Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: P. P., N.. F. X.XX.XXXX, A. A. Č.. X, XXX XX W., zastúpeného: Mgr. Zuzana Srnáková, advokátka, so sídlom Podbrezovská č. 39, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, o zaplatenie sumy 20.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. októbra 2018, č. k. -576, a na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. februára 2019, č.k. -639, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.978,9 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia, do troch dní, a vo zvyšku žalobu zamieta. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. -639 zo dňa 11.februára 2019 m e n í tak, že návrh žalobcu na opravu výroku rozsudku zamieta. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%. Štát má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%. Štát má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné plnenie vo výške 20.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia, žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania sto percent (100%). Skutkový stav ustálený na základe vykonaného dokazovania po právnej stránke posúdil podľa až 4, , , , , , ,, , , , a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, svedkov, obsahom oboch znaleckých posudkov mal preukázané, že na mieste škodovej udalosti došlo k vzniku poistnej udalosti - záplave, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu poisteného majetku žalobcu. Konštatoval, že dňa 31.8.2010 sa v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov nahromadila na celom pozemku okolo poistenej nehnuteľnosti voda do výšky lýtok, taktiež v poistenej nehnuteľnosti žalobcu bola v suteréne súvislá plocha vody, pričom pred škodovou udalosťou suterénne priestory v poistenej nehnuteľnosti neboli poškodené vlhkosťou, čo potvrdil nielen žalobca, ale aj vypočutý svedok pán Q. R.. Jednoznačne z výsluchu žalobcu, ako aj z výpovede pána T. V. mal preukázané, že cez záhrady rodinných domov tiekla súvisle voda, ktorá vtiekla do okolitých suterénnych priestorov nehnuteľností, ako aj do suterénnych priestorov poistenej nehnuteľnosti. Svedok T.. V. uviedol vo svojej výpovedi, že voda cez pozemky tiekla od rána, intenzita toku vody stúpala a taktiež konštatoval, že na A. L. býva pätnásť rokov a nepamätal si, že by sa v takomto rozsahu vyskytla povodeň v uvedenom mieste. Z výpovede žalobcu, ako aj z výpovede svedka pána M. V. mal

preukázané, že v deň poistnej udalosti bola búrka, vytvorila sa povodeň a u žalobcu sa vytvorilo na dvore jazero, konštatoval, že doslova na pozemku žalobcu voda stála a v takomto rozsahu sa nevyskytla povodeň pol roka až trištvrte roka pred touto udalosťou. Na základe kontrolného znaleckého posudku mal jednoznačne preukázané, že zistená vlhkosť obvodového muriva poistenej nehnuteľnosti prekračovala bežnú rovnovážnu vlhkosť a taktiež z obsahu kontrolného znaleckého posudku vyplýva, že na základe inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu sa dá prakticky vylúčiť, že by prevlhnutie stien suterénu nehnuteľnosti bolo spôsobené vysokou hladinou spodnej vody, znalec konštatoval, že na základe charakteru a rozloženia vlhkosti v konštrukciách poistenej nehnuteľnosti do obvodového muriva na severnej strane prenikala, resp. natiekla voda, ktorá dlhodobo zotrvala v dolnej časti muriva a prenikla aj do pripojených priečok. Znalec považoval záplavový scenár v okolí domov na A. L. M. W. dňa 31.8.2010, považuje za realistický. Znalec jednoznačne určil, že v dôsledku poistnej udalosti došlo k prieniku vody do konštrukcie obvodového muriva poistenej nehnuteľnosti a taktiež určil rozsah stavebných prác, potrebných na odstránenie vzniknutých škôd. Poukázal na to, že v zmysle článku 2 bodu 9.2. Prvej hlavy VPP-MD žalovaného bolo poistné riziko záplava definovaná ako vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá určitú dobu stojí alebo prúdi v mieste poistenia a ktoré bolo spôsobené prírodnými vplyvmi. V zmysle článku 2, bodu 9.3., písm. f/,g/ Prvej hlavy VPP-MD žalovaného poistenie sa nevzťahovalo na škodu spôsobenú zvýšením hladiny podzemnej vody, ktoré nebolo spôsobené povodňou alebo záplavou; poistenie sa nevzťahovalo na škodu spôsobenú vniknutím atmosférických zrážok alebo nečistôt do budovy alebo vedľajšej stavby, ak k nemu došlo inak než vplyvom poškodenia stavebných súčastí povodňou alebo záplavou. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemožno aplikovať uvedené výluky v zmysle článku 2, bodu 9.3., písm. f/, g/ Prvej hlavy VPP-MD z dôvodu, že vznik záplavy v okolí poistenej nehnuteľnosti bol na základe vykonaného dokazovania preukázaný. V konaní mal preukázané, že na poškodenie poistenej nehnuteľnosti sa vzťahuje poistná zmluva uzavretá stranami sporu. Poistenie nehnuteľnosti bolo dojednané modulom poistného krytia OPTIMAL, ktoré okrem iného zahŕňa poistné riziká - záplavu a atmosférické zrážky. V rámci poistnej zmluvy boli k poistenej nehnuteľnosti poistené aj riziká záplava a voda z atmosférických zrážok, a teda neexistuje žiaden dôvod na aplikáciu výluk z poistenia podľa článku 2 bod 9.3 písm. f/, g/ Prvej hlavy VPP. V mieste poistenia bola preukázateľne zistená záplava v zmysle VPP-MD. V Zápise z obhliadky nehnuteľnosti je taktiež uvedená záplava ako príčina vzniku poistnej udalosti. Nešlo len o tvrdenia žalobcu pri vyhotovovaní Zápisu. Tento dej bol potvrdený vykonaným dokazovaním počas vedenia súdneho konania. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o rozsahu ním vykonaného ďalšieho vyšetrovania vzniku príčin poistnej udalosti po doručení predmetného Zápisu. Dodal, že žalobca pri vynaložení akéhokoľvek úsilia by vzniku poistnej udalosti nezabránil, čo potvrdil aj znalec Doc. Ing. Pavol Marton, CSc. v písomnom znaleckom posudku, v ktorom uviedol, že k poškodeniu suterénu poistenej nehnuteľnosti v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov by došlo i pri bezchybnom zabudovaní použitej izolácie. Mal jednoznačne za preukázané, že nárok žalobcu je daný. K poistnej udalosti došlo dňa 31.8.2010, v zmysle platne uzavretej poistnej zmluvy, žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie z dôvodu, že k vzniku poistnej udalosti došlo záplavou, ktorá je vymedzená ako poistné riziko. Výšku uplatneného nároku žalovaný v konaní relevantnými dôkazmi nespochybnil. Škoda na majetku žalobcu vznikla výhradne v dôsledku poistnej udalosti dňa 31.8.2010. Skoršou poistnou udalosťou bol poškodený poistený majetok žalobcu v rozsahu poškodenia strechy v dôsledku víchrice, čo bolo konštatované zamestnancom žalovaného v zápise z obhliadky nehnuteľnosti žalobcu zo dňa 20.5.2010. Zamestnanec žalovaného v Zápise z obhliadky nehnuteľnosti žalobcu zo dňa 3.9.2010 ako príčinu rozsahu poškodenia poistenej nehnuteľnosti definoval záplavu. V zápise bolo jednoznačne uvedené, že následkom dlhotrvajúcich zrážok prišlo k zaplaveniu suterénu vodou, ktorá prenikla cez obvodové murivo a základy budovy. Obsah Záznamu bol potvrdený vykonaným dokazovaním - výpoveďami žalobcu, svedeckých výpovedí, ako aj znaleckým dokazovaním. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by výsledky vykonaného dokazovania súdom spochybnil. Žalovaný ani počas likvidácie poistnej udalosti nepreukázal v konaní, že by vykonal opätovné odborné preverenie, zamerané na zistenie príčiny vzniku poistnej udalosti. Žalovaný bez akýchkoľvek novozistených skutkových okolností svojvoľne neakceptoval obsah Zápisu zo dňa 3.9.2010 spísaného jeho zamestnancom, ktorý ako jediný zo zamestnancov žalovaného videl následky poistnej udalosti takmer bezprostredne po jej vzniku. Zamestnanec žalovaného - vypočutý svedok V.. D. predsa ako obhliadač poistných udalostí disponuje takými odbornými vedomosťami, ktoré ho oprávňovali prijať záver o spôsobe vzniku poškodenia poistenej nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaný bez vykonania ďalšej doobhliadky v rozpore so zisteným skutkovým stavom jeho zamestnancom konštatoval v liste zo dňa 26.10.2010, ktorým žalobcovi oznamoval ukončenie likvidácie poistnej udalosti, že v mieste poistenia nebola zistená záplava, povodeň v zmysle poistnej zmluvy, a taktiež konštatoval,

napriek obsahu citovaného záznamu, že pri ohliadke poškodenia bolo zistené, že k poškodeniu došlo v dôsledku atmosférických zrážok, zvýšenia hladiny podzemnej vody a následnému pretečeniu cez steny a podlahy, načo sa v zmysle VPP pre poistenie domácnosti a budov článok 2, bod 9.3 písm. f / g/ poistenie nevzťahuje. Žalovaný bez akéhokoľvek odborného preverenia zistenia svojho zamestnanca pri ukončení likvidácie poistnej udalosti poprel a účelovo na poistnú udalosť aplikoval výluky z poistenia obsiahnuté v článku 2., bod 9.3 písm. f / g/ VPP. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 4.7.2012 zmenil svoju argumentáciu a dôvod neplnenia odôvodnil tou skutočnosťou, že škoda na poistenej nehnuteľnosti súvisí s inou skoršou poistnou udalosťou. S touto jeho argumentáciou sa na základe vykonaného dokazovania nestotožnil. Žalovaný poskytol v súvislosti so skoršou poistnou udalosťou (ktorá nastala v máji 2010) poistné plnenie, jej vznik bol spôsobený iným poistným rizikom, aj rozsah škody na majetku žalobcu bol odlišný, nesúvisiaci s rozsahom poškodenia majetku žalobcu preskúmavanou poistnou udalosťou v prejednávanej veci. Žalovaný nepredložil súdu žiadne prostriedky procesného útoku, ktorými svoje skutkové tvrdenia bezpochyby preukázal. Zaviazal tak žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. V prejednávanej veci ide o nárok na poistné plnenie, ktoré bol povinný žalovaný žalobcovi poskytnúť ešte pred sanáciou škodovej udalosti, v zmysle platne uzavretej poistnej zmluvy. Žalobca v konaní preukázal, že následky škodovej udalosti odstraňoval postupne. V súvislosti s vykonanými sanačnými prácami žalobca preukázal v konaní zaplatenie ich ceny spoločnostiam, ktoré práce vykonali. Priznaný nárok žalobcovi zďaleka nepokrýva finančné výdavky, ktoré žalobca vynaložil na odstránenie následkov poškodenia poistenej nehnuteľnosti poistnou udalosťou, ktorá bola definovaná v poistnej zmluve. Žalobcovi ako poistenému v dôsledku vzniku poistnej udalosti vznikol podľa ustanovenia nárok na vyplatenie poistného plnenia podľa z dôvodu, že na jeho majetok sa v zmysle platne uzavretej poistnej zmluvy podľa poistenie vzťahovalo. Žalovaný ako poistiteľ bol povinný postupovať v zmysle a poistné plnenie mal žalobcovi vyplatiť do pätnástich dní, len čo skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Spoluúčasť žalobcu nebola dojednaná. Žalovaný sa svojím peňažným plnením dostal dňom 11.11.2010 do omeškania. Žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti dňom 26.10.2010, pätnásť dní uplynulo dňa 10.11.2010. Žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy 20.000,- eur vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania plnej výške z dôvodu, že v konaní mal žalobca plný úspech. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsah zamietnutá z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na písomnú a fotografickú dokumentáciu, ktorá ním bola v konaní predložené ako dôkaz jeho tvrdení a záverov. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nimi nezaoberal, a z odôvodnenia nevyplýva, že by ich bol bral do úvahy, pričom ide o dôkazy relevantných skutočností pre rozhodnutie, či žalobcovi z titulu škodovej udalosti dňa 31. 8. 2010 vznikol alebo nevznikol nárok na poistné plnenie, a ak vznikol, aký je rozsah takéhoto nároku. Zápis z obhliadky dňa 3. 9. 2010 je dokument, ktorý len zaznamenáva skutočnosti zistené pri obhliadke a tvrdenia poškodeného, nejde o dokument, ktorý záväzne formuluje závery vyšetrovania poistnej udalosti, je len jedným z podkladov pre vykonanie vyšetrovania poistnej udalosti odbornými zamestnancami - likvidátormi poistných udalostí. Samotná osoba, ktorá ho pre neho vyhotovila, je v pracovnej pozícii obhliadkára, nemá teda v kompetencii hodnotiť dôkazy a rozhodovať o nárokov poistených. Obhliadkár nemá a nemôže mať k dispozícii všetky podklady a informácie o okolnostiach jednotlivých udalostí. Aj v danom prípade obhliadkár pre neho zabezpečil len jeden z podkladov pre posúdenie povinnosti plniť. Opakovane zdôrazňoval, že suterén domu žalobcu zatekal už od mája 2010, pričom miera vlhnutia suterénu mala stúpajúcu tendenciu, obdobie máj až august 2010 bolo charakteristické zvýšenou zrážkovou aktivitou. Pri ohliadke dňa 3. 9. 2010 nebola zamestnancom žalovaného zaznamenaná záplava v mieste poistenia. Suterén domu žalobcu bol vlhkosťou poškodený už pred dňom 31. 8. 2010, pričom prejavy zatekania mali v časovom období pred aj po 31. 8. 2010 identický charakter a poškodenia sa vzťahujú k rovnakým veciam. Poukázal na výpovede svedkov a spochybnil svedeckú výpoveď svedka R. vzhľadom na zrejmé rozpory v jeho tvrdeniach a skutočnostiach zistených z iných dôkazov. Mal za to, že voda do suterénu nehnuteľnosti viditeľne nevtekala - obhliadka na mieste nepreukázala žiadne stopy tykajúce sa vody na stenách suterénu. Suterénne priestory boli v čase škodovej udalosti poškodené vlhkosťou, dokazuje to v konaní predložená fotodokumentácia a záznamy z ohliadok vykonaných pred dňom 31. 8. 2010, z ktorých vyplýva, že suterén bol vlhký. V konaní nebola podľa neho preukázaná príčinná súvislosť medzi záplavou záhrady a vlhkosťou - voda v suteréne domu sa

