa rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu. Tento zákon pre svoju pôsobnosť definičné znaky nezakladá na náležitostiach zmluvy, ale na okolnostiach uzatvárania zmluvy a použitých prostriedkoch pri uzatváraní zmluvy, pričom oba tieto znaky musia byť splnené súčasne. Žalovaný tvrdil, že k uzavretiu rezervačnej zmluvy došlo bez toho, aby bol fyzicky prítomný na Mestskom úrade v J. W., kde malo dôjsť k overeniu podpisu žalobkyne, čo deklaroval kópiou rezervačnej zmluvy uzavretej dňa 5.12.2016, na ktorom je osvedčovacia doložka z 5.12.2016 deklarujúca osvedčenie podpisu žalobkyne ako budúcej kupujúcej. Žalobkyňa naproti tomu tvrdila, že k uzavretiu zmluvy došlo na Mestskom úrade v J. W. aj za prítomnosti konateľa žalovaného. Tvrdenie žalobkyne ale spochybňuje práve ňou predložená kópia rezervačnej zmluvy (k žalobe), na ktorej absentuje dátum uzavretia zmluvy a aj podpis žalovaného, z čoho potom vyplýva, že žalobkyňa disponuje návrhom rezervačnej zmluvy a jej ďalší rovnopis zaslala žalovanému. Tento predložil žalobkyňou podpísanú zmluvu s jej identifikačnými údajmi (podľa OP). Z uvedeného nepriamo vyplýva, že k uzavretiu zmluvy došlo spôsobom - zaslaním návrhu rezervačnej zmluvy žalovaným žalobkyni, poskytnutiu časového priestoru žalovaného žalobkyni k obsahu zmluvy, poskytnutiu identifikačných údajov žalobkyňou žalovanému (scan občianskeho preukazu zaslaný e-mailom dňa 30.11.2016) a následne doručeniu podpísanej zmluvy žalobkyňou, ktorá svoj podpis osvedčila na Mestskom úrade J. W., čo deklaruje osvedčovacia doložka. Nevyhnutne tak plynie pre súd záver, že rezervačná zmluva bola uzavretá bez fyzickej prítomnosti žalobkyne a žalovaného.

9.Pokiaľ ide o prostriedky diaľkovej komunikácie, zákon príkladmo vypočíta možné spôsoby uzavretia zmluvy týmto spôsobom - webové sídlo, elektronická pošta, telefón, fax, adresný list alebo ponukový katalóg. Súd nezistil, že by rezervačná zmluva mala byť uzavretá niektorým spôsobom, ktorý by bolo možno subsumovať pod spôsoby diaľkovej komunikácie. Ako súd vyššie ustálil, zmluva bola uzavretá prostredníctvom pošty - zaslaním podpísanej rezervačnej zmluvy žalobkyňou žalovanému, keď okamih uzavretia zmluvy možno datovať k 5.12.2016, kedy došlo k overeniu podpisu žalobkyne, pričom uzavretiu zmluvy predchádzalo dojednanie jej obsahu (zaslaním návrhu zmluvy a jej odsúhlasenie žalobkyňou, zaslaním jej identifikačných údajov žalovanému k vyhotoveniu zmluvy, vyhotovenie zmluvy žalovaným s jeho podpisom a jej zaslanie na podpis žalobkyni). Aj podľa výkladových pravidiel Smernice EP a Rady č. 211/83/EÚ z pohľadu „zmluvy uzavretej na diaľku“ by malo ísť o všetky prípady, keď je zmluva medzi obchodníkom a spotrebiteľom uzatvorená v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb organizovaného na diaľku výhradne s využitím jedného alebo viacerých

prostriedkov komunikácie na diaľku a opäť príkladmo uvádza objednávku poštou, internet, telefón alebo fax, čo nemožno použiť na daný spôsob uzavretia rezervačnej zmluvy, keďže systém poskytnutia služby sa neuskutočnil prostredníctvom komunikácie na diaľku. Zároveň možno dodať, že zmluve uzavretej na diaľku nezodpovedá ani časový priestor daný žalovaným žalobkyni (návrh rezervačnej zmluvy - 30.11.2016 a uzavretie zmluvy - 5.12.2016). Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že podmienka uzavretia zmluvy formou použitia prostriedku diaľkovej komunikácie, ako ďalšia z kumulatívnych podmienok zmluvy uzavretej na diaľku, nebola splnená, z ktorého dôvodu nemožno hovoriť o tom, že uzavretá rezervačná zmluva je zmluva uzavretá na diaľku podľa .

