Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cpr-4-2016.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7Cpr/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobcu U - Shin Slovakia s.r.o., so sídlom K letisku Budova 1329, Košice, IČO: 35 893 427 zastúpeného IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 588 041 proti žalovanej D. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. X, v konaní o zaplatenie 614,11 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 614,11 eura a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 614,11 eura od 19.7.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 614,11 eura od 1.6.2016 do 18.7.2017 žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie (ďalej aj „súd“) 30.6.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu: 1/ sumu 614,11 eura, 2/ úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 1.6.2016 do zaplatenia a 3/ nahradiť trovy konania, titulom peňažnej náhrady v zmysle čl. V pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnankyňou 2.9.2014, za nezotrvanie žalovanej u zamestnávateľa od 1.4.2016 do 30.4.2016 počas plynutia dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá začala na základe výpovede žalovanej z 23.2.2016 plynúť 1.3.2016 a skončila 30.4.2016.
2. Súd rozhodol vo veci na návrh žalobcu bez nariadenia pojednávania platobným rozkazom z č.k. 7Cpr/4/2016-26 z 21.10.2016, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Citovaný platobný rozkaz bol žalovanej doručený 18.7.2017.
3. Žalovaná podala na súde 1.8.2017 proti citovanému platobnému rozkazu odpor odôvodnený tým, že ukončenie jej pracovného pomeru bolo vopred ústne dohodnuté s jej priamym nadriadeným supervízorom M. W. 28.3.2016, a to tak, že nemusí pracovať do konca výpovednej lehoty, ktorá mala trvať do 30.4.2016 z dôvodu, že mala dohodnutú lepšiu prácu od 1.4.2016.
4. Odpor bol žalovanou podaný včas, s vecným odôvodnením, preto súd podľa § 267 ods. 3 CSP uznesením z 22.2.2018 sp. zn. 7Cpr/4/2016-62 právoplatným 24.6.2020 zrušil vyššie citovaný platobný rozkaz.
5. Žalobca uviedol, že skutkové tvrdenia žalovanej považuje za nepreukázané a účelové, v snahe vyhnúť sa plneniu uplatneného nároku, nakoľko žiadna dohoda so supervízorom, ktorú žalovaná ani nepreukázala, nebola spôsobilá skrátiť trvanie jej pracovného pomeru. M. W. bol síce jej priamym nadriadeným, avšak z jeho pracovnej náplne a ani z pozície supervízora mu nevyplývalo oprávnenie uzatvoriť so žalovanou dohodu o skončení jej pracovného pomeru. Žalovaná si bola vedomá, že jej pracovný pomer u žalobcu skončí až k 30.4.2016, a aj napriek tomu od 1.4.2016 prestala chodiť do práce, nakoľko mala dohodnutú lepšiu prácu, čo potvrdila v podanom odpore proti platobnému rozkazu.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to s pracovnou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu 2.9.2014, dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 20.1.2016, výpoveďou z pracovného pomeru z 23.2.2016, výkazom neospravedlnených absencií zamestnancov žalobcu za 4/2016, výzvou žalobcu na úhradu peňažnej náhrady z 11.5.2016, ako aj oboznámením sa s ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi, výsluchom svedka M. W., a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli 2.9.2014 písomnú pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol žalovanej dňom 2.9.2014 pracovný pomer na dobu určitú do 30.11.2014, s pracovným zaradením „operátor výrobnej linky“, s miestom výkonu práce Závod pri letisku, Košice - Barca, s dohodnutou hrubou mesačnou mzdou 450,- eur. (pracovná zmluva z 2.9.2014)
8. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli 20.1.2016 dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 2.9.2014 s účinnosťou od 1.1.2016, a to v čl. III. v časti mzdy za vykonanú prácu tak, že hrubá hodinová mzda žalovanej je 3,- eurá a v čl. V upravujúcom skončenie pracovného pomeru a výpovednú dobu tak, že výpovedná doba je jeden mesiac, ak pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede menej ako jeden rok, a dva mesiace, ak pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede najmenej jeden rok ( čl. V bod 5.2 dohody), a ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, pričom túto peňažnú náhradu je zamestnávateľ oprávnený zraziť zo mzdy, prípadne z iných príjmov zamestnanca, s ktorými sa pri exekúcii nakladá ako so mzdou ( čl. V bod 5.3 dohody). Uvedené súd zistil z dohody o zmene pracovnej zmluvy z 20.1.2016.
9. Listom z 23.2.2016 žalovaná dala výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou z 2.9.2014 v zmysle § 67 Zákonníka práce. Prevzatie výpovede potvrdila svojím podpisom 24.2.2016 p. S.. ( výpoveď z pracovného pomeru z 23.2.2016)
10. V mesiaci 4/2016 žalovaná mala u žalobcu spolu 166,50 hodín neospravedlnených absencií. S dokumentom bol oboznámený 6.5.2016 zástupca zamestnancov p. R. Y.. (výkaz neospravedlnených absencií za 4/2016 vystavený žalobcom)
11. Výzvou z 11.5.2016 žalobca vyzval žalovanú na úhradu peňažnej náhrady vo výške jej priemerného zárobku za jeden mesiac, t.j. vo výške 614,11 eura, v lehote do 31.5.2016. Výzvu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná od 1.4.2016 počas výpovednej doby, ktorá začala plynúť na základe výpovede doručenej žalobcovi 23.2.2016 dňa 1.3.2016 a skončila 30.4.2016, nechodila do práce, pričom jej neprítomnosť neospravedlňovala žiadna zákonom uznaná prekážka v práci, pre ktorú by bol zamestnávateľ povinný ospravedlniť jej neprítomnosť v práci a poskytnúť jej pracovné voľno. Žalovaná tak porušila svoju zákonnú povinnosť zamestnanca v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) a § 81 písm. b) Zákonníka práce. Za uvedené obdobie žalovaná nemala nárok na mzdu ani náhradu mzdy, a pre neospravedlnené zameškanie práce jej žalobca krátil nárok na dovolenku podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce. Žalovaná bola upozornená, že v prípade ak svoj záväzok dobrovoľne nesplní, žalobca si svoju pohľadávku uplatní súdnou cestou. ( výzva žalobcu na úhradu peňažnej náhrady z 11.5.2016)
12. Zo mzdového listu žalovanej za rok 2016 vystaveného žalobcom súd zistil, že priemerný hodinový zárobok žalovanej bol 3,7664 eura, priemerný počet pracovných dní v mesiaci 21,74 a počet hodín denného pracovného úväzku 7,5.
