Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/7/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci veci žalobkyne: U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. G. č.XX, zastúpená FALIS & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Lermontovova 14, IČO: 51 769 654, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Bratislava-Karlova Ves, Majerníkova 3479/3A, IČO: 42 185 190 o zaplatenie sumy 784,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -41 zo dňa 14. 12. 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -41 zo dňa 14. 12. 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 784,- Eur s príslušenstvom zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (výrok II.). Súd prvej inštancie rozhodoval o uplatnenom nároku na základe žaloby žalobkyne, ktorú odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 26.09.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 621400023. Žalovaný jej poskytol finančné prostriedky vo výške 2.700,- Eur. Za poskytnutie úveru mala zaplatiť odplatu vo výške 0,- Eur, úrok vo výške 684,- Eur a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavuje sumu 3.484,- Eur, úrok vo výške 32,61 %, RPMN 37,96 %, priemerná hodnota RPMN 25,55 %. Uviedla, že zmluva neobsahuje údaje v zmysle / a , čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedená výška odplaty 0,- Eur, čiže v nesprávnej výške a v zmluve absentujú predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Žalobkyňa zaplatila na úver sumu 3.484,- Eur, čiže žalovaný sa o 784,- Eur bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že zmluva uzavretá o spotrebiteľskom úvere medzi žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to uvedenie dátumu narodenia žalobkyne ako spotrebiteľky a uvedenie odplaty podľa osobitných predpisov, v danom prípade Nariadenia vlády SR č. , keď v zmluve je uvedená odplata vo výške 0,- Eur, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver za úrok a uplatnil si aj poplatok za expresné poskytnutie úveru, ktoré plnenia mali byť zohľadnené v uvedení správnej výšky odplaty. Sú mal za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 2.700,- Eur, žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu sumu 3.484,- Eur a z dôvodu, že súd posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako bezúročnú a bez poplatkov, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu sumy 784,- Eur (3.484,- Eur - 2.700,- Eur), ktorú sumu si žalobkyňa v spore aj uplatnila. Súd však s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania žalovaným dospel k názoru, že návrh žalobkyne je premlčaný v

objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Vo vzťahu k otázke premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia pri posúdení premlčania práva v subjektívnej premlčacej dobe a objektívnej premlčacej dobe súd prvej inštancie uviedol, že skutočná (preukázaná) vedomosť žalobkyne, ako oprávnenej na vydanie bezdôvodného obohatenia o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, teda získal majetkový prospech neoprávnene, v akej výške a na základe akej právnej skutočnosti, je daná momentom, keď sa dozvedela až od svojho právneho zástupcu na základe právneho posúdenia zmluvy o úvere a po vykonanej právnej analýze zmluvy o úvere. Žalobkyňa od svojho právneho zástupcu získala skutočnú a kvalifikovanú vedomosť o právnom posúdení veci, čo možno stotožniť so získaním vedomosti o rozhodujúcich skutkových a právnych okolnostiach pre účely zistenia vzniku a aj konkrétneho rozsahu bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa tak prvýkrát dozvedela relevantné skutočnosti pre možnosť uplatnenia si práva na vydanie bezdôvodného obohatenia od svojho právneho zástupcu v auguste 2020, ktorá skutočnosť vyplýva z vyjadrenia jej právneho zástupcu, pričom následne 12.08.2020 došlo aj k dohode o zastupovaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že augustom 2020 aj začala plynúť pre žalobkyňu dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si práva na súde. Na základe týchto skutočností potom súd ustálil, že subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v konkrétnej veci by uplynula dňom najskôr 01.08.2022 a pokiaľ bola žaloba na príslušnom súde podaná