Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoCsp-10-2021.pdf
PDF · 95.19 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/10/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: F., proti žalovanému: L., o zaplatenie 264,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. novembra 2020, č.k. 18CsP/30/2020-26, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o trovách konania (výrok III.) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím, výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 230,23 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu, t.j. 74,4 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 264,13 eur a náhrady trov konania dôvodiac tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 16.03.2017 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo životné a úrazové poistenie, a to s účinnosťou od 17.03.2017 do 16.03.2058. Súčasne sa zmluvné strany dohodli, že poistné sa bude platiť mesačne vo výške 55,70 eur vždy k 17. dňu v mesiaci. Žalovaný zaplatil poistné do 17.08.2017. Žalobca žalovanému zaslal výzvu na doplatenie ďalšieho dlžného poistného, ktorú tento prevzal dňa 06.12.2017, resp. vtedy sa vrátila zásielka obsahujúca výzvu ako neprevzatá. Keďže žalovaný v lehote 1 mesiac poistné nezaplatil, toto zaniklo dňom 08.01.2018 (v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 803 Občianskeho zákonníka má právo žalobca na poistné až do zániku poistenia, čo za obdobie od 17.08.2017 do 08.01.2018 predstavuje sumu 264,13 eur, ktorej zaplatenie žalobou uplatňuje. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, hoci mu táto bola doručená riadne a včas. Následne súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Konštatoval, že z pripojených listín vyplynulo, že strany dňa 16.03.2017 uzavreli poistnú zmluvu "W.", predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie na dobu 41 rokov so začiatkom poistenia od 17.03.2017, v ktorej sa žalovaný zaviazal platiť bežné poistné s lehotou platenia mesačne vo výške 55,70 eur. K uzatvorenej poistnej zmluve žalobca vydal dňa 27.03.2017 poistku. Z výzvy na zaplatenie dlžného poistného zo dňa 16.11.2017 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného poistného vo výške 167,10 eur v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade nezaplatenia poistného v stanovenej lehote poistenie zanikne. Žalovaný si zásielku s výzvou v odbernej lehote neprevzal. Táto bola uložená na pošte dňa 20.11.2017 a žalobcovi vrátená dňa 06.12.2017. Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 23.01.2018 je zrejmé, že žalobca oznámil
žalovanému zánik poistnej zmluvy ku dňu 08.01.2018 z dôvodu nezaplatenia poistného a vyzval ho na úhradu dlžného poistného v celkovej výške 264,13 eur.
3. Za aplikácie ust. § 45 ods. 1, § 788 ods. 1, 3, § 796 ods. 1, 2, § 801 ods. 2 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú. Žalovaný zaplatil poistné do 17.08.2017, ďalšie poistné obdobia nezaplatil a to napriek výzve na zaplatenie dlžného poistného v sume 167,10 eur s upozornením na zánik poistenia v prípade, ak žalovaný dlžné poistné neuhradí v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy. Žalovanému nebola zásielka pri doručovaní odovzdaná, preto bola dňa 20.11.2017 uložená na pošte. Uplynutím úložnej lehoty bola zásielka dňa 06.12.2017 vrátená žalobcovi ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Doručenie výzvy s upozornením žalobcu, ako poistiteľa, je v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienkou pre zánik poistenia, teda ide o úkon hmotnoprávny, na doručenie ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Prejav vôle sa dostane do sféry dispozície adresáta v okamihu, kedy adresát nadobudne objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Túto možnosť môže získať aj vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovej schránky adresáta. Dôjdením prejavu vôle do sféry adresáta je právny úkon záväzný a nie je možné ho jednostranne odvolať. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa adresát zoznámil s obsahom právneho úkonu. V zmysle uvedeného mal žalovaný možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky dňa 20.11.2017. Jednomesačná lehota na zaplatenie dlžného poistného uplynula dňa 20.12.2017 a nasledujúcim dňom poistenie zaniklo. Žalobca, ktorý po dobu poistenia poskytoval žalovanému poistné krytie, má nárok na zaplatenie poistného od 17.08.2017 do 20.12.2017, t.j. za štyri celé mesačné poistné obdobia po 55,70 eur a 4 dni obdobia od 17.12.2017 do 20.12.2017 v sume 7,43 eur (4 x 55,70 eur + 7,43 eur = 230,23 eur), t.j. spolu v sume 230,23 eur. Z uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie poistného v sume 264,13 eur, tak súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie poistného v sume 