Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/54/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.apríla 2021 v Bratislave

rozhodol:

Podľa sa

obžalovaná R.. W. X. F. I. Č. T. O. Á. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Z., K. č. XXXX/XX

obžalovaná O. X. O. T. L. Č. Á. N. T. O. Á. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Z., I. Y. Č.. XX

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. , zo dňa 11.mája 2016 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa , , s poukazom na , na tom skutkovom základe, že

obžalovaná R.. W. X. v Bratislave v areáli školy, ktorej je zamestnancom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2014, v pracovnej dobe dňa 30.01.2015 počas kalamitnej poveternostnej situácie, ktorá bola zrejmá tak na pohľad, ako aj z vyhlásení SHMÚ odo dňa 27.01.2015 v čase silného sneženia pri teplote 0 až +1 C a pri snehovej pokrývke cca 25 cm nevykonávala dostatočným spôsobom dozor nad 18-timi žiakmi prvého ročníka školy, a to takým spôsobom, že počas pobytu v školskom klube na tzv. „pneumatikovom“ ihrisku školy nevidela na všetkých žiakov a umožnila tak, aby sa žiaci nachádzali aj na pre nich nebezpečnom mieste pod

-2-

briežkom svahu vzdialeným cca. 24 m od miesta kde stála, ktorý pre nich predstavoval zvýšené riziko ublíženia na zdraví, pretože sa tam nachádzali kríky a koruna šikmo rastúceho a nedostatočne ošetreného stromu hlošiny úzkolistej, ktorá bola v tom čase zaťažená napadaným mokrým snehom a vyhnutá do strany, čím porušila povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia Z.z o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a z čl. 22 bod 6 Pracovného poriadku pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy, podľa ktorých sú zamestnanci povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka a tiež ustanovením vyhlášky Ministerstva školstva SR č.306/ 2009 Z.z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe, z ktorého okrem iného vyplýva, že za dieťa zodpovedá príslušný vyučujúci alebo lektor záujmového útvaru a z ustanovenia , , o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci, z ktorého je zrejmé, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je povinný sa starať o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na pracoviskách alebo v jeho priestoroch a úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií

a obžalovaná O. X. ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2004 ako vedúca ŠKD základnej školy dňa 30.01.2015 aj napriek tomu, že v uvedený deň zrušila plánovanú školskú akciu „Hry na snehu“ z dôvodu zlého počasia, nezrušila všetky aktivity detí na školskom dvore pod dozorom vyučujúceho z dôvodu nepriaznivého počasia a hustého sneženia, teda padania mokrého a ťažkého snehu a tiež nezabezpečila dôslednejší a dostatočný dozor nad žiakmi 1. ročníka ZŠ pri pobyte vonku v priestoroch školského dvora na tzv. „pneumatikovom“ ihrisku pod briežkom v okolí stromu „hlošina úzkolistá“, ktorý bol pokrytý nánosom vrstvy mokrého a ťažkého snehu vo vrstve 30-35 cm, čím porušila ustanovenie , , o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, podľa ktorých je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a súčasne je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch, pričom úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií, teda nevykonala potrebné opatrenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa jej práce,

v dôsledku porušení uvedených povinností obžalovanej Ing. W. X. a obžalovanej O. X. k vyvráteniu stromu prišlo v čase prítomnosti 18-tich detí na školskom dvore, s tým, že vyvrátený strom zavalil žiaka I.B poškodeného mal. W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, X. X. I XXX/XX, ktorý následkom pádu stromu utrpel zranenia, ktorým podľahol, s tým, že bezpros- -3-

trednou príčinou smrti maloletého poškodeného W. E. bol masívny opuch mozgu v dôsledku jeho nedostatočného okysličenia pri znemožnení dýchacích pohybov a poruche cirkulácie krvi pri mechanickom stlačení a imobilizácii trupu stromom po jeho vyvrátení z koreňov a páde na maloletého poškodeného spolu s rozvojom úrazovo krvácavého šoku, syndrómu diseminovanej koagulácie a multiorgánového zlyhania, pričom obvinení mohli smrti poškodeného zabrániť za predpokladu, že by splnili povinnosti vyplývajúce z predpisov o bezpečnosti práce

o s l o b o d z u j ú

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa sa

obžalovaný W.. V. K. T. L. S. H. N. Ý. : nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., I. Y.N. Č.. XX

obžalovaný R.. B. Y. S. I. Č. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Z., B. Č.. XXX/XX

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. , zo dňa 11.mája 2016 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin všeobecné ohrozenie podľa , , s poukazom na na tom skutkovom základe, že

obžalovaný W.. V. K. ako štatutárny zástupca - riaditeľ Spojenej školy M.. J. z F. na N. U.. XX v Z. (ďalej len “škola“) vymenovaný do funkcie dňa 01.07.2010, od presne neustáleného obdobia

do dňa 30.01.2015 porušil ustanovenie Z.z o ochrane prírody a krajiny týkajúce sa toho, že vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať, pričom táto požiadavka je aplikovaná aj v čl. 7.1. Prevádzkového poriadku základnej školy a súčasne porušil ustanovenia , , a o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože ako riaditeľ školy zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia detí bez ohľadu na to ako konajú, alebo postupujú jeho zamestnanci, čo vyplýva z ustanovení uvedeného zákona a tiež z bodu 7/ pracovnej zmluvy medzi zriaďovateľom školy Bratislavská arcidiecéza a školou na jednej strane a zamestnancom obžalovaným W.. V. K. zo dňa 12.11.2012, podľa ktorých je vedúci zamestnanec povinný riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pričom dostatočným spôsobom nezabezpečil kontrolu obžalovaného R.. B. Y. zodpovedného za správu nehnuteľnosti a údržbu školského dvora a drevinových porastov na školskom dvore, najmä koruny stromu „hlošina úzkolistá“ vysokého cca 10 metrov, nakoľko na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02.05.2012 medzi školou zastúpenou obžalovaným Mgr. K. a obžalovaným R.. B. Y.

-4-

bol obžalovaný R.. B. Y. so živnostenským oprávnením s číslom ObU-BA- OZP1-20121/2104 poverený výkonom správy nehnuteľností, pričom však tento nemal potrebnú odbornú kvalifikáciu na údržbu drevín a na úseku zelene na školskom dvore nezabezpečil žiadnu špecializovanú osobu, pričom obžalovaný W.. V. K. nekontroloval stav zelene, nekontroloval obžalovaného R.. B. Y., nepreveril si, že nemá potrebnú kvalifikáciu na údržbu zelene a drevín a napriek tomu s ním podpísal zmluvu, pričom obžalovaný R.. B. Y. neošetroval strom hlošina úzkolistá na školskom dvore dostatočne, korunu stromu vysokého 10 metrov presvetlil len do výšky štyroch metrov, pretože vyššie nedosiahol a nezabezpečil prostredníctvom riaditeľa školy obžalovaného W.. V. K. na činnosti, ktoré nevedel vykonať sám inú kompetentnú osobu, čím porušil ustanovení Z.z o ochrane prírody a krajiny o tom, že vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať, pričom táto požiadavka je aplikovaná aj čl. 7.1. Prevádzkového poriadku základnej školy, s ktorého obsahom bol obžalovaný R.. B. Y. oboznámený, v dôsledku čoho bolo len otázkou času kedy sa predmetný strom zlomí alebo vyvráti a tak

obžalovaný W.. V. K. a obžalovaný R.. B. Y. spôsobili všeobecné nebezpečenstvo, ktorému vystavili žiakov a zamestnancov uvedenej škole, obžalovaný W.. V. K. dňa 30.01.2015 tiež nevykonal potrebné opatrenia súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa jeho práce, a to tým, že nezrušil akýkoľvek pobyt žiakov prvého ročníka základnej školy vonku, najmä na tzv. „pneumatikovom“ ihrisku v areáli školy z dôvodu aktuálneho stavu počasia zrejmého tak na pohľad, ako aj z vyhlásení SHMÚ, a aj tým že nevykonal opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa deti nezdržiavali na miestach, kde im hrozí nebezpečenstvo zranenia, čím porušil ustanovenie , , , Z.z, o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom

