Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-65-2020.pdf
PDF · 110.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: U. S.S., Y.. G., K.. XX.XX.XXXX, O. Y.H. XXX, O., proti žalovanému: Ľ. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXX, O., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. júna 2019, č.k. 17C/157/2014 - 593, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie ich podielu sumu 282.900,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok potvrdzuje.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom vyporiadal súd prvej inštancie rozvodom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 prikázal: automobil S. W. W. A.: O. XXX I., B. Z. X.XXX,- A., R. V. B. R. W. G. W., W..Y..R.., H.R.: XX XXX XXX, W.: Y. XXX, O. XXX XX, G. B. R. Y. OkresnéZ. W. O. H., R.: W., B. Č.: XXXXX/B, B. Z. X.XXX,XX A., K. A. Okresným Ú.Y. P. W., S. R. B. R.: P. W., R.: Z., S. Ú.G.: Z., S. W. G. na J. B. Č.. XX U. V. V. Y. ". A. na S. Q. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K., V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B.Q. XXX Q., P. V.: G. V. U. K., Y., Y.. K. P.Č. W. (B. Y. P.) O. W. Č. V.I. na V. V. Y. ". A. na S. Q. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B.Ý. XXX Q., P. V.: G. V. U. K. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K.; P. V. W. W. W. Ď. V. A. Okresným Ú. P. W., S.J. R. B. R.: P. W., R.: Z., S. Ú.: Z., V. G. W. na J. B. Č.. XX U. V. V. Y. ". A. na S.J. Q. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K., V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K., V. U. Y. Y.. K. P. W. (B. Y. P.) B. Z.B. W. B. Z. XXX.XXX,- A., Z. Č. W. (U.) O. W. Č.W. V. na V. V. Y. ". A. na S. Q. U. V. W. V. Č.. XXXXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G.; P. V. X. W. W. Ď.R. V. A. Okresným Ú. O., S. R. B. R.: O. H., R.: O. - Q..Č.. Y.U., S. Ú.: Y., V. G. W. na J. B. Č.. XXX U. V. V. Y. ". A. na S. Q. U. V. W. V. Č.. XXXXX/X R. B.Q. XXX Q., P. V.: G. U. V. W. V. Č.. XXXXX/X o výmere 178 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v hodnote 16.000,- eur. Celkovú hodnotu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov určil v sume 565.800,18 eur a žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie ich podielu sumu 282.900,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Každej zo strán sporu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 4.243,50 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že manželstvo sporových strán (uzatvorené dňa 23.06.1990) bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 28C/42/2009 - 253, zo dňa 21.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2011. Z výpovede S. S., W. strán sporu, zistil, že návrh žalovaného, jeho otca, že nehnuteľnosti prevedie na synov, nevyrieši situáciu matky, ktorá býva u svojho brata aj s dvoma mladšími bratmi. Ani po stretnutí s otcom nedospeli k žiadnemu riešeniu týkajúcemu sa nehnuteľnosti v Z.. Ak by však mala byť nehnuteľnosť, v prípade, že nebude prevedená do vlastníctva synom, predaná pod cenu za účelom vyriešenia BSM rodičov, mrzelo by ho to najviac a v takom prípade by zvažoval prevod vlastníckeho práva na nich ako synov. Na otázku žalobkyne, matky svedka, k okolnostiam odsťahovania zo spoločného obydlia, kedy žalovaný tvrdil, že sa z domu vysťahovali niekoľkými nákladnými autami, uviedol, že si