Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: O., nar. XX.XX.XXXX, Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, deti rodičov: matky - M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky, a otca - O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Kristínou Absolonovou, advokátkou so sídlom Na revíne 37, 831 02 Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. -178, zo dňa 24.09.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o určení povinnosti otca platiť výživné na maloletého O. G., nar. XX.XX.XXXX a na maloletú Z. G., nar. XX.XX.XXXX, p o t v r d z u j e.

Vo výrokoch o zročnom výživnom na maloleté deti sa z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom schválil dohodu rodičov, ktorou boli maloleté deti G. O., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia, a upraveným právom otca na styk s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod., každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od Veľkého piatku 10.00 hod. do soboty 18.30 hod. a v nepárny kalendárny rok od nedele 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka 18.30 hod., počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku v mesiaci júl bežný styk okrem utorkov a štvrtkov, v mesiaci august bez bežného styku od 01.08. 10.00 hod. do 16.08. 18.30 hod., počas zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku dňa 24.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod. a od 31.12. od 10.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.30 hod. a v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a od 27.12. od 10.00 hod. do 31.12. do 10.00 hod. tak, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí bude bydlisko matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. výživným 180 eur mesačne od 10.04.2019, k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred, zročné výživné pre maloletého Petra za obdobie od 10.04.2019 do 24.09.2020 vo výške 1.332 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. výživným 130 eur mesačne od 10.04.2019 a od 01.09.2020 150 eur mesačne k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred, zročné výživné pre maloletú Veroniku za obdobie od 10.04.2019 do 24.09.2020 vo výške 802 eur uložil

