Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-43-2020.pdf
PDF · 96.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., L. XXX/ X, proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E.. I. XXXX/X, v konaní zastúpená: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 1, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19. marca 2020, č.k. 10C/2/2019-215, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 137 Civilného sporového poriadku, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 40 ods. 1 až 3, § 41, § 41a ods. 1 a ods. 2, § 628 a § 630 Občianskeho zákonníka, vecne súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba bola podaná nedôvodne. Pôvodne sa žalobca domáhal vrátenia daru s odôvodnením, že so žalovanou uzavrel dňa 02.09.2018 darovaciu zmluvu, ktorou tejto daroval polovičný podiel na byte, čím ju chcel ubezpečiť, že ju z predmetného bytu v prípade ukončenia ich vzťahu nevysťahuje. Neskôr žalobu menil a súd z dôvodu hospodárnosti konania opakovane pripustil zmenu petitu žaloby, čím eliminoval možnosť žalobcu podať samostatné žaloby.
3. Súd dokazovaním zistil, že strany uzavreli dňa 02.09.2018 zmluvu, ktorou žalobca daroval žalovanej podiel 1/2- v byte č. XX vo vchode č. X na X. poschodí v bytovom dome č. XXX, ktorý vlastnil v podiele 1/1 podľa LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. pod B 24. V čl. V. ods. 3 žalovaná vyhlásila, že nehnuteľnosti nadobúda v stave v akom sa ku dňu podpisu nachádzajú a zároveň v celom rozsahu práv a povinností preberá všetky ťarchy ako sú tieto špecifikované v článku I tejto darovacej zmluvy. K tejto zmluve je pripojené i osvedčenie o pravosti podpisu darcu notárom JUDr. Ing. Andrejom Slezákom. Žalobca predložil ako dôkaz aj ďalšiu darovaciu zmluvu zo dňa 02.09.2018, kde darcom je žalovaná, ktorá žalobcovi ako obdarovanému daruje podiel 1/2 označeného bytu, na tejto zmluve však absentuje osvedčenie o pravosti podpisu darkyne. Žalovaná tvrdila, že sa zoznámila so žalobcom cez sociálne siete a na jeho naliehanie sa nasťahovala k nemu, spolužitie však bolo konfliktné, opakovane sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a vracala, preto žalobcu žiadala, aby na ňu previedol podiel na byte, čo aj urobil a uzavreli darovaciu zmluvu. Žalobca tvrdil, že chcel iba žalovanú ubezpečiť, že ju zo dňa na deň nevyhodí z bytu, takže po jednaní u notára mu bolo navrhnuté uzavrieť darovaciu zmluvu k spoluvlastníckemu podielu v byte, ktorý je v jeho vlastníctve s tým, že je možné uzavrieť i darovaciu
zmluvu o spätnom prevode a to pre prípad, že by sa so žalovanou rozišli. Zároveň od JUDr. Ing. Slezáka vedel, že pokiaľ nebude k darovacej zmluve doložený doklad od správcu bytu o tom, že na byte neviaznu dlhy, k zápisu nemôže dôjsť. Takto podpísanú darovaciu zmluvu ponechali účastníci v realitnej kancelárii, ktorá mala realizovať návrh na vklad, k čomu splnomocnili pracovníčku realitnej kancelárie p. L.. Po zhoršení vzťahov medzi žalobcom a žalovanou, žalovaná vyplatila nedoplatok na byte, podľa názoru žalobcu podvodne získala o tejto skutočnosti doklad, ktorý zaniesla p. L., a táto dňa 08.01.2019 návrh na vklad vlastníckeho práva podala. Po zistení tejto skutočnosti podal žalobca žiadosť na prerušenie vkladového konania a v súčasnosti je toto konanie prerušené. Žalobca potvrdil, že predmetnú darovaciu zmluvu uzavrel a opakovane požiadal záložného veriteľa F. banka, a.s. o súhlas s jej uzavretím. Z pripojených trestných oznámení ako i uznesenia Okresného súdu Senica sp. zn. 0C 1/2019 zo dňa 14.02.2019 vyplýva, že vzťahy medzi účastníkmi sa koncom r. 2018 zhoršili tak, že vzájomne na seba podávali trestné oznámenia, žalobcovi bola súdom nariadená povinnosť dočasne nevstupovať do bytu a nepribližovať sa k žalovanej na menej ako 10 metrov. Súd vypočul svedkov JUDr. Ing. Andreja Slezáka (notára) a F. L. (pracovníčku realitnej kancelárie) a po vyhodnotení dôkazov uzavrel, že dojednávanie účastníkov pri uzatváraní zmlúv prebehlo tak ako popísali títo svedkovia, najmä to, že žalobca mienil uzavrieť dve zmluvy, že žalovaná mala vedomosť aj o existencii ďalšej zmluvy ako aj to, že pri tejto zmluve odmietla svoj podpis osvedčiť v overovacej knihe.