zobrali dve skrine z detskej izby, odsťahovali sa do W.Z. X. k ujovi, kde doteraz býva matka s malými bratmi, z detských izieb si zobrali svoje osobné veci, oblečenie, počítače, zmestilo sa to do jednej dodávky. V autodielni otca - žalovaného boli všetky veci, náradie, bola plne vybavená, boli tam ručné náradia, jeden stôl, zdvihák. Svedok uviedol, že podľa neho by sa celý komplex v Z. mohol v súčasnosti predať asi za 300.000,- eur, na každom poschodí sú dva byty, sú tam dve poschodia a podkrovie, ktoré môže byť obytné, každý byt má pivnicu. Z výpovede svedka Š. S. zistil, že návrh týkajúci sa prevodu nehnuteľnosti v Z. na nich ako synov nepokladá za prijateľný a nemyslí si, že by niečo riešil. V prípade, že by pozemok spolu so stavbou bol prevedený v celom rozsahu, nie pôvodne navrhované dva byty pre všetkých štyroch, by to zvážil. Aj pre tohto svedka ako syna strán sporu je prioritou, aby mama a otec mali kde bývať po vyporiadaní BSM. Pri odsťahovaní odišli deti a žalobkyňa ako ich matka v jednej dodávke, priebeh vysťahovania je zachytený na videozázname. V autodielni otca zostali všetky veci, nemali odtiaľ kľúče. Z výpovede svedkyne Y.. O. X.R., W. žalovaného, súd zistil, že v rámci ich rodiny bola dohoda medzi súrodencami a mamou o vyplatení dedičského podielu počas života, v takom znení, že mama darovala bratovi nehnuteľnosť a brat ich vyplatil v sume 80.000,- Sk. Z listu vlastníctva č. XX, nehnuteľnosti evidované Okresným úradom P. W., S. R. B. R.: P. W., R.: Z., S. Ú.: Z., ktoré sú zapísané ako pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parcela s parcelným č. XXX/X R. B. XXX Q.X, P. V.: G. V. U. K., V. W. V. Č.. XXX/ X R. B.Ý. XXX Q., P. V.: G. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B.Q. XXX Q., P. V.: G. V. U. K.; Y., Y.. K. P.A. W. (B. Y. P.) O. W. Č. V. na V. V. Y. ". A. na S. Q. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B.Ý. XXX Q., P. V.: G. V. U. K. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K.; P. V. W. W. W. Ď. V. A. Okresným Ú. P. W., S.J. R. B. R.: P. W., R.: Z., S. Ú.: Z., V. G. W.Ú. na J. B. Č.. XX U. V. V. Y. ". A. na S.J. Q. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K., V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. U. V. W. V. Č.. XXX/X o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; vyplýva, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, ktoré nadobudli počas trvania manželstva, a preto ich zahrnul do masy BSM. Do BSM zahrnul aj garáž, hoci žalovaný namietal vo svojom ústnom vyjadrení na pojednávaní dňa 27.04.2016, že garáž nadobudol pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, keď manželstvo bolo uzavreté dňa 23.06.1990, a ako dôkaz predložil vyjadrenie žalobkyne uvedené v stanovisku obvodného hygienika zo dňa 13.07.1999, v ktorom žalobkyňa súhlasila s vykonávaním autoopravárenskej činnosti vo dvore žiadateľa (žalovaného) a v garáži. Tento dôkaz, s dátumom po dni uzavretia manželstva, však nie je spôsobilý zvrátiť zákonný predpoklad uvedený v citovanom ust. § 143 Občianskeho zákonníka, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Na druhej strane však nezohľadnil žalobkyňou uvádzaný argument, že do manželstva vniesla sumu 800.000,- Sk ako peniaze získané z dedičstva, keď veci získané z dedičstva do BSM nepatria a žalovaný namietal výbery z účtu žalobkyňou, ktorá dňa 13.04.2006 vložila 