v dôsledku uvedených porušení povinností obžalovaného W.. V. K. a obžalovaného R.. B. Y. sa strom hlošina úzkolistá rastúci na dvore školy dňa 30.01.2015 v čase o cca 12:10 hod. až 12:15 hod., keď mal svoju neudržiavanú korunu pod nánosom 30-35 cm mokrého a ťažkého snehu, vyvrátil

a v dôsledku porušení uvedených povinností obžalovaného W.. V. K. k vyvráteniu stromu prišlo v čase prítomnosti 18-tich detí na školskom dvore, s tým, že vyvrátený strom zavalil žiaka I.B poškodeného mal. W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, X. X. I XXX/XX, ktorý následkom pádu stromu utrpel zranenia, ktorým podľahol, s tým, že bezprostrednou príčinou smrti maloletého poškodeného W. E. bol masívny opuch mozgu v dôsledku jeho nedostatočného okysličenia pri znemožnení dýchacích pohybov a poruche cirkulácie krvi pri mechanickom stlačení a imobilizácii trupu stromom po jeho vyvrátení z koreňov a páde na maloletého poškodeného spolu s rozvojom úrazovo krvácavého šoku, syndrómu diseminovanej koagulácie a multiorgánového zlyhania, pričom obvinení mohli smrti poškodeného zabrániť za predpokladu, že by splnili povinnosti vyplývajúce z predpisov o bezpečnosti práce

o s l o b o d z u j ú,

-5-

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Dňa 11.mája 2016 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV pod sp. zn. podľa (ďalej len „“) obžalobu na obžalovaných R.. W. X., O. X., W.. V. K. a R.. B. Y. pre skutok právne kvalifikovaný vo vzťahu k obžalovanej R.. W. X. a k obžalovanej O. X. pre prečin usmrtenia podľa , , (ďalej Tr.zák.) s poukazom na , Tr.zák. a vo vzťahu k obžalovanému Mgr. V. K. a k obžalovanému Ing. B. Y. pre prečin všeobecné ohrozenie podľa , , Tr.zák. s poukazom na Tr.zák. na tom skutkovom základe, že obžalovaný Mgr. V. K. ako štatutárny zástupca - riaditeľ M. Š. M.. J. E. F. na N. ul. XX O. Z. (ďalej len “škola“) vymenovaný do funkcie dňa 01.07.2010, od presne neustáleného obdobia do dňa 30.01.2015 porušil ustanovenie Z.z o ochrane prírody a krajiny týkajúce sa toho, že vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať, pričom táto požiadavka je aplikovaná aj v čl. 7.1. prevádzkového poriadku základnej školy a súčasne porušil ustanovenia , , a o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože ako riaditeľ školy zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia detí bez ohľadu na to ako konajú, alebo postupujú jeho zamestnanci, čo vyplýva z ustanovení uvedeného zákona a tiež z bodu 7/ pracovnej zmluvy medzi zriaďovateľom školy Bratislavská arcidiecéza a školou na jednej strane a zamestnancom obžalovaným Mgr. V. K. zo dňa 12.11.2012, podľa ktorých je vedúci zamestnanec povinný riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pričom dostatočným spôsobom nezabezpečil kontrolu obžalovaného R.. B. Y. zodpovedného za správu nehnuteľnosti a údržbu školského dvora a drevinových porastov na školskom dvore, najmä koruny stromu „hlošina úzkolistá“ vysokého cca 10 metrov, nakoľko na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02.05.2012 medzi školou zastúpenou obžalovaným Mgr. K. a obžalovaným Ing. B. Y. bol obžalovaný Ing. B. Y. so živnostenským oprávnením s č. ObU-BA-OZP1-20121/2104 poverený výkonom správy nehnuteľností, pričom však tento nemal potrebnú odbornú kvalifikáciu na údržbu drevín a na úseku zelene na školskom dvore nezabezpečil žiadnu špecializovanú osobu, pričom obžalovaný Mgr. V. K. nekontroloval stav zelene, nekontroloval obžalovaného Ing. B. Y., nepreveril si, že nemá potrebnú kvalifikáciu na údržbu zelene a drevín a napriek tomu s ním podpísal zmluvu, pričom obžalovaný Ing. B. Y. neošetroval strom hlošina úzkolistá na školskom dvore dostatočne, korunu stromu vysokého 10 metrov presvetlil len do výšky 4 metrov, pretože vyššie nedosiahol a nezabezpečil prostredníctvom riaditeľa školy obžalovaného Mgr. V. K. na činnosti, ktoré nevedel vykonať sám inú kompetentnú osobu, čím porušil ustanovenie Z.z o ochrane prírody a krajiny o tom, že vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať, pričom táto požiadavka je aplikovaná aj v čl. 7.1. prevádzkového poriadku základnej školy, s ktorého obsahom bol obžalova- -6- 2

ný Ing. B. Y. oboznámený, v dôsledku čoho bolo len otázkou času kedy sa predmetný strom zlomí alebo vyvráti a tak obžalovaný Mgr. V. K. a obžalovaný Ing. B. Y. spôsobili všeobecné nebezpečenstvo, ktorému vystavili žiakov a zamestnancov uvedenej škole, obžalovaný Mgr. V. K. dňa 30.01.2015 tiež nevykonal potrebné opatrenia súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa jeho práce, a to tým, že nezrušil akýkoľvek pobyt žiakov prvého ročníka základnej školy vonku, najmä na tzv. „pneumatikovom“ ihrisku v areáli školy z dôvodu aktuálneho stavu počasia zrejmého tak na pohľad, ako aj z vyhlásení SHMÚ, a aj tým že nevykonal opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa deti nezdržiavali na miestach, kde im hrozí nebezpečenstvo zranenia, čím porušil ustanovenie , , , Z.z, o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, obžalovaná Ing. W. X. v Bratislave v areáli školy, ktorej je zamestnancom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2014, v pracovnej dobe dňa 30.01.2015 počas kalamitne poveternostnej situácie, ktorá bola zrejmá tak na pohľad, ako aj z vyhlásení SHMÚ odo dňa 27.01.2015 v čase silného sneženia pri teplote 0 až +1 C a pri snehovej pokrývke cca 25 cm nevykonávala dostatočným spôsobom dozor nad 18-timi žiakmi prvého ročníka školy, a to

takým spôsobom, že počas pobytu v školskom klube na tzv. „pneumatikovom“ ihrisku školy nevidela na všetkých žiakov a umožnila tak, aby sa žiaci nachádzali aj na pre nich nebezpečnom mieste pod briežkom svahu vzdialeným cca. 24 m od miesta kde stála, ktorý pre nich predstavoval zvýšené riziko ublíženia na zdraví, pretože sa tam nachádzali kríky a koruna šikmo rastúceho a nedostatočne ošetreného stromu hlošiny úzkolistej, ktorá bola v tom čase zaťažená napadaným mokrým snehom a vyhnutá do strany, čím porušila povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia Z.z o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a z čl. 22 bod 6 Pracovného poriadku pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy, podľa ktorých sú zamestnanci povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka a tiež ustanovením vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 306/ 2009 Z.z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe, z ktorého okrem iného vyplýva, že za dieťa zodpovedá príslušný vyučujúci alebo lektor záujmového útvaru a z ustanovenia , , o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci, z ktorého je zrejmé, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je povinný sa starať o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na pracoviskách alebo v jeho priestoroch a úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií, obžalovaná O. X. zamestnanec na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2004 ako vedúca ŠKD základnej školy dňa 30.01.2015 aj napriek tomu, že v uvedený deň zrušila plánovanú školskú akciu „Hry na snehu“ z dôvodu zlého počasia, nezrušila všetky aktivity detí na školskom dvore pod dozorom vyučujúceho z dôvodu nepriaznivého počasia a hustého sneženia, teda padania mokrého a ťažkého snehu a tiež nezabezpečila dôslednejší a dostatočný dozor nad žiakmi 1. ročníka ZŠ pri pobyte vonku v priestoroch školského dvora na tzv. „pneumatikovom“ ihrisku pod briežkom v okolí -7-