230,23 eur a v ostatnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca mal úspech v pomere 87,2 % k predmetu konania a žalovaný mal úspech v pomere 12,8 % k predmetu konania. Po odpočítaní pomeru úspechu žalovaného od pomeru úspechu žalobcu, čistý úspech žalobcu predstavuje 74,4 % (§ 255 ods. 2 CSP) s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca smerujúc svoje odvolanie voči zamietajúcej časti rozhodnutia (výrok II.) a súvisiacej časti o trovách konania (výrok III.), navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobe aj v zamietajúcom rozsahu vyhovie a prizná mu plný nárok na náhradu trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), g) a h) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, prípustnosť ďalších prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku, ktoré doposiaľ neboli uplatnené a nesprávne právne posúdenie veci), namietal ťažiskovo nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, porušujúci jeho právo na spravodlivý proces spočívajúci v tom, že súd vo veci nenariadil pojednávanie napriek tomu, že mienil žalobu v časti zamietnuť a nedal tak žalobcovi možnosť vysvetliť, resp. preukázať dôvodnosť celého uplatneného nároku, keďže tento nemohol ani tušiť, že napriek tomu, že žalovaný žiadnym spôsobom uplatnený nárok ani čo do základu, ani čo do výšky nespochybnil, súd prvej inštancie aplikujúc odlišné právne posúdenie, o ktorom ho neupovedomil, mu časť nároku neprizná. Medzi stranami nebol totiž sporný moment doručenia kvalifikovanej výzvy, ani zánik poistenia a nie je preto zrejmé, z akých dôvodov súd prvej inštancie tieto medzi stranami nesporné skutočnosti otváral a ešte k tomu spôsobom, ktorý dotknutej strane, teda žalobcovi, znemožnil dôvodnosť a správnosť aj v tomto smere podanej žaloby obhájiť. Poistná zmluva jednoznačne odkazuje na Všeobecné poistné podmienky pre poistenie osôb (ďalej len „VPP“) zo dňa 31.07.2015, kde je v čl. 14 zmluvnými stranami dojednané osobitné počítanie momentu, kedy sa považuje písomnosť za doručenú, pokiaľ nie je adresát zastihnutý, teda súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka na posúdenie tejto otázky a časť nároku žalobcovi takto nepriznal. Pravdou síce je, že VPP neboli pripojené k žalobe, nakoľko žalobca nepredpokladal spornosť žiadnych skutočností ním uvádzaných v žalobe a vo vedomí, že pokiaľ zo strany žalovaného by došlo k spochybneniu tvrdených skutočností zo strany žalobcu budú predkladané dôkazy na potvrdenie správnosti uplatneného nároku, ktorú možnosť však v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie žalobca nemal, táto mu bola odňatá. Pokiaľ súd prvej inštancie, napriek nespochybneniu nároku zo strany žalovaného, mal potrebu tvrdené skutočnosti inak právne kvalifikovať, bolo jeho povinnosťou vytvoriť žalobcovi priestor na zaujatie stanoviska k takémuto odlišnému právnemu názoru súdu prvej inštancie, ktorý viedol k čiastočnému zamietnutiu
žaloby, čo tento neučinil. Za týchto okolností rozhodnutie žalobca vníma ako nespravodlivé, prekvapivé a nesprávne, naviac v rozpore s čl. 14 ods. 2 písm. c) VPP.
5. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie v odvolaním dotknutej - zamietajúcej časti (výrok II.) vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a súvisiacej časti o trovách konania (výrok III.) zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario). Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej - vyhovujúcej časti (výrok I.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.
8. V posudzovanej veci sa žalobca v zmysle ním formulovaného žalobného návrhu domáhal nároku na zaplatenie sumy 264,13 eur s prísl. zo strany žalovaného, právne kvalifikujúc svoj nárok podľa § 801 ods. 2 a § 803 Občianskeho zákonníka ako právo žalobcu na zaplatenie poistného do zániku poistenia (v konkrétnosti posudzovanej veci za obdobie od 17.08.2017 do 08.01.2018), ktoré poistenie bolo medzi stranami dojednané poistnou zmluvou "W. E.", predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie žalovaného na dobu 41 rokov so začiatkom poistenia od 17.03.2017, v ktorej sa žalovaný zaviazal platiť bežné poistné mesačne vo výške 55,70 eur, ktoré tento však riadne neplatil, napriek výzve na zaplatenie dlžného poistného zo dňa 16.11.2017 vo výške 167,10 eur v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade nezaplatenia poistného v stanovenej lehote poistenie zanikne, ktorú výzvu si žalovaný v odbernej lehote neprevzal, táto bola uložená na pošte dňa 20.11.2017 a žalobcovi vrátená dňa 06.12.2017. Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 23.01.2018 je zrejmé, že žalobca oznámil žalovanému zánik poistnej zmluvy ku dňu 08.01.2018 z dôvodu nezaplatenia poistného a vyzval ho na úhradu dlžného poistného v celkovej výške 264,13 eur.