400.000,- Sk a dňa 16.05.2006 vybrala 300.000,- Sk, dňa 12.04.2006 vložila 400.000,- Sk a dňa 19.04.2006 vybrala sumu 95.000,- Sk. Žalovaný predpokladá, že tieto peniaze použila na rekonštrukciu rodinného domu, ktorú zdedil jej brat. Do masy BSM nezahrnul ani žalobkyňou požadovanú polovicu platieb za plyn v sume 4.355- eur, keď prihliadol na námietku žalovaného, že žalobkyňa v nehnuteľnosti ešte rok po rozvode bývala a plyn užívala v rámci bývania. Zo znaleckého posudku znalca H.. X. J., Č.. XX/XXXX, vypracovaného za účelom stanovenia hodnoty používaného motorového vozidla S. W. W. A.: O. XXX I., zistil, že predmetné vozidlo má hodnotu 7.311,- eur. Zo znaleckého posudku č. 12/2016 znalca H.. U. U., V.., v znení jeho doplnenia, mal preukázané, že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom P. W., S. R. B. R.: P. W., R.: Z., S. Ú.G.: Z., S. W. G. na J. B. Č.. XX U. V. V. Y. ". A. na S. Q. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K., V. W. V.Y. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. U. V. W. V.Ý. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K.; Y., Y.. K. P. W. (B. Y. P.) O. W.Z. Č. V. na V. V. Y. ". A. na S. Q. U. V. W. V.Y. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K.; P. V. W. W. W. Ď.R. V. A. Okresným Ú. P. W., S. R. B. R.: P. W., R.: Z., S.Á. Ú.: Z., V. G. W. na J. B. Č.. XX U. V. V.D. Y. ". A. na S. Q. U. V. W. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K., V. W. V.Q. Č.. XXX/X R. B. XXX Q., P. V.: G. U. V. W. V. Č.. XXX/
X R. B. XXX Q., P. V.: G. V. U. K.; V. U. Y., Y.. K. P. W. (B. Y. P.) B. Z., Q. W. Z. XXX.XXX,- A.. G. G. V. Č.. X/XXXX W.. V. Y., W..Y..R.., G., Ž.A. Z. obchodného V. B. R. W. G. W., W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, W.P.: Y. XXX, O. XXX XX G. B. R. Y. Okresného W. O. H., R.: W., B. Č.: XXXXX/B, V. 6.489,18 eur. Poukázal na to, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 13.03.2019 uviedla, že netrvá na tom, aby bola do masy BSM zahrnuté a vyporiadavali sa: zariadenie neskolaudovanej stavby v Z. v sume 44.490,- eur, hodnota zariadenia autodielne v Y. v sume 12.382,- eur, a preto sa uvedenými položkami už nezaoberal a do vyporiadania ich nezahrnul. Nakoľko hodnota nehnuteľností patriacich do BSM v S..Ú.. Z. predstavuje sumu 536.000,- eur a autodielňa v S.. Ú.. O. - Y. sumu 16.000,- eur a do masy BSM patrí aj automobil S. W. W. A.: O. XXX I. v hodnote 7.311,- eur a obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Zlatý Slovák, s.r.o., v hodnote 6.489,18 eur, a teda spolu aktíva BSM predstavujú hodnotu 565.800,18 eur, pričom strany sporu neuvádzali žiadne pasíva, ktorými by sa súd mal v rámci dokazovania vyporiadať, vychádzajúc zo súčtu hodnoty aktív zaviazal žalovaného, ktorému boli prikázané do výlučného vlastníctva všetky predmetné veci a práva tvoriace predmet vyporiadania, na zaplatenie sumy 282.900,- eur na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku, keď táto suma predstavuje polovicu z hodnoty aktív BSM. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., a nakoľko v spore nemala plný úspech ani jedna zo strán sporu, žiadnej z nich nárok na náhradu trov konania nepriznal. O povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM rozhodol s poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. c) a položku 6 Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch.