vyskytovala aj v čase, keď v záhrade nebola zaznamenaná záplava. Argumentoval, že znalec netvrdí, že k prieniku vody do konštrukcie obvodového muriva došlo v dôsledku poistnej udalosti. Uviedol, že v rámci vyšetrovania poistnej udalosti dospel k záveru, že príčinná súvislosť medzi záplavou dňa 31. 8. 2010 a škodou na suteréne rodinného domu neexistuje, preto vyšetrovanie poistnej udalosti ukončil so záverom, že nárok na poistné plnenie nevznikol. V tejto súvislosti poukázal na zápisy a fotodokumentáciu zo dňa 2. 8. 2010 a fotodokumentáciu zo dňa 27. 7. 2010 a poukázal na to, že pri ohliadke na mieste nebola zaznamenaná záplava pri rodinnom dom žalobcu, boli zistené stopy zaplavenia suterénu vodou, ktoré ale nenapĺňa definičné znaky pojmu záplava v zmysle poistných podmienok, ktorými sa poistenie žalobcu riadi, a zároveň zodpovedajú prejavom vlhkosti, ktoré boli v suteréne domu zdokumentované už pred dňom 31. 8. 2010. Podľa neho súd prvej inštancie príčinnú súvislosť medzi záplavou a škodou neskúmal a žiadnym spôsobom sa k nej nevyjadril. Vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho závery boli v konaní preukazované dôkazmi, ktoré súd nevzal do úvahy, resp. ich nesprávne interpretoval, vykonané dokazovanie neodporuje jeho záveru, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie, nakoľko na mieste poistenia nebola zaznamenaná záplava, povodeň v zmysle poistnej zmluvy. Vykonané dôkazy preukazujú, že medzi záplavou záhrady a vody v suteréne nie je príčinná súvislosť. Zvýšenie hladiny spodnej vody v súvislosti so záplavou ako možná príčina zatečenia nebola znalcom potvrdená a nahromadená voda pri severnej stene nehnuteľnosti, o ktorej znalec uvažuje ako o možnej príčine škodovej udalosti, nebola potvrdená žiadnou z relevantných svedeckých výpovedí, resp. iným podporným dôkazom. Ak pretrvával problému vlhnutia pred 31.8.2010, hromadenie vody pri severnej stene ako jeho príčina by muselo byť zaznamenané už skôr. Namietal tiež posúdenie výšky nároku žalobcu na náhradu škody. Mal za to, že výšku škody relevantne určil znalecký posudok číslo 3/2014, z ktorého je potrebné vychádzať. Považoval za potrebné rozlišovať poškodenia vzniknuté pred dňom 31. 8. 2010 a dňa 31. 8. 2010, za potrebné považoval vychádzať z ustanovení poistnej zmluvy, resp. poistných podmienok, ktoré upravujú rozsah poistenia. Za nesprávne považoval hodnotenie skutkového stavu , keď bez akéhokoľvek zhodnotenia vecnej súvislosti so vzniknutou škodou prevzal dôkazy žalobcu a zdôvodnil nimi výšku nároku. Zotrval na námietke premlčania vo vzťahu k zmene zdôvodnenia nároku na strane žalobcu, s ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Pôvodne nárok žalobca zdôvodňoval nárokom na náhradu škody spôsobenú udalosťou a neskôr dôvody rozšíril aj o nároky na úhradu nákladov na zmeny a doplnky na poistenom dome, ktoré v budúcnosti potenciálne škody eliminujú. Poukázal na to, že právna teória považuje za zmenu žalobného návrhu aj takú situáciu, keď žalobca ponechal žalovanú sumu, ale dôvody jej nárokovania oprie o iné skutočnosti, ako v pôvodnom návrhu. K žalobcom predloženým dôkazom, ktorými preukazoval výšku náhrady škody, sa vyjadril a predložil svoje stanoviská s odkazom na dôkazy vykonané v konaní, resp. dôkazy, ktoré sám predložil. Súd sa žiadnym spôsobom s týmito jeho dôkazmi a tvrdeniami nevyrovnal. Poukázal na to, že cenovú ponuku na opravu spodnej hydroizolácie v konaní rozporoval, v tejto súvislosti poukázal na to, že kontrolný znalecký posudok nekonštatuje poškodenie izolácie a zdôvodnenie nároku na plnenie výdavkami na opravu izolácie, resp. inštaláciu novej izolácie, tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na svoje námietky voči cenovej ponuke, ktorou žalobca preukazoval výšku škody spôsobenej navlhnutím obvodového múru na sume 20.238,12 eur. Z dôkazov vykonaných v konaní vo vzťahu k výške škody podľa jeho názoru obstojí len znalecký posudok číslo 10 - 25/2016 a doklad preukazujúci náklady na sušičku. Zdôraznil dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o dôvod nároku a jeho výšku na strane žalobcu. Namietal tiež priznanie úroku z omeškania zo sumy 20.000,- eur nad rámec žalobného návrhu. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Považoval skutkový stav za zistený správne, vec správne právne posúdenú. V odvolaní ďalej opätovne uviedol a zhrnul svoju argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie. K námietke premlčania uviedol, že bezprostredne po poistnej udalosti si v žalobe uplatnil nárok na náhradu škody a že žalovaná suma okrem iného bola zdôvodňovaná aj škodou na obvodovom murive, opravou ktorého sa zaoberal kontrolný znalecký posudok, ktorý špecifikoval minimálny rozsah nevyhnutných prác na jeho opravu. Uplatnil si tak nárok na náhradu škody na stavebných súčastiach, hydroizolácii a na obvodovom murive v sume 20.000,- eur, pričom v konaní preukázal potrebný rozsah prác a nákladov na opravu poškodených stavebných súčastí v sume prevyšujúcej žalobný nárok. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a po výzve strán, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia právneho predpisu (ust. , Obč. zák.), ktoré nebolo pri rozhodovaní súdom prvej inštancie použité ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne

dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie neposúdil vplyv zmeny skutkových tvrdení žaloby žalobcom na plynutie premlčacej doby. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne v prvom rade zameral svoje dokazovanie na zisťovanie, či dňa 31.8.2010 došlo v mieste poistenia k škodovej udalosti - záplave v zmysle čl. 2 bodu 9.2. VPP-MD, a či v priamej príčinnej súvislosti s týmto dojednaným poistným rizikom došlo k zatečeniu suterénu rodinného domu žalobcu a ku vzniku škody na jeho majetku. Otázku vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie súd prvej inštancie posúdil z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval vznik svojho nároku, ako i prostriedkov procesnej obrany, ktorými žalovaný existenciu nároku žalobcu spochybňoval. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver, že v mieste poistenia došlo dňa 31.8.2010 k záplave, v dôsledku ktorej došlo k zatečeniu suterénu rodinného domu žalobcu. 6. Čo do právneho základu nároku vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnom právnom závere v súvislosti s aplikáciou , v spojení s , že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie z dôvodu, že ku škode na jeho majetku došlo záplavou, ktorá bola dojednaná ako poistné riziko. Odvolací súd sa plne stotožnil v tomto smere s právnym záverom súdu prvej inštancie, že právny základ nároku žalobcu na poistné plnenie je daný. V tejto súvislosti žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom v tomto smere vyslovený právny záver nevyplýva. 7. Súd prvej inštancie správne na základe na základe svedeckých výpovedí ustálil, že dňa 31.8.2010 v dôsledku výdatných zrážok sa na celom pozemku žalobcu, t.j. na záhrade i na priľahlom pozemku (dvore) nahromadila dažďová voda. Správne tiež dospel k záveru, že táto súvislá vodná plocha v mieste poistenia; za ktorý sa považoval okrem rodinného domu aj pozemok patriaci k domu; spĺňa definíciu záplavy v zmysle článku 2 bodu 9.2 VPP-MD. V súvislosti s touto udalosťou žalobca, ako i svedkovia potvrdili zistenie zatečenia suterénu rodinného domu na pozemku. 8. Záplavu; na základe úvah o odtoku z daného územia, ako realistický scenár napokon potvrdil aj znalecký posudok č. 10-25/2016, ktorý súčasne vylúčil, že by bolo prevlhnutie suterénu spôsobené vysokou hladinou podzemnej vody v dôsledku atmosferických zrážok. Znalec jednoznačne skonštatoval, že do konštrukcie obvodového muriva v zadnej časti domu masívne prenikala/natiekla voda, ktorá dlhodobo zotrvala v dolnej časti muriva a prenikla aj do pripojených priečok. Správne na základe jeho záverov, v spojení s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania (najmä výpoveď svedkov), súd prvej inštancie dospel k záveru, že na mieste poistenia sa vyskytla záplava, v dôsledku ktorej došlo k vniknutiu vody do suterénu poistenej nehnuteľnosti. Podporne konajúci súd prihliadol aj na zápis z obhliadky z 3.9.2010, ktorý bol pre žalovaného základným podkladom pre likvidovanie poistnej udalosti. Na základe tohto zápisu zistená záplava; ako príčina vzniku poistnej udalosti; bola v konaní napokon potvrdená vykonaným dokazovaním. Výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by škoda vznikla dlhodobým presakovaním vody do suterénu domu. V danom prípade išlo o následok náhleho masívneho natečenia vody na pozemok žalobcu s prienikom do suterénu rodinného domu, a nie o postupné zvyšovanie prvotného vlhnutia suterénu domu. Znaleckým posudkom bolo dostatočne potvrdené, že v dôsledku záplavy došlo k prieniku vody do konštrukcie obvodového muriva rodinného domu. Bola tak vyvrátená obrana žalovaného, že v mieste poistenia sa nevyskytla záplava, resp., že ku škode došlo vystúpením vlhkosti cez steny a podlahy (stúpajúcou tendenciou vlhnutia). 