Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/78/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobkyne: F.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁCIA, s.r.o., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, proti žalovanej: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXX/X, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -247 zo dňa 11.12.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci Okresného súdu Nitra sp. zn. proti rozsudku Krajského súdu Nitra č. k. -245 zo dňa 24.04.2018 a určil, že darovacia zmluva, uzatvorená medzi darcami F.. I. S., nar. XX.XX.XXXX, a S. L. S., nar. XX.XX.XXXX, a obdarovanou S. S., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom K. E. XXX/X, XXX XX J., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. H., obec J., parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 spolu so stavbami rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX/XX, garáž súp. č. XXX na parcele č. XXX/XX, ktorých vklad bol povolený príslušným katastrálnym orgánom v konaní I. XXXX/XX, je voči žalobkyni právne neúčinná. Úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Toto rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , , a , , , , , účinného od 01.07.2016 (ďalej len „“).

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že právny predchodca žalobkyne (V. J., N..V..Q.. v konkurze, konajúci prostredníctvom S.. X. G., správca konkurznej podstaty) sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu špecifikovaného v bode 1., ku ktorému uzatvoreniu došlo s úmyslom ukrátiť jeho vymáhateľnú pohľadávku. Vzhľadom na to, že žalovaná je blízkou osobou dlžníka, platí domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa.

3. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobou zo dňa 27.03.2013, podanou na Okresnom súdu v Nitre dňa 27.03.2013 a vedenou pod sp. zn. , sa správca konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti V. J., N..V..Q.., voči žalovanému F.. I. S., domáhal určenia, že uznanie záväzku vo výške 950.000 eur ako právny úkon bez primeraného protiplnenia je voči veriteľom v konkurznom konaní právne neúčinný, alternatívne, že právne úkony dlžníka - vrátenie pôžičky žalovanému ako zvýhodňujúce právne úkony, sú voči veriteľom v konkurze právne neúčinné. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 626.534,85 eura. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. -208 zo dňa 02.03.2017, ktorým súd žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu V. J., N..V..Q.., so sídlom X. XXX/XX, J., F.: XX XXX XXX sumu 626.534,85 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -245 zo dňa 24.04.2018, právoplatným dňa 18.06.2018.

4. V konaní nebolo sporné, že F.. I. S. a S. S.. L. S. ako darcovia previedli darovacou zmluvou uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX sporné nehnuteľnosti na žalovanú. Pri posudzovaní odporovateľnosti právnych úkonov sa súd v prvom rade zaoberal tým, či v prípade odporovateľnosti v osobe postavenia žalobkyne ide o veriteľa a či ako veriteľ má dlžníka. Podľa názoru súdu žalobkyňa v tejto časti uniesla dôkazné bremeno, pretože preukázala, že je veriteľom, a to s poukazom na skutočnosť, že F.. S. zo spoločnosti V. J., N..V..Q.., neoprávnene vybral finančnú hotovosť vo výške 626.534,85 eura v období od 05.03.2012 do 12.04.2012, ktorú si právny predchodca žalobkyne voči F.. S. uplatnil žalobou podanou na súd dňa 27.03.2013. Obranu žalovanej, že F.. S. sa o tom, že je dlžníkom, dozvedel až 06.02.2017, kedy v konaní sp. zn. žalobca podľa jeho názoru zmenil petit žaloby, nepovažoval súd za dôvodnú. Podľa názoru súdu nedošlo týmto úkonom k zmene petitu, keďže nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností, len k zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku, čo konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. . V konaní sp. zn. tiež bolo konštatované, že na prijatie finančného plnenia vo výške 626.534,85 eura F.. S. od úpadcu nebol platný právny dôvod, tento v konaní nepreukázal, preto má súd za to, že F.. S. si musel byť vedomý toho, že je tieto finančné prostriedky povinný vydať úpadcovi - právnemu predchodcovi žalobkyne, spoločnosti V. J., N..V..Q.., a teda, že je voči nemu dlžníkom, pričom finančné prostriedky zo spoločnosti vybral v čase, kedy už spoločnosť bola v úpadku. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, či v konaní sp. zn. F.. S. vystupoval v postavení zvýhodneného veriteľa alebo dlžníka, pretože od počiatku žalobca požadoval, aby sumu 626.534,85 eura zaplatil.

