Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-14-2020.pdf
PDF · 90.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7Pc/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou vo veci navrhovateľky: E. P., J.. X., Z.. XX. XX. XXXX, B. H. XXXX/XC, XXX XX Č. R. O., proti odporcovi: P. P., J.. P., Z.. XX. XX. XXXX, B. H. XXX/XX, XXX XX Č. R. O., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., so sídlom Ul. 17.novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17. 10. 2020 domáhala uloženia povinnosti odporcovi platiť manželské výživné vo výške 350 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom podania návrhu a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 08. 05. 2010. Z manželstva pochádzajú dve deti, a to maloletý H. P., Z.. XX. XX. XXXX a maloletý F. P., Z.. XX. XX. XXXX. V spoločnej domácnosti s odporcom nežijú od marca 2019, kedy sa situácia medzi nimi zhoršila a odporca odišiel bývať k svojej matke. Jej výdavky sú: nájomné za mestský byt 340 € mesačne, inkaso 50 € mesačne, internet a paušál 48 € mesačne, poplatok za komunálny odpad 60 € ročne, ošatenie, obuv v priemere cca. 50 € mesačne, hygienické potreby v priemere cca. 50 € mesačne, strava pre všetkých cca. 300 € mesačne, cestovné MHD 30 € mesačne, lieky na alergiu cca. 10 € mesačne. Okrem toho má výdavky na deti, okrem bežných výdavkov ako na každé dieťa v ich veku sú to výdavky na ošatenie, obuv v priemere cca. 80 € mesačne, drogéria a hyg. potreby cca. 40 € mesačne, F. škôlka 30 € mesačne, F. lieky imunológia 11 € raz za 3 mesiace, H. školské potreby v priemere cca. 30 € mesačne. Jej zamestnávateľom je F. Q.-F. D., pracuje na dohodu o vykonaní práce ako predavačka, jej priemerný čistý mesačný príjem je cca. 210 €. Odporca jej preposiela prídavky na deti vo výške 70 €, ktoré sú vyplácané na jeho účet a v súčasnosti prispieva na jej výživu a výživu synov celkovo sumou cca. 220 € mesačne. Nakoľko jej príjem nepostačuje na pokrytie všetkých nákladov, finančne jej vypomáha jej rodina. Odporca je živnostník, podľa jej vedomostí je jeho priemerný mesačný čistý príjem 2000-2500 €.
2. Odporca v Podaní doručenom súdu dňa 08. 01. 2021 uviedol, že s návrhom v celom rozsahu nesúhlasí. Nie je pravdou, že by prispieval na maloleté deti vo výške 220,- € mesačne. Na maloleté deti prispieva 300,- € mesačne a posiela prídavky na maloleté deti manželke vo výške 75,- € mesačne. Ak manželka vykresľuje svoju životnú situáciu ohľadom finančného príjmu, je potrebné poukázať aj na ďalšie skutočnosti, ktoré budú mať dôležitý význam pre rozhodovanie súdu o priznaní alebo nepriznaní manželského výživného. Manželstvo bolo spočiatku dobré a harmonické, avšak on sa s odstupom času dozvedel, že manželka mu bola v roku 2014 neverná. Aj napriek skutočnosti, že mu manželka bola neverná, mali už maloletého syna H., rozhodol sa manželstvo zachrániť a manželke
odpustil. Následne sa im narodil druhý syn F., teda kvôli obom deťom sa manželstvo snažil zachovať a udržať. S odstupom času mu bola manželka opätovne neverná, na čo on prišiel. Túto neveru spočiatku zatajoval a trvala dlhodobo. On sa to však od nej dozvedel, keď sa mu manželka priznala a následne sa odsťahovala k svojmu novému partnerovi. On opustil spoločnú domácnosť v apríli roku 2019 a taktiež podal Návrh na rozvod manželstva dňa 16. 10. 2020, ktoré konanie je vedené na OS Čadca sp. zn. 14P/69/2020. Je teda nesporné, že v tomto prípade by bolo manželské výživné s dobrými mravmi, keďže za rozpad manželstva môže ešte, toho času, jeho manželka, ktorá v spoločnej domácnosti žije s iným mužom. Manželka mu bola opakovane niekoľkokrát neverná, zapríčinila rozvrat manželského spolužitia, a teda z tohto dôvodu nevidí dôvody jej platiť manželské výživné, pretože takéto manželské výživné by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zo strany navrhovateľky ide o úplnú stratu nároku na manželské výživné, pretože jej správanie ako oprávnenej vo vzťahu k povinnému, je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, teda princípmi, na ktorých stojí naša spoločnosť.