stromu „hlošina úzkolistá“, ktorý bol pokrytý nánosom vrstvy mokrého a ťažkého snehu vo vrstve 30-35 cm, čím porušila ustanovenie , , o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, podľa ktorých je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a súčasne je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch, pričom úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií, teda nevykonala potrebné opatrenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa jej práce, pričom v dôsledku uvedených porušení povinností obžalovaného W.. V. K. a obžalovaného R.. B. Y.Č. sa strom hlošina úzkolistá rastúci na dvore školy dňa 30.01.2015 v čase o cca 12:10 hod. až 12:15 hod., keď mal svoju neudržiavanú korunu pod nánosom 30-35 cm mokrého a ťažkého snehu, vyvrátil a v dôsledku porušení uvedených povinností obžalovaného Mgr. V. K., obžalovanej Ing. W. X. a obžalovanej O. X. k vyvráteniu stromu prišlo v čase prítomnosti 18-tich detí na školskom dvore, s tým, že vyvrátený strom zavalil žiaka I.B poškodeného mal. W. E., nar. 15.05.2008, trvale bytom Bratislava, X. X. R. XXX/XX, ktorý následkom pádu stromu utrpel zranenia, ktorým podľahol, s tým, že bezprostrednou príčinou smrti maloletého poškodeného W. E. bol masívny opuch mozgu v dôsledku jeho nedostatočného okysličenia pri znemožnení dýchacích pohybov a poruche cirkulácie krvi pri mechanickom stlačení a imobilizácii trupu stromom po jeho vyvrátení z koreňov a páde na maloletého poškodeného spolu s rozvojom úrazovo krvácavého šoku, syndrómu diseminovanej koagulácie a multiorgánového zlyhania, pričom obvinení mohli smrti poškodeného zabrániť za predpokladu, že by splnili povinnosti vyplývajúce z predpisov o bezpečnosti práce.

Dňa 19.júna 2017 súd vo veci vyhlásil rozsudok. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie prokurátor vo vzťahu ku všetkých štyrom obžalovaným.

Dňa 12.decembra 2017 (doručené súdu dňa 25.januára 2018) uznesením Krajského súdu Bratislava, pod sp.zn. bol rozsudok v celom rozsahu zrušený podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/,

písm. c/ a podľa bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Ing. W. X., O. X., Mgr. V. K.É., Ing. B. Y., výsluchom svedkov L. N., X. N., W. Z., RNDr. -8-

G. K., PhD., poškodeného Mgr. X. E., znalcov W. E.Á., Doc. Ing. Q. V., CSc., Doc. Ing. W. M., PhD., Ing. Z. K. Ph.D, Ing. Z. X., PhD., Ing. V. N.Ř., Ph.D., doc. Ing. T. B. PhD., svedkov RNDr. B. W. PhD., RNDr. R. K., Ph.D na

-po tom, čo predmetná vec bola zrušená odvolacím súdom - boli vo veci vypracované

-znalecký posudok Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a výsluch znalca - doc. Ing. T. B. PhD. na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2020

-znalecký posudok znalcom Ing. V. N. Ph.D - znalcom z odboru ekonomika, odvetvie ceny a odhady so špecializáciou trvalé porasty, dreviny a jeho výsluch bol vykonaný na hlavnom pojednávaní dňa 22.01.2020, vo vzťahu k predmetnému znaleckému posudku súd konštatuje, že tento bol v čase výsluchu a v čase vypracovania znaleckého posudku vedený riadne v databáze znalcov Ministerstva spravodlivosti Českej republiky - č. l. 1129, 1385.

V tejto súvislosti súd konštatuje - že znalec nemusí byť občanom Slovenskej republiky a nemusí byť ani zapísaný v zozname znalcov vedenom na území Slovenskej republiky - pozná iba po- jem znalec a preto nie vylúčené (a v praxi je to už aj bežné), aby si napríklad obvinený, či poškodený, ale aj orgán činný v trestnom konaní ak je to nevyhnutné obstaral znalecký posudok v inom štáte (nap- ríklad v Českej republike) - podmienkou je, aby znalecký posudok vypracovala osoba, ktorá je k tomu kompetentná a je vo svojej krajine zapísaná v zozname znalcov (ak sa taký zoznam v tej ktorej krajine vedie) - podstatným je aj poučenie znalca, ktoré musí byť podľa slovenského (naj- lepšie dané znalcovi ešte pred vypracovaním znaleckého posudku). Ani vypracovanie znaleckého posudku znalcom, či znaleckým v zahraničí teda nie je preto dô- vod na jeho odmietnutie v trestnom konaní (napríklad len preto, že nejde o znalecký posudok znalca zapísaného v zozname slovenských znalcov). V trestnom konaní teda postačí preukázať, že znalec, či znalecký ústav skutočne vykonávajú znaleckú činnosť podľa zákonov danej krajiny (napríklad, že znalec je skutočne zapísaný v zozname znalcov v Českej republike) a znalca pred výsluchom poučiť v zmys- le Predmetné skutočnosti boli vo veci i vykonané.

-odborné vyjadrenie doc. Ing. W. M., PhD. - znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a odvetvie poľnohospodárstvo, stavebníctvo, strojárstvo, ťažba dreva a spracovanie dreva Tu súd vo veci poukazuje, že pokiaľ išlo o odborné vyjadrenie - tieto predmetným znalcom po tom, čo bola predmetná vec zrušená odvolacím súdom boli vykonané - -pod č. 8/2018 - založené na č. l. 1123-1128 - na návrh poškodeného. Pokiaľ išlo o toto odborné vyjadrenie tu súd konštatuje, že v tomto odbornom vyjadrení sa predmetný znalec vyjadroval (zadanie požiadavky na vypracovanie odborného vyjadrenia zo strany poškodeného - č. l. 1128 - bolo, aby sa tento vyjadril k posúdeniu odborného vyjadrenia týkajúceho sa posúdenia znaleckého posudku -9-

pod č. 3/2015 vypracovaného znalcom Ing. Z. K. z 31.mája 2016 a vyhodnotiť rozdiely - medzi znaleckým posudkom znalca doc. Ing. W. M., PhD. a posudkom Ing. Z. K.. Preto tu súd konštatuje - vychádzajúc zo záverov -uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 12.decembra 2017, č.k. -983 - a to konkrétne strana 12 - 13 - teda, že predmetný znalecký posudok

nebolo možné vôbec vykonať ako dôkazný prostriedok na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného dôvodu

- preto súd k odbornému vyjadreniu pod č. 8/2018 - neprihliadol,

Výsluch znalca bol vykonaný na hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2020, 20.11.2020, 23.11.2020, 12.02.2021 a to ku odborným vyjadreniam a znaleckým posudkom vypracovanými znalcami - Ing. Z. K., Ph.D a Ing. Z. X.,

-znalecký posudok znalcom Ing. Z. K., Ph.D - znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, strojárstvo a jeho výsluch bol vykonaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2020, 23.11.2020, 12.02.2021,

-odborné vyjadrenie znalcom Ing. Z. K., Ph.D - znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, strojárstvo Pokiaľ ide o toto predmetné odborné vyjadrenie pod č. 4/2019 - založené na č. l. 1218-1250 - ako vyplynulo zo strany č. l. 2 - tohto odborného vyjadrenia - úlohou znalca podľa zadávateľa bolo - aby sa znalec vyjadril k odbornému vyjadreniu pod č. 8/2018 - ktorý bol vypracovaný znalcom doc. Ing. W. M., PhD. - tu súd poukazuje, čo uviedol vyššie v rámci odborného vyjadrenia pod č. 8/2018 - a preto na predmetný dôkaz neprihliadol,

-znalecký posudok znalcom Ing. Z. X. - znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a jeho výsluch bol vykonaný na hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2020, 20.11.2020, 23.11.2020, 12.02.2021,

-odborné vyjadrenie k stanoveniu príčiny pádu hlošiny úzkolistej - samostatného vedeckého pracovníka ústavu Centrumu biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied - RNDr. B. W., PhD. a jeho výsluch na hlavnom pojednávaní dňa 21.09.2020,

prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy, a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po tom, čo bola na hlavnom pojednávaní prednesená obžaloba, obžalovaná Ing. W. X. bola poučená o svojich právach a bolo jej umožnené urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia Táto urobila vyhlásenie podľa , že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Po tom, čo bola na hlavnom pojednávaní prednesená obžaloba, obžalovaná O. X. bola poučená o svojich právach a bolo jej umožnené urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia -10-

Táto urobila vyhlásenie podľa , že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Po tom, čo bola na hlavnom pojednávaní prednesená obžaloba, obžalovaný Mgr. V. K.Ý. bol poučený o svojich právach a bolo mu umožnené urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia Tento urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Po tom, čo bola na hlavnom pojednávaní prednesená obžaloba, obžalovaný Ing. B. Y. poučený o svojich právach a bolo mu umožnené urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia Tento urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal zistil tento skutkový a právny stav veci:

V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej trestnej veci išlo a ide o neodstrániteľnú ľudskú tragédiu s fatálnym následkom, ktorý isto predstavuje smrť takmer sedemročného W., ktorá doživotne zasiahla pochopiteľne nielen rodičov a rodinu nebohého ale i obžalovaných a ich rodiny ako i samotnú školu, v ktorej sa predmetná udalosť odohrala.