9. Možno prisvedčiť žalovanému v tom, že vykonaným dokazovaním (zápismi z obhliadky zo dňa 2.8.2010 a 20.5.2010 spolu s fotodokumentáciou) bolo preukázané zavlhnutie častí suterénnych priestorov pred škodovou udalosťou dňa 31.8.2010, ktoré žalobca úplne neodstránil, keď v tomto smere jeho tvrdenia neboli spoľahlivo preukázané. V tomto smere iné skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemalo však vplyv správnosť jeho skutkových záverov. Ako vyplynulo z jednotlivých dôkazov, toto prvotné poškodenie v máji 2010 nebolo totožné s rozsahom poškodenia zaznamenaným dňa 3.9.2010 (napr. v máji 2010 neboli poškodené omietky v kúpeľni, na schodisku, podlahy na schodisku a v obývacej izbe, nebolo nutné čerpanie vody, neboli poškodené stavebné súčasti) a nebolo spôsobené ani rovnakým poistným rizikom, ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie, keď sa v tomto smere s procesnou obranou žalovaného nestotožnil. Napokon aj v znaleckom posudku č. 3/2014 znalec skonštatoval, že oproti prvotnému prieniku vody došlo dňa 31.8.2010 k väčšiemu prieniku dažďovej vody, čím sa zvýšil stupeň poškodenia laminátovej podlahy a omietok miestností suterénu. Prvotné

poškodenie mohlo umožniť ľahší prienik vody do suterénu, ale nemá samé osebe vplyv na ustálenie rozsahu poškodenia zo dňa 31.8.2010. V danom prípade sa tak žalobca nedomáhal náhrady škody vzniknutej zo škodovej udalosti dňa 16.5.2010, tak ako sa to žalovaný snaží prezentovať. Nie je napokon opodstatnená ani námietka žalovaného, že existencia škody pred škodovou udalosťou dňa 31.8.2010 vylučuje ako príčinu vlhnutia záplavu v priľahlých záhradách. Napokon; pokiaľ žalovaný aj namietal v tejto súvislosti existenciu príčinnej súvislosti, v rámci svojej obrany netvrdil, ktoré konkrétne náklady, náhrady ktorých sa žalobca domáha, sa majú týkať odstránenia škody vzniknutej dňa 16.5.2010 a ktoré škody vzniknutej dňa 31.8.2010. 10. Sporové konanie sa začína na základe žaloby, ktorá je procesným úkonom a obracia sa ňou žalobca na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí ( , resp. ) obsahovať aj osobitné náležitosti ( a nasl. , resp. ). Existencia riadnej žaloby je základnou podmienkou pre začatie sporu, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. 11. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca tak nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. 12. Podanou žalobou tak žalobca vymedzuje aj rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá žalobcovi uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. 13. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade. 14. Podľa je zmenou žaloby i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V tomto prípade zmeny žaloby žalobca opiera svoj nárok o nové (ďalšie) skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, a to bez zmeny žalobného petitu. 15. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 16. Podľa , pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistenej udalosti. 17. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že v danom prípade nedošlo k podstatnej zmene alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v zmysle Zdôraznil, s poukazom na relevantnú judikatúru, že za zmenu žaloby v zmysle uvedeného ustanovenia nemožno považovať doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu. Mal za to, že skutkový základ veci - nárok na poistné plnenie v dôsledku poistnej udalosti záplavy, ku ktorej došlo dňa 31.8.2010, a ktorá mala za následok poškodenie stavebných súčastí rodinného domu, ostal počas celého prvoinštančného konania nezmenený. Kontrolný znalecký posudok iba upresnil rozsah prác potrebných na sanáciu škôd, ktoré ním boli nacenené predloženou cenovou ponukou, čím iba preukázal opodstatnenosť výšky žalovaného nároku titulom poistného plnenia. Svoj nárok na poistné plnenie si uplatnil bezprostredne po škodovej udalosti, a to nahlásením škodovej udalosti, pričom svoj nárok si uplatnil na súde v premlčacej lehote podľa a Obč. zák. Žalovaná suma bola okrem iného zdôvodňovaná aj škodou na obvodovom murive, opravou ktorého sa zaoberal kontrolný znalecký posudok, ktorý špecifikoval minimálny rozsah nevyhnutných prác na jeho opravu. Upravoval si tak škodu na stavebných súčastiach, hydroizolácii a obvodovom murive v sume 20.000,- eur, pričom v konaní preukázal potrebný rozsah prác a nákladov na opravu poškodených stavebných súčastí v sume prevyšujúcej žalovaný nárok. Nesúhlasil s tým, že predložením cenovej ponuky došlo k zmene zdôvodnenia nároku, ktorý má byť premlčaný. 18. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na vznesenej námietke premlčania. 19. Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške 20.000 eur, ktorú pôvodne v žalobe špecifikoval ako škodu za zničené podlahové krytiny, koberce, vstavanú skriňu, maľovky, dvere a iné časti rodinného domu. Takto bol rozsah škody zaznamenaný aj v zápise z obhliadky zo dňa 3.9.2010. Túto škodu následne špecifikoval písomným podaním zo dňa