3. Navrhovateľka sa k vyjadreniu odporcu, napriek Výzve súdu, ktorá jej bola doručená dňa 28. 01. 2021, písomne nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v spise a oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Čadca sp. zn. 14P/69/2020 a sp. zn. 8P/34/2020 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
5. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX V. Z. B. (sobášny list na č. l. 4). Z manželstva pochádzajú 2 maloleté deti H., Z.. XX. XX. XXXX T. F., Z.. XX. XX. XXXX (rodné listy na č. l. 5, 6). Navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 2 roky, a to od marca 2019, kedy odporca odišiel bývať k svojej matke. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 14P/69/2020 - 63 zo dňa 12. 04. 2021, ktorým bola zároveň schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, podľa ktorej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého H. sumou 180,- € mesačne a na výživu maloletého F. sumou 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí a styk otca s maloletými deťmi sa neupravoval. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 04. 2021. Rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu boli upravené Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8P/34/2020 zo dňa 24. 03. 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 04. 2021.
6. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že výživné žiada, pretože jej finančná situácia je dosť zlá, je to u nej veľmi náročné a nevie si nájsť inú prácu, pretože nemôže robiť na zmeny kvôli deťom. Uviedla, že nebola manželovi opakovane neverná, priateľa si našla až niekedy v roku 2019, čo bolo až po niekoľkých rokoch manželstva. Už vtedy s manželom dlhodobo nemali intímny vzťah a myslí si, že to nie je v poriadku, jednoducho jej chýbal muž. S týmto priateľom bola asi rok a pol. Potom, keď sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti, tak nejaký čas začala s týmto priateľom žiť v spoločnej domácnosti, čo trvalo 4 mesiace, on sa prisťahoval k nim, preto nie je pravdou, že by predtým odišla zo spoločnej domácnosti. Po skončení tohto vzťahu zostala sama a ďalšieho priateľa si našla v apríli 2020, pričom táto známosť trvá až doposiaľ, v spoločnej domácnosti však nežijú. Na otázku, čo bolo v konaní o rozvod vyhodnotené súdom ako príčina rozvratu manželstva, uviedla, že rozvod prebehol veľmi rýchlo a bolo to to, že bola manželovi neverná, ona to ani nerozporovala, ale okolnosti, ktoré tomu predchádzali, boli iné, to by bolo nadlho.
7. Odporca na pojednávaní uviedol, že manželka bola dosť žiarlivá, mal pocit, že nechcela v manželstve nič obetovať, že by prišla za ním. On, keď za ňou prišiel, aby mali intímny pomer, tak ho odmietla. Nie je pravdou, že by spolu vôbec nespávali a tiež nie je pravda, že nežije s priateľom v spoločnej domácnosti.
8. Podľa § 71 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, (1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. (2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká v zmysle § 71 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. uzavretím manželstva a končí sa jeho zánikom. Požiadavka rovnakej životnej úrovne manželov je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Manželia v manželskom zväzku majú mať rovnakú životnú úroveň. Účelom nároku na manželské výživné je zabezpečenie jej vyrovnania. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, dôsledkom jej neplnenia jedným z manželov je stav spočívajúci v ich rozdielnej životnej úrovni. Ide napríklad o prípady, keď jeden z manželov riadne alebo vôbec neprispieva na spoločnú domácnosť, na starostlivosť o deti a iné spoločné výdavky a druhý manžel musí ich úhradu zabezpečovať samostatne, čím sa znižuje jeho životná úroveň. Ďalším príkladom je, keď majú manželia rôzne príjmy a nevedia sa dohodnúť na ich spravodlivom rozdelení tak, aby mali rovnakú životnú úroveň. Pokiaľ teda nastane stav, kedy manželia majú rozdielnu životnú úroveň a nevedia sa dohodnúť na jej vyrovnaní, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde určenia výživného na manžela. Súd určuje výšku výživného na manžela tak, aby táto v zásade vyrovnávala rozdielnu životnú úroveň manželov. Ide však o dosiahnutie spravodlivej rovnosti, nakoľko súd posudzuje aj schopnosti a možnosti oboch manželov, nielen majetkové pomery, ale napríklad aj dosiahnuté vzdelanie, možnosti na trhu práce a výšku opodstatnených osobných výdavkov. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti manžela sa vychádza zo všeobecných hľadísk uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda sa prihliada i na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného.