3. Proti tomuto rozsudku podal do výroku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 282.900 eur, v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec, nevykonal navrhované dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom a postupom súdu mu bolo absolútne odopreté právo na spravodlivý proces. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil viacero skutočností, ktoré ak by vzal do úvahy, nemohol by rozhodnúť spôsobom, akým rozhodol. Suma vo výške 282.900 eur, ktoré má uhradiť žalobkyni, je abstraktnou sumou, ktorá sa ani zďaleka nepribližuje realite. Okrem toho, že suma je pre neho likvidačná, súd nezohľadnil, že v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bola hodnota rozostavanej nehnuteľnosti v účtovníctve vo výške 80.000 eur. Napriek tomu, že opakovane túto informáciu uvádzal v konaní, nikto ju nezobral na vedomie. Rovnako považuje za nekorektné, že mu súd poskytol na uhradenie takto vysokej sumy iba 3 dni od právoplatnosti rozhodnutia, pričom všetky úkony, ktoré je potrebné vykonať k tomu, aby mohlo dôjsť k predaju nehnuteľnosti, trvajú značne dlhšie. Týmto spôsobom je žalobkyňa podstatne zvýhodnená, nakoľko jej pohľadávka bude existovať v totožnej výške bez ohľadu za koľko sa daná nehnuteľnosť predá. Ako žalovaný (invalid v rozsahu 75 %) nedisponuje prostriedkami vo výške 282.900 eur na to, aby žalobkyňu vyplatil. V lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia nikto nedokáže zapísať neskolaudovanú stavbu do katastra nehnuteľností už len z toho dôvodu, že samotné lehoty na posúdenie zápisu sú dlhšie ako poskytnutá lehota na vyplatenie vyporiadacieho podielu žalobkyni. Vzhľadom na to, že nie je z objektívnych dôvodov schopný v trojdňovej lehote žalobkyňu vyplatiť, ale táto voči nemu disponuje takmer 283 tisícovou pohľadávkou, túto pohľadávku si uplatní prostredníctvom exekútora. Ten ho vyzve na uhradenie tejto pohľadávky (ktorú nijakým spôsobom nedokáže zaplatiť) a v prípade ak ju dobrovoľne nezaplatí, pristúpi k dražbe nehnuteľnosti. Skutočná trhová hodnota nehnuteľnosti je však podstatne nižšia ako tá, ktorú uviedol znalec. Znalecký posudok nijakým spôsobom neodráža trh, t.j. možno odráža hodnotu stavby (z hľadiska materiálu), avšak rozhodne nie ochotu potenciálneho kupujúceho uhradiť za rozostavanú stavbu, inými slovami, nepoužiteľnú stavbu za 565.800 eur. Za rovnakú sumu si môže ktokoľvek kúpiť oveľa rozsiahlejší pozemok v Z. a postaviť si tam palác podľa vlastných predstáv. S ohľadom na uvedené dražba nebude samozrejme v prvom kole úspešná a v prípade, ak si nehnuteľnosť niekto vydraží časom, vydražená suma pokryje už iba maximálne pohľadávku žalobkyne a trovy exekútora, pričom on, ktorý ako jediný dal všetky svoje peniaze do tejto stavby, nedostane nič. A to všetko len preto, že mu súd poskytol iba tri dni na vyplatenie podielu žalobkyni, ako aj kvôli tomu, že nevzal do úvahy skutočnú trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie pritom nevzal v tejto súvislosti do úvahy jeho návrh na dôkaz, ktorým by boli oslovené aspoň tri nezaujaté realitné kancelárie, ktoré by ozrejmili, za koľko je možné nehnuteľnosť skutočne predať. Má pritom za to, že ide o jediný skutočný dôkaz zohľadňujúci realitu na trhu nehnuteľností. Suma 565.800 eur musí byť pre každého zrejmá, že nikto racionálne zmýšľajúci by ju za rozostavanú stavbu neuhradil. Postup súdu pri poskytnutí iba trojdňovej lehoty na tak závažné úkony možno považovať za ľahkovážny, pričom následky nesplnenia tejto povinnosti zo neho spravia bezpochybne bezdomovca. Žalobkyňa je tak výrazne zvýhodnená v rámci zabezpečenia svojej pohľadávky. Súd však nezohľadnil ani exekúciu na Zlatého Slováka vo výške
7.700 eur, ktorá nebola nijakým spôsobom započítaná do masy BSM a nezohľadnil majetok v približnej výške 25.000 eur, ktorý si žalobkyňa odniesla z ich spoločného bydliska na Y. T.. Uvedené potvrdili aj synovia na pojednávaní, čo je zachytené v zápisniciach z pojednávania. Manželské dlžoby, ktoré vznikli počas trvania manželstva v hodnote 12.464,99 eur, taktiež neboli súdom nijakým spôsobom zohľadnené, a to aj napriek tomu, že na ne opakovane poukazoval a riadnym spôsobom ich preukázal. Napokon požiadal o pridelenie právnej pomoci, nakoľko jeho príjem vo výške 319,30 eur mu neumožňuje platiť si súkromného advokáta.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu okrem skutočností nesúvisiacich s predmetom sporu poukázala na to, že žalovaný za obdobie od marca 2012 do decembra 2015 inkasoval mesačne za prenájom autoservisu 1000 eur a od nájomníkov 500 eur mesačne, a preto zavádza pri opise svojich majetkových pomerov v odvolaní. Uviedla, že synovia vypovedali na pojednávaní čo si odniesli a z ich výpovede taktiež vyplýva nepravdivosť tvrdení žalovaného. Zdôraznila aj to, že žalovaný má na internetových stránkach Bazoš ponuky na prenájom izieb v nehnuteľnosti v Z. dlhodobo, pričom ona je tiež invalidná dôchodkyňa so 75% postihnutím. Podané odvolanie žalovaného preto vníma ako ďalšie naťahovanie času.