Práve preto je v celospoločenskom záujme vždy dôsledne prešetriť okolnosti takýchto udalostí, aby sa vylúčilo cudzie zavinenie a aby sa aj budúcnosti predchádzalo takýmto tragédiám. Treba, ale zdôrazniť, že v tejto trestnej veci nemohla nad právne objektívnym prístupom zvíťaziť úporná snaha nájsť, odsúdiť a potrestať vinníka, vinníkov, v danom prípade obžalovaných.

Súd je viazaný v súlade ustanovením t.j. trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje - preto platí, že „bez žalobcu niet sudcu“ (nemo iudex sine actore).

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Rámec činnosti súdu, ktorý sa nemôže prekročiť tvoria údaje uvedené v obžalobe (, ) - ktoré obsahujú identifikačné údaje o obžalovanom a o skutku, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podstatu skutku tvorí konanie a následok, ktorý bol ním spôsobený. Skutok preto tvoria len tie prejavy vôle páchateľa, ktoré sú pre daný následok v príčinnej súvislosti a sú zahrnuté zavinením. Skutkom je súhrn popísaných skutkových okolností určitej udalosti vo vonkajšom svete vyvolanej konaním človeka. Súd môže rozhodovať iba o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Tento musí súd prejednať vždy v celom rozsahu - pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku.

-11-

Predmetná škola - M. Š. M.. J. E. F. bola samostatným právnym subjektom, ktorý vykonával svoju činnosť v zmysle platnej legislatívy. Zriaďovateľ školy L. H., Z. F., Š. X so sídlom Bratislave vydala Zriaďovaciu listinu. Začiatok činnosti cirkevnej školy pod názvom M. Š.N. M.. J. E. F., N. XX, Z. bol 1.februárom 2010 - č. l. 483, 411-413.

Predmetná cirkev mala za to, že vedenie školy, ako aj pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci si doteraz vždy plnili riadne svoje pracovné povinnosti, škola mala vypracované všetky požadované vnútorné predpisy, zmluvne zabezpečeného autorizovaného bezpečnostného technika pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej BOZP) a požiarnu ochranu, boli vykonané všetky pravidelné kontroly zo strany zriaďovateľa a boli predložené každoročné Správy o výchovno-vzdelávacej činnosti, ktoré boli v súlade s legislatívou a preto zriaďovateľ nemal dôvod nad rámec zákona upravovať povinnosti vedenia a zamestnancov školy ohľadom starostlivosti a metodického postupu v súvislosti so starostlivosťou o život a zdravie študentov. Takáto povinnosť mu ani nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

Povinnosť M. Š. M.. J. E. F. ohľadom úpravy školského dvora upravoval Prevádzkový poriadok M. Š. M.. J. E. F. účinný od 2.mája 2013, konkrétne kultiváciu drevín a porastov. Vzhľadom na to zriaďovateľ nevydal v tejto veci nad rámec zákona žiadne nariadenia ani pokyny. Vlastníkom budovy školy a podstatnej časti areálu školy je Hlavné mesto SR Bratislava, v dlhodobom nájme ho mala rehoľa menších bratov konventuálov - minoritov, ktorá dala do podnájmu predmetné priestory M. Š. M.. J. E. F. - teda podnájomník a mandátovou zmluvou odovzdala správu školskej budovy a školského areálu M. Š. M.. J. E. F. a tá v spolupráci s rodičmi sa o tento majetok príkladne stará a neustále ho zveľaďuje. Časť školského areálu patrí Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves.

Súd v tejto súvislosti poukazuje i na listinný dôkaz zo dňa 20.mája 2019 - založený na č. l. 1278 - z ktorého tiež bolo preukázané, že vlastníkom predmetných drevín - bolo Hlavné mesto SR Bratislava a tento sa o dreviny na školskom dvore od roku 1995 staral prostredníctvom Mestskej časti Karlova Ves

- podľa § 3 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej VZN) hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava pod č. 8/1993 o starostlivosti o verejnú zeleň na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v spojitosti s § 3 ods. 1 VZN Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 29/1995 o tvorbe a ochrane verejnej zelene. VZN Mestskej časti Bratislava Karlova Ves č. 29/1995 bolo ku 1.novembru 2017 zrušené, preto de jure sú dreviny od tohto dátumu neudržiavané - ich vlastníkom Hlavným mestom SR Bratislava. Mestská časť Bratislava - Karlova Ves vo svojej starostlivosti o dreviny naďalej pokračuje, nakoľko uvedené dreviny sú verejnou zeleňou a to aj v zmysle § 2 ods. 3 písm. a/ VZN Hlavného mesta SR Bratislavy, nakoľko plocha zelene je verejnosti voľne prístupná a ide o vyšší záujem, keďže v areáli školy je zvýšený pohyb detí.

Podľa § 3 ods. 3 VZN Hlavného mesta SR Bratislavy starostlivosť o verejnú zeleň zabezpečuje hlavné mesto, mestská časť a oprávnený užívateľ pozemku.

-12-

Oprávnený užívateľ pozemku - škola vykonáva starostlivosť o dreviny prislúchajúce nájomcovi pozemkov, t.j. kontrolu drevín po každej búrke, vetre, hrabanie lístia, bezpečnostné orezy drevín, aj kontrolu ich zdravotného stavu vďaka dobrovoľnej činnosti odborníkov z prostredia priateľov školy. Odborná starostlivosť sa delí medzi Hlavné mesto SR Bratislava a Mestskú časť Karlova Ves. Z uvedeného tak vyplynulo - ako i z predložených faktúr - že aj v čase spáchania skutku - bola škola na danom pozemku podnájomníkom a starostlivosť o dreviny jej nebola podnájomnou zmluvou zverená. Škola teda takúto povinnosť nemala. Na okraj súd poukazuje na ustanovenie v znení neskorších právnych predpisov - že vlastník, správca alebo nájomca pozemku - na ktorom sa drevina nachádza - je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní - znamená to tak - majiteľ pozemku, nájomca pozemku alebo odbor referátu ekológie a zelene Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Karlova Ves - ktorý podľa VZN. Preukázané bolo, že predmetná mestská časť Karlova Ves poverila výkonom odbornej starostlivosti spoločnosť S. B., M..L..T.. - o tomto svedčila i predložená účtovná dokumentácia a konkrétne poskytované služby predmetnou spoločnosťou - č. l. 1405 - 1411 - práce - orezy vrátane použitia vysokozdvižnej plošiny sa realizovali dvakrát do roka priamo v areáli Karloveskej cirkevnej školy - orezy boli vykonané i priamo na hlošine.

Taktiež súd poukazuje na listinný dôkaz - v ktorom zriaďovateľ v súvislosti s usmrtením maloletého žiaka predmetnej školy uskutočnil vlastné podrobné šetrenie na mieste samom a na jeho základe konštatoval, že v tejto súvislosti nedošlo k žiadnemu porušeniu predpisov zo strany vedenia školy. Mal za to, že bol riadne zabezpečený dozor pri deťoch, takisto bola riadne zabezpečená starostlivosť o školský dvor a zeleň tak v zmysle platných právnych predpisov, ako aj vnútorných predpisov školy. Podľa názoru zriaďovateľa školy sa uvedenej situácii nedalo zabrániť, pretože nezlyhal ľudský faktor, nedošlo k zanedbaniu žiadnej inštrukcie a z toho dôvodu zriaďovateľ konštatoval, že išlo o veľmi nešťastnú náhodu. Priebeh udalosti sa nijako nedal predvídať, preto mu nebolo možné ani zabrániť. Nebol žiaden dôvod sa domnievať, že budú pod ťarchou snehu padať stromy. Od vzniku školy žiaden strom v areáli školy sa pod ťarchou snehu nezlomil ani nevyvrátil a zriaďovateľovi nie je z minulosti známy ani iný obdobný prípad na celom území SR.