dňa 27.08.2020, je zrejmé, že bola podaná v subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ tak subjektívna dvojročná premlčacia doba do momentu podania žaloby na súd neuplynula, súd skúmal dôvodnosť námietky premlčania z hľadiska objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd konštatoval, že pokiaľ mala žalovaná nárok na vrátenie len sumy poskytnutého úveru, teda sumy 2.700,- Eur. Vychádzajúc z preukázaných splátok zaplatených žalobkyňou žalovanému, ktoré žalobkyňa splácala v zmysle dohodnutých podmienok v Zmluve (v 12 mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatila vo výške 1,- Eur a ďalšie splátky zaplatila vo výške 435,- Eur vždy k 26 kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26.10.2016) pričom skutočnosť, že žalovaná splácala v zmysle zmluvných nebola medzi stranami sporu sporná, je potom zrejmé, že sumu 2.700,- Eur zaplatila žalobkyňa žalovanému v poradí 11-tou splátkou dňa 26.08.2020, a aj touto už čiastočne plnila nad rámec, pretože už touto splátkou preplatila žalobkyňa istinu 2.700,- Eur o 349,- Eur. Je tak možné konštatovať, že uhradením tejto splátky - teda od 26.08.2020 - už objektívne došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobkyne (v súlade s dikciou ustanovenia ) v čiastke 349,- Eur a bezdôvodným obohatením je tak plnenie žalobkyne zo splátok zaplatených odo dňa 26.08.2020 do 26.09.2020 (posledná splátka, ktorú žalobkyňa uhradila) spolu v rozsahu 784,- Eur (čo je aj suma uplatnená žalobkyňou v žalobe). Od momentu, kedy už možno konštatovať vznik bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne, teda od splátky 26.08.2020 začala aj plynúť žalobkyni objektívna trojročná lehota na uplatnenie si tohto nároku, a uplynula by dňom 26.08.2020. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.08.2020, preto je nutné konštatovať, že nárok žalobkyne bol premlčaný v objektívnej trojročnej dobe. Vzhľadom na to, že žalovaný v spore vzniesol námietku premlčania, pričom súd konštatuje, že nárok žalobkyne je premlčaný v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, súd žalobu žalobkyne musel zamietnuť (právny názor na počiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby konštatovaný aj v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.12.2018). Súd vec právne posúdil podľa , , , , , , , , , , , , , , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Nariadenia vlády SR č. , , , , , a . O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii ust. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rosazhu priznal náhradu trov konania v rosazhu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa v celom rozsahu. Namietala, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vade uvedenej v , keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej poukázala na ust. , majúc za to, že ,súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k vade uvedenej v ust. , keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú žalobkyňa postup súdu pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej považuje za nesprávny, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobkyni po podaní žalobného návrhu bolo doručené na vyjadrenie len vyjadrenie žalovanej, ktoré bolo súdu doručené 01. 10. 2020. Nakoľko žalobkyňa tvrdené skutočnosti zo strany žalovanej považovala za irelevantné v danej veci, výška úveru ako aj výška vykonaných

úhrad medzi stranami sporná nebola, tak k uvedenému vyjadreniu žalobkyňa nepodávala žiadne vyjadrenie. Vyjadrenie žalovanej bolo skopírované v prevažnej časti z iných jej vyjadrení k iným konaniam, čo evidentne vyplýva aj z údajne vznesenej námietky premlčania, kedy žalovaná iba citovala zákonné ustanovenie, bez akéhokoľvek opodstatnenia sa vyjadrovala k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Z vyjadrenia žalovanej nie je vôbec jednoznačne preukázané, že by žalovaná vzniesla námietku premlčania, a to či už z celého uplatneného nároku alebo len čiastočného nároku. Všeobecné vyjadrenia ohľadom premlčacej doby, alebo iba citácia ustanovení , sú pre účinné uplatnenie námietky premlčania nepostačujúce. Žalovaná mala a musela uplatniť námietku premlčania tak, aby prejav jej vôle bol dostatočne jednoznačný a určitý. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 03. 1998, podľa ktorého na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá, nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku. Obdobný právny názor vyplýva aj z rozsudku NS ČR sp. zn. zo dňa 21. 08. 2003. Podľa žalobkyne zo strany žalovaného v konaní nedošlo k účinnému podaniu hmotnoprávnej námietky premlčania podľa ustanovení , súd prvej inštancie nemal na námietku premlčania vôbec prihliadať a pre žalobkyňu bolo preto prekvapivé, že súd svoje rozhodnutie založil práve na skutočnosti, že uplatnený nárok žalobkyne je premlčaný. Aj v prípade, že by žalovaná účinne vzniesla námietku premlčania, rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu je nesprávne, náležite neodôvodnené a nepreskúmateľné. Výška úhrad uskutočnených na účet žalovaného, ako aj výška úveru medzi stranami nebola sporná. Súd prvej inštancie uvádza, že v poradí 11-tou splátkou dňa 26.08.2020 (správne malo byť 26.08.2017), a aj touto už čiastočne plnila nad rámec, pretože už touto splátkou preplatila žalobkyňa istinu 2.700,- Eur o 349,- Eur. Je tak možné konštatovať, že uhradením tejto splátky - teda od 26.08.2020 (správne 26.8.2017) - už objektívne došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobkyne (v súlade s dikciou ustanovenia ) v čiastke 349,- Eur a bezdôvodným obohatením je tak plnenie žalobkyne zo splátok zaplatených odo dňa 26.08.2020 do 26.09.2020 (posledná splátka, ktorú žalobkyňa uhradila) spolu v rozsahu 784,- Eur (čo je aj suma uplatnená žalobkyňou v žalobe). Od momentu, kedy už možno konštatovať vznik bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne, teda od splátky 26.08.2020 (správne 26.08.2017), začala aj plynúť žalobkyni objektívna trojročná lehota na uplatnenie si tohto nároku, a uplynula by dňom 26.08.2020. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.08.2020, preto je nutné konštatovať, že nárok žalobkyne bol premlčaný v objektívnej trojročnej dobe. Súd prvej inštancie uvádza, že splátkou zo dňa 26.08.2020 (správna asi 26.08.2017) už došlo k bezdôvodnému obohateniu o sumu 349,- Eur (úhrada nad splátku istiny) a od tejto doby začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba, nakoľko žaloba bola na súd podaná 27.08.2020. Súd prvej inštancie však nepostupoval správne, keď jeho právny názor o začatí začiatku premlčacej doby nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je založený len na domnienkach. Posledná splátka úveru vo výške 435,- Eur mala byť splatená až 26.09.2017 (súd uvádza 26.09.2020), a teda k premlčaniu tejto splátky v žiadnom prípade nedošlo v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Uvedená splátka ešte v čase začatia plynutia premlčacej doby podľa súdu prvej inštancie ešte nebola ani splatná a ani nebola uhradená, takže sa ani nemohla premlčať k 26.08.2020. Uvedená splátka vo výške 435,- Eur bola žalobkyňou uhradená dňa 27.09.2017. Aj splátka splatná k 26.08.2017 bola žalobkyňou uhradená až dňa 18.09.2017. Z hore uvedených skutočností preukázateľne vyplýva, že uplatnený nárok žalobkyne nie je premlčaný a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Nakoľko žalovaný nevzniesol účinnú námietku premlčania, a teda ani kvalifikovanú námietku premlčania, teda nekonkretizoval, ktoré splátky (ich výšku a dátum úhrady) považuje za premlčané v subjektívnej a ktoré v objektívnej premlčacej dobe, je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné aj v tom, prečo súd považoval aj splátku splatnú dňa 26.8.2017, kedy došlo k čiastočnému bezdôvodnému obohateniu už za premlčanú, keď žalovaná nepredložila súdu žiadny dôkaz o tom, kedy bola splátka pripísaná na jej účet a teda či aj bola uhradená a pripísaná na účet žalovanej dňa 26.08.2017 a je teda premlčaná (rozdiel jeden deň). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovie a prizná jej náhradu trov konania. K odvolaniu pripojila žalobkyňa potvrdenie Slovenskej sporiteľne o zaúčtovaní platby z účtu žalobkyne (totožný ako účet žalobkyne uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere) na účet č. ú.: 000000-0020198990 čiastky 435,- Eur s dátumom splatnosti 18. 09. 2017, potvrdenie Poštovej banky o realizácii platby 435,- Eur vkladom v hotovosti na účet č. ú.: 000000-0020198990 dňa 27. 