5. Ďalej súd konštatoval, že žaloba bola na súd podaná v zákonom stanovenej lehote, pretože lehota na uplatnenie práva odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol v danom prípade vyznačený dňa 13.12.2012, a preto lehota na podanie odporovacej žaloby začala plynúť dňa 14.12.2012. Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola na súd podaná dňa 13.10.2015, teda pred uplynutím 3-ročnej prekluzívnej lehoty.

6. K námietke o aktívnej vecnej legitimácii právneho predchodcu žalobkyne súd uviedol, že zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobu podal správca konkurznej podstaty úpadcu vo svojom vlastnom mene, čo je možné jednoznačne vyvodiť z podpisu žaloby, preto súd námietku žalovanej vyhodnotil ako neopodstatnenú. V spore došlo k postúpeniu pohľadávky a novým veriteľom pohľadávky sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX stala F.. S. H., ktorej vstup do konania na strane žalobcu súd pripustil uznesením č. k. -157 zo dňa 04.03.2019, čím sa stala novým subjektom na strane žalobcu.

7. Za preukázanú mal súd aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, keďže bolo preukázané, že žalovaná je osobou, ktorej vznikol z odporovaného právneho úkonu prospech, pretože na základe tohto úkonu - darovacej zmluvy - nadobudla vlastníckeho právo k sporným nehnuteľnostiam. Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech, a preto žalovaným v takomto konaní je ten subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech.

8. Súd sa zaoberal aj ďalšou podmienkou úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, ktorou je existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa proti dlžníkovi. Súd kladúc dôraz na účel

právneho inštitútu odporovateľnosti právnym úkonom (zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré môžu viesť k sťaženiu alebo až k znemožneniu uspokojenia jeho pohľadávky) mal v konaní preukázanú existenciu nielen vymáhateľnej, ale už aj judikovanej pohľadávky priznanej v súdnom konaní na Okresnom súde Nitra rozsudkom č. k. -208 zo dňa 02.03.2017, právoplatným dňa 18.06.2018. Rovnako mal súd za preukázané, že predmetným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo takéhoto úkonu, mohol svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.

9. Keďže v danom prípade ide o odporovací právny úkon - darovaciu zmluvu, ktorú dlžník realizoval v prospech svojej O., t.j. jemu blízkej osoby podľa , úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa sa prezumuje, a tento žalobkyňa preukazovať nemusí. Naopak, bolo na žalovanej, aby zákonnú domnienku o takomto úmysle vyvrátila. Dôkazné bremeno zaťažovalo v danom prípade žalovanú, ktorá, ak chcela byť v konaní úspešná, mala preukázať, že vynaložila náležitú starostlivosť, ktorá napriek tomu nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledku spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Žalovaná sa v naznačenom smere nebránila, rozhodné skutočnosti netvrdila a navyše z jej výsluchu vyplynulo, že sa o takéto skutočnosti ani nezaujímala.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že boli naplnené hmotnoprávne predpoklady pre vyslovenie neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom žalobkyne a žalovanou, ako jemu blízkou osobou, voči žalobkyni, ako veriteľovi. Veriteľ - žalobkyňa - bola ukrátená z možného uspokojenia svojej pohľadávky uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalovanou a jej Q. - dlžníkom žalobkyne, pričom v čase rozhodnutia súdu bola pohľadávka žalobkyne právoplatne judikovaná rozhodnutím č. k. -208 zo dňa 02.03.2017, právoplatným dňa 18.06.2018. V dôsledku prevodu nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka na žalovanú, ako osobu blízku, sa zmenšil majetok dlžníka, čím sa ukrátilo možné uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, a súčasne žalovaná, ako osoba blízka dlžníkovi neuniesla dôkazné bremeno v konaní, ktoré by bolo spôsobilé kvalifikovane vyvrátiť zákonnú domnienku v zmysle ustanovenia poslednej vety . Vzhľadom na vyslovené závery súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

11. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd uviedol, že v konaní o odporovacej žalobe je účastníkom konania na strane žalovaného osoba, s ktorou alebo v ktorej prospech bol právny úkon urobený, a nie dlžník, voči ktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku. V zmysle ustanovenia táto osoba odlišná od dlžníka teda nie je oprávnená vzniesť v konaní o odporovacej žalobe námietku premlčania veriteľovej pohľadávky.

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že žalobou v konaní sp. zn. sa žalobca označený ako S.. X. G., správca úpadcu V. J., N..V..Q.., domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka. Za dlžníka je považovaný v konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii úpadca, v tomto prípade spoločnosť V. J., N..V..Q.. Citovala viaceré rozhodnutia, ktoré poukázali na rozdiely v neúčinnosti právnych úkonov podľa a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). Z uvedených súdnych rozhodnutí vyplýva, že v konkurznom konaní je alternatívny petit vylúčený, a je na správcovi konkurznej podstaty (ďalej aj „SKP“), či podá odporovaciu alebo inú žalobu. Súd nesprávne vyhodnotil otázku podstatnosti (nepodstatnosti) titulu uplatnenia si nároku SKP. Správca konkurznej podstaty si titulom bezdôvodného obohatenia uplatnil pohľadávku až na pojednávaní dňa 06.02.2017, čo je štyri roky po vklade odporovanej zmluvy do katastra. Táto pohľadávka je síce v súčasnosti vymáhateľná vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ale to nemení nič na skutočnosti, že bola uplatnená až 06.02.2017. Žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy) však bola podaná dňa 13.10.2015. Do 06.02.2017 sa konanie sp. zn. viedlo len o návrhu na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka - úpadcu, a tento návrh bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 02.03.2017 zamietnutý. Okresný súd pochybil, keď sa tváril, že od podania žaloby konal o dvoch petitoch, čo je v úplnom rozpore so znením žaloby. O jednom podľa (o neúčinnosti) a o druhom podľa

(o plnenie). Predchodca žalobkyne podal žalobu predčasne, pretože v čase jej podania nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou a ani sa o tejto pohľadávke neviedlo žiadne konanie. V konaní vystupoval právny predchodca žalobkyne ako veriteľ a domáhal sa určenia, že voči nemu je právny úkon F.. S. neúčinný. On ale nie je veriteľ, veriteľmi sú tí, ktorí majú byť uspokojení z konkurznej podstaty, kam má plnenie zo strany F.. S. smerovať, a tých zastupuje SKP a nie úpadca. Spochybnila záver súdu, že SKP podpísal žalobu, z čoho je možné vyvodiť, že ju podal vo svojom mene, pretože žalobu podpísala osoba konajúca za splnomocnenca, ktorým je právnická osoba, ktorá bola splnomocnená úpadcom, za ktorého konal SKP. To, že ide o totožné subjekty, z ničoho nevyplýva. Právoplatnou a vymáhateľnou sa pohľadávka stala dňa 16.08.2018, ale uplatnená bola dňa 06.02.2017, teda v čase podania žaloby žalobca nedisponoval kvalifikovanou pohľadávkou a otázne je, či bol veriteľom. Nemala čo zanedbať a zistiť to, čo sa nedialo, keďže podľa konania sp. zn. mal F.. S. ako zvýhodnený veriteľ do podstaty vrátiť to, čo nadobudol z odporovaného právneho úkonu dlžníka - úpadcu a v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nebola na neho podaná žiadna žaloba. Námietku premlčania vzniesla z opatrnosti.