10.Vo vzťahu k tomu, či rezervačná zmluva je zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, z ktorého dôvodu by sa na zmluvu mala vzťahovať pôsobnosť ust. je potrebné uviesť, že tento zákon ustanovuje, aby zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, pričom zákon kladie dôraz na proces dojednávania podstatných náležitostí zmluvy a nie na finálny moment uzavretia zmluvy. Už bolo zistené, že proces dojednávania podstatných náležitostí zmluvy (zaslanie návrhu rezervačnej zmluvy a poskytnutie údajov žalobkyňou) sa uskutočnil bez fyzickej prítomnosti žalobkyne a žalovaného, pričom opäť ide o kumulatívnu podmienku, splnenie ktorej je potrebné na to, aby malo dôjsť k uzavretiu zmluvy „mimo prevádzkových priestorov predávajúceho“. Napokon aj výkladové pravidlá Smernice (v ods. 21) uvádzajú, že zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov by sa mala vymedziť ako zmluva uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa na mieste, ktoré nepatrí medzi prevádzkové priestory obchodníka, ako napríklad v dome spotrebiteľa ale na jeho pracovisku. Hoci rezervačná zmluva bola uzavretá mimo prevádzkových priestorov žalovaného, nedošlo k jej uzavretiu za súčasnej fyzickej prítomnosti žalobkyne a žalovaného ako to vyžaduje ust. .

11. Napokon, pokiaľ ide o ochranu danú spotrebiteľom podľa ust. dôvodová správa uvádza, že je garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ potenciálne návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie. A v tomto smere sú dané aj výkladové pravidlá smernice, ktorá okrem iného uvádza, že ani v prípadoch, keď obchodník navštívi spotrebiteľa v jeho dome výlučne s cieľom uskutočniť merania alebo poskytnúť odhad bez akéhokoľvek záväzku spotrebiteľa a zmluva sa uzavrie až neskôr v prevádzkových priestoroch obchodníka alebo prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku na základe odhadu obchodníka, tak v takýchto prípadoch by sa zmluva nemala považovať za takú, ktorá sa uzavrela hneď po tom, čo obchodník osloví spotrebiteľa, ak spotrebiteľ mal pred uzavretím zmluvy čas uvažovať o odhade obchodníka. Vychádzajúc z časového horizontu procesu dojednávania a uzavretia zmluvy od 30.11.2016 do 5.12.2016, nemožno konštatovať, že žalobkyňa ako spotrebiteľ by bola vydaná tlaku žalovaného, alebo že by v jej prípade existoval moment prekvapenia, resp., že by ju žalovaný vyzval na uzavretie zmluvy, len čo ju oslovil, teda žalobkyňa ako spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy mala dostatok času uvažovať o ponuke žalovaného ako obchodníka, o obsahu zmluvy a podmienkach zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že pre aplikáciu ust. nie sú splnené podmienky. A v neposlednom rade aplikácia nie je daná ani podľa tohto zákona, keď na uzavretie zmluvy nedala podnet žalobkyňa ako spotrebiteľ, ale žalovaný ako obchodník

- dodávateľ (nepopreté tvrdenie), z ktorého dôvodu nemôže ísť o zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov.

12. Pokiaľ ide o splnenie podmienky pre aplikáciu ust. a , vzťahujúceho sa na zmluvy, predmetom ktorých je predaj tovaru, nadobúdaného spotrebiteľom za odplatu (a to najmä kúpna zmluva a zmluva o dielo) tak jeho aplikácia je rovnako vylúčená (už aj na vyslovený názor krajského súdu), keď napokon ani nie je sporné, že žalobkyňa na základe uzavretej rezervačnej zmluvy nenadobúdala tovar za odplatu a nesporné nie je ani to, že rezervačná zmluva nie je kúpnou zmluvou a ani zmluvou o dielo.

13. Predmetom právneho vzťahu založeného rezervačnou zmluvou bolo rezervovanie nehnuteľnosti pre kupujúcu žalobkyňu, za účelom jej ďalšieho predaja - prevodu nehnuteľnosti, t.j. na jej základe sa poskytovala služba a nie (súbežne) aj predaj tovaru za odplatu, z ktorého dôvodu ju nemožno subsumovať pod ust. a .

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súdenej veci nie je možné uvažovať o aplikácii na právny vzťah založený rezervačnou zmluvu uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže nejde o zmluvu uzavretú na diaľku alebo zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov a ani o zmluvu, na základe ktorej dochádza k odplatnému prevodu tovaru a súčasne aj k poskytnutiu služby.