09. 2017.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne napadla rozsudok súdu prvej inštancie, a preto s poukazom na ust. odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu napadnutým rozsudkom, odvolaním žalobkyne uvádza, že pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala postup súdu prvej inštancie, keď tento prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným a vec posudzoval aj pri aplikácii ust. a pri aplikácii a , odvolací súd sa s odvolacou námietkou žalobkyne nestotožňuje. Je z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe (v spise na č. l. 17 a nasl.) zrejmé, že vo vzťahu k uplatnenému nároku z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaný vzniesol námietku premlčania, a to s poukazom na ust. , pričom sa zároveň vyjadroval aj k prípadnej aplikácii ust. , a to predovšetkým vo vzťahu k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď mal za to, že žalovaný v tomto písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že subjektívna premlčacia lehota v zmysle neuplynula, s čím sa náležite vysporiadal v bode 38 odôvodnenia, pričom vo vzťahu k objektívnej trojročnej lehote v zmysle dospel k názoru, že táto by uplynula dňom 26. 08. 2020, a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 27. 08. 2020, konštatoval, že nárok žalobkyne bol premlčaný v objektívnej trojročnej dobe. V tomto smere odvolací súd uvádza, že právna kvalifikácia je výhradne vecou súdu. V prípade, ak súd má za to, že skutkové zistenie zistené v konaní možno podriadiť pod inú hypotézu právnej normy, než tú, ktorej sa dovoláva strana sporu, je povinný posúdiť dôvodnosť účastníkom vznesenej námietky premlčania. To, či námietka premlčania bola žalovaným uplatnená dôvodne, súd skúma vo vzťahu k žalobným tvrdeniam, resp. s prihliadnutím na zistený skutkový stav vo veci. Pokiaľ teda žalovaný v písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust. a vo vzťahu k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, bol súd prvej inštancie povinný zaoberať sa námietkou premlčania a posúdiť či právo uplatnené žalobkyňou podanou žalobou nie je premlčané, pričom súd dospel k názoru, že toto právo je premlčané v zmysle v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, a teda postup súdu prvej inštancie považuje odvolací súd (čo sa týka preskúmavania vznesenej námietky premlčania) za správny. Nemožno preto súhlasiť s odvolacou námietkou žalobkyne, že takýto postup súdu zakladá vadu konania v zmysle . Pokiaľ v odvolaní žalobkyňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu ČR , odvolací súd uvádza, že rozsudok NS SR sp. zn. vôbec nemožno aplikovať na súdenú vec, keďže v tejto veci bol iný skutkový stav. Čo sa týka rozhodnutia NS ČR sp. zn. , z tohto rozhodnutia práve vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa námietkou premlčania aj z pohľadu inej právnej kvalifikácie veci než tej, ktorú k námietke premlčania uplatnila strana sporu.

6. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, keď namietala, že aj v prípade ak účinne vzniesla námietku premlčania, rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu je nesprávne, náležite odôvodnené a nepreskúmateľné s poukazom na to, že právny názor súdu prvej inštancie o začatí začiatku premlčacej doby nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je založené len na domnienkach, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku je nutné považovať za dôvodnú, pričom treba brať na zreteľ aj v odvolaní uvádzané tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné aj v tom, prečo súd považoval aj splátku splatnú dňa 26. 08. 2017, kedy už došlo k čiastočnému bezdôvodnému obohateniu už za premlčanú s prihliadnutím na to, že žalovaná nepredložila súdu žiadny dôkaz o tom, kedy bola splátka pripísaná na jej účet, a teda, či aj bola uhradená a pripísaná na účet žalovanej dňa 26. 08. 2017, a teda je premlčaná s prihliadnutím na rozdiel jedného dňa. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom posúdení premlčania uplatneného nároku v objektívnej trojročnej dobe v zmysle , ktoré zdôvodnenie uviedol v bodoch 39 až 40 rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu premlčania uplatneného práva, súd prvej inštancie nenáležite odôvodnil a je nepreskúmateľné, odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k právnemu posúdeniu premlčania uplatneného práva v objektívnej trojročnej dobe v zmysle trpí vadou nepreskúmateľnosti, pričom právny názor týkajúci sa premlčania uplatneného práva v