Pokiaľ išlo o predmetné miesto úrazu - toto sa nachádzalo na voľnej ploche v areáli školy Spojená škola sv. Františka z Assisi na Karloveskej ulici č. 32 (Bratisla- va IV) na tzv. „pneumatikovom“ ihrisku. Predmetné ihrisko bolo určené pre pobyt žiakov vo vonkajšom prostredí a od 16:00 hod. denne slúžilo tiež pre verejnosť. Pokiaľ išlo priestor pod stromom - kde malo dôjsť k predmetnému úrazu - tento bol hraničným priestorom povoleného priestoru. Za ním sa už nachádzal len svah s krovinami (dovtedy) tvoriacimi prirodzenú bariéru. Táto prirodzená bariéra sa nachádzala i v dlhšej časti ihriska, teda pozdĺž plota, ktorý kopíroval túto časť. Pokiaľ išlo o dátum dokonania skutku - tento podľa obžaloby bol stanovený na deň 30.január 2015. -13-

V prvom rade súd poukazuje na zápisnicu o obhliadke miesta činu a pripojenú fotodokumentáciu (s pripojeným CD-diskom) - č. l. 384-389.

Z predmetného listinného a vecného dôkazu bolo preukázané, že predmetné miesto sa nachádzalo v areáli školy na Karloveskej ulici č. 32 (Bratislava IV) - predmetný zvalený strom sa nachádzal v rohu školského dvoru za objektom školy. Išlo o zvalený listnatý strom, ktorý mal rozdvojený kmeň a tvar Y. Strom bol vyvalený aj s koreňovou sústavou a to tak, že korene sa nachádzali smerom k budove školy a koruna smerovala k plotu dole miernym brehom smerom na ulicu. Koreňová sústava stromu mala dĺžku 2,5 metra a priemer 70 cm. Koreň sa v kmeni rozdeľoval na dva kmene. Obvod prvého kmeňa, ktorý sa nachádzal na zemi bol 6 cm od koreňa k rozvetveniu koruny. Druhý kmeň sa nachádzal nad zemou.

Predmetná obhliadka miesta činu - bola v čase od 30.01.2015 - od 13:25 hod. do 30.01. 2015 -16:00 hod. (súd vychádzal z č. l. 385 a nie z č. l. 384).

V tejto súvislosti súd poukazuje v súvislosti s počasím na správu od Slovenského hydrometeorologického ústavu so sídlom Bratislava - vypracovanú dňa 16.02.2015 (č. l. 417).

Z predmetnej správy vyplynulo, že snehová pokrývka v danej oblasti vznikala dňa 24.januára 2015, pričom snežilo i v nasledujúcich dňoch 25.01., 27.01., 29.01.2015. Vplyvom kladných teplôt a silného vetra sa na vegetácii snehová pokrývka nekumulovala. Na neovplyvnenom teréne bola celková výška snehovej pokrývky dňa 30.01.2015 o 07.00 hod. - 6 cm. Povrch pôdy bol pokrytý snehom úplne. Atmosférické zrážky sa v uvedený deň vyskytli od 07:35 hod. do 09:15 hod. vo forme slabého dažďa - ktorý sa postupne zmenil na slabé až silné sneženie a to v trvaní od 09:15 hod. do 15:40 hod. V čase medzi 12:00 hod. a 13:00 hod. - bolo v oblasti mesta Bratislava - Karloveská 32 zamračené, teplota vzduchu sa pohybovala v rozpätí od 0 do +1°C. Vial slabý severovýchodný vietor, ktorý sa postupne stočil na severný až severozápadný s priemernou rýchlosťou 6-7 km/hod., v nárazoch až 11 km/hod.

V čase medzi 12:00 hod. - 13:00 hod. boli atmosférické zrážky pozorované vo forme silného sneženia. Vplyvom teplotných podmienok boli vločky padajúceho snehu mimoriadne veľké a mokré. Denný úhrn atmosférických zrážok od 7:00 hod. do 14:00 hod. dosiahol okolo 27 mm. Výška novej snehovej pokrývky dosiahla od 7.00 hod. do 14:00 hod. hodnotu 13 cm. Napriek tomu, že snehová pokrývka nebola veľmi vysoká, mala mimoriadne vysokú hustotu. Vodná hodnota snehovej pokrývky k 14:00 hod. dosiahla približne 25 mm, zaťaženie snehom hodnotu 0,25 kN/m2. Námraza, ani iné nebezpečné meteorologické javy neboli pozorované. Meteorologická výstraha na snehové jazyky a záveje prvého stupňa pre oblasť mesta Bratislava na 30.01.2015 bola SHMÚ prvýkrát vydaná na stránke www.shmu.sk <http://www.shmu.sk> - dňa 27.01.2015 o 10:52 hod. UTC. Následne bola táto výstraha až do 29.01.2015 - priebežne aktualizovaná niekoľkokrát. Dňa 29.01.2015 o 11:10 UTC bola vydaná meteorologická výstraha na sneženie prvého stupňa pre oblasť mesta Bratislava na 30.01.2015 od 02:00 hod. do 31.01.2015 do 02:00 hod. UTC. Následne bola táto výstraha priebežne niekoľkokrát aktualizovaná.

-14-

Meteorologická výstraha na sneženie 2.stupňa pre oblasť mesta Bratislava na 30.01.2015 od 02:00 hod. do 15:00 UTC bola vydaná dňa 30.01.2015 o 10:28 UTC. Z predmetnej správy tak nebolo zistené, že aká bola presná výška snehovej pokrývky v čase tragédie

- t. j. okolo 12:00 - 12:06:56 hod. Na základe vyhlásení Slovenského hydrometeorologického ústavu bola predpoveď poveternostnej situácie nepriaznivá len pre dopravu v Bratislave - z predmetnej výstrahy neboli dané predmetným osobitné výstrahy - ktoré by sa týkali zákazu vychádzania vonku. Nebola vyhlásená mimoriadna situácia. I svedkovia - L. N. a jeho manželka X. N. - vypovedali, že predmetné počasie hodnotili ako primerané danému ročnému obdobiu.

Zo správy od Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR bolo preukázané, že toto stredisko prijalo dňa 30.januára 2015 s časom 12:06:56 hod. na linke tiesňového volala 155 v danej veci - ktorého nahlasovateľom bol muž.

Z predmetného tak vyplýva, že predmetnú výšku snehovej pokrývky v čase školského úrazu - teda ku času 12:06:56 hod. nie je možné presne stanoviť - vychádzajúc práve z vyššie uvedenej správy - v ktorej bola určená len všeobecná konštatácia.

Práve vzhľadom na predmetnú poveternostnú situáciu bolo rozhodnuté - že keďže padal sneh, ktorý bol mokrý - deti išli vonku na čas krátky „do prvého mokrého dieťaťa“.