13. K odvolaniu žalovanej žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že v období od 09.01.2012 do 12.04.2012, teda tesne pred vyhlásením konkurzu si dlžník F.. I. S. ako spriaznená osoba neoprávnene vyplatil zo spoločnosti pôvodného veriteľa v hotovosti financie v celkovej výške 626.534,85 eura. Na spoločnosť V. J., N..V..Q.., bol vyhlásený konkurz dňa XX.XX.XXXX. Správcom bola podaná žaloba dňa 27.03.2013, avšak právo podať žalobu na vymoženie týchto prostriedkov v prospech úpadcu - pôvodného veriteľa (tzv. actio nata) mal správca už dňa 14.04.2012, teda po účinnosti vyhlásenia konkurzu a zároveň prvého dňa omeškania, kedy mohol F.. S. vrátiť tieto prostriedky spoločnosti V. J., N..V..Q.. Vzhľadom na uvedené bol pôvodný veriteľ V. J., N..V..Q.. v konkurze, v postavení veriteľa a jeho konateľ F.. S., ktorý si zobral všetky disponibilné peňažné prostriedky zo svojej firmy pred vyhlásením konkurzu, bol v postavení dlžníka. Nemôže byť teda reálnou argumentácia odvolateľky, že v pôvodnej žalobe je V. J., N..V..Q.., dlžníkom. Žaloba bola podaná dôvodne s alternatívnym, resp. zloženým petitom práve z dôvodu, že dlžník neposkytoval správcovi súčinnosť, nedal mu k prevedeným peňažným prostriedkom žiadne vysvetlenie, žiadnu zmluvu, ani neuviedol dôvod ich výplaty. Na vyplatenie týchto prostriedkov však nemal žiadny nárok, neexistovala k tomu písomná zmluva, resp. nezodpovedali tomu ani účtovné záznamy úpadcu. Správca nemohol v danom čase podávania žaloby v pôvodnom konaní presne identifikovať právny titul, preto podal žalobu tak, že sa domáhal odporovania právnych úkonov, alternatívne zaplatenia sumy, zodpovedajúcej vyplatenej sume dlžníkovi - konateľovi F.. S.. Všetky argumenty v tejto súvislosti uvedené v odvolaní, uvádzal právny zástupca žalovanej (ktorý je zároveň právnym zástupcom dlžníka - Q. žalovanej) v pôvodnom konaní a súd sa s nimi vysporiadal. Je nesporné, kto žalobu podal a či mal aktívnu legitimáciu. K možnému premlčaniu jej nároku uviedla, že pohľadávka pôvodného žalobcu existuje minimálne od 14.04.2012. Pôvodné konanie začalo dňa 27.03.2013 a skončilo právoplatne dňa 18.06.2018. Keďže žalobca žalobu viedol s alternatívnym, resp. zloženým petitom, logicky bol v jej časti (odporovania právnych úkonov) neúspešný, čo malo dopad aj na jeho trovy konania. Bol ale úspešný v časti o zaplatenie, kde preukázal svoj nárok. Nešlo však o konflikt platnosti či odporovateľnosti zmluvy, ako uvádza žalovaná. Napádaný právny úkon - darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou a F.. S. bola podpísaná dňa XX.XX.XXXX, pričom vklad nadobudol účinky dňa 12.12.2012, čo je lehota, odkedy je nutné počítať prípadnú preklúziu. Po tom, čo správca zistil, že jeho dlžník sa začína zbavovať majetku, žiadal o vydanie predbežného opatrenia v pôvodnom konaní, v čom mu aj bolo vyhovené, ale samozrejme len s účinkami na zostávajúci majetok dlžníka. To, čo ušlo z jeho majetku sporným právnym úkonom, mohol napadnúť len touto žalobou, ktorú podal dňa 13.10.2015, teda nepochybne v lehote 3 rokov, pričom v čase podávania tejto žaloby bola jeho pohľadávka vymáhateľná. V čase vydania rozsudku v tomto konaní už vedie exekúciu proti dlžníkovi na exekútorskom úrade S.. N. K., Exekútorský úrad, S. X, XXX XX J., pod č. XXXEX XXX/ XX na vymoženie pohľadávky vo výške 626.534,85 eura s príslušenstvom. V prípade právoplatnosti a potvrdenia napadnutého rozsudku bude možné exekúciou postihnúť aj nehnuteľnosti prevedené darovacou zmluvou na žalovanú. Správca nemal inú možnosť, ako postupovať v danej veci, ak chcel postihnúť túto najvýznamnejšiu majetkovú zložku dlžníka, pretože po vykonanom bezodplatnom prevode dňa XX.XX.XXXX zostali dlžníkovi F.. S. (Q. žalovanej) len nehnuteľnosti bez významnej hodnoty a staršie vozidlá, ktoré boli zablokované predbežným opatrením vydaným v pôvodnom konaní, pričom je zjavné, že výška tohto majetku nebude stačiť na uspokojenie nároku žalobkyne v exekučnom konaní. Aj keď procesné právo nemá priamy predpis upravujúci súbeh takýchto žalôb (konanie bolo správne prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia v pôvodnom konaní), je nesporné, že správca nemohol efektívne konať inak (hoc v postavení ako bežný veriteľ, domáhajúci sa odporovania právneho úkonu svojho dlžníka), aby postihol takéto ukrátenie, vykonané dlžníkom v prospech spriaznenej osoby. Preto