9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie o nároku žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania tak, že dňa 09.11.2020 verejne vo veci vyhlásil rozsudok (§ 297 písm. b/ CSP), ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti do 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti zaplatiť žalobcovi len časť nárokovanej sumy (230,23 eur), vo zvyšku žalobu zamietol aplikujúc ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pri posudzovaní momentu zániku poistenia (ktorý stanovil odlišne ako tvrdil žalobca, ktorého tvrdenie žalovaný nespochybnil) a žalovaného tiež zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu jeho čistého úspechu vo veci (74,4%). Oznámenie o vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 29.09.2020. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca moment zániku poistenia počíta od doby prevzatia výzvy žalovaným (resp. jej vrátenia ako nedoručenej) na zaplatenie poistného, tvrdiac jeho zánik dňom 08.01.2018. V odvolacom konaní špecifikuje, že to odvodzuje od čl. 14 ods. 2 písm. c) VPP. Súd prvej inštancie posudzuje zánik poistenia skorším momentom (počítajúc ho od doby, kedy sa žalovaný mohol oboznámiť s obsahom výzvy čo bolo dňa 20.11.2017, keď mu malo byť vhodené do schránky oznámenie o uložení zásielky) posudzujúc túto hmotnoprávnu lehotu podľa § 45 ods. 1 OZ. Žalovaný nárok žalobcu nespochybňoval ani čo do základu, ani čo do výšky, nerozporoval žiadnu žalobcom tvrdenú skutočnosť vrátane tvrdeného časového momentu zániku poistenia (k žalobe sa nevyjadril). Z obsahu spisu nevyplýva zaslanie výzvy súdom žalobcovi na vyjadrenie sa (prípadne produkovanie dôkazov) k možnému odlišnému právnemu posúdeniu časového momentu zániku poistenia (v čom malo pôvod čiastočné nevyhovenie žalobnému návrhu).
10. Žalobca (odvolateľ) namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, jeho žalobe čiatočne nevyhovel napriek neexistencii spornosti skutkových tvrdení sporových strán, neoboznámil ho s odlišným právnym posúdením zániku poistenia, v dôsledku čoho legitímne očakával v plnom rozsahu v jeho prospech vyznievajúce rozhodnutie, ktoré takto bolo pre neho prekvapujúce, ktorý nesprávny procesný postup mal za následok porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces, čo možno subsumovať pod dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods.
1 písm. b/ CSP a s odkazom na čl. 14 ods. 2 písm. c/ VPP namieta tiež nesprávne právne posúdenie časového momentu zániku poistenia (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
11. Primárne sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou odvolacej námietky spočívajúcej v tom, či rozhodnutím súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, spočívajúceho v porušení práva na spravodlivý proces.
12. Obsah práva na spravodlivý súdny proces spočíva o.i. v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je tiež právo na predvídateľné rozhodnutie. O prekvapivé rozhodnutie ide aj vtedy, ak súd za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil, alebo nepopieral.
13. Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán v civilnom sporovom konaní, o ktoré ide tiež jednoznačne v posudzovanej veci, ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu (pokiaľ zákon nestanovuje inak), aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na jeho prípravu (§ 178 ods. 1, 2 CSP). Následne je už len na účastníkoch, či svoje právo využijú, alebo nie.
14. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je teda neodňateľným právom každého účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 177 ods. 2 CSP upravuje výnimky z toho práva účastníka. Výnimky zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch o ktorý tiež ide v posudzovanej veci sú (i keď nie explicitne) uvedené v ust. § 297 CSP.
15. V zmysle § 297 písm. b/ CSP pojednávanie v individuálnych spotrebiteľských sporoch teda nemusí (ale podľa okolostí samozrejme môže) súd nariaďovať v prípade, ak sú kumulatívne splnené podmienky spočívajúce v tom, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur (tzv.bagateľný cenzus). Existencia sporných tvrdení vždy vyžaduje dokazovanie, čo diskvalifikuje súd z postupu podľa § 297 CSP.