10. Účastníci konania boli v čase začatia súdneho konania dňa 19. 10. 2020 manželia, manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 19. 04. 2021. Vzhľadom na uvedené, rozhodným obdobím pre posudzovanie nároku navrhovateľky na určenie manželského výživného, bolo obdobie odo dňa začatia súdneho konania dňa 19. 10. 2020 do zániku manželstva rozvodom dňa 19. 04. 2021.
11. Manželia v manželskom zväzku majú mať rovnakú životnú úroveň. Účel nároku na manželské výživné je zabezpečenie jej vyrovnania. Pre určenie výživného platia i všeobecné kritéria uvedené v ustanovení § 75 Zákona o rodine. Z tohto ustanovenia vyplýva nemožnosť priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov v prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade, v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požiadala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu.
12. Vzhľadom na námietku odporcu sa súd v prvom rade zaoberal tým, či by v danom prípade priznanie manželského výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75, ods. 2 Zákona o rodine. Ak by priznanie manželského výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi, takéto výživné nemožno priznať. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu.
13. Súd zdôrazňuje, že jednou zo základných povinností manželov je v zmysle § 18 Zákona o rodine, byť si verný. Vzájomné nezhody a nedorozumenia v manželstve ešte neznamenajú, že by manželia nemali túto zákonnú povinnosť počas trvania manželstva rešpektovať. Navrhovateľka opakovane nedodržala povinnosť manželskej vernosti. Potvrdila, že v roku 2019 nadviazala známosť s iným mužom, pričom sa nejednalo o bežnú známosť, a keď sa to odporca dozvedel, spoločnú domácnosť opustil. Následne, po nejakom čase, začala navrhovateľka s týmto priateľom žiť v spoločnej domácnosti, hoci bola naďalej v manželstve s odporcom. Táto známosť trvala približne rok a pol. Po určitom čase v apríli 2020 nadviazala navrhovateľka ďalšiu mimomanželskú známosť, ktorá trvá až doposiaľ, a teda trvala i v rozhodujúcom období, od začatia súdneho konania do zániku manželstva. Tieto skutočnosti sama navrhovateľka na pojednávaní prehlásila a potvrdila, že bola odporcovi neverná. Rovnako pred súdom potvrdila, že jej nevera bola vyhodnotená súdom v konaní o rozvod ako príčina rozvratu manželstva. Za tejto situácie by bolo v rozpore s dobrými mravmi (vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach) priznať navrhovateľke manželské výživné. Navrhovateľka po celú dobu relevantného obdobia mala vzťah s iným mužom, hoci bola naďalej v manželskom zväzku. Pokiaľ sa navrhovateľka bránila tým, že s odporcom sa v danom čase dlhodobo intímne nestýkali, čo odporca poprel a tým, že ich vzťah bol rozvrátený už dávno predtým, tieto okolnosti konanie navrhovateľky neospravedlňujú, nakoľko manželské problémy, ktoré nepochybne vzniknú v každom manželstve, je možné riešiť rôznymi spôsobmi, napr. manželskou poradňou, sexuológom, nie však manželskou neverou.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pre rozpor s dobrými mravmi, nemohol navrhovateľke výživné priznať, a preto jej návrh zamietol. V záujme hospodárnosti konania sa súd nezaoberal zisťovaním, aká bola životná úroveň navrhovateľky a odporcu v relevantnom období, či táto bola rovnaká alebo rozdielna, pretože pokiaľ by aj na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že životná úroveň účastníkov bola rozdielna a bol by dôvod na priznanie manželského výživného, nebolo by možné manželské výživné v danom prípade priznať, práve pre rozpor s dobrými mravmi.
15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52, § 55 a § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odporca si uplatnil voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania, avšak súd dospel k záveru, že v danom prípade s ohľadom na okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé, aby priznal odporcovi voči navrhovateľke náhradu trov konania, a to vzhľadom na príjem navrhovateľky a jej výdavky, ktoré v priebehu konania špecifikovala. Finančná situácia navrhovateľky jej neumožňuje nahradiť odporcovi trovy konania. Na druhej strane, odporca vykonáva živnostenskú činnosť, z ktorej dosahuje taký príjem, že nepriznaním náhrady trov konania nebude zasiahnuté do jeho majetkových pomerov neprimeraným spôsobom a je spravodlivé, aby trovy konania, ktoré mu vznikli, znášal sám.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.