Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. V., nar. XX.XX.XXXX a Y. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpení procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XA, H. V., t.č. J.. J. XX, M., a M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XA, H. V., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. októbra 2020, č.k. -60, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na zníženie výživného, a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec sa návrhom domáhal zníženia výživného na maloleté deti s odôvodnením, že je registrovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Jeho finančná situácia sa výrazne zmenila aj po vyporiadaní BSM. Navrhol, aby súd znížil výživné na obe maloleté deti na sumu 75 eur mesačne. Je dlhodobo nezamestnaný. Má stanovený termín operácie, po ktorej absolvuje liečenie v Smrdákoch, nakoľko trpí ťažkým atopickým ekzémom. Momentálne prispieva na maloleté deti sumou 240 eur + 40 eur nedoplatok. Deti pravidelne navštevuje, trávia uňho víkendy. Matka uviedla, že je zamestnaná s čistým príjmom 750 eur, vlastní trojizbový byt, na ktorý má hypotéku 240 eur mesačne. Býva s deťmi, s návrhom otca nesúhlasí. V rámci vyporiadania BSM jej bola od otca maloletých vyplatená suma 57.000 eur, z ktorej financovala kúpu bytu a zbytok kúpnej ceny za byt financovala z úveru. Spoločný syn M. je plnoletý, maloletý M. navštevuje 7. ročník ZŠ v H. V. a maloletá Y. 2. ročník ZŠ v M.. Obe deti sa s otcom stretávajú. Otec na pojednávaní uviedol, že je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Privyrába si brigádne, kde si vie zarobiť 300 až 500 eur mesačne. Je vyučený mäsiar, vlastní rodinný dvojposchodový päťizbový dom v H. V.. Matku maloletých z neho vyplatil sumou 57.000 eur, nebral si úver ani hypotéku, nakoľko mu pomohli s vyplatením brat a rodičia. V rodinnom dome býva s mím najstarší syn M. s priateľkou a ich maloletá dcéra. Úspory nemá žiadne. Má od 14 rokov veku atopický ekzém. V máji 2020 bol na operácii kŕčových žíl. Súd prvej inštancie zistil, že naposledy bolo výživné upravované rozsudkom sp. zn. zo dňa 7.2.2018 Okresného súdu Trnava, ktorým súd manželstvo rodičov maloletých rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých sumou 120 eur. Matka bola v čase rozhodnutia na predĺženej rodičovskej dovolenke, privyrábala si ako vizážistka, manikérka, z ktorej činnosti mala príjem 300 až 400 eur. Maloletý M. navštevoval 5. ročník základnej školy, maloletá Y. navštevovala materskú školu. Otec bol nezamestnaný, v poslednom zamestnaní, kde pracoval ako mäsiar, dal výpoveď, chcel