16. V konkrétnostiach posudzovanej veci síce k naplneniu zákonného predpokladu tzv. procesného kritéria valoris causae (hodnoty sporu) prišlo a v princípe vychádzajúc z premisy, že každá právna otázka by mala byť pre súd jednoduchá, by bolo možné tiež uvažovať o tom, že išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia a absentovali tiež vzájomné sporné skutkové tvrdenia strán sporu (keďže žalovaný neprodukoval žiadne vyjadrenie, ktorým by spochybnil základ či výšku žalovaného nároku), čo by v princípe indikovalo k postupu podľa § 297 písm. b/ CSP (rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania), za tohto stavu legitímne predpokladajúc na strane žalobcu plne v jeho prospech vydané, jeho žalobe plne vyhovujúce rozhodnutie (pri úplnej absencii spochybnenia jeho skutkových tvrdení žalovanou stranou vrátane tvrdenia o momente zániku poistenia a v rámci toho tiež obdobia, za ktoré žalobcovi poistné prináleží), k naplneniu čoho však nedošlo z dôvodu súdom prvej inštancie zvoleného právneho posúdenia otázky časového momentu zániku poistenia (považujúc za rozhodujúce odlišné skutočnosti, od ktorých odvodzoval zánik poistenia žalobca), o čom však žalobca nemal až do doby doručenia rozhodnutia (vydaného bez nariadenia pojednávania) zjavne vedomosť a tak sa ani nemohol pokúsiť zvrátiť právny názor súdu prostredníctvom realizovania procesných oprávnení (vrátane potreby produkovať ďalšie skutočnosti, či predkladať v limitoch zákonnej koncentrácie konania pri nenariadení pojednávania do doby vyhlásenia rozhodnutia tiež dôkazy), ktoré mu zákon priznáva, čo mu bolo umožnené až ex post v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu za stavu, keď súd dospeje k záveru, že ním zvolená právna kvalifikácia indikuje k úplne, či čiastočne v neprospech žalobcu vyznievajúceho rozhodnutia (i pri splnení podmienky bagateľného cenzusu, pri nespornosti skutkových tvrdení medzi stranami), je z hľadiska realizácie procesných oprávnení žalobcu a s cieľom predísť vydaniu prekvapivého rozhodnutia udržateľný taký procesný postup, ktorý naplní legitímne očakávania žalobcu, prostredníctvom ktorého súd v snahe predísť vydaniu pre žalobcu prekvapivého rozhodnutia buď vo veci nariadi pojednávanie a v rámci neho postupom podľa § 181 ods. 2 CSP ho s predbežným právnym posúdením oboznámi, aby mu tak vytvoril priestor na produkovanie tvrdení, či dôkazov, prostredníctvom ktorých by mohol zvrátiť súdom prvej inštancie predbežne vyslovený právny názor, prípadne nemožno vylúčiť, že vzhľadom na hospodárnosť konania (pri absencii sporných skutkových tvrdení žalovaného) vyzve pred nariadením pojednávania (či
vyhlásenia rozhodnutia) žalobcu na vyjadrenie sa k takejto právnej kvalifikácii a následne podľa jeho reakcie rozhodne o ďalšom vhodnom procesnom postupe. Ani v inividuálnom spotrebiteľskom spore totiž nie je druhá strana (nespotrebiteľ) diskvalifikovaná zo svojich práv, o.i. tiež z práva na predvídateľné rozhodnutie, či realizovanie procesných oprávnení. V konkrétnostiach posudzovanej veci vzhľadom na okolnosti, zvolený procesný postup, výsledkom ktorého bolo čiastočne v neprospech žalobcu vydané rozhodnutie pri absencii sporných skutkových tvrdení, bez nariadenia pojednávania a nevytvorenia priestoru žalobcovi argumentovať proti právnemu posúdeniu rozhodujúcej otázky, nemožno považovať za správny, rešpektujúci právo žalobcu na spravodlivý proces.
17. S poukazom na to, že procesný postup súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, nebolo možné považovať za správny pre naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nebolo rozhodnutie súdu prvej inštahcie v dotknutej
- zamietajúcej časti a súvisiacej o trovách konania spôsobilé k inému, ako zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vráteniu veci súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pričom s poukazom na dôvody zrušujúceho rozhodnutia sa odvolací súd vecnou stránkou podaného odvolania nezaoberal.
18. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude odstrániť nedostatky súdneho konania tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, v konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, CSP, bude sa zaoberať všetkými argumentmi, prípadne dôkaznými návrhmi účastníkov konania (uvedenými tiež v odvolaní), vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotí v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 CSP a vo veci o zostávajúcej časti nároku opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.
19. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.
20. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).