otcovi uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, 24 ods. 1, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, potvrdením o návšteve materskej školy zo dňa 04.11.2019, lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletého O., potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku za rok 2018 a rok 2019 zo dňa 06.11.2019 a rodinných prídavkoch za rok 2019 zo dňa 06.11.2019, o vyplatení dávok v nezamestnanosti zo dňa 14.10.2019, správou Špeciálno výchovno-vzdelávacieho a poradenského centra pre deti a mládež zo dňa 25.11.2019, správou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva zo dňa 14.11.2019, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 28.01.2020, výpismi z účtu otca vedeného v Tatra banka, a.s., potvrdeniami o príjme otca: jeho mesačnými faktúrami za odpracované hodiny v roku 2020 a Daňovým priznaním k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2018, 2019, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2020, rozhodnutím materskej školy zo dňa 01.07.2020 o prijatí na predprimárne vzdelávanie, rozhodnutím zo dňa 09.06.2020 o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, ako aj na vec vzťahujúcimi sa listinami dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v časti zverenia maloletých detí, úpravy styku, správy majetku a zastupovaní maloletých detí, ktorá v konaní medzi rodičmi sporná nebola schválil súd prvej inštancie rodičovskú dohodu, považujúc ju za súladnú so zákonom a záujmom maloletých detí. Skonštatoval, že rodičia nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa o maloleté deti riadne stará, zabezpečuje im zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť a spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletých detí. Uviedol, že zverením maloletých detí do starostlivosti matky, všetky rodičovské práva a povinnosti otca k maloletým deťom ostávajú zachované. Výživné na maloleté deti určil v zmysle kritérií § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri ustálení výšky výživného zohľadnil matkou vyčíslené náklady na odôvodnené potreby maloletých detí a skutočnosť, že maloletý O. je sledovaný vo viacerých odborných ambulanciách, vyžaduje zvýšenú starostlivosť a má zvýšené výdavky spojené so zakupovaním učebných pomôcok, pravidelným cvičením a rehabilitáciami. Zohľadnil plnú osobnú starostlivosť matky o maloleté deti v ich veku, na základe čoho má matka obmedzenú možnosť sa zamestnať a to aj napriek tomu, že maloleté deti navštevujú predškolské zariadenie, poukazujúc na náročnosť starostlivosť o maloletého O.. Vo vzťahu k matke zistil, že je absolventkou strednej odbornej školy v odbore poštový manipulant, kde priemerná mesačná mzda podľa ponuky práce predstavuje 670 eur brutto. Za preukázané mal, že je aktuálne nezamestnaná, v období od 01.04.2019 do 30.09.2019 poberala dávku v nezamestnanosti spolu vo výške 1.455 eur (t. j. 242,5 eur mesačne), do augusta 2020 poberala rodičovský príspevok na maloletú Z. vo výške 370 eur, a poberala prídavky na deti. Vo vzťahu k otcovi zistil, že pracuje ako živnostník, jeho priemerná mesačná mzda predstavuje sumu vo výške 1.283,75 eur brutto s výdavkami na platby odvodov a nákup základných pracovných pomôcok. Z predloženej fakturácie otcom (za rok 2020) mal za preukázané, že otec odpracuje v priemere 6 - 7 hodín denne, niektoré mesiace menej. Zohľadnil, že otec je zdravý, v produktívnom veku, má podmienky na využitie pracovného času tak, aby mohol maloletým deťom poskytnúť nielen základnú výživu ale aj ich všestranný rozvoj. Uviedol, že matka popri svojej osobnej starostlivosti o maloleté deti má obmedzené možnosti nájsť zamestnanie s vyšším príjmom, na úrovni predchádzajúceho, ktorý si vyžadoval prácu na viacsmennú prevádzku. Nezohľadnil námietky otca, že matka náklady na potreby maloletých detí nepreukázala a uviedol, že ich vyhodnotil prihliadajúc na všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb, ktoré sú k veku detí primerané, v prípade maloletého O. aj s ohľadom na jeho špecifické potreby v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Na námietkou otca o určení výživného vo výške 20% z jeho príjmu neprihliadal dôvodiac, že pri určení výživného vychádzal zo zákonných kritérií Zákona o rodine. Výživné určil od podania návrhu, pri zhodnotení vykonaného dokazovania toto ustálil pre maloletého O. vo výške 180 eur mesačne a pre maloletú Z. 130 eur mesačne a od jej nástupu do materskej školy vo výške 150 eur mesačne a vo zvyšku návrh matky zamietol. Zohľadnil, že matka dostávala od otca, ktorý bol istý čas na materskej dovolenke s maloletou Z., materské dávky, ktoré otec poberal a matke v plnej výške poskytoval, keďže osobnú starostlivosť o maloletú vykonávala matka. Zároveň však túto dávku nezohľadnil ako príspevok otca na výživu detí. Pri vyčíslení zročného výživného za obdobie od 10.04.2019 a od 01.09.2020 vychádzal z matkou predloženého rozpisu zaplateného výživného, ktoré otec nepoprel ( 01/2019 220 eur, 02/2019 250 eur, 03/2019 230 eur, 04/2019 220 eur, 05/2019 230 eur, 06/2019 230 eur, 07/2019 230 eur, 08/2019 230 eur, 09/2019 280 eur, 10/2019 280 eur, 11/2019 280 eur, 12/2019 280 eur, 01/2020 280 eur, 02/2020 130 eur, 03/2020 280 eur, 04/2020 280 eur, 05/2020 210 eur, 06/2020 230 eur, 07/2020 230 eur, 08/2020

230 eur a 09/2020 230 eur). Vzhľadom na okolnosť, že otec aj napriek tomu, že nevykonával osobnú starostlivosť o maloleté deti, poberal štátnu dávku na deti vo forme daňového bonusu (44 eur na dieťa do 6 rokov veku, 22 eur na dieťa nad 6 rokov veku), ktorý však matke neodovzdával, ho otcovi odpočítal od otcom zasielanej platby uvádzanej ako výživné pre maloleté deti (daňový bonus upravený ustanovením o dani z príjmov). Uviedol, že táto suma z otcom zasielanej sumy výživného nie je príspevkom otca na výživu detí, ale príspevok štátu na maloleté deti, preto ju od otcom zasielaných súm odpočítal. Uviedol, že otec poberal daňový bonus na dve maloleté deti v roku 2019 vo výške 1056 Eur (88 x 12 eur), a v roku 2020 vo výške 660 eur (3x 88 eur + 6 x 66 eur - maloletý O. dovŕšil 6 rokov). Uviedol, že zročné výživné vypočítal tak, že od sumy výživného, ktoré mal otec zaplatiť, odpočítal sumu čistého výživného očisteného od daňového bonusu, do zaplateného výživného otcovi zarátal mimoriadny výdavok v sume 140 eur za poplatok u logopéda a 70 eur za výlet, t. j. dokopy v sume 210 eur. Zročné výživné pre maloletého O. 1.332 eur, pre maloletú Z. 802 eur, uložil otcovi uhradiť podľa , do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia konštatujúc, že otec o možnosť splácania zročného výživného v splátkach nepožiadal a súd nezistil žiadne dôvodné okolnosti pre povolenie splátok. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej ).

