Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-262-2020.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/262/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. F. Y., I.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti otca Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o návrhu matky Y. Q., I.. XX.XX.XXXX, bytom Č.M.. F. XXXX/X, M., na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
I. Z v e r u j e mal. F. Y.N., I.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého sumou po 120,-- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci od 30.11.2020.
III. Dlžné výživné za obdobie od 30.11.2020 do 15.04.2021 vo výške 600,-- eur povoľuje otcovi zaplatiť do 31.12.2021.
odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa podala dňa 30.11.2020 na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletého F. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou po 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Styk otca s maloletým navrhla neupraviť.
2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do augusta 2020. Pre nezhody, ktoré medzi nimi nastali a to otcov nezodpovedný prístup k partnerskému spolunažívaniu sa rozišli. Ona sa s dieťaťom vrátila k rodičom do M.. Od tej doby sama zabezpečuje starostlivosť o syna. Od augusta 2020 jej otec ničím neprispieva, o dieťa sa nezaujíma, nekontaktuje ich, žije si svoj život, bez záujmu o dieťa. Starostlivosť o syna zabezpečuje iba ona. V súčasnej dobe je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 270,- eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 24,95 eur mesačne. Jej mesačné výdavky v súvislosti s maloletým dieťaťom - škôlka - 10,- eur mesačne + stravné cca 25,- eur, životná poistka 30,- eur, ostatné nevyhnutné potreby - hygiena, strava vo výške cca 180,- eur a náklady spojené s liekmi bežného ochorenia. Rodičom prispieva na náklady spojené s bývaním sumou cca 120,- eur mesačne.
3. Otec sa vo veci nevyjadril a na súdnych pojednávaniach sa nezúčastnil.
4. Matka v priebehu konania trvala na podanom návrhu. Na pojednávaní dňa 27.04.2021 uviedla, že otec dieťaťa od ich rozchodu neprispieva na výživu syna žiadnou sumou.
5. Kolízny opatrovník doručil súdu písomnú správu, v ktorej uviedol, že matka s maloletým synom býva v byte svojich rodičov na adrese Č.. F.W. XXXX/X, XXX XX M., ktorí s nimi bývajú v spoločnej
domácnosti. S maloletým synom matka obýva jednu izbu, k dispozícii má aj ostatné izby. Svojim rodičom na úhradu nákladov spojených s bývaním prispieva sumou 124,- eur mesačne. Z úradu práce poberá prídavok na deti vo výške 25,50 eur a do 31.01.2021 poberala rodičovský príspevok vo výške 275,90 eur mesačne. Uviedla, že iné príjmy nemá. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje sama, za finančnej pomoci svojich rodičov. Maloletý F. navštevuje Materskú škôlku M.. Podľa vyjadrenia matky, je dieťa čulé, zdravé, prekonáva iba bežné detské ochorenia. Matka uviedla, že otec maloletého na jeho výživu od augusta 2020 ničím neprispel, matku nijako nekontaktuje a o potreby maloletého sa nezaujíma.
6. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. V danej veci bolo zistené, že rodičia mal. F. nežijú od augusta 2020 v spoločnej domácnosti, maloletý žije spolu s matkou, ktorá mu poskytuje osobnú starostlivosť. Otec maloletého nekontaktuje. Súd preto zveril mal. F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
8. Matka bola do 31.01.2021 poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 275,90 eur mesačne a k tomu poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. F. nemá.
9. Pokiaľ ide o určenie výživného pre maloletého zo strany otca, v konaní bolo lustráciou v Sociálnej poisťovni zistené, že otec bol od 12.08.2019 do 20.01.2020 zamestnaný v spoločnosti R. W., s.r.o., kde v uvedenom období dosahoval vymeriavací základ v sume od 354,55 eur do 525,- eur mesačne. Zamestnávateľ súdu doručil písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej je uvedené, že pracovný pomer otca v tejto spoločnosti skončil dohodou ku dňu 20.01.2020. Otec teda skončil pracovný pomer sám bez dôležitého dôvodu.
10. Otec má zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, ktoré nie je schopné živiť sa samo. Dieťaťu zabezpečuje osobnú starostlivosť iba matka, otec ho nekontaktuje a na jeho výživu neprispieva. Otec je mladý, v predchádzajúcom období ako to vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni často striedal zamestnania, mal teda určitý príjem a je schopný pracovať. Je preto jeho nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou podieľať sa v primeranej miere na úhrade nákladov, ktoré mal. dieťaťu vznikajú. Nemôže požadovať, aby väčšina bremena znášania nákladov na dieťa bola na matke, ktorá si značnú časť vyživovacej povinnosti plní aj tým, že sa o maloletého osobne stará. Na základe týchto dôvodov súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou po 120,- eur mesačne počnúc dňom 30.11.2020,
nakoľko túto sumu považoval za primeranú vzhľadom k nákladom dieťaťa a schopnostiam a možnostiam otca.
11. Dlžné výživné za obdobie od 30.11.2020 do 15.04.2021 súd vyčíslil na sumu 600,- eur, ktoré povolil otcovi zaplatiť do 31.12.2021.
12. Podľa § 23 Civilného mimosporového poriadku ods.1, konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
13. Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Táto zásada sa uplatní aj v konaniach mimosporových, avšak výhradne len v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj bez návrhu. V intenciách čl. 5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Zároveň je uvedené prejavom vyšetrovacieho princípu, keď súd musí z úradnej povinnosti vyšetrovať skutočný stav veci. Týmto vstupuje do popredia aj princíp zakotvený v čl. 1, s ktorým prejednávanie a rozhodovanie o niektorých veciach nie je len v rukách a v záujme účastníkov, ale naopak, je tu prítomný verejný záujem štátu. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania. Súd tak nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom pre aplikáciu tejto zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania, alebo sa začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods. 2CMP. Postačuje, že konanie sa môže začať aj bez návrhu. Výrok rozhodnutia preto neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, lebo z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol inak, od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.