začať podnikať. Výpoveď dal v roku 2009, následne bol dobrovoľne nezamestnaný, pomáhali im rodičia. Privyrábal si brigádne, kamarátovi pomáhal s autami, jeho mesačný príjem dosahoval 300 až 800 eur. Obaja rodičia mali ešte vyživovaciu povinnosť k synovi M., ktorý je t.č. plnoletý, vtedy navštevoval 4. ročník strednej odbornej školy. Z výplatných pások predložených matkou súd zistil, že táto za obdobie od augusta 2019 do júna 2020 dosahovala čistý mesačný príjem 697,09 eur. Je jej vyplácaný daňový bonus 45,44 eur. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava súd zistil, že otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol evidovaný od 2.10.2017 do 30.11.2017 a vyradený bol z dôvodu nespolupráce. Nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, ani dávku v hmotnej núdzi, ani žiadny peňažný príspevok na kompenzáciu. Podľa štruktúry miezd Štatistického úradu za rok 2018 bola priemerná čistá mesačná mzda u spracovateľov mäsa, rýb a podobných výrobkov 659 eur a mechanikov a opravárov motorových vozidiel 827 eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine. Skúmal, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného otca na maloleté deti. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je podaný dôvodne. Od poslednej úpravy uplynula relatívne krátka doba, necelé tri roky. Matka, ktorá zabezpečuje starostlivosť je riadne zamestnaná s príjmom 700 eur. Býva s deťmi v trojizbovom byte, na ktorý má hypotéku. Jej náklady na bývanie sú okolo 300 eur mesačne. Maloletý M. je siedmak na Základnej škole v H. V. a maloletá Y. druháčka na Základnej škole v M.. Matke sa zvýšili náklady s cestovaním, nakoľko maloletého M. vozí do školy z M. do H. V., keďže nechcel prestúpiť po presťahovaní do M. na Základnú školu v M.. Maloletá Y. začala navštevovať tréningy futbalu, kde je poplatok 20 eur mesačne. Otec sa s deťmi stretáva, pravidelne prispieva na ich výživu. Stále je dobrovoľne nezamestnaný, k zmene jeho zdravotného stavu nedošlo. Privyrába si príležitostnými brigádami, kde zarobí podľa jeho vyjadrenia 300 až 500 eur mesačne. Vlastní päťizbový rodinný dom v H. V., ktorý bol v BSM a na výplatu BSM si požičal od rodičov a brata sumu 50.000 eur, z ktorých doposiaľ splatil 6.000 eur. Inú vyživovaciu povinnosť rodičia nemajú. Zníženie výživného je výrazným zásahom do práv dieťaťa a dochádza k nemu len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy povinná osoba nie je schopná doposiaľ určenú povinnosť plniť z objektívnych dôvodov bez ohrozenia vlastnej sociálnej situácie. V predmetnej veci ale v žiadnom prípade o takúto situáciu nejde. K argumentom otca, ktorými odôvodňoval zníženie výživného, súd uvádza, že otec je dobrovoľne nezamestnaný už od roku 2009, kedy na jeho žiadosť došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v novembri 2017, vyradený bol z dôvodu nespolupráce. Atopickým ekzémom trpí už od detstva, čiže tiež nejde o zmenu jeho zdravotného stavu od poslednej úpravy výživného. Skutočnosť, že otec je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný a aktívne si prácu nehľadá, nie je dôvodom na zníženie výživného. Súdu sa nejavilo ako logické vysvetlenie otca, že je dobrovoľne nezamestnaný z dôvodu jeho snahy o rozbehnutie podnikania, keďže tak isto vysvetľoval svoju nezamestnanosť aj v čase rozvodu. Odvtedy sa ani nezamestnal a ani nezačal podnikať, neevidoval sa na úrade práce a aktívne si nehľadal stabilnú prácu. Súd považuje za neuveriteľné, aby otec od roku 2009, kedy bol naposledy zamestnaný, vykonával len brigádnické práce za odmenu ním uvádzanú. O uvedenom svedčí aj to, že otec bol schopný od vyplatenia matky maloletých detí z BSM v apríli 2018, kedy si od rodiny požičal sumu 50.000 eur, splatiť z tejto pôžičky sumu 6.000 eur. Aj v aktuálnej situácii sú voľné pracovné miesta, ale otec žiadnym spôsobom nepreukázal a v podstate to ani netvrdil, že by si aktívne hľadal stabilnú prácu. Tiež nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav znižoval možnosť zamestnať sa a že by došlo k zmene jeho zdravotného stavu od poslednej úpravy. Otcovi tiež odbudla vyživovacia povinnosť voči najstaršiemu synovi M.. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Ak nemá otec príjem zo zamestnania, či živnosti, jeho aktivitu oprávneného rodiča smerujúcu k získaniu príjmov nemožno považovať za dostatočnú, keďže zjavne nevyužil všetky svoje možnosti a nezúročil všetky svoje schopnosti na zabezpečovanie zákonnej vyživovacej povinnosti k deťom. Ak by sa riadne zamestnal, mohol by dosahovať minimálny čistý príjem vo výške 650 eur až 820 eur a nie ním deklarovaný príjem 300 až 500 eur mesačne. Otec sám zapríčinil svoj súčasný stav, kedy je nezamestnaný, bez oficiálneho príjmu a bez príspevkov. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom na zníženie výživného, preto návrh otca zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletých. Navrhol prehodnotiť zníženie výživného aspoň na sumu 95 eur. Uviedol, že chce poukázať na výdavky matky maloletých, uvádza, že syna M. vozí do školy autom, s čím má zvýšené výdavky na pohonné hmoty. Syn však má preukážku a do H. V. dochádza autobusom, čo je lacnejšie. Takisto mala matka zabezpečiť, aby maloletý prestúpil do Základnej školy v M.. So synom chodili k psychológovi, určite by nemal s prestupom

problém. Výdavky spojené s futbalom a vozenie spoluhráčov na zápasy v sezóne vozí len on. Na ostatné sezónne športy a aktivity zabezpečil a kúpil výbavu on, či už sú to bicykle, korčule. Matka taktiež uvádza aj výdavky spojené s vreckovým pre syna, no je informovaný, že mesačne žiadne vreckové nedostáva. Aktuálne výdavky na deti sú menšie ako matka uvádza. V spoločnej domácnosti s matkou žije aj jej priateľ, ktorý prispieva na bývanie. Nechce žiadnym spôsobom šetriť na deťoch ale veľká časť výdavkov matky je vymyslená, pravidelne sa s deťmi navštevuje. Po preštudovaní výpisov z účtu matky môže konštatovať, že také výdavky mesačne nikdy nemali piati ľudia v spoločnej domácnosti. Žiada, aby konajúci súd prehodnotil skutočnosti a vyhovel návrhu na zníženie výživného na obe maloleté deti.

3. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

4. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že prestala so synom navštevovať psychologičku, nakoľko sa vyjadrila, že otec sa má začať viac venovať svojmu synovi. M. striktne odmietal prestup do inej školy, na čo brala ohľad. Deti otec máva každý druhý víkend v mesiaci, syn k nemu chodí aj častejšie, aj to len na podnet otca, keď potrebuje pomôcť s výrobou produktov na predaj. Z toho plynie, že netrpí nedostatkom financií, ako sám uvádza. Jeho príjem je oveľa vyšší a vôbec sa tým netají. Čím sú deti staršie sú aj väčšie výdavky, ale vidí, že bývalý manžel si toto nevie uvedomiť a že je vo svojej bubline.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti M. a Y. V..

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite logicky aj presvedčivo zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle . Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia k odvolacím námietkam dopĺňa nasledovné:

8. Odvolacia argumentácia otca je založená na tvrdení o nadnesených výdavkoch maloletých detí a domácnosti matky, tvrdených matkou maloletých v konaní pred súdom prvej inštancie.

9. Porovnaním a vyhodnotením okolností rozhodujúcich pri určení výšky výživného v čase posledného rozhodovania v konaní sp.zn. a v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že na zníženie výživného nie je dôvod. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Schopnosti a možnosti povinného rodiča nemožno zamieňať s výškou jeho dosahovaných príjmov. Táto nemusí vždy zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy ale najmä na jeho reálne schopnosti ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate na zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli. V predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že u otca maloletého nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, otec ešte v roku 2009 dal výpoveď zo zamestnania a od tejto doby je dobrovoľne nezamestnaný, prácu si aktívne nehľadá, takže správne súd prvej inštancie skonštatoval, že nie je dôvod na zníženie výživného. Otcom tvrdené skutočnosti v odvolaní ohľadne výdavkov nie sú právne relevantné a spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, pretože je faktom, že náklady spojené s výživou maloletých detí sa úmerne veku zvyšujú, a hlavne tiež preto, že dôvodom zamietnutia návrhu

neboli zvýšené náklady na výživu detí ale tá skutočnosť, že pomery na strane otca sa od poslednej úpravy výživného nezmenili.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).