5. Odvolací súd s poukazom na § 470 ods. 1, 2 C.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, avšak je na mieste ho zmeniť v časti lehoty na úhradu peňažnej sumy, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku.
6. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v spore správne ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie pokiaľ ide o ustálenie predmetu vyporiadania aj hodnoty vyporiadaných vecí. Za správne odvolací súd považuje tiež skutkové závery prvoinštančného súduvo vzťahu k (prakticky) jediným sporným skutkovým otázkam týkajúcim sa hodnoty nehnuteľností a obchodného podielu žalovaného v spoločnosti Zlatý Slovák, s.r.o., ktoré sú predmetom vyporiadania. Zistenia súdu prvej inštancie majú v tomto smere dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch, a to najmä v znaleckom posudku znalca H.. U. U., V.. č. 12/2016, v znení jeho doplnenia a znaleckom posudku spol. V. Y., W..Y..R.. Č.. X/XXXX. Súdu prvej inštancie v tomto smere nemožno vytknúť pochybenie pri hodnotení vykonaných dôkazov, ktoré by mohlo mať vplyv na správnosť ustálenia skutkového stavu významného pre rozhodnutie vo veci samej a námietky žalovaného v odvolaní týkajúce sa skutkových zistení ohľadne hodnoty nehnuteľností a obchodného podielu v spoločnosti Zlatý Slovák, s.r.o. tak nemôžu obstáť. Pokiaľ ide o určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, z obsahu znaleckého posudku H.. U. U., V.. vyplýva, že vzhľadom na charakter a vlastnosti (právne vady) oceňovaných nehnuteľností znalec nemal k dispozícii hodnoverné podklady pre porovnanie cien nehnuteľností na aktuálnom trhu, čo výslovne uviedol aj vo svojom posudku. Za tohto stavu treba zvolenú metodiku výpočtu hodnoty predmetných nehnuteľností považovať za jedinú možnú, a preto aj závery posudku, proti ktorým žalovaný počas konania na súde prvej inštancie nemal žiadne námietky, treba považovať za správne. Odhliadnuc od toho, že žalovaný neprípustne námietky proti uvedenému znaleckému posudku uplatnil až v odvolaní, nemôže obstáť ani jeho námietka, že napriek jeho návrhu si nevyžiadal informácie od realitných kancelárii o cenách obdobných nehnuteľností. Vzhľadom na zistenia znalca týkajúce sa absencie podobných ponúk (nehnuteľností) na trhu by totiž bolo vykonanie takéhoto zisťovania nadbytočné, keď by nemohlo viesť k zisteniu skutočností zásadného významu pre rozhodnutie vo veci samej a nemohli by žalovanému privodiť priaznivejšie rozhodnutie v spore. V tejto súvislosti naviac nemožno opomenúť, že tvrdenia žalovaného o výrazne nižšej hodnote daných nehnuteľností zostali len vo všeobecnej rovine, neboli podporené žiadnym dôkazom, ktorý by mohol založiť hoci len indíciu, že zisťovaním iných cien porovnateľných nehnuteľností na relevantnom realitnom trhu, by bolo možné ustáliť inú nižšiu hodnotu predmetných nehnuteľností. O účelovosti tejto námietky žalovaného svedčí aj to, že na pojednávaní konanom dňa 13.3.2019 jeho právny zástupca s hodnotou stavieb vo výške 536.000,- eur výslovne súhlasil. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bola hodnota rozostavanej nehnuteľnosti v účtovníctve uvedená vo výške 80.000 eur, odvolací súd poukazuje na to, že pre ustálenie hodnoty vyporiadaných vecí je rozhodujúca ich všeobecná hodnota, ktorá je od účtovnej zásadne odlišná, a preto je uvedená okolnosť z hľadiska správnosti napadnutého