3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výrokoch o výživnom na maloleté deti a v súvisiacich výrokoch o zročnom výživnom podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec podľa d) f) h) , a , navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť výživné na každé z maloletých detí určiť vo výške 140 eur mesačne, zročné výživné znížiť o daňový bonus v sume 660 eur za rok 2020, ktorý ku dnešnému dňu uplatnený nebol a ani v budúcnosti uplatnený nebude a aby súčasne prehodnotil pre financovanie daňového bonusu za rok 2019 v sume zročného výživného, ktoré bolo reflektované v každom jednom doposiaľ hradenom výživnom na základe dohody rodičov, a aby plnenie zročného výživného povolil zaplatiť v splátkach 50 eur mesačne. Namietal, že jeho finančné možnosti a schopnosti nezodpovedajú súdom určenému výživnému a povinnosti zaplatiť zročné výživného do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho aktuálnu finančnú situáciu, pokles jeho príjmov v dôsledku pandémie COVID -19, kedy si musel požičať na vykrytie vlastných bežných výdavkov. Uviedol, že je starostlivým otcom, vždy hradil matke pravidelne a dobrovoľne vysoké výživné reflektujúce jeho aktuálny príjem a majetkové pomery, ani jeden mesiac sa nedostal do omeškania a súčasne hradil matke aj polovicu nákladov na splátku hypotekárneho úveru v sume 150 eur, kde jediným dlžníkom je matka a on je ručiteľom. V čase, kedy mu to majetkové pomery umožňovali prispieval výživným 380 eur mesačne, následne sa jeho príjmy bez jeho zavinenia znížili a teda aj možnosť takéto výživné platiť. Poukázal na ním zdokladovaný príjem za rok 2020. Namietal, že súd neskúmal možností a schpností vo vzťahu k matke, ktorá je od septembra 2020 nezamestnaná, obe maloleté deti sú celodenne umiestnené v predškolskom zariadení, pričom matka neosvedčila, že by si prácu hľadala, alebo že by bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poukázal na jej vzdelanie a posledný pracovný pomer pred nástupom na materskú dovolenku so zárobkom 900 eur netto mesačne. Namietal, že súd nevzal do úvahy jeho náklady na maloleté deti počas jeho starostlivosti. Poukázal na ním predložené faktúry za obdobie od 2/2020 do 9/2020, z ktorých je zrejmé, že jeho priemerný príjem je cca 1.283,75 eur brutto, po odrátaní mesačných odvodov 225 eur, 1.058,75 eur netto a jeho nevyhnutné mesačné výdavky. Uviedol, že nemá žiadne úspory a určené zročné výživné nemôže uhradiť jednorázovo. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava zo dňa 28.06.2017, sp. zn.: a jeho dôvody, že výživné sa spravidla určuje percentuálnym výpočtom z čistého príjmu rodiča. Uviedol, že po rozpade vzťahu sa vysťahoval zo spoločného bytu, kde sú vlastníkmi obaja rodičia v rovnakom podiele a ďalej hradil polovicu splátok hypotekárneho úveru v sume 150 eur mesačne. Býva u rodičov, čím klesol jeho životný štandard aj možnosť akékoľvek vlastného súkromia. Namiesto toho, aby si sám zabezpečil vlastné bývanie všetky financie, ktoré mu zvýšili dával matke na maloleté deti. Namietal nesprávny výpočet zročného výživného, kedy súd do zročného výživného nezapočítal ním platené výživné na maloleté deti v rozhodnom obodbí a nesprávne odpočítal daňový bonus od ním zasielanej platby výživného. Keďže mal vzhľadom na komunikáciu súdu pred vyhlásením dokazovania za ukončené, že zročné výživné určovať nebude, jeho úhradu v splátkach ani nenavrhoval. Uviedol, že daňový bonus je úľava na dani, ktorú môže uplatniť daňovník na dieťa pri splnení zákonom stanovených podmienok, kedy sa znižuje daňový základ daňovníka, t.j. aj výsledná daňová povinnosť. Uviedol, že súd nemal žiaden zákonný podklad (svoje rozhodnutie nedôvodila žiadnym zákonným ustanovením a ani ustálenou judikatúrou) na to, aby odrátal od bežne hradeného výživného za rok 2019 daňový bonus v sume 66 eur mesačne na 2 maloleté deti, v čase rozhodnutia tiež nemohol vedieť, či si daňový bonus za rok 2020 uplatní, daňové priznanie za rok 2020 podané ešte nebolo, pričom daňový bonus si ďalej uplatňovať neplánuje a ani nemôže.

4. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správne potvrdiť.

5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Odvolanie považovala za neodôvodnené, keď otec nepredložil žiadne dôkazy s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosť, že otec má dostatočný príjem z podnikania, zohľadňujúc aj jej neporovnateľne vyššie mesačné náklady na bežnú starostlivosť o maloleté deti spojené s ich stravou, bývaním, poplatkami v materskej škole, hygienickými potrebami, nákupom hračiek, učebných pomôcok, nákladmi na zdravotnú starostlivosť, atď. Suma určeného výživného nepokryje všetky oprávnené výdavky maloletých detí, ktoré v ich zvyšku popri jej osobnej starostlivosti znáša sama. Nepravdivo zavádza o výške plateného výživného spočiatku 380 eur mesačne, neskôr 280 eur mesačne a nakoniec 230 eur mesačne, a k tomu ešte údajne aj 150 eur jej náklady spojených s bývaním. Poukazujúc na dôkaz - prehľad transakcií z účtu otca na jej účet za obdobie od 01.01.2019 do 13.11.2020 vyplýva, že otec nikdy neuhradil výživné vo výške 380 eur mesačne. Ako vidno z prehľadu transakcií, otec sa na základe svojho vlastného rozhodnutia viackrát svojvoľne rozhodol, že jej pošle nižšiu sumu (napr. vo februári 2020 len 130 eur, v máji 2020 sumu 210 eur), pričom sa nezaujímal, z čoho zaplatí všetky potrebné veci pre deti, prípadne splátku hypotéky v momentálnej výške 315,69 eur mesačne. Poukázala na výšku leasingovej splátky otca 286 eur mesačne, čo je viac, ako ním navrhované výživné. Potvrdila, že je dlžníčkou v zmysle Zmluvy o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) zo dňa 12.09.2016 a otec na základe Dohody o ručení zo dňa 23.07.2017 „len“ pristúpil k jej záväzku ako ručiteľ, avšak peňažné prostriedky z hypotekárneho úveru boli použité na kúpu bytu na O. ul. č. 43/XX v M., ktorého sú obaja podielovými spoluvlastníkmi. Pôvodnou dlžníčkou pritom bola len ona a ručiteľkou otcova sestra, nakoľko otec ako živnostník v tom čase nespĺňal podmienky banky. Otcovi to však nebráni v tom, aby z dôvodu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedenému bytu, od nej v súčasnosti požadoval v zmysle otcom predloženého návrhu Dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 70.000 eur. Pokiaľ otec tvrdí, že si nehľadá zamestnanie uviedla, že Z. začala chodiť do škôlky od septembra 2020, avšak prvý mesiac bola na tzv. adaptačnom pobyte. Popritom posielala množstvo žiadostí o prijatie do zamestnania, chodila aj na pohovory, ale nájdenie vhodného zamestnania jej sťažuje okolnosť, že sa sama stará o dve deti a preto hľadá prácu s maximálnym pracovným časom od 08.00 do 16.00 hod. Pokiaľ predtým pracovala v A. a zarobila 900 eur netto mesačne, pracovala na smeny, mala aj mnoho nadčasov, čo si dnes pri dvoch malých deťoch už nemôže dovoliť. Predložila Zmluvu o hypotekárnom úvere, Dohodu o ručení, návrh Dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vlastné vyjadrenie matky.

6. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrvával na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdených skutočnostiach. Uviedol, že matka sa nevyjadrila k podstatným skutočnostiam a to najmä k nesprávne vyčíslenému zročnému výživnému a nezaujala stanovisko k zarátaniu daňového bonusu za rok 2020 do zročného výživného. Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že by vlastnil nejaké úspory a poukázal, že nie je schopný si zabepčiť ani vlastné bývanie. Celý príjem pravidelne míňa na svoje výdavky, úhrady pôžičiek a potreby maloletých detí. Namietal tvrdenia matky o tom, že by bral peniaze na “čierno”, keď si každú odrobenú hodinu riadne fakturuje, čoho dôkazom je ním vedené účtovníctvo (faktúry a daňové priznanie). Vo vzťahu k vedenému konaniu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva uviedol, že sa s matkou opakovane snažil mimosúdne dohodnúť, jeho prvotné návrhy boli ústupčivé, súhlasil s tým, aby nehnuteľnosť ďalej užívala matka a maloleté deti a sám chcel len minimálny vyporiadací podiel. Matka zavádza súd keď tvrdí, že jediným jeho návrhom bola zaslaná dohoda.

7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, , , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné čiastočne a to vo vzťahu k namietanému spôsobu výpočtu zročného výživného. Pokiaľ ide o rozhodnutie v časti ustálenia výšky výživného na maloleté deti od podania návrhu, súd prvej inštancie mal dostatočne preukázaný skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia zákonných kritérií pre určovanie výživného na maloleté deti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní otca neboli v tomto smere uvedené žiadne nové skutočnosti,

ktoré by súd prvej inštancie pri určení výšky výživného nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v otcom navrhovanom smere. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti určenia výživného na maloleté deti, na ktoré ako správne poukazuje.

8. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

9. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča.

10. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

11. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je

rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva.

12. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca týkajúce sa určenia výšky výživného na maloleté deti, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Určená výška výživného zodpovedá zákonným kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté ( nezaopatrené ) dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov, ich majetkovým pomerom a výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti každým z rodičov. Určená výška výživného zo strany otca, pri zohľadnení rovnako existujúcej vyživovacej povinnosti matky, ktorej časť kompenzuje osobnou starostlivosťou je primeraná na uspokojenie odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, ktoré tak ako boli matkou vyčíslené a odôvodnené súdom prvej inštancie aj odvolací súd považuje za primerané a dôvodné. Súd prvej inštancie správne vymedzil aj počiatok určenia povinnosti otca platiť na maloleté deti výživné k rukám matky. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil zárobkové možnosti a schopnosti obidvoch rodičov dosahovať primeraný príjem, ktoré sú aktuálne na strane otca priaznivejšie najmä s ohľadom na výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti v ich útlom veku. Majetkové pomery rodičov vyplývajúce z ich spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a finančným záväzkom z hypotekárneho úveru budú predmetom ich následného majetkového vysporiadania. Za nedôvodné považoval námietky otca, že súd neskúmal dostatočne zárobkové možnosti matky, ktorá bola v čase rozhodnutia súdu nezamestnaná a udáva, že pokiaľ matka v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (9/2020) bola po ukončení materskej dovolenky a nástupe maloletej Z. do predškolského zariadenia a potrebne adaptácie nezamestnaná, uvedená okolnosť nemá žiadny vplyv na správnosť rozhodnutia, keďže nejde o prípad, že by výživné bolo určené v rozpore s preukázanými možnosťami a schopnosťami otca a súčasne by bolo preukázané, že matka sa úmyselne dlhodobo vyhýbala získaniu adekvátneho zamestnania. Pokiaľ otec odkazuje na dôvody rozsudku Krajského súdu Trnava zo dňa 28.06.2017, sp. zn.: , odvolací súd, ktorý právnym názorm v označenom rozhodnutí nie je viazaný udáva, že Zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nie jeho skutočne dosahovaný zárobok, resp. iný obdobný príjem tvoriaci zdroj jeho obživy. Obmedziť sa len na percentuálne odvodenie výšky výživného zo zárobku povinného rodiča by bolo závažným pochybením súdu, ktorého povinnosťou je dokazovanie zamerať na reálne možnosti povinného rodiča dosahovať príjem. Prijatie zmieneného postupu pri určovaní výšky výživného by povinnému rodičovi v praxi umožňovalo vyhnúť sa náležitému plneniu výživného získaním neadekvátneho a menej honorovaného zamestnania, resp. nezamestnanosťou simulovať stav za účelom rozhodnutia podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Zároveň by to znamenalo neprípustný odklon od základných hmotnoprávnych princípov a vytvorenie nežiaduceho precedensu smerujúceho predovšetkým v neprospech oprávneného.

13. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o určení výšky výživného na maloleté deti ako vecne správne podľa potvrdil.