13. Z výpovede svedka M. W., priameho nadriadeného žalovanej počas trvania jej pracovného pomeru u žalobcu súd zistil, že u žalobcu pracuje od 6/2008 doposiaľ. Ku skutkovému tvrdeniu žalovanej,
že skončenie jej pracovného pomeru bolo ústne dohodnuté s ním tak, že nemusí pracovať do konca výpovednej lehoty, pretože má dohodnutú lepšiu prácu od 1.4.2016, uviedol, že na nič také si nespomína. V prípade, ak by aj k nejakej dohode došlo, mala by určite písomnú formu. Zamestnanca, ktorý mu oznámi, že chce skončiť pracovný pomer počas plynutia výpovednej doby, odkáže na oddelenie ľudských zdrojov, kde žiadosť zamestnanca posúdia, spíšu písomnú dohodu, ktorú za žalobcu podpisuje jeho štatutár. Nie všetkým žiadostiam však vyhovejú. Rovnako by postupoval aj v prípade, ak by mu takúto požiadavku na skončenie pracovného pomeru predostrela žalovaná.
14. Podľa § 67 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v platnom znení, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v platnom znení (ďalej aj „Zákonník práce“) ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
16. Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v platnom znení (ďalej aj „Zákonník práce“) ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.
17. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
19. Pracovný pomer nekončí doručením výpovede, ale až uplynutím výpovednej doby. Výpovednou dobou je časový úsek, ktorý musí záväzne uplynúť medzi prejavom vôle zamestnanca skončiť pracovný pomer výpoveďou a skutočným skončením pracovného pomeru. Peňažnú náhradu za nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere Zákonník práce právne viaže na dĺžku výpovednej doby zamestnanca, pretože sa vychádza zo zásady, že zamestnanec má v prípade skončenia pracovného pomeru dodržať záväzok odpracovať celú výpovednú dobu.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli dňa 2.9.2014 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola žalovaná pracovne zaradená ako „operátor výrobnej linky“. Dňa 23.2.2016 žalovaná doručila žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Nakoľko jej pracovný pomer u žalobcu trval ku dňu doručenia výpovede viac ako rok, výpovedná doba žalovanej bola dva mesiace, v súlade s § 62 ods. 6 Zákonníka práce a čl. V ods. 5.2 písm. b) pracovnej zmluvy v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy z 20.1.2016, podľa cit. § 62 ods. 7 Zákonníka práce začala plynúť 1.3.2016 a skončila 30.4.2016. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že od 1.4.2016 žalovaná v zamestnaní nebola prítomná, za obdobie mesiaca 4/2016 mala celkom 166,50 hodín absencií, pričom jej neprítomnosť neospravedlňovala žiadna zákonom uznaná prekážka v práci, pre ktorú by žalobca ako zamestnávateľ bol povinný ospravedlniť jej neprítomnosť a poskytnúť jej pracovné voľno, a vykonaným dokazovaním nebolo zistené ani skončenie pracovného pomeru žalovanej počas plynutia výpovednej doby. Nakoľko žalovaná nezotrvala počas plynutia výpovednej doby v období od 1.4.2016 do 30.4.2016 u žalobcu ako zamestnávateľa, žalobcovi vzniklo podľa cit. § 62 ods. 8 Zákonníka práce právo na peňažnú náhradu, na ktorej sa so žalovanou dohodli písomne v pracovnej zmluve (čl. V ods. 5.3), vo výške súčinu priemerného mesačného zárobku žalovanej ako zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Preto súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi za obdobie od 1.4.2016 do 30.4.2016 peňažnú náhradu vo výške 614,11 eura ( priemerný hodinový zárobok žalovanej 3,7664 eura x priemerný počet pracovných dní v mesiaci 21,74 x počet hodín denného pracovného úväzku 7,5) tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Podľa §517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal žalovanú, ktorá sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, zaplatiť žalobcovi aj žalovaný úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 614,11 eura od 19.7.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu s prílohami žalovanej (čl. 55 spisu) do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB bola k 19.7.2017 vo výške 0,00 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší. V prevyšujúcej časti žalovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal odoslanie ani doručenie predžalobnej výzvy z 11.5.2016 žalovanej.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo ( úrok z omeškania) žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe ( uznesenie NS SR z 27. novembra 2008 sp. zn. 6 Obo 243/2007). Žalobca mal v uplatnenej istine bez príslušenstva (úroku z omeškania, ktorý v žalobe nevyčíslil) plný úspech, preto mu súd podľa vyššie citovaného ust.§ 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Košice - okolie, písomne, v troch vyhotoveniach ( § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, 365 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.