Pokiaľ ide o predmetný strom vo všeobecnosti - hlošina úzkolistná (tzv. oliva) - súd vychádzal -zo znaleckého posudku znalkyne v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie záhradníctvo - doc. Ing. Q. V., CSc.,

-zo znaleckého posudku znaleckého ústavu - Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, -z odborného vyjadrenia samostatného vedeckého pracovníka Centrumu biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied - RNDr. B. W., PhD., -z odborného vyjadrenia RNDr. R. K., CSc. samostatnej vedeckej pracovníčky Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied, -ako i zo znaleckého posudku znalca Ing. V. N., CSc., -z výpovede znalca W. E.,

- ktorí ku charakteristike predmetného stromu uviedli

- že všeobecne predmetný strom vo všeobecnosti je území Slovenskej republiky hojne pestovaná drevina (ako kríkovitého tak i stromovitého vzrastu). Ide o starú kultúrnu drevinu - ktorá rastie od východného Stredomoria, Strednej Ázie až po Mongolsko a strednú Čínu. Predmetný strom pochádza zo strednej Ázie a je odolný voči kritickým faktorom ako imisie, sucho, nízke teploty, zasolenie. Z toho dôvodu je bežnou a odporúčanou výsadbovou drevinou v mestách a to popri plotoch, v rôznych parkových areáloch a podobne. Pre predmetný strom je typický pokrivený, šikmo naklonený kmeň, široká mohutná koruna a šedočierna borka, ktorá sa odlupuje. Strom najčastejšie dorastá do výšky 10 - 12 metrov. Všeobecne

-15-

predmetný strom rastie ako krík alebo strom. Ako strom má však zvláštnu tendenciu k horizontálnemu sklonu kmeňu. Naviac vo veci konštatoval v tejto súvislosti RNDr. B. W., PhD. - že predmetný druh stromu je typický tým, že nejde o typický strom, ktorý rastie výlučne s priamym nevetveným kmeňom a s nepresýchajúcou korunou. Naopak predmetný strom - drevina v sebe kombinuje znaky kríka a stromu

- preto je pre jej vzrast prirodzené, že má šikmý kmeň s preto ani približne 45 stupňový sklon kmeňa nemožno pri tomto druhu hodnotiť ako extrémny - naopak pre daný druh stromu je to často vyskytujúci a teda bežný jav. Mal tak za to, že naopak sú hlošiny, ktoré dokážu rásť dokonca aj pri výrazne väčšom náklone (niekedy dokonca až s takmer vodorovne smerujúcim kmeňom), pri ktorom je ťažisko stromu ešte výraznejšie vychýlené mimo os stromu a napriek tomu nespadnú.

Práve v súvislosti s klimatickými zmenami - ako vyplynulo zo všeobecnej charakteristiky stromu vyplynulo, že „klimatické podmienky predmetný druh stromu „nezlomia“. Záťaž koruny, či vetrom, snehom a podobne stabilitu stromu neovplyvňuje. Preto v danom prípade snehová pokrývka nemohla byť prvotnou príčinou pádu stromu. I znalec W. E. v súvislosti s predmetným stromom konštatoval - predmetný strom - hlošina má pevné a pružné drevo, ktoré je schopné udržať relatívne veľkú záťaž.

Súd v predmetnej veci - v prvom rade vychádzal najmä zo záverov znalkyne doc. Ing. Q. V., CSc.

- z dôvodu, že táto osobne predmetný strom vyšetrovala, obhliadala - pretože bola osobne prítomná po inkriminovanej udalosti na mieste - 31.januára 2021. I napriek tomu, že predmetný strom obhliadla na druhý deň po predmetnej udalosti - bola na predmetnom mieste dvakrát prítomná. Z predmetného stromu zabezpečovala dôkazy, ktoré uviedla v rámci svojho znaleckého posudku a výsluchu. Naviac predmetná znalkyňa - vykonala podrobnú fotodokumentáciu stromu, ktorá je súčasťou znaleckého posudku).

Všetky ostatné znalecké posudky ako i odborné vyjadrenia vypracované v predmetnej veci - už vychádzali len z predložených listinných a vecných dôkazoch pri vypracovaní svojich odborných záveroch.

Pokiaľ išlo o znalecké posudky (znalecký ústav, čiastočne posudok Ing. V. N., Ph.D.), odborné vyjadrenia samostatného vedeckého pracovníka - RNDr. B. W., PhD., ako i RNDr. R. K., PhD.) - tieto potvrdili závery znalkyne doc. Ing. Q. V., CSc. Čiastočne závery znaleckého posudku potvrdil i znalec W. E..

Vo svojom znaleckom posudku, ale i počas svojej výpovede - vypovedala, že v čase hodnotenia jeden kmeň bol spadnutý na zem, druhý šikmo naklonený kmeň sa konármi zachytil o železnú ohradu. I

inkriminovaný - teda hodnotený strom bol šikmo naklonený smerom na dolnú železnú ohradu, ktorá oddeľovala školský areál od cesty. Konkrétny strom - v tejto veci - bol dvojkmenný strom. Predmetné kmene stromu sa začali rozvetvovať cca vo výške 80 - 100 cm nad zemou - predmetnú

-16-

vzdialenosť znalkyňa merala od bázy kmeňa, od miesta kde z koreňov vyrastali kmene. Predmetný strom mal dobre založenú korunu s hrubými kostrovými konármi, ktoré sa rozvetvovali v menšie bočné konáre. Predmetné hrubé kostrové konáre mali popukanú zhrubnutú borku - preto predmetné konáre znalkyňa hodnotila s cieľom zistenia - či sa na nich neutvárajú otvorené rany a dutiny, ktoré by znižovali jeho stabilitu. Pod kôrou stromu hniloba nebola z jej strany zistená. Mala za to, že poškodené a suché konáre sa v predchádzajúcich rokoch odstraňovali - po odpílených konároch bolo dobre viditeľné rezné plochy, niektoré z nich boli zahojené. Na iných rezných plochách sa kôra rozkladala suchou hnilobou. I keď zistila nie celkom zahojené rezné plochy, tieto však podľa záverov znalkyne nemali za to, že by znižovali stabilitu celého stromu.

Svedok RNDr. B. W., PhD. - uviedol, že vidlicové rozkonárenie kmeňa a ani preschnutosť koruny na úrovní 8 až 15 % nie je preto pre tento strom nič netypické. Toto konštatoval i znalec W. E. . Pri predmetnom type stromu ako mladé, tak aj staré jedince často vykazujú oproti väčšine iných druhov drevín väčšiu preschnutosť koruny, čo je pre tento druh dreviny typický jav.

Predmetný strom sa pestoval v ľahkej piesočnatej pôde na okraji svahu, ktorý sa zvažoval k pevnej, železnej ohrade - teda tak ako to odporúča odborná literatúra (pestovať na ľahkých piesočnatých pôdach).

Nielen znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc., ale i znalec W. E., ako i samostatní vedeckí pracovníci - svedkovia RNDr. B. W. PhD. ako i RNDr. R. K. PhD. znalec Ing. V. N. PhD. a znalecký ústav - konštatovali jednoznačne, že príčinou pádu stromu bola hniloba jeho koreňového systému.

Všeobecne predmetná hniloba koreňového systému sa môže prejaviť znakmi: -odumieraním vrcholovej časti stromu, -viditeľnými poškodeniami kmeňa stromu, -prípadným sfarbením pôdy v okolí kmeňa stromu.

Predmetné prejavy sa však môžu prejaviť v priebehu niekoľkých rokov - ale nie je vylúčené - teda prípady, kedy sa neprejavia vôbec.

Pokiaľ išlo o odumieranie vrcholovej časti stromu - tu zo strany vyššie uvedených znalcov (s výnimkou znalca Ing. V. N., Ph.D), znaleckého ústavu, samostatných vedeckých pracovníkov - bolo preukázané, že predmetný strom vyzeral zdravý, vitálny, vykazoval prirodzené presychanie koruny. Pokiaľ išlo o znalkyňu doc. Ing. Q. V., CSc. táto na základe osobného prehmatania celej koruny určila podiel preschnutých konárov v rozsahu 8 % - na základe takéhoto konštatovania predmetnej znalkyne - mala za to, že takýto podiel je v norme, prirodzený, resp. zanedbateľný, rozhodne však neindikujúci možné problémy stromu. Naviac k tomuto vypovedala, že predmetné 8 % - znamená z hľadiska vitality bežný jav a vyskytuje sa pomerne často aj u zdravých jedincov. Konštatovala prá- -17-

ve na základe osobnej obhliadky - že i keď u predmetného stromu došlo k predmetnej udalosti mal prírastky - konáre strom vyzeral stále zdravo. Pletivo stromu bolo zdravé stále a tým pádom predmetný strom akoby bol oklamaný výživou - pretože strom dostával riadnu adekvátnu výživu - fungoval tu tlak smerom hore a smerom dole.