musí byť takýto postup a podanie odporovateľnej žaloby aj pred právoplatnosťou konania o zaplatenie jeho pohľadávky možné a dovolené. Iné posúdenie súdu o možnosti podať odporovateľnú žalobu správcom až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v pôvodnom konaní by znamenalo, že veriteľ by nemal účinný právny prostriedok na odporovanie ukracujúceho právneho úkonu vykonaného jeho dlžníkom. Keby podal túto žalobu až v roku 2018 alebo neskôr, logicky by už došlo k zániku práva odporovať napádanému právnemu úkonu. Preto je tento postup v súlade aj s účelom hmotnej právnej normy umožňujúcej efektívne postihnúť vyvádzanie majetku dlžníka na spriaznené osoby, pričom takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Poukázala na to, že žalovaná žiadnym spôsobom neuvádza a nevyvracia konanie dlžníka F.. S. (Q.) a jej ako spriaznenej osoby (O.). Predmetom odvolania teda nie je žiadna obrana, či snaha žalovanej vyvrátiť ako osoby blízkej dlžníkovi vykonanie takej činnosti (aktivity), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť (Q. N..V..Q.., z ktorej si vyplatil tesne pred vyhlásením konkurzu vysokú sumu peňažných prostriedkov v hotovosti), z ich výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. O tom, že sa nezaujímala o záväzky Q. alebo jeho firmy a ani nevedela o konkurze vyhlásenom na jeho firmu, vyplýva aj z jej výsluchu vykonaného na pojednávaní dňa 13.11.2019.