rozsudku bez právneho významu. Námietky žalovaného v odvolaní týkajúce sa správnosti ustálenia všeobecnej hodnoty vyporiadaných nehnuteľností teda nemôžu obstáť, rovnako ako jeho námietky súvisiace s ocenením jeho obchodného podielu v spoločnosti Zlatý Slovák, s.r.o. Pokiaľ totiž žalovaný v odvolaní namieta, že nebola zohľadnená exekúcia na túto spoločnosť vo výške 7.700 eur, ktorá nebola nijakým spôsobom započítaná do masy BSM, odvolací súd poukazuje na to, že podklady pre vypracovanie znaleckého posudku znaleckej spoločnosti Pro Rate, s.r.o. pre účely vpracovania znaleckého posudku predložil sám žalovaný, ktorý potom zodpovedá za ich pravdivosť a úplnosť, a preto, ak v odvolaní namieta, že pri určení hodnoty jeho obchodného podielu nebola zahrnutá (naviac podrobnejšie nešpecifikovaná) exekúcia, ktorá zrejme mala byť proti tejto spoločnosti vedená, hoci ani v súvahe spoločnosti sa ako záväzok nespomína, nemôže táto jeho námietka obstáť. Neopodstatnené sú tiež námietky žalovaného v odvolaní, v rámci ktorých súdu prvej inštancie vytýka, že nebol zohľadnený majetok v približnej výške 25.000 eur, ktorý si žalobkyňa odniesla z ich spoločného bydliska na Y. T., ani manželské dlžoby, ktoré vznikli počas trvania manželstva v hodnote 12.464,99 eur. V rozpore s konštatovaním žalovaného totiž z výpovede synov sporových strán vyplýva len to, že žalobkyňa si pri odsťahovaní zo spoločnej domácnosti zobrala dve skrine z detskej izby, z detských izieb si zobrali svoje osobné veci, oblečenie, počítače, pričom všetko sa zmestilo do jednej dodávky. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené manželské dlžoby, ktoré vznikli počas trvania manželstva v hodnote 12.464,99 eur, v tomto smere súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že strany sporu žiadne pasíva, ktoré by bolo na mieste zahrnúť do vyporiadania BSM, nepreukázali, pričom pokiaľ ide o úver, ktorý mal byť žalovanému (zrejme) poskytnutý VÚB, a.s., z ním predloženého oznámenia banky (naviac zo dňa 6.10.2014, teda až po rozvode manželstva) vyplýva, že úverovým dlžníkom bol žalovaný, ktorý však netvrdil ani nepreukázal, na čo mali byť prostriedky získané úverom použité, teda ani to, že boli získané počas trvania manželstva a boli použité na spoločný majetok. Preto ani táto námietka žalovaného v odvolaní nemôže obstáť a spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.
7. Odvolací súd však dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní opodstatnene poukazuje na to, že vzhľadom na výšku sumy, ktorú má žalobkyni vyplatiť na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku (282.900 eur), treba považovať lehotu určenú súdom prvej inštancie žalovanému na splnenie tejto peňažnej povinnosti za príliš krátku a vzhľadom na všetky okolnosti danej veci, so zreteľom na oprávnené záujmy oboch strán sporu (teda záujem žalobkyne na čo najskoršej výplate náhrady na strane jednej a na strane druhej záujem žalovaného na získanie objektívnej možnosti zariadiť si záležitosti tak, aby mohol svoju povinnosť včas splniť, čo nepochybne vyžaduje väčší časový priestor, než 3 dni od právoplatnosti) sa javí ako primeraná lehota 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 C.s.p. v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému určil lehotu na splnenie povinnosti výplaty sumy 282.900,- eur žalobkyni v dĺžke 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej napadnutej časti podľa § 387 ods. 1,2 rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech strán rozhodol tak, že právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).