15.Predmetom súdenej rezervačnej zmluvy bola rezervácia nehnuteľnosti a záväzok žalovaného nepreviesť ju na inú osobou ako žalobkyňu, v lehote do 15.2.2017, počnúc platnosťou a účinnosťou zmluvy za dohodnutú odmenu (4 000 eur). Ide o tzv. inominátnu zmluvu uzavretú podľa . Rezervačná zmluva neobsahuje (nemá zadefinované) všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a neobsahuje ani výslovný záväzok (povinnosť) uzavrieť kúpnu zmluvu a ani povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. V zmluve nie je odkaz ani ďalší - tretí subjekt právneho vzťahu, ktorým by mohla byť (ďalšia) realitná kancelária, ktorá by mala sprostredkovať predaj a kúpu v čl. I vymedzeného predmetu kúpy. A aj v prípade, ak by uzavretá rezervačná zmluva obsahovala povinnosť zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu so všetkými podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy, išlo by o Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavretej podľa . Súd je preto názoru, že uzavretá rezervačná zmluva je zmluvou uzavretou podľa , a preto sa na daný právny vzťah založený uzavretou rezervačnou zmluvou nemôže vzťahovať režim ustanovení .

16. A keďže uzavretá zmluva nespadá pod režim nemôžu pre žalovaného plynúť povinnosti tam stanovené, konkrétne povinnosť, na ktorú poukazovala strana žalobcu - poskytnúť informácie o možnosti spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy a informácie o postupe a možnostiach na uplatnenie tohto práva podľa , z ktorého dôvodu s poukazom na mala lehota na odstúpenie od zmluvy uplynúť po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie určenej podľa tohto zákona, t.j. uplynutím 14 dní od uzavretia zmluvy. Vôbec je vylúčená aplikácia ustanovení o odstupnom daná v a aj ust. .

17. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil uzavretú zmluvu ako tzv. inominátnu zmluvu, ktorej záväzok spočíva v povinnosti rezervovať nehnuteľnosť do dátumu 15.02.2017, platia pre odstúpenie od tejto rezervačnej zmluvy ust. , t.j. odstúpenie je možné len vtedy, keď je to medzi účastníkmi dohodnuté alebo to vyplýva z tohto zákona. Zo zmluvy nevyplýva, že by si strany sporu ako účastníci právneho vzťahu dojednali odstúpenie od zmluvy a naviac bolo nesporným, že plnenie podľa zmluvy bolo poskytnuté. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy je totiž v súlade s skutočnosť, že zmluva sa od začiatku zrušuje (ex tunc), t.j. hľadí sa na ňu ako keby nebola vznikla. Účastníci zrušenej zmluvy majú povinnosť vzájomne sa vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, čiže vrátiť to, čo predtým plnili. Žalovaný podľa zmluvy plnil - poskytol dohodnuté plnenie v podobe rezervácie nehnuteľnosti do 15.02.2017. Toto plnenie nie je možné vrátiť, t.j. nie je možné vrátiť žalovaným poskytnutý čas, po ktorý rezervoval nehnuteľnosť a nemohol ju ponúknuť iným záujemcom. Vychádzajúc z ust. kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné. Žalobkyňa potom nemôže odstúpiť od zmluvy - . Návrh žalobkyne je potom nedôvodný. Skutočnosť, že žalobkyňa doručila žalovanému odstúpenie od rezervačnej zmluvy až dňa 30.05.2017, t.j. až po uplynutí 3 mesiacov a po poskytnutí plnenia sporným ani nebolo, súd sa ním preto bližšie nezaoberal.

18. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne o neplatnosti rezervačnej zmluvy pre obsah neprijateľných podmienok. Totiž, účelom rezervačnej zmluvy je rezervovanie nehnuteľnosti pre (budúceho) kupujúceho, v súdenom prípade pre žalobkyňu. V tejto zmluve nie je priamo obsiahnutá (stanovená) povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu a ani povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keďže v tejto fáze väčšinou nie sú vyjasnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, prípadne nie sú zrejmé ani iné podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti. Záväzok uzavrieť v budúcnosti riadnu kúpnu zmluvu by musel byť výslovne vyjadrený a v takom prípade, ak by aj zmluva bola nazvaná ako „rezervačná zmluva, išlo by o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorá by musela obsahovať aj ďalšie náležitosti kúpnej zmluvy, absenciou ktorých by potom takáto zmluva bola neplatná. Ako už súd vyššie uviedol, rezervačná zmluva neobsahovala záväzok/povinnosť žalobkyne (ani žalovaného) uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. inú zmluvu. A hoci v článku II, bodu 2.3. bolo dohodnuté, že odmena podľa bodu 3.1 tejto zmluvy sa v prípade uzavretia kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami na predmet kúpy započítava do kúpnej ceny a