14. Dňa 05.11.2020 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovanej označené ako doplnenie jej právnej argumentácie, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, ktorá vyplynula aj z výpovede jej Q., že on rodinu svojím podnikaním nezaťažoval, a preto je zrejmé, že v čase uzavretia darovacej zmluvy ona nemohla vedieť o tom, že by na spoločnosť V. J., N..V..Q.., mal byť začatý konkurz. Na liste vlastníctva nebola vyznačená žiadna ťarcha, a preto objektívne z jej strany nebol dôvod pochybovať o dobrých úmysloch darcu, resp. V. ako darcov. Ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemala reálnu možnosť rozpoznať pri uvedených okolnostiach prípadný úmysel svojho Q. ukrátiť veriteľa, keďže o žiadnom dlhu nevedela a ani nemohla vedieť, pretože svojmu Q. nemala dôvod nedôverovať. Každé konanie nadobúdateľa je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , účinného od 1. júla 2016, ďalej len „“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , , ) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. V tomto prípade bola žaloba podaná na súd prvej inštancie dňa 13.10.2015, t. j. za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „“). Odvolací súd vo veci postupoval v súlade s ustanovením , prvej vety , podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Odvolací súd sa v zmysle stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o dôvodnosti žaloby. Zmyslom odporovateľnosti je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou na súde, aby určil, že dlžníkove úkony, ktorými ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, čo mu následne umožňuje dosiahnuť relatívnu neúčinnosť týchto úkonov voči konkrétnej osobe a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Dôvodom odporovateľnosti právneho úkonu je, že bol uskutočnený s úmyslom ukrátiť veriteľa, bol uskutočnený v posledných troch rokoch, veriteľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a právnym úkonom došlo k jej ukráteniu. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V zásade platí, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu, no v prípade, že došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá. Je na osobe dlžníkovi blízkej, aby preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana žalovaného ako osoby dlžníkovi blízkej spočíva nielen v jeho tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní, že vyvinula takú aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý v dobe odporovateľného právneho úkonu musel existovať, z jej výsledkov spoznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, môže

sa tým brániť odporovacej žalobe (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Pod ukrátením veriteľa treba rozumieť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti. K ukráteniu dlžníka môže dôjsť aj bezodplatným úkonom dlžníka.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa má vymáhateľnú pohľadávku voči Q. žalovanej, ktorá mu je blízkou osobou v zmysle a s ktorým žalovaná uzatvorila darovaciu zmluvu. Týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu vymoženia pohľadávky žalobkyne. Trojročná lehota na podanie žaloby bola taktiež zachovaná.

18. Žalovaná v odvolaní spochybňovala uplatnenie pohľadávky v konaní sp. zn. , ktorá bola uplatnená až dňa 06.02.2017, pričom žaloba o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy bola podaná dňa 13.10.2015, teda predčasne, pretože žalobkyňa, resp. jej právny predchodca nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou.

19. K tomu odvolací súd uvádza, že Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -245 potvrdil odvolaním napadnutú časť rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -208 zo dňa 02.03.2017, ktorou súd uložil žalovanému (Q. žalovanej - F.. S.) povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu V. J., N..V..Q.., titulom bezdôvodného obohatenia sumu 626.534,85 eura. V časti o neúčinnosti právnych úkonov bola žaloba zamietnutá. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že žalobcov návrh prednesený na pojednávaní dňa 06.02.2017 nemá charakter zmeny žaloby, ako sa nesprávne žalovaný domnieva. Žalobca sa v oboch žalobných petitoch žaloby zo dňa 27.03.2013 domáhal zaplatenia sumy 626.534,85 eura do konkurznej podstaty úpadcu V. J., N..V..Q.. Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že peňažné prostriedky v tejto sume boli žalovanému F.. S. vyplatené z pokladne spoločnosti od 09.01.2012 do 12.04.2012. Vychádzajúc z uvedených rozsudkov musel aj odvolací súd konštatovať, že právny predchodca žalobkyne mal vymáhateľnú pohľadávku voči Q. žalovanej - F.. S. už v roku 2012, pričom žaloba bola podaná v roku 2013.

20. Darovacia zmluva bola medzi V. žalovanej a žalovanou uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, teda v čase už existujúcej vymáhateľnej pohľadávky, ktorá bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie navyše aj judikovanou pohľadávkou. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalovanej, že žalobca podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu predčasne. Pokiaľ by bol právny predchodca žalobkyne čakal do právoplatného skončenia konania sp. zn. (18.06.2018), bola by mu uplynula prekluzívna lehota na podanie predmetnej žaloby. Vklad darovacej zmluvy bol povolený dňa 12.12.2012 a nasledujúci deň začala plynúť trojročná lehota, ktorá uplynula dňa 13.12.2015. Žaloba bola teda podaná v trojročnej prekluzívnej lehote (dňa 13.10.2015).