4. Z hľadiska právneho posúdenia dôvodnosti žaloby súd uviedol, že pôvodným petitom sa žalobca domáhal vrátenia daru z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov žalovanou ako obdarovanou voči jeho osobe. Z dokazovania však vyplynulo, že spolužitie účastníkov bolo ako pred uzavretím napadnutej zmluvy tak i potom konfliktné, situácia sa stupňovala vzájomným podávaním trestných oznámení a zmenila sa až na nenávistný vzťah. Z takto preukázanej úrovne vzťahov medzi účastníkmi je zrejmé, že žalobca ani nemohol preukázať kvalifikačný znak, ktorým je hrubé porušovanie dobrých mravov, keďže svojim správaním podmieňoval inak nevhodné správanie sa žalovanej (NS SR R 61/97) a tento fakt, sám o sebe by postačoval na zamietnutie žaloby v danom štádiu konania, odhliadnuc od absencie pasívnej legitimácie žalovanej. Zmenou petitu žaloby sa žalobca následne domáhal vyhoveniu nároku na základe určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, avšak špecifické okolnosti tohto sporu vylučujú, že by na určení vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti bol naliehavý právny záujem, pretože je v súčasnej dobe zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník teda jeho právo nie je žiadny spôsobom ohrozené prípadne neisté. Naviac z uvedeného dôvodu absentuje i pasívna legitimácia žalovanej. Aj v prípade, ak by súd takejto žalobe vyhovel, konštatoval by len v danom čase existujúci právny stav a takýto (právoplatný) rozsudok by nemal vplyv na dokončenie prerušeného katastrálneho konania vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa napadnutej zmluvy. Poslednou zmenou petitu sa žalobca domáhal svojho práva na základe určenia, že napadnutá zmluva je neplatná, keďže podľa jeho názoru nebola uzavretá bezodplatne a ide o simulovaný právny úkon. Pokiaľ ide o spochybnenie bezodplatnosti zmluvy, súd konštatoval, že predmetom prevodu zo zmluvy síce boli okrem nehnuteľností aj práva a povinností vzťahujúce sa k prevádzaným nehnuteľnostiam, ale z predložených listín mal súd preukázané, že predmetom tých práv a povinností boli len povinnosti vyplývajúce zo zriadených záložných práv v prospech ostatných vlastníkov bytov a v prospech banky, čo nie je možné objektívne považovať za odplatu podľa občianskoprávnych predpisov. Nešlo ani o simulovaný právny úkon, čo vyplýva z preukázaného konania žalobcu, ktorý aktívne konal tak, aby žalovanú ubezpečil, že jej bytová otázka bude darovaním podielu na nehnuteľnosti vyriešená, pričom bol uzrozumený s právnymi následkami uzavretia napadnutej zmluvy. Jeho aktívne konanie spočívalo v návštevách realitnej kancelárie, v jednaní s notárom, zabezpečovaní súhlasov záložného veriteľa potrebných k uzatvoreniu zmluvy. Žalovaná v priebehu jednania o uzavretí napadnutej zmluvy zase jednoznačne konala tak, že prejavovala vôľu dar prijať. V danom prípade nemožno mať preto pochybnosť, že v čase uzatvárania napadnutej zmluvy obaja účastníci tohto právneho úkonu mali vôľu jeden darovať a druhý dar prijať. Preto súd žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej priznal ich plnú náhradu.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že bolo preukázané tak výpoveďami strán ako aj svedkov, že žalobca ani žalovaná nemali v úmysle uzatvoriť darovaciu zmluvu teda takú, akú má na mysli zákon, teda že by bezodplatne a bez časových výhrad, mal žalobca záujem darovať 1/2 nehnuteľnosti žalovanej. Nie je pravdepodobné ani obvyklé, že by obdarovaný preberal na seba celý záväzok od darcu a vzhľadom na túto podmienku a tiež z dôvodu, že zmluva obchádza zákon, je neplatná. Z výpovede
žalovanej je možné overiť, že o spätnej darovacej zmluve vedela a že vedela, že ide o úkon na určitú dobu, čo však zákon nepripúšťa a tieto okolnosti je možné overiť aj z rôznych sms správ žalovanej, preto je žalobca toho názoru, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na to, že pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomenúť ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách právneho predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť, návrhu vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozsudok za správny, odmietla tvrdenie žalobcu ohľadne údajného preukázania absencie úmyslu strán sporu uzavrieť darovaciu zmluvu a tiež tvrdenie o obchádzaní zákona. Žalovaná pri podpise darovacej zmluvy konala s ohľadom na správanie sa žalobcu v dobrej viere, že má skutočnú vôľu previesť na ňu spoluvlastnícky podiel a žalovaná mala reálnu vôľu nadobudnúť ho do svojho vlastníctva. Tvrdenie žalobcu o absencii jeho skutočnej vôle darovať nehnuteľnosť považuje žalovaná za účelové a v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami svedkov i samotným správaním žalobcu pred a po uzavretí zmluvy. Žalovaná odmieta tvrdenie, že by uzavretím darovacej zmluvy chcela obchádzať zákon i tvrdenie žalobcu, že zmluva mala byť akousi dočasnou zmluvou. To, že podpis na „spätnej“ darovacej zmluve nie je v žiadnom prípade jej podpisom je schopný identifikovať voľným okom aj laik a je zrejmé, že podpis je sfalšovaný. Žalovaná poukázala i na správanie žalobcu počas konania, ktorý v konaní účelovo viackrát menil žalobné návrhy v závislosti od argumentácie žalovanej, kedy žalobca vedomý si neexistencie ním tvrdeného údajného nároku hľadal spôsob, akým by svoje konanie napravil. Napokon uviedla, že určenie neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle § 137 písm. d) Civilný sporový poriadok ani nepripúšťa a navrhla preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Žalobca v odvolacej replike tvrdil, že žalovaná vo svojich vyjadreniach klame. Podrobne opísal vzťah účastníkov od ich zoznámenia v roku 2017 a nezhody, ku ktorým dochádzalo, a ktoré vyústili až do podania trestného oznámenia na žalobcu a vydania neodkladného opatrenia o nevstupovaní do bytu a zákaze priblíženia sa k žalovanej na 10 metrov. V ďalšom žalobca poukázal na to, že rôzne zmeny žalobného petitu sú dôsledkom skutočnosti, že jeho advokátka nevenovala dostatočnú pozornosť tomuto prípadu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o stiahnutí darovacej zmluvy z katastrálneho úradu v Senici alebo o vrátení veci na prvoinštančný súd za účelom doplnenia dokazovania a spravodlivého rozhodnutia. K vyjadreniu doložil rôzne listiny týkajúce sa vzťahu žalovanej s jej bývalým manželom A. H. a ich detí, ktoré pre toto konanie nemajú žiadnu relevanciu.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/2/2019 v zmysle naposledy pripustenej zmeny petitu (uznesením zo dňa 17.02.2020) je určenie, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou dňa 02.09.2019 je neplatná.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k zaplateniu náhrady trov konania žalovanej vo výške 100%,
11. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia i celého spisového materiálu odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť so závermi prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje pričom dospel aj odvolací súd k záveru, že žaloba žalobcu nemohla byť úspešná a to okrem dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, už z dôvodu jej procesnej neprípustnosti.
12. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Žalobca predmetnou žalobou žiadal určiť neplatnosť právneho úkonu ( darovacej zmluvy) a takáto žaloba spadá pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti, avšak len vtedy ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. V danom prípade ide o darovaciu zmluvu, kedy výrok rozsudku, že darovacia zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu o tom, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Neplatnosti darovacej zmluvy sa domáhať nemožno, nakoľko takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva.
14. S prihliadnutím na vyššie uvedené preto bolo nutné žalobu zamietnuť nielen z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, s ktorými sa inak aj odvolací súd stotožňuje, ale primárne z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu.
15. Z vyššie uvedených dôvodov, vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti a to vrátane správneho výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).