14. Podmienky uplatnenia nároku na daňový bonus na dieťa ako aj jeho výšku upravuje Z.z o dani z príjmov. Daňový bonus na dieťa predstavuje pre daňovníka zvýhodnenie, ktoré priamo znižuje vypočítanú daň z príjmov fyzickej osoby. V danom prípade uplatnenie nároku na daňový bonus na maloleté deti u otca ako SZČO (živnostníka) predstavovalo zníženie dane z príjmu v podanom Daňovom priznaní k dani z príjmov za roky 2018,2019.

15. S postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri výpočte zročného výživného do sumy zročného výživného zahrnul otcom uplatnený daňový bonus za rok 2019 (ako vyplýva z jeho Daňového priznania za rok 2019, jeho uplatnenie otcom za rok 2020 nemal preukázané), označeného súdom ako poberanie štátnej dávky na deti, odvolací súd nepovažoval za správny. Stotožnil sa s námietkou otca, že súd prvej inštancie nemal pre takýto záver zákonný podklad, svoje rozhodnutie nedôvodil žiadnym zákonným ustanovením a ani ustálenou judikatúrou. Pokiaľ si rodič pri splnení zákonom stanovených podmienok znižuje daňový základ, potom uplatnenie daňového bonusu na maloleté deti jedným z rodičov tvorí celkový príjem rodiča za posudzované obdobie, z ktorého súd vychádza pri určení výšky výživného. Preto nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ si otec v roku 2019 mohol na rozdiel

od matky (ktorá nebola zamestnaná) uplatniť daňový bonus, mal ho v celosti odovzdať matke z dôvodu, že osobnú starostlivosť o maloleté deti v posudzovanom období zabezpečovala v prevažnej miere. Finančné prostriedky z uplatneného daňového bonusu majú byť jednoznačne použité v prospech detí. V danom prípade nebolo ani preukázané, že by otec tieto finančné prostriedky v prospech detí nepoužil, alebo nevyužil na maloleté deti v čase jeho osobnej starostlivosti. Otec si v roku 2019 daňový bonus uplatnil oprávnene, mohol ho použiť pre potreby detí a preto ho nemožno automaticky zarátať do sumy zročného výživného. V čase rozhodnutia súd prvej inštancie nevychádzal z daňového priznania otca za rok 2020, teda jeho uplatnenie otcom za toto obdobie, ako správne namieta, nebolo možné ani preukázať.

16. Poukazuje na , ktorý určuje lehotu na plnenie 3 dni, pričom poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie je skôr výnimočným riešením. Každé súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť platiť výživné je predbežne vykonateľné zo zákona podľa , rozhodnutie o tom, že súd určí dlhšiu lehotu, alebo určí, že sa peňažné plnenie môže vykonať v splátkach, je formulované len ako výnimka. Právo na povolenie plnenia dlžného výživného na maloleté dieťa v splátkach, nie je možné uplatňovať automaticky, použitie takéhoto výnimočného riešenia by malo byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného, ktorý sa napr. bez vlastného zavinenia nečakane ocitol v nepriaznivej finančnej situácii. Pokiaľ súd využije možnosť povoliť plnenie zročného výživného v splátkach, musí zároveň presne určiť ich výšku a podmienky splatnosti. Výška splátok by mala byť rozpočítaná tak, aby dlžné výživné bolo uhradené čo najskôr, vzhľadom na spotrebný charakter výživného. S ohľadom na dobré mravy, by rozhodne povolenie splácania dlžného výživného nemalo prichádzať do úvahy, ak dlh povinnému vznikol neplnením výživného za minulé obdobie bez vážneho dôvodu.

17. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch o zročnom výživnom na maloleté deti z dôvodu splnenia podmienok je potrené zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie ktorý je viazaný vyššie uvedený právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v ďalšom konaní ( ) opätovne rozhodne o zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu od 10.04.2019 do svojho rozhodnutia, zročné výživné ustáli na základe preukázaného otcom zaplateného výživného na maloleté deti k rukám matky, rozhodne o dôvodnosti započítania otcom uplatnených osobitných platieb alebo vecných plnení poskytovaných v rozhodnom období výlučne na potreby maloletých detí. Bude sa zaoberať dôvodmi uplatneného návrhu otca na zaplatenie výživného v primeraných splátkach. Rozhodnutie zdôvodní v súlade s .

18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).