21. Ďalej žalovaná v odvolaní namietala, že nemala čo zanedbať a zistiť to, čo sa nedialo. Zdôraznila, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nebola voči jej Q. podaná žiadna žaloba. Následne svoju argumentáciu doplnila dodatočným podaním zo dňa 03.11.2020, v ktorom uviedla, že z jej strany nebol dôvod pochybovať o dobrých úmysloch darcu. Ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemala reálnu možnosť rozpoznať pri uvedených okolnostiach prípadný úmysel svojho Q. ukrátiť veriteľa, keďže o žiadnom dlhu nevedela a ani nemohla vedieť, pretože svojmu Q. nemala dôvod nedôverovať.

22. Žalovaná postavila svoju obranu na jej nevedomosti o dlhoch svojho Q., a tým aj na nepoznaní úmyslu Q. ukrátiť žalobkyňu, resp. jej právneho predchodcu. Žalovaná však vôbec v priebehu konania netvrdila, že by vyvinula také zisťovanie, z ktorého by sa mohla dozvedieť o úmysle svojho Q. ukrátiť veriteľa. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalovanú, keďže je blízkou osobou, O. dlžníka F.. S.. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá najmä, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v čase odporovateľného právneho úkonu, z jej výsledkov spoznala. Nepostačovalo by preto napríklad len preukázanie toho, že dlžníkovi blízka žalovaná osoba o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela alebo ani nemusela vedieť (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Žalovaná však nevyvinula žiadnu aktivitu, ktorou by mohla zistiť úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. O žiadnej aktivite v priebehu celého konania žalovaná ani netvrdila a ani týmto smerom žiadne dôkazy neprodukovala. Jej obrana spočívala len na nevedomosti, ktorú sa vôbec nesnažila svojou aktivitou (preverovaním) prekonať. Ako je však zrejmé aj z judikatúry viacerých súdov, takáto obrana založená na tvrdení žalovaného, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nevedel a ani nemohol vedieť, na úspech v spore nepostačuje. Pre dosiahnutie úspechu v spore bolo potrebné, aby

žalovaná tvrdila a zároveň aj preukázala akú činnosť vyvinula, aké konkrétne kroky podnikla, aby zistila, že úmyslom jej Q. bolo ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu.

23. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nemal pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ktorým bol pôvodne správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý pohľadávku v priebehu konania postúpil na žalobkyňu. Uvedené vyplýva z listín (v spise na čl. l. 4, 5), keďže plnú moc na zastupovanie v spore a podanie žaloby udelil právnemu zástupcovi správca konkurznej podstaty úpadcu V. J., N..V..Q.. v konkurze. Žalobu podal S.. X. G., správca konkurznej podstaty úpadcu V. J., N..V..Q.. v konkurze (č. l. 4). Túto skutočnosť nemôže spochybniť ani uvedenie správcu konkurznej podstaty až v treťom riadku pri označení žalobcu v žalobe (č. l. 1). Súd uznesením č. k. -157 zo dňa 04.03.2019 pripustil zmenu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky na žalobkyňu. Žalovaná možnosť podať sťažnosť voči uzneseniu nepodala. Žalobkyňa je preto v spore aktívne vecne legitimovaná.

24. K námietke premlčania pohľadávky žalobkyne je nutné uviesť, že túto mohol vzniesť dlžník F.. S. v pôvodnom konaní sp. zn. , čo napokon aj urobil v odvolacom konaní a odvolací súd sa so vznesenou námietkou vysporiadal.

25. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalovanej opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení , pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné a preto ho ako vecne správne podľa potvrdil.

26. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej odvolací súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s , a . O výške týchto trov v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).