Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/27/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu : REINT IT s.r.o., sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 47 431 113, právne zast.: Highgate Law & Tax s. r. o., so sídlom Nivy Tower, Mlynské Nivy 5, Bratislava – mestská časť Ružinov, 821 06 Bratislava, IČO: 51 477 262, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102391889/2023 zo dňa 21.09.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 24.11.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 24.11.2023 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102391889/2023 zo dňa 21.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 100976710/2023 zo dňa 06.04.2023 ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, rozhodnutím č. 100976710/2023 zo dňa 06.04.2023 vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) rozdiel dane v sume 10 596,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2021.

2. Obsahom správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“). Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného i Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza, sú nezákonnými rozhodnutiami, nakoľko nie sú dané dôvody na odmietnutie nároku na odpočet DPH z faktúry č. 202105047 zo dňa 31.12.2021 (ďalej len „faktúra“) od dodávateľa spoločnosti ALHAMBRA MEDIA s.r.o. za dodanie IT služieb : vývoj tzv. integration interface – prepojenia dvoch systémov a odosielanie dát zákazníka (sim karty, spotreba a pod.). Žalobca namieta, že vymáhanie zaplatenia DPH vyplývajúcej z faktúry zo strany daňového úradu je pre žalobcu likvidačné, ohrozujúce jeho platobnú schopnosť, ako aj samotné pokračovanie jeho podnikateľskej činnosti. Zaplatenie DPH v predmetnej výške by nepochybne vážne narušilo finančné toky žalobcu a mohlo by ekonomicky ohroziť jeho podnikanie. Žalobca ďalej uvádza, že spolupráca s jeho dovtedajším jediným zákazníkom – spoločnosť Slovak Telekom, a.s., skončila v období júla 2023, pričom od tohto obdobia nevystavuje žiadne faktúry a neplynú mu v tejto súvislosti žiadne príjmy napriek tomu, že vyvíja aktívnu snahu smerujúcu k akvizícii nových zákazníkov a obchodných príležitostí. Finančné prostriedky ktorými žalobca aktuálne disponuje slúžia primárne na úhradu najnutnejších nákladov akými sú nájomné, úhrada energií, či mzdy. Na preukázanie svojich tvrdení predložil nasledovné dôkazy : prehľad účtovania o výnosoch po mesiacoch, prehlaď výsledku hospodárenia po mesiacoch, kniha odberateľských faktúr a bankový výpis so stavom finančných prostriedkov (2 bankové účty). Žalobca má za to, že vymáhanie zaplatenia DPH vyplývajúcej z faktúry bude mať významne negatívne dôsledky na jeho finančnú a ekonomickú situáciu a spôsobí materiálne riziko v podobe núteného zastavenia jeho celkovej podnikateľskej činnosti. Uvádza, že

priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Likvidačný účinok povinnosti žalobcu zaplatiť DPH z faktúry by bol už totiž v prípade úspechu žalobcu vo veci nezvrátiteľný. Naopak, v prípade neúspechu žalobcu nedôjde k zániku jeho povinnosti daň uhradiť, iba sa odloží do vydania právoplatného rozhodnutia o tejto žalobe. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že preukázal a osvedčil dôvod na priznanie odkladného účinku a teda žiada jeho priznanie, nakoľko okamžitý výkon rozhodnutia daňového úradu i žalovaného by bol pre žalobcu vo svetle aktuálnej hospodárskej situácie likvidačný.

3. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 04.03.2024 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou „zmrazením“ právneho stavu. Má za to, že žalobcovi nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale často krát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Aj keď účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia, žalovaný má za to, že žalobcovi vzhľadom na výšku vyrubenej dane nehrozí závažná ujma, nie je dôvodom na vyhlásenie konkurzu, ani žiadny iný dôvod na odloženie vykonateľnosti v zmysle .

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Koncepcia odkladného účinku správnej žaloby predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovení alebo b) . Preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť, a to uvedením dostatočných tvrdení osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

9. Správny súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok v prípade, ak zistí, že boli splnené podmienky uvedené vo vyššie citovanom . Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Žalovaný má právo vyjadriť sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a správny súd môže o žalobcovom návrhu rozhodnúť až potom ako žalovanému umožní toto právo využiť. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú do skončenia súdneho prieskumného konania (konania pred správnym súdom) vylúčené.

10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa (žalobcu). Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“.

11. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca neosvedčil, že okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného by mohol žalobcovi spôsobiť závažnú ujmu, značnú hospodársku škodu, nevyčísliteľnú finančnú škodu, prípadne iné vážne nenapraviteľné následky.

12. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal, že vymáhanie zaplatenia DPH z faktúry v sume 10 596,80 Eur bude mať významne negatívne dôsledky na jeho finančnú a ekonomickú situáciu, pričom spôsobí materiálne riziko v podobe hrozby zastavenia výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Zo žalobcom predloženého prehľadu o výsledku hospodárenia po mesiacoch (január - október roka 2023) je však zrejmé, že žalobca sa už nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii, nakoľko vykazuje negatívny výsledok hospodárenia vo všetkých hodnotených mesiacoch kalendárneho roka 2023. Žalobca nepreukázal ani v jednom zo sledovaných mesiacov, počnúc januárom roka 2023, pozitívny výsledok hospodárenia, a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že práve vymáhanie DPH vyplývajúce z faktúry bude mať pre žalobcu likvidačný charakter a ohrozí jeho podnikateľskú činnosť. Z ďalších, žalobcom predložených dokladov zároveň vyplýva, že žalobca si naďalej plní svoj záväzky voči štátu, partnerom i zamestnancom (úhrada mzdy). Zároveň je potrebné poukázať na to, že každé rozhodnutie, ktoré obsahuje povinnosť na peňažné plnenie, je zásahom do majetkovej sféry dotknutej osoby, ale právna úprava odkladného účinku správnej žaloby nespája automaticky s každým rozhodnutím na peňažné plnenie odkladný účinok správnej žaloby. Naopak, vyžaduje vyhodnotenie konkrétnych skutkových okolností, ktoré musia byť osvedčené.

V prejednávanej veci žalobca predloženými prehľadmi o výsledku hospodárenia a výnosoch spolu s výpismi z bankových účtov osvedčil, že je v strate. Pokiaľ by však nebol schopný splácať svoje záväzky a boli by dané napríklad podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nešlo by už o dôsledok výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia žalobcu o likvidačnom účinku v prípade zaplatenia DPH z faktúry sú len hypotetickými úvahami žalobcu o možných následkoch, ktoré však preukázateľne neosvedčil.

13. Tiež má správny súd za potrebné poukázať na ustanovenie , podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto na mieste, aby prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, bez osvedčenia ďalšieho alebo ďalších relevantných skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku správnej žalobe, došlo jeho povolením len na základe nepriaznivej finančnej situácie vyplývajúcej z výkonu podnikania, a domnienky, že môže byť ohrozená podnikateľská činnosť žalobcu.

14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že práve výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, prípadne iné vážne nenapraviteľné následky a že tieto sú v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

16. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v alebo b) . V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa . Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).