predstavuje prvú časť kúpnej ceny, z takto dohodou formulovaného ustanovenia rezervačnej zmluvy (jej článku II, bodu 2.3.) nemožno vyvodiť výslovnú povinnosť na uzavretie kúpnej zmluvy. Obdobne povinnosť na uzavretie kúpnej zmluvy v určitej lehote nemožno vyvodiť ani z obsahu článku II., bodu 2.8. rezervačnej zmluvy, kde bola dohodnutá kúpna cena za predmet kúpy vo výške 55 000 eur, jej zaplatenie bolo viazané pre prípad, ak by bola uzavretá kúpna zmluva. Teda, až vtedy, ak by sa žalobkyňa zaviazala k povinnosti uzavrieť v budúcnosti (kúpnu) zmluvu, ktorej obsah a podmienky by neboli riadne definované a vopred známe, tak len v takom prípade by išlo o neplatnú rezervačnú zmluvu, inak povedané, ak by v tejto zmluve bola obsiahnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu a nebol by dohodnutý jej obsah a podmienky kúpy a predaja, išlo by o absolútne neplatnú rezervačnú zmluvu.

19. Súd nezistil ani to, že by zmluva bola neplatná pre obsah neprijateľných podmienok s odkazom na a nasl. , keďže ide nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej žalovaný konal ako dodávateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. V článku II, bodu 2.4 a 2.5. sú dohodnuté sankcie pre žalobkyňu ako spotrebiteľa a naopak v článku II, bodu 2.6 a 2.7 pre žalovaného. Uvedené články nezakotvujú právo žalovaného ako dodávateľa, aby nevydal plnenie žalobkyni ako spotrebiteľovi v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi - 53 ods. 4 písm. e) a neobsahujú ani možnosť žalovaného ako dodávateľa odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú - , . Článok II, bod 2.6. a 2.7. zakotvuje povinnosť žalovaného ako budúceho predávajúceho v prípade ukončenia platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy z dôvodov na jeho strane, vrátiť žalobkyni ako kupujúcemu zmluvnú pokutu 4 000 eur, t.j. sumu, ktorá bola dohodnutá ako odmena. Túto povinnosť vrátiť prijatú odmenu by mal žalovaný aj vtedy, ak by porušil svoju povinnosť zo zmluvy a previedol by predmet kúpy na inú osobu ako (budúceho) kupujúceho - t.j. nerezervoval by ju do 15.02.2017. Rovnaké povinnosti boli dohodnuté aj v prospech žalobkyne, t.j. v prípade, ak by táto ukončila platnosť alebo účinnosť kúpnej zmluvy, žalovaný nemal povinnosť vrátiť odmenu. Neprijateľnou podmienkou nie je ani bod 2.4. rezervačnej zmluvy, kde sa síce uvádza, že ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmet kúpy, nemá budúci kupujúci (žalobkyňa) právo na vrátenie odmeny ani jej žiadnej časti, čo by inak bolo neprijateľnou podmienkou s odkazom na , ale len za predpokladu, ak by obsahom tohto právneho úkonu bola dohodnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, a žalobkyňa ako spotrebiteľ ju neuzavrie. Obsahom právneho úkonu - rezervačnej zmluvy bolo rezervovanie nehnuteľnosti do dohodnutej doby, na ktorú bola odmena viazaná, nie na uzavrie kúpnej zmluvy, na túto nebolo plnenie (odmena) viazaná.

20.Vychádzajúc z vyššie uvedeného, majúc za to, že na daný prípad nie je možné aplikovať ust. , pretože v danom prípade sa nejedná o zmluvu uzavretú na diaľku alebo zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov, ale o zmluvu inominátnu, na základe ktorej žalovaný plnil, potom nemôže žalobkyňa platne odstúpiť od zmluvy, zmluva sa nezrušuje, z ktorého dôvodu jej nevznikol nárok na vrátenie poskytnutej odmeny. Žalobu žalobkyne súd zamietol.

21. Výsluch žalobkyne nepovažoval za dôvodný pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré rozhodnutie bolo závislé skôr na právnom posúdení sporného právneho vzťahu založeného uzavretou rezervačnou zmluvou, preto súd výsluch žalobkyne nevykonal.

22. Právne posúdenie veci súd založil na ust. , , , a nasl. a a ustanovení .

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a z dôvodov podľa a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu - 100 %.

24. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí - .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ().

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov