Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/85/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov ul. Mlynská, Piešťany, so sídlom Mlynská 5139/10, Piešťany, IČO: 36 085 243, zastúpeného splnomocnencom: Ing. K. H., nar. X.XX.XXXX, adresa S. XX, K., proti žalovanému: VÝTAHY RENOVALIFT,s. r. o., so sídlom Žižkova 601/42, Břeclav, Česká republika, IČO: 261 63 331, podnikajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: VÝTAHY RENOVALIFT, s. r. o., podnik zahraničnej osoby, so sídlom Hlavná 448, Žilina - Bytčica, IČO: 36 426 661, zastúpenému splnomocnencom: RYBÁR advokát, s. r. o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225, o náhradu škody, zaplatenie zmluvnej pokuty, primeraného zadosťučinenia a iné, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. -287 zo dňa 18.5.2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcu doručený súdu dňa 10.2.2020 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Piešťany č. k. -242 zo dňa 13.11.2019.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikujúc ust. čl. 4 ods. 1, , , , , , a , , , , veta prvá (ďalej len „“), ako aj ust. .

3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že v danom spore bol žalobca zastúpený na podklade ním udeleného písomného splnomocnenia zo dňa 5.12.2016 splnomocnencom Ing. K. H. a ako ďalším splnomocnencom na podklade splnomocnenia zo dňa 6.12.2016 Mgr. N. Z.. Uvedení zástupcovia boli splnomocnení žalobcom na jeho zastupovanie v tomto spore pre celé konanie, všetky listiny týkajúce sa vedenia konania, ktorým bolo mimo iné aj predvolanie na nariadený termín pojednávania na deň 13.11.2019, súd podľa ust. za použitia článku 4 ods. 2 základných princípov doručil Mgr. Z.. Z doručenky zo dňa 15.10.2019 vyplýva, že predvolanie na termín 13.11.2019 bolo doručené splnomocnenému zástupcovi Mgr. Z. dňa 7.9.2019 uplynutím úložnej lehoty s fikciou doručenia. Z obsahu spisu vyplýva, že súd konal so žalobcom prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu Mgr. Z., ktorý sa zúčastňoval aj skôr nariadených pojednávaní. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.11.2019 vyplýva, že sa nedostavil na pojednávanie riadne predvolaný splnomocnený zástupca žalobcu Mgr. Z., ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne doručené dňom 7.9.2019 a ktorý svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Na pojednávaní bol prítomný advokát žalovanej, ktorý navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Pre posúdenie včasnosti návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, bolo potrebné ustáliť moment, kedy sa žalobca

dozvedel o rozsudku pre zmeškanie ( ). Súd konal dovtedy so splnomocneným zástupcom žalobcu Mgr. Z., ktorý sa konaní zúčastňoval. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že všetky úkony súdu pre žalobcu bolo potrebné doručovať súčasne obom jeho splnomocnencom. Uvedený záver súd vyvodil z ust. , ktorý upravuje procesnú situáciu, keď má strana sporu zvolených viacero advokátov, súd preto primerane aplikoval a z dvoch žalobcom zvolených zástupcov konal iba s jedným, a to s Mgr. Z.; keď uvedený skutkový záver má svoj podklad aj v predchádzajúcom postupe, pričom, keď súd až do rozhodnutia vo veci samej konal iba s Mgr. Z.. Preto doručenie predvolania na pojednávanie na termín 13.11.2019 bolo správne. Námietka žalobcu, že Mgr. Z. mal dňa 10.11.2019 elektronickým podaním bez autorizácie (e-mailom) oznámiť súdu, že už žalobcu nezastupuje, je vo vzťahu k postupu smerujúcemu k doručeniu predvolania bez právneho významu, lebo aj keby sa tak v skutočnosti stalo (čo zo spisu nevyplýva), doručenie predvolania na termín pojednávania 13.11.2019 bolo doručené oprávnenej osobe Mgr. Z.. V tomto podaní Mgr. Z. uviedol, že „Podľa jeho vedomosti, má v súčasnosti žalobca jediného splnomocneného zástupcu Ing. K. H.. Pokiaľ ide o vytýčené pojednávanie, momentálne nemám oprávnenie na zastupovanie žalobcu, a preto sa ho nemôžem zúčastniť. V zmysle uvádzam súčasne údaje strany na oznámenie odročenia pre prípad, ak predvolanie nebolo riadne doručené aj Ing. H., čo som s ohľadom na pracovnú zaneprázdnenosť v zahraničí nedokázal v uplynulom týždni overiť“ (tu doplnil e-mailovú adresu Ing. H. a telefonický kontakt na menovaného). Súd z tohoto podania žalobcu zistil, že podľa už Mgr. Z. žalobcu nezastupuje a odo dňa 10.2.2020 je potrebné konať so splnomocneným zástupcom žalobcu Ing. H.. Keďže v zmysle zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému (tu žalobcovi), potom treba vychádzať z tejto zákonnej úpravy. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa prvýkrát dozvedel o vydaní rozsudku pre zmeškanie dňom, kedy uplynula odberná lehota jeho zástupcovi na prevzatie rozsudku pre zmeškanie, ktorá v danom prípade podľa doručenky z poštového podniku je deň 26.12.2019. Keďže návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol žalobcom podaný na súde dňa 10.2.2020, nebola splnená podmienka na úspešné podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a to podanie návrhu v 15-dňovej lehote od kedy sa žalobca o rozsudku dozvedel. K námietke žalobcu, že jeho subjektívna vedomosť o existencii rozsudku pre zmeškanie sa viaže až na moment nahliadnutia do spisu dňa 27.1.2020 súd uviedol, že sa s touto námietkou nestotožňuje, lebo existenciu zastúpenia žalobcu ním zvoleným zástupcom v spore nikto zo strán sporu nenamietal, a preto účinky konania zástupcu pre zastúpeného nemôžu vytvoriť inú právnu a skutkovú situáciu, iba takú, ktorú prezumuje zákon, teda, že práva zo zastúpenia priamo nadobúda z úkonov zástupcu priamo zastúpený. Súd uzavrel, že návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný po lehote, v dôsledku čoho súd rozhodol o jeho odmietnutí.

4. Proti tomuto uzneseniu, podal žalobca odvolanie dôvodiac, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , a ). Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne a procesne nesprávne, pretože zo spisu vyplýva doručenie predmetného e-mailu, a to z príloh návrhu na zrušenie, ktorých obsahom bol aj predmetný e-mail. Pre účinky doručenia oznámenia e-mailom nie je ustanovená podmienka ich doplnenia písomne alebo ZEP ak nejde o podanie vo veci samej, pričom žiadosť o ospravedlnenie a odročenie pojednávania ako aj oznámenie o skončení plných mocí nie sú v zaradené medzi podania vo veci samej. Súd sa pritom vôbec nezaoberal podstatnou skutočnosťou, a to že nesporne a preukázateľne má žalobca podľa zákona postavenie spotrebiteľa, čo sám okresný súd i krajský súd zhodne posúdili. Z toho dôvodu bolo s ohľadom na návrhom uplatnené dôvody s odkazom na ustanovenia o nemožnosti aplikácie ustanovení o rozsudku pre zmeškanie, ak sa ním má rozhodnúť v neprospech spotrebiteľa, procesným predpisom priamo a výslovne súdu zakázané vydať rozsudok pre zmeškanie. Pri takomto hrubom porušení procesného práva, nemožno formálne posúdiť beh lehoty počnúc fikciou doručenia, najmä taký záver nemožno prijať za situácie, keď súd mal vedomosť o odvolaní plných mocí a navyše je nesprávny aj záver konajúceho súdu o poradí a rozsahu oprávnení zástupcov a o aplikácii ustanovení o viacerých advokátoch. napokon neobstojí ani tvrdenie, že nebol ani jeden zo zástupcov osobitne splnomocnený na doručovanie. Opak je pravdou, keďže na doručovanie bol priamo ustanovený zástupca Ing. H., čo vyplýva zo znenia plnej moci a v nej uvedeného e-mailu, z jeho dostupnosti k sídlu a z nahliadania do spisu. Pokiaľ ide o právnu úpravu viacerých iných zástupcov než advokátov, uplatňovať na nich právnu normu, ktorá výslovne určuje postup pri zastupovaní účastníka viacerými advokátmi, možno iba analogicky, a teda primerane, pričom za horeuvedených okolností nejde o primeranú aplikáciu, a to o

to viac, že preukázateľne došlo k doručeniu predmetného e-mailu, na čo žalobca navrhuje dožiadať od Mgr. N. Z. potvrdenie o doručení predmetného e-mailu.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie svoj záver o tom, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný oneskorene, náležite a uvážlivo odôvodnil. Námietku žalobcu o tom, že Mgr. Z. mal dňa 10.11.2019 elektronickým podaním bez autorizácie (e-mailom) oznámiť súdu, že už žalobcu nezastupuje, vo vzťahu k postupu smerujúcemu k doručeniu predvolania na pojednávanie, považuje žalovaný za bez právneho významu, nakoľko došlo k riadnemu doručeniu predvolania na termín pojednávania 13.11.2019 oprávnenej osobe Mgr. Z. a oznámenie Mgr. Z. prostredníctvom e-mailu zo spisu ani nevyplýva. Žalobca síce uvádza, že zo spisu vyplýva doručenie predmetného e-mailu, avšak dodáva, že toto vyplýva z príloh návrhu na zrušenie, ktorých obsahom bol aj predmetný e-mail, z čoho možno vyvodiť, že takéto oznámenie nebolo súčasťou spisu. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že na doručovanie bol priamo ustanovený zástupca Ing. H., čo má vyplývať priamo zo znenia plnej moci a v nej uvedeného e-mailu, z jeho dostupnosti k sídlu i z nahliadnutia do spisu, tak žalovaný uvádza, že rozsah plnej moci Mgr. Z. a Ing. H. je rovnaký. Uvedenie e-mailu ako kontaktný údaj zástupcu žalobcu v plnej moci nemôže byť považované za výslovné označenie osoby na doručovanie v zmysle ustanovení . Naviac z priebehu súdneho konania je zrejmé, že súd doteraz konal so splnomocneným zástupcom žalobcu Mgr. Z., ktorý sa pojednávaní aj zúčastňoval. Všetky listiny týkajúce sa vedenia konania, ktorým bolo mimo iné aj predvolanie na nariadený termín pojednávania na deň 13.11.2019, súd podľa za použitia článku 4 ods. 2 základných princípov doručil Mgr. Z.. Súd až do rozhodnutia vo veci samej konal iba s Mgr. Z., preto doručenie predvolania na pojednávanie na termín 13.11.2019 bolo správne. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že konajúci súd sa vôbec nezaoberal v odôvodnení skutočnosťou, ktorou je postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a o nemožnosti aplikácie ustanovení rozsudku pre zmeškanie, ak sa ním má rozhodnúť v neprospech spotrebiteľa, tak žalovaný poukazuje na to, že súd vyhodnotil návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako podaný oneskorene, pričom konštatoval, že žalobca sa prvýkrát dozvedel o vydaní rozsudku pre zmeškanie dňom, kedy uplynula odberná lehota jeho zástupcovi na prevzatie rozsudku pre zmeškanie, ktorá v danom prípade podľa doručenky poštového podniku je 26.12.2019. Keďže návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol žalobcom podaný na súde dňa 10.2.2020, nebola splnená podmienka na úspešné podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a to podanie návrhu v 15-dňovej lehote od kedy sa žalobca o rozsudku dozvedel. Z dôvodu oneskorene podaného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, preto súdu ani neprináležalo zaoberať sa žalobcom tvrdenou skutočnosťou o jeho postavení. Žalovaný však naďalej zastáva právny názor, že žalobca v dotknutej veci nevystupuje v pozícii spotrebiteľa a na tento zmluvný vzťah nemožno aplikovať zákon na ochranu spotrebiteľov a vec subsumovať pod spory s ochranou slabšej strany. Účastníci uzatvorili štandardnú zmluvu o dielo, pričom výslovne dojednali, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť podľa noriem obchodného práva. Žalobca nevystupuje v pozícii spotrebiteľa - predmet plnenia neobstarával pre osobnú spotrebu, ani pre členov domácnosti. Medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo, s vymedzeným predmetom plnenia, ktorá spĺňa pre svoju platnosť podmienky vyžadované zákonom, nejedná sa o typovú ani formulárovú zmluvu, obsah ktorej by žalobca nemohol ovplyvniť, nejedná sa ani o nevyvážený vzťah, pri ktorom by existoval výrazný nepomer medzi právami a povinnosťami strán. Zmluva o dielo uzatvorená so žalovaným neobsahuje pre spotrebiteľskú zmluvu charakteristický znak, pri uvedení ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Takýmto znakom je, že zmluva je uzatváraná obvykle ako formulárová, používaná v mnohých rovnakých prípadoch, ktorú buď žalobca prijme alebo odmietne, ktorej znenie nemôže ovplyvniť a súčasne súd pri posudzovaní porušenia práv a priznaní nárokov na ochranu spotrebiteľa musí mať určené, ktorým konkrétnym konaním žalovaného malo dôjsť k porušeniu konkrétnych práv žalobcu, ak sa im má poskytnúť ochrana v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Je to práve žalobca, ktorý inicioval civilné konanie. Žalobca nevystupuje v pozícii slabšej strany, žalobca nemá ani sťažený prístup k právu. Procesná pasivita na strane žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu viedla preto spravodlivo k procesnej sankcii akou je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Preto žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania.

6. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť ( ) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako oneskorene podané odmietol.

9. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti podaného odvolania, nakoľko smeruje voči rozhodnutiu nie zamietajúcemu, ale odmietajúcemu návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Podľa je pritom odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ust. pritom upravuje lehotu na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu ako 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie žalobca dozvedel. Súd prvej inštancie návrh žalobcu odmietol, ako oneskorene podaný. O návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku rozhoduje súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania uznesením, ktorým buď návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku vyhovie a nariadi nové pojednávanie, alebo návrh na zrušenie kontumačného rozsudku zamietne. vyslovene neupravuje v žiadnom svojom zákonnom ustanovení situáciu, ak je návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie podaný oneskorene, teda akým spôsobom má v tom prípade súd prvej inštancie rozhodnúť, teda, či návrh zamietnuť alebo odmietnuť. Odvolací súd za použitia základných princípov dospel k záveru, že je dôvodné, nakoľko v je upravená prípustnosť odvolania iba voči uzneseniu zamietajúcemu návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie, aby súd, aj v prípade oneskoreného návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie rozhodoval spôsobom, že návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie zamieta, pretože z ust. vyplýva, že na vyhovenie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to včasné podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v lehote podľa a preukázanie existencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalobca zmeškal nariadené pojednávanie podľa . Za splnenie týchto podmienok potom súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovie tak, že rozsudok pre zmeškanie zruší a nariadi pojednávanie, inak, ak podmienky pre zrušenie rozsudku splnené nie sú, návrh zamietne. Súd by teda aj v prípade, že lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie dodržaná nebola, mal návrh žalobcu správne zamietnuť a nie odmietnuť. Je totiž aj v súlade s princípom spravodlivosti, obsiahnutým v zásade právnej istoty upravenej v Základných princípov , aby strana mala možnosť, aby odvolací súd preskúmal správnosť záveru súdu o včasnosti podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal vzhľadom na svoj prijatý záver o oneskorenosti podaného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie správne rozhodnúť spôsobom, že tento návrh zamieta, proti ktorému rozhodnutiu je podľa odvolanie prípustné. Navyše súd prvej inštancie aj uvedomujúc si potrebu pripustenia odvolania voči svojmu rozhodnutiu, strany v napadnutom uznesení aj správne poučil tak, že odvolanie proti jeho uzneseniu je prípustné podľa .

10. Podľa , na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

11. Podľa a , ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší

a nariadi nové pojednávanie (ods. 1). Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (ods. 2).

12. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení svojej právnej veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. V prípade, že žalobca nerešpektuje súdom uloženú povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, prikročí súd za splnenia podmienok podľa k vydaniu kontumačného rozsudku. Žalobca je pritom subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu

13. Kontumačný rozsudok môže byť zrušený iba v prípade, že žalobca včas požiada o jeho zrušenie, ak pojednávanie preukázateľne zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.

14. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel z dôvodu, že bol podaný oneskorene. Preskúmaním obsahu spisu, posudzujúc otázku včasnosti podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odvolací súd zistil, že žalobca si v spore na svoje zastupovanie zvolil dvoch splnomocnených zástupcov, a to p. Ing. K. H., podľa plnomocenstva zo dňa 5.12.2016 na č. l. 91 spisu a zároveň p. Mgr. N. Z. podľa plnomocenstva zo dňa 6.12.2016 na č. l. 96 spisu. Žalobca pritom súdu neoznámil, ktorého z týchto dvoch zástupcov určuje na doručovanie písomností zo strany súdu. Súd prvej inštancie doručil predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 13.11.2019 Mgr. N. Z., a to podľa doručenky na č. l. 235 spisu dňa 7.9.2019. Následne na pojednávaní dňa 13.11.2019 rozhodol súd prvej inštancie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Predmetný rozsudok pre zmeškanie súd prvej inštancie doručil zástupcovi žalobcu Mgr. N. Z. dňa 26.12.2019. Dňa 27.1.2020 nahliadol do spisu druhý splnomocnený zástupca žalobcu p. K. H.. Dňa 10.2.2020, teda po 14 dňoch od nahliadnutia do spisu zástupcom H., podal žalobca na súd odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Prílohou tohto podania, je e-mail zo dňa 10.11.2019 adresovaný od zástupcu žalobcu p. N. Z. podateľni Okresného súdu Piešťany (na č. l. 281 spisu), podľa ktorého uvedeného dňa p. N. Z. súdu oznámil, že už viac nie je splnomocneným zástupcom žalobcu a jediným zástupcom žalobcu je ďalej p. K. H., pričom uviedol aj jeho e-mail a telefónne číslo, na ktoré mu súd v zmysle môže oznámiť prípadné odročenie pojednávania. Tento e-mail zo dňa 10.11.2019, ktorý spĺňa náležitosti podania podľa (avšak ktorý nie je podaním vo veci samej, teda nebolo potrebné, aby bol doplnený v listinnej podobe v lehote 10 dní), sa však v spisovom materiály súdu prvej inštancie pred pojednávaním dňa 13.11.2019 nenachádza. Nie je zrejmé, z akého dôvodu v spise e-mail nie je, avšak z listiny na č. l. 281 spisu, ako aj z jej zadnej strany vyplýva, že pôvodný zástupca žalobcu oznámil súdu dňa 10.11.2019, že došlo k ukončeniu zastupovania žalobcu p. N. Z. a jediným zástupcom žalobcu je naďalej p. H.. Tento e-mail bol riadne adresovaný na adresu podateľne okresného súdu podatelnaQ..sk a jeho odoslanie preukazuje aj potvrdenie na zadnej strane č. l. 281 spisu. Pokiaľ sa však v spise súdu prvej inštancie predmetný e-mail nenachádza, je potrebné v pochybnostiach vyhodnotiť túto situáciu v prospech strany konania tak, že predmetný e-mail bol súdu prvej inštancie dňa 10.11.2019 doručený a to napriek tomu, že do spisu založený nebol.

15. Podľa potom platí, že hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Znamená to, že ak v zmysle vyššie uvedeného bol dňa 10.11.2019 súdu doručený e-mail žalobcu oznamujúci súdu, že p. N. Z. žalobcu viac nezastupuje, nadobudol tým súd uvedeným dňom vedomosť o skončení zastupovania žalobcu splnomocnenom Z., preto mal súd prvej inštancie napadnutý rozsudok pre zmeškanie doručovať ako zástupcovi žalobcu už p. Ing. K. H.. Pokiaľ ho napriek oznámenému ukončeniu zastupovania doručoval Mgr. N. Z., nepostupoval správne, teda predmetný rozsudok dosiaľ žalobcovi cestou jeho zástupcu riadne nedoručil. Zástupca žalobcu p. K. H. nahliadol dňa 27.11.2019 do spisu, avšak v tom čase sa v spise ešte vyhotovenie rozsudku pre zmeškanie nenachádzalo, teda zo spisu sa síce mohol zo zápisnice dozvedieť o vydaní rozsudku pre zmeškanie, avšak v tom čase absentovalo poučenie žalobcu o možnosti podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v lehote 15 dní od dozvedenia sa o ňom podľa , o ktorej možnosti musí súd stranu poučiť. Následne nahliadol Ing. H. do spisu opakovane dňa 27.1.2020, kedy už v spise bolo písomné vyhotovenie rozsudku pre zmeškanie spolu s poučením podľa . Odvolací súd má za to, že v tento deň boli splnené podmienky

v zmysle , pre začatie plynutia lehoty pre podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, teda že uvedeného dňa sa žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu Ing. H. dozvedel o rozsudku pre zmeškanie, ako aj o možnosti podať návrh na jeho zrušenie v lehote 15 dní od tohto okamihu.

16. Lehota 15 dní na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tak žalobcovi začala plynúť dňa 28.1.2020 a skončila sa dňa 11.2.2020. Pokiaľ potom žalobca podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie osobne dňa 10.2.2020, podal ho včas.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené bol preto nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal žalobca oneskorene, keď súd prvej inštancie odvodzoval plynutie lehoty pre podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie p. Z. dňa 26.12.2019, ktorý však v čase, kedy mu súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie doručoval už viac zástupcom žalobcu nebol, o čom sa súd prvej inštancie dozvedel z jeho e-mailu zo dňa 10.11.2019.

18. S poukazom na to, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako oneskorene podaný odmietol, svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle (keď nedostatok v procesnom postupe prvoinštančného súdu nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom) a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o podanom návrhu v zmysle .

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude, súc viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ( ) ohľadom doručenia predmetného e-mailu súdu prvej inštancie dňa 10.11.2019, riadne v súlade s platnou procesnou normou opätovne o včas podanom návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodnúť.

20. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, rozhodne v zmysle ust. , súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).