19.8.2013 tak, že predstavuje náklady na omietky a maľby v sume 3.806,20 eur, na parkety v sume 935,- eur, koberce v sume 860,- eur, prenájom odvlhčovača v sume 425,- eur, vstavanú skriňu 1.119,- eur, posuvné dvere 560,- eur, zárubne 320,- eur, písomnosti 500,- eur, oprava izolácie 16.000,- eur. 20. Na preukázanie nákladov na prenájom odvlhčovača žalobca predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.9.2010 na sumu 368,90 eur a potvrdenie zo dňa 16.9.2015. Náklady na opravu a nainštalovanie izolácie žaloba preukazoval cenovou ponukou zo dňa 12.3.2015 na sumu 43.379,82 eur. 21. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.2.2017 si žalobca uplatňoval škodu stavebných súčastí rodinného domu v sume 3.610,- eur odhadnutej Doc. Ing. Martonom CSc., navýšenú o nájom odvlhčovača v sume 368,90 eur, a na základe záverov vyplývajúcich z kontrolného znaleckého posudku č. 10-25/2016 ( bod 3.12 a 3.13) si uplatňoval náklady na práce na sanáciu poškodeného obvodového muriva s tým, že ide o ďalšiu položku, o ktorú treba škodu navýšiť. Na preukázanie výšky škody spôsobenej navlhnutím obvodového muriva predložil cenovú ponuku zo dňa 11.2.2017 na sumu 20.238,12 eur. V žalobe, v špecifikácii škody zo dňa 19.8.2013, a ani v zápise z obhliadky zo dňa 3.9.2010, z ktorej špecifikácia žalobcu vychádza, nebola ako samostatná položka uplatňovaná škoda na obvodovom murive. Žalobca uviedol, že pôvodne si myslel, že je poškodená izolácia, a až kontrolný znalecký posudok odhalil prevlhnutie muriva. Ako to tvrdil i žalobca, pôvodný znalecký posudok č. 3/2014; čo do výšky škody vychádzajúci zo špecifikácie žalobcu a zo zápisu z obhliadky zo dňa 3.9.2010; uviedol výlučne len zjavné poškodenie omietok, maľovky a stavebných súčastí, bez zohľadnenia zavlhnutia muriva zvnútra, nepočítal tak s rozsahom skutočnej škody, pokiaľ nebral do úvahy práce nevyhnutné na opravu zavlhnutého muriva a zaoberal sa výlučne povrchovou vizuálnou stránkou škôd ako omietky a maľovky. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si dňa 13.2.2017; okrem pôvodnej škody vyčíslenej v znaleckom posudku č. 13/2014 a škody za prenájom odvlhčovača; uplatňuje v rámci žalobného nároku v sume 20.000,- eur ako novú položku - škodu spôsobenú navlhnutím obvodového muriva, ktorú následne podaním zo dňa 3.3.2017 vyčíslil v sume 20.238,12 eur vychádzajúc z cenovej ponuky zo dňa 11.2.2017, vypracovanej na základe kontrolného znaleckého posudku. Túto škodu, ktorú si žalobca dovtedy neuplatňoval, tak žiadal priznať spolu s náhradou škody stavebných súčastí rodinného domu v sume 3.610,- eur a škodou vzniknutou za prenájmom odvlhčovača v sume 368,90 eur. Možno konštatovať, že škoda vzniknutá navlhnutím obvodového muriva nie je totožná so škodou pôvodne žalobcom uplatňovanou za poškodenie izolácie v sume 16.000,- eur; keď navyše poškodenie izolácie rodinného domu v konaní preukázané ani nebolo. Žalobca tak žiadal síce to isté ako v žalobnom petite, ale už na základe iného - zmeneného skutkového stavu (skutkového základu veci), než ktorý uviedol v žalobe, a preto bolo potrebné tento jeho procesný úkon posúdiť ako zmenu žaloby podľa Žalobca sa na základe nových rozhodujúcich skutočností (bod 3.12 a 3.13 kontrolného znaleckého posudku, cenová ponuka zo dňa 11.2.2017) domáhal v rámci uplatňovanej náhrady škody úhrady nákladov na sanáciu poškodeného obvodového muriva, ktorá položka pôvodne nebola uplatňovaná v rámci náhrady škody. 22. Dôvodne tak žalovaný namieta, že žalobca zmenil žalobu zo skutkovej stránky, keď procesným úkonom dňa 13.2.2017 žiadal priznať ako novú položku - škodu zistenú kontrolným znaleckým posudkom č. 10-25/2016 a vyčíslenú na základe cenovej ponuky zo dňa 11.2.2017. Nakoľko k poistnej udalosti došlo dňa 31.8.2010, premlčacia doba 3 roky začala plynúť dňa 31.8.2011, a uplynula dňa 31.8.2014. Žalobca si tak škodu vzniknutú navlhnutím obvodového muriva uplatnil po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, a teda oneskorene. 