Práve tým, že predmetná znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. vykonala kontrolu až deštrukčným hodnotením

- práve až na základe tejto kontroly - tohto skúmania zistila, že hniloba z koreňov postúpila do kmeňa a namiesto jadra dreva tu boli len mäkké hniloby a rozklad dreva s vysokým stupňom poškodenia - toto však voľným okom - že strom mal poškodený koreň sa nedalo vidieť. I keď stromu vysychali horné konáre

- čo vidí i laik - ale príčiny podľa znalkyne prečo usychajú - môže urobiť len odborník a to na základe päťbodovej stupnice s číselným hodnotením príčin poškodenia 97. Keďže predmetnú preschnutosť konárov znalkyňa označila 8 % - do tohto už započítala aj suché konáre. Zároveň však uviedla, že toto pozorovanie nebolo dostatočným dôvodom alebo preukázaním hniloby. Koruna stromu totiž bola odľahčená a vplyv na koreňový systém a vývrat to nemalo. V tejto súvislosti RNDr. R. K., CSc. - tiež potvrdila, že keďže išlo o konštatáciu predmetnej znalkyne na základe jej vyšetrenia - 8 % preschnutosť koruny - je to v absolútnej norme bežného vitálneho stromu.

Znalec Ing. V. N., Ph.D - ako vyplynulo zo záverov z jeho znaleckého posudku a jeho výsluchu - však korunu stromu nepreskúmal daktylným spôsobom - vychádzal len z fotografickej časti stromu - zo služby google.street. view -a k tomu vypovedal - že fotografie z danej služby sú deformované a mohlo by dôjsť k nepresnosti.

Samostatný vedecký pracovník RNDr. B. W., PhD. - naviac k tejto časti vypovedal, že pri predmetnom strome - hlošine úzkolistej všeobecne preschnutie koruny do úrovni približne 15 % je bežný jav a tento jav priamo nepoukazuje na zhnitosť koreňového systému.

Pokiaľ išlo o predmetný kalus znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. uviedla - tento nebol vytvorený na kmeni stromu - neboli prítomné ani žiadne vonkajšie poškodenia kmeňa či konárov - ktoré by poukazovali na vnútornú hnilobu stromu. Hniloba vo vnútri kmeňa bola zistiteľná až deštrukčnými metódami - rozrezanie motorovou pílou. Preto nebolo možné, aby ktokoľvek vopred zistil, že strom nie je zdravý. Tu súd poukazuje - rozdielnosť výpovede - znalca W. E. - na čo predmetná znalkyňa zotrvávala na svojom odbornom názore o nepoškodenom kmeni stromu - a k tomu predložila i fotodokumentáciu.

Pokiaľ malo ísť o sfarbenie pôdy v okolí stromu - znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. - vypovedala, že takéto sfarbenie ona nepozorovala.

V súvislosti s premočením pôdy RNDr. B. W., PhD. uviedol, že práve predmetný druh stromu je prispôsobený na rôzne typy pôd - vrátene pôd mierne premočených, a na druhej strane aj extrémne suchých. Toto premočenie pôdy malo byť spôsobené veľkými zrážkami pár dní pred spadnutím stromu

- teda nešlo o trvalé

-18-

premočenie danej lokality (pôda na lokalite nemohla byť premočená dlhodobo - viac rokov)aj z toho dôvodu, že inak by v nej strom nedokázal vyrásť do daného dobre vyvinutého stavu. Mal preto za to, že z dokumentov nevyplynuli, že by v dňoch pred pádom stromu panovali v tejto časti Bratislavy nejaké extrémne zrážkové pomery - preto sa domnieval, že ak by aj nejaké podmáčanie pôdy v čase vyvrátenia stromu bolo - že išlo o štandardné prechodné podmáčanie, ktoré sa tu vyskytovalo pravidelne počas viacerých rokov a dochádzalo k nemu aj v rámci jedného roka opakovane. Preto taktiež -keďže predmetný strom stál na lokalite s rokmi nezmeneným vlhkostným pomerom a bol dobre vyvinutý - nepredpokladal preto ani vlhkostné pomery na lokalite za prvotnú príčinu pádu stromu.

I keď znalec W. E. predmetné skutočnosti nezdieľal - tu súd vychádzal aj z výpovede znalkyne - ktorá predmetné tvrdenia opätovne preukázala aj fotografickými materiálmi (súčasť prílohy znaleckého posudku) ako i - že ona nepozorovala na predmetnom mieste premočenie pôdy.

Pokiaľ znalec W. E. vypovedal ohľadom premočenia pôdy, ktorá bola problémom - tu je potrebné opätovne súhlasiť so znalkyňou doc. Ing. Q. V., že v predmetnom areáli boli aj iné rastúce stromy a ani jeden z nich sa v predmetný deň na školskom dvore nevyvrátil a to ani ihličnany, ktoré majú plytké korene. Pokiaľ išlo o znalecký posudok znalcom Ing. V. N. PhD. - pretože tento sa vyjadroval a hodnotil náklon stromu - tu súd poukazuje na všeobecnú charakteristiku tohto druhu stromu (ako to vyššie už rozviedol

- že pre tento druh stromu - je pre jeho vzrast prirodzené, že má šikmý kmeň - a ani približne 45 stupňový sklon kmeňa nemožno pri tomto druhu hodnotiť ako extrémny a teda neštandardný. Práve šikmosť kmeňa je typická pre tento druh stromu.

Taktiež pre tento druh stromu je typický okrem šikmého rastu - i vetvenie t.j. kríkovité rozkonárenie. K tomuto sa opätovne vyjadrila znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. - ktorá práve konštatovala,

že predmetný strom mal dobre založenú korunu s hrubými kostrovými konármi - ktoré sa rozvetvovali na dva kmene. Nemohlo tak ísť o defektný typ vetvenia (ako uvádzal znalec Ing. V. N., PhD.). Naviac predmetný strom sa vyvrátil celý aj s koreňmi (teda neodlomil sa, nerozlomil sa).

Ku predmetnej snehovej prikrývke sa vyjadril RNDr. B. W., PhD. ktorý mal za to, že ani snehová pokrývka na úrovni cca do 20 cm keby bola - nemohla by byť prvotnou príčinou pádu stromu - pretože takáto snehová pokrývka je pre danú časť Bratislavy v zimných mesiacoch štandardným javom a strom hlošiny so zdravým koreňovým systémom by ju mal zvládnuť bez výraznejšej ujmy. K tomuto poukazuje, že v čase pádu predmetného stromu nepanovali v predmetnej lokalite žiadne extrémne klimatické podmienky - pretože nikde v dokumentoch nebolo spomenuté, že by súčasne s predmetným stromom na danej lokalite došlo k pádu viacerých ďalších stromov. Na základe toho usudzoval, že snehové pomery, ktoré panovali v čase pádu na lokalite, boli pre predmetnú lokalitu štandardné a stromy rastúce na lokalite boli na snehovú vrstvu na úrovni 10 - 15 cm (resp. do 20 cm)dobre adaptované. Mal za to, že o tom, že na danú snehovú vrstvu -19-

bola adaptovaná aj hlošina, svedčí skutočnosť, že sa na tejto lokalite s daným sklonom rastu kmeňa a rozkonárením koruny dožila predmetná hlošina (teda strom) dospelého veku a bola veľmi pekne vyvinutá. Práve preto, ak by mala uvedená hlošina v poriadku koreňový systém predpokladal, že určite by bez ujmy prežil na lokalite aj na zimu na prelome rokov 2014 - 2015.

I v čase keď znalkyňa doc. Ing. Q. V. CSc. hodnotila predmetný strom - t.j. 31.janára 2015 teda na druhý deň - osobne bola prítomná na predmetnom inkriminovanom mieste - vrstva snehu dosahovala výšku 30 - 35 cm. V tomto čase bol sneh ťažký, mokrý a preto takýto vlhký, mokrý sneh má vysokú vodnú hodnotu a vysokú váhu. Predmetná vrstva snehu vo výške 30 - 35 cm bola tak dňa 31.januára 2015 a nie dňa 30.januára 2015.

Znalkyňa mala za to, že práve i pod váhou ťažkého snehu sa prelomil hlavný koreň, ktorý spolu s bočnými koreňmi zabezpečoval stabilitu stromu. Ale tak ako to uviedol vyššie uvedený svedok RNDr. B. W., PhD.

- snehová pokrývka nebola prvotnou príčinou pádu predmetného stromu.