zmysle súd prvej inštancie náležite neodôvodnil. Odvolací súd uvádza, že hoci rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti v zmysle , napriek tomu trpí vadou nepreskúmateľnosti. Štruktúra odôvodnenia rozsudku musí byť v priamej spojitosti so základným právom strán sporu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd prvej inštancie pri vypracovaní rozhodnutia, čo sa týka jeho odôvodnenia, sa neriadil dôsledne ust. a podľa neho nepostupoval, pričom dôsledným oboznámením sa s obsahom bodu 39 až 40 rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd je nútený konštatovať, že toto odôvodnenie je potrebné považovať čiastočne za zmätočné, nejasné, a preto náležite neodôvodnené a nepreskúmateľné a z tohto dôvodu je nutné odvolaciu námietku žalobkyne považovať za dôvodnú. Súd síce správne konštatoval, že žalovaná mala nárok len na vrátenie sumy poskytnutého úveru sumy 2.700,- Eur, pričom reálne žalobkyňa žalovanej zaplatila na úver sumu vo výške 3.484,- Eur, a teda naviac zaplatila sumu 784,- Eur, správne konštatoval, že je zrejmé, že sumu 2.700,- Eur zaplatila žalobkyňa žalovanej už v poradí 11. splátkou, pričom nesprávne uviedol súd dátum tejto splátky dňa 26. 08. 2020, keď z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepochybne vyplýva, že celý úver mal byť zaplatený dňom 26. 09. 2017, teda je zrejmé, že 11. splátka v poradí mala byť realizovaná dňa 26. 08. 2017, ktorou sumou už žalobkyňa mala čiastočne plniť aj nad rámec sumy 2.700,- Eur (suma poskytnutého úveru). Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 39 ďalej konštatoval, že uhradením 11. splátky - teda od 26. 08. 2020 - už objektívne došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobkyne v sume 349,- Eur a bezdôvodným obohatením je tak plnenie žalobkyne zo splátok zaplatených odo dňa 26. 08. 2020 do 26. 09. 2020 (posledná splátka, ktorú žalobkyňa uhradila), spolu v rozsahu 784,- Eur, súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základe čoho uvádzal tieto tvrdenia v bode 39, keďže sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom vyplývajúcim zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Potom za nesprávne je potrebné považovať aj konštatovanie súdu, že „žaloba, pokiaľ bola podaná na súd dňa 27. 08. 2020, je nutné konštatovať, že nárok žalobkyne bol premlčaný v objektívnej trojročnej dobe“. Rovnako súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neobjasnil znenie bodu 40 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na to, že žalovaný v spore vzniesol námietku premlčania, pričom súd konštatuje, že nárok žalobkyne je premlčaný v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, súd žalobu žalobkyne musel zamietnuť (právny názor na počiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby konštatovaný aj v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 12. 2018)“. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nešpecifikoval, na základe akých skutočností dospel k záveru, ktorý uviedol v bode 39 odôvodnenia rozsudku a žiadnym spôsobom neobjasnil, prečo konštatoval, že nárok žalobkyne je premlčaný v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vo vyššie uvádzanom konaní. Odvolací súd však oboznámiac sa s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. dospel k názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie v bode 40 svojho odôvodnenia poukazoval na právny názor odvolacieho súdu v tomto konaní, s prihliadnutím na obsah rozhodnutia odvolacieho súdu, je takýto poukaz na právny názor odvolacieho súdu v súdenej veci nenáležitý, keď z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci nepochybne vyplýva, že odvolací súd vychádzal z preukázaných jednotlivých zaplatených splátok pri posudzovaní objektívnej premlčacej dobe v zmysle , pričom z tohto odôvodnenia je zrejmé, že odvolací súd vyslovil názor, že už konkrétnou splátkou (7. splátkou) vzniklo bezdôvodné obohatenie (v rozsahu tejto splátky), pričom je zrejmé, že žaloba na súd bola podaná v trojročnej premlčacej dobe pred úhradou tejto siedmej splátky, teda je nepochybné, že aj všetky ďalšie splátky boli uhradené v období, keď s prihliadnutím na dátum podania žaloby nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku v zmysle . Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia rešpektujúc ust. musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu, základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď dospel k záverom uvedeným v rozhodnutí. Formulačne má byť odôvodnenie rozhodnutia dostatočne pochopiteľné pre strany sporu a musí byť natoľko presvedčivé, aby odôvodňovalo záver uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto

postupu je povinnosť zaoberať sa námietkami, ktoré sú relevantné vo vzťahu k prijatému rozhodnutiu a uviesť argumenty, ktoré viedli súd v súvislosti s uvedenými námietkami k právnemu vyjadreniu vo výroku. Napadnutý rozsudok takéto náležitosti nespĺňa. Vzhľadom už na hore uvedené preto ani odvolací súd nemôže posúdiť, na základe akých úvah, akého zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel súd prvej inštancie k názoru, že žalobkyňou uplatnený nárok je s prihliadnutím na dátum podania žaloby premlčaný v trojročnej objektívnej lehote v zmysle . Písomné vyhotovenia rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle . Odvolací súd ďalej uvádza, že neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd na pojednávaní dňa 14. 12. 2020 konal za neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, pričom vyzval právneho zástupcu žalobkyne na predloženie špecifikácie splátok, ktoré žalobkyňa zaplatila spolu aj s dokladmi, ktoré právny zástupca nepredložil s odôvodnením, že tieto nemá momentálne k dispozícii, pričom na otázku súdu odpovedal, že žalobkyňa splácala úver podľa zmluvy, ako je uvedené v zmluve s počiatkom a ukončením. Vychádzajúc zo zmluvy by teda 11. splátka mala byť splatná ku dňu 26. 08. 2017 a posledná 12. splátka ku dňu 26. 09. 2017. Skutočnosť, kedy tieto splátky skutočne zaplatené žalobkyňou žalovanému boli, okrem vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané neboli, pričom súd prvej inštancie ani žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo na základe zisteného skutkového stavu, tak ako ho mal zistený pred vyhlásením rozhodnutia, považoval uplatnený nárok žalobkyne za premlčaný v celom rozsahu, pričom s prihliadnutím na všeobecnosť námietky žalovaného vo vzťahu k premlčaniu uplatneného práva mal súd prvej inštancie, a to aj postupom v zmysle , keďže sa jedná o spotrebiteľský spor vykonať dôkazy, ktoré spotrebiteľom - žalobkyňou navrhnuté neboli, keďže tieto dôkazy - zistenie úhrady tej-ktorej splátky pripísaním na účet žalovaného s prihliadnutím na všeobecne vznesenú námietku premlčania bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať, berúc do úvahy skutočnosť, že pokiaľ v zmluve boli dohodnuté splátky spôsobom uvedeným v zmluve, a teda 11. splátka by mala byť splatná aj zaplatená žalovanému dňa 26. 08. 2017, pričom žaloba na súd bola doručená dňa 27. 08. 2020, t. j. jeden deň po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle , bolo dôvodné zisťovať, kedy 11. splátka v poradí v zmysle predmetnej zmluvy bola skutočne žalovanému aj zaplatená, pričom zároveň je nepochybné, že 12. splátka v poradí bola splatná v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby v zmysle . V ďalšom konaní súd prvej inštancie sa vysporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne, vykoná dokazovanie na zistenie skutkového stavu - úhrada jedenástej, prípadne aj dvanástej splátky v prospech žalovaného a až následne posúdi vznesenú námietku premlčania žalovaným v zmysle - posúdi teda, či žalobkyňa uplatnila nárok žalobou v rámci plynutia objektívnej trojročnej lehoty a až na základe takto zisteného skutkového stavu následne vo veci rozhodne a rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. .

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd s poukazom na ust. zrušil odvolaním, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

8. V súlade s ust. § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov v novom rozhodnutí o veci.

9. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).