23. Za premlčanú tak treba považovať náhradu škody za opravu zavlhnutého obvodového muriva, ktorá je škodou na spoločnej časti nehnuteľnosti (bod 40 VPP-MD) a za nepremlčanú možno považovať náhradu škody vynaloženú na maľovky, omietky, podlahu, obklad schodov, posuvné dvere, obložky zárubní, vstavanú skriňu a koberce, ktoré položky predstavujú stavebné súčasti nehnuteľnosti (bod 42 čl. 1 VPP-MD). 24. Pokiaľ ide o vyčíslenie náhrady škody vzniknutej na stavebných súčastiach poistenej nehnuteľnosti, za relevantné považoval odvolací súd vyčíslenie tejto škody podľa znaleckého posudku č. 3/2014 , v ktorom bola škoda vyčíslená v súlade s bodom 37 čl. 1 VPP-MD, podľa ktorého sú primeranými nákladmi na opravu: cena veci alebo jej časti v čase vzniku poistnej udalosti v danom mieste obvyklá. V cenovej ponuke táto škoda na stavebných súčastiach predstavuje položky 9-12+26, v sume 3.044,84 bez DPH (3.653,8 eur s DPH); ako to potvrdil i žalobca, tieto položky sa prekrývajú s pôvodným znaleckým posudkom č. 3/2014. Žalobcovi však nemožno priznať náhradu škody v sume 3.653,8 eur, ktorú si uplatňuje na základe cenovej ponuky, pretože, ako to žalovaný dôvodne namieta, cenová ponuka je vypracovaná ku dňu 11.2. 2017 a k poistnej udalosti došlo dňa 31.8. 2010. Potrebné tak bolo

za základ pre vyčíslenie škody na stavebných súčastiach vziať znalecký posudok č. 3/2014, ktorý vychádzal z cien v čase, kedy k poistnej udalosti došlo. Žalobcovi preto patrí nepremlčaná časť nároku na náhradu škody vyčíslená v znaleckom posudku č. 3/2014 v sume 3.610,- eur a náhrada škody vzniknutá za prenájom odvlhčovača v sume 368,90 eur , spolu v sume 3.978,9 eur. Vo zvyšnej časti, v ktorej predstavuje náhrada škody náklady na odstránenie poškodeného obvodového muriva (t.j. položky 1-7,8, 13,23-25,14-19 cenovej ponuky) , je nárok žalobcu premlčaný. 25. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil odvolacie dôvody žalovaného ako čiastočne opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.978,90 eur spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku nárok žalobcu na náhradu škody zamietol z dôvodu žalovaným dôvodne vznesenej námietky premlčania. 26. Uznesením zo dňa 11.02.2019 súd prvej inštancie opravil výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa tak, že na odstránenie pochybností priznal úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 20.000,- eur. 27. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd ním išiel nad rozsah petitu, nakoľko tento sumu, z ktorej má byť úrok počítaný, neuvádza. Neprichádza do úvahy oprava rozsudku, nakoľko ide o materiálnu zmenu rozhodnutia, ktorá je neprípustná. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. 28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní nebolo sporné a pochybné, z akej sumy si úrok z omeškania uplatňuje, t.j. nebolo pochybné, že si žalobca uplatňuje úrok z omeškania zo žalovanej sumy 20.000,- eur. 29. Odvolací súd dospel k záveru zhodnému so žalobcom, že v predmetnom konaní nebolo pochybné, že žalobca si už v žalobe uplatňoval priznanie úroku z omeškania zo sumy, ktorej zaplatenia sa domáhal titulom istiny. Žalobca sa tak počas celého konania domáhal priznania úroku z omeškania zo sumy 20.000,- eur, a pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia, rozhodol v súlade so žalobným nárokom, a neprekročil petit žaloby, ktorým je viazaný. Nakoľko súd prvej inštancie vecne nepochybil, a ani pri formulácii výroku rozsudku v časti úroku z omeškania sa nedopustil žiadnej nesprávnosti, nebol dôvod postupom podľa na vydanie opravného uznesenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa zmenil napadnuté opravné uznesenie súdu prvej inštancie a zamietol návrh žalobcu na opravu rozsudku.

30. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 20.000,- eur a úrokov z omeškania. V časti o zaplatenie istiny 3.978,9 eur bol žalobca úspešný, v časti istiny 16.021,10 eur; v ktorej bola žaloba zamietnutá, bol úspešný žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalovaného predstavuje 80%, jeho neúspech predstavuje 20%, čo znamená 60%-ný konečný úspech žalovaného. Štátu vyplatením znalečného a svedočného zo štátnych finančných prostriedkov vznikol nárok na náhradu trov podľa pomerného výsledku konania proti žalobcovi v rozsahu 80% a proti žalovanému v rozsahu 20%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).