Znalkyňa uviedla, že korene boli poškodené vysokým stupňom poškodenia. Hlavný kolový koreň bol rozložený suchou aj mokrou hnilobou. Korene sa drobili, rozkladali sa až na čierny prach. Hrubšie korene boli znehodnotené doštičkovitou hnilobou, ktorú spôsobili hýfy mycélia drevokazných húb. Táto skutočnosť podľa znalkyne znížila stabilitu hodnoteného stromu. Korene poškodené mokrou a suchou hnilobou malí zníženú stabilitu hodnoteného stromu. Riziko sa zvyšuje, ak sú nepriaznivé klimatické podmienky (dlhodobé sucho, vlhko, premočená pôda, ťažký sneh). Na priečnom reze kmeňa voľným okom bol dobre viditeľný rozklad kôry, drevnej časti kmeňa, aj jadra kmeňa suchou aj mokrou hnilobou. Jadro kmeňa bolo poškodené vysokým stupňom poškodenia. Drevo bolo úplne spráchnivené na prach. Znalkyňa zároveň vypovedala - že predmetného dňa 31.januára 2015 - ona vizuálne hodnotila aj stav kmeňa a konárov. Zároveň uviedla - nie teda laicky, ale ako odborne fundovaná osoba v predmetnej oblasti - že nezaznamenala na kmeni poškodenie, ktoré by poukazovalo na to, že má strom vnútornú hnilobu. Predmetný kmeň stromu bol bez poškodenia, pukliny, ktoré boli na kôre, pretože tieto boli prirodzené, pretože strom keď starne vytvára pukliny, ktoré potom utvárajú takú hrubú borku a keby vytváral pukliny, ktoré potom utvárajú takú hrubú borku a keby bol strom chorý tak v puklinách by boli zbytky po hnilobe. Bolo však zistené, že v puklinách neboli známky po hnilobe suchej a ani mokrej. Preto toto vizuálne hodnotenie doplnila deštrukčnou metódou - t.j., že motorovou pílou odobrala vzorky z bázy kmeňa - a až vtedy na predmetných vzorkách, na priečnom reze kmeňa bola dobre viditeľná v n ú t o r n á hniloba drevnej časti kmeňa a jadra kmeňa. Tieto svoje tvrdenia, poznatky rozviedla i v rámci fotodokumentácie predmetného znaleckého posudku.

Zároveň predmetná znalkyňa hodnotila i hrubé kostrové konáre a zistila, že v predchádzajúcich rokov sa odľahčovala koruna stromu, tak, že sa odpílili hrubé -20-

konáre zdravé a poškodené. Po zdravých konároch zostali rezné plochy zahojené, rany po poškodených konároch sa hojili len čiastočne - znamenalo to, že tam sa hniloba prejavovala. Keď ona ostrím noža odobrala vzorky do akej hĺbky išla hniloba - poškodená bola len hrubá borka a hniloba nepoškodila drevnú časť a ani jadro dreva. Taktiež práve s prihliadnutím na skutočnosť - že osobne predmetný strom vyšetrovala - konštatovala, že koruna stromu sa odľahčovala do výšky cca štyri metre - od rozkonárenia stromu a takýto spôsob údržby ona považovala za dostatočný. Toto tvrdenie odôvodnila tým, že predmetný poškodený strom sa totiž neodlomil, ale sa celý vyvrátil aj s koreňmi. Ku koreňu stromu uviedla, že pri hodnotení - predmetného dňa 31.januára 2015 - zistila, že poškodený strom sa vlastne neodlomil, ale celý sa vyvrátil aj s koreňmi - chýbal tu hlavný koreň (pretože namiesto koreňov boli len tenké a bočné korene). Podľa znalkyne práve hlavný koreň má pri stromoch veľký význam, pretože zabezpečuje spolu s bočnými koreňmi stabilitu stromu - predmetné vlásočnicové korene zabezpečujú zásobovanie nadzemných častí drevín vodou a živinami. Zistila však, že namiesto hlavného a bočného koreňa boli tam len čierne sadzovité tmavé útvary - a preto po vyhodnotení predmetnej situácie - sa vrátila na predmetné miesto (práve s predmetnou pílou a vykonala predmetné deštrukčné hodnotenie). Práve až predmetným deštrukčným hodnotením keď rozpílila kmeň tesne nad koreňovým krčkom a cca 30 - 35 cm nad koreňovým krčkom zistila - že predmetná hniloba z koreňov postúpila do kmeňa a namiesto jadra dreva tam boli len mäkké hniloby a rozklad dreva vysokým stupňom poškodenia. A práve okolnosť, že strom mal poškodený koreň voľným okom to nebolo možné vidieť.

Dôležité v tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, čo opätovne uviedla i predmetná znalkyňa - že keďže strom nevykazoval žiadne indície ohľadom možnej hniloby koreň a ani žiadne vizuálne poškodenie avizujúce problém - podľa metodiky, ktorá bola podľa znalkyne široko akceptovaná a používaná pri hodnotení drevín - daný strom hodnotila stupňom 2 - ktorý označuje drevinu ako stabilnú bez potreby jej výrobu.

Pokiaľ ide o svedkyňu RNDr. R. K., CSc. - táto k orezávaniu stromu uviedla, že ani u nich v botanickom ústave nie sú zástancami nadmerného orezávania - pretože to znižuje stabilitu stromu. Taktiež uviedla - že na základe fotografického materiálu, ktorý mala k dispozícii mala za to, že z koruny stromu bol odstránený dostatočný počet bočných konárov. Mala za to, že masívnejšie odstránenie bočných konárov by mohlo spôsobiť destabilizáciu celého stromu - mala za to, že pre zdravý strom je vhodné iba primerané presvetlenie. Práve pre tento druh stromu je typická mohutnejšia koruna - ktorá tiež môže byť presvetlená. Práve u tohto druhu stromu je známe - že hustá koruna nie je principiálne dôvodom k narušeniu stability stromu - rovnako ako nie je principiálne dôvodom k narušeniu stability stromu šikmý rast kmeňa - pretože ide evolučné vlastnosti druhu, takisto záťaž koruny či už vetrom snehom a podobne stabilitu stromu neovplyvňuje. Preto tiež konštatovala - čo i znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. - že vývrat predmetného hodnoteného stromu spôsobila hniloba jeho koreňového -21-

systému a predísť tomuto vývratu by sa dalo len v prípade, že by sa vnútorná hniloba koreňa prejavila na predmetnom strome vizuálne.

Práve vychádzajúc zo záverov znalkyne doc. Ing. Q. V., CSc. o neprítomnosti vizualizácie - ktoré by zachytili prítomnosť hniloby - predmetný prejavom hniloby koreňov predmetného stromu bol len pád - nebol tak do predmetného času dôvod na privolanie špecialistu, resp. na vykonanie osobitných arboristických zásahov. Predmetný strom pred predmetným pádom bol udržiavaný, orezávaný - teda starostlivosť bola dostatočná.

Znalkyňa ku svojim odborným znalostiam a skúsenostiam vypovedala, že v otázke starostlivosti o dreviny má 50 ročnú prax ako znalec v odbore drevín. Od roku 1965 pracovala v F. W. a od roku 1994 pracovala v ústave ekológie lesa vo E..

Druhou osobou, ktorá bola osobne prítomná na inkriminovanom mieste bol znalec W. E.Ň. - tento bol do konania pribratý „ad hoc“ na základe sľubu podľa v znení neskorších právnych predpisov - ako znalec arborista.

Tento tiež osobne vykonal obhliadku miesta činu dňa 30.januára 2015 - t.j. po predmetnej udalosti. Podľa jeho výpovede predmetnú obhliadku vykonal vizuálne a trvala asi polhodinu. Z koreňového systému zistil stopy po hnilobe, ktoré podľa neho vznikli drevokaznou hubou. Tiež uviedol, že na pád stromu mala vplyv deštrukcia koreňového systému. Okrem toho, že predmetný strom trpel na hnilobu v koreňovom systéme (potvrdila to i znalkyňa doc. Ing. Q. V.E.T., CSc.) - mal za to, že pôda v svahu kde strom rástol bola veľmi zrážkami nasiaknutá vodou a tým mal za to, že tak znížená stabilita koreňov (toto znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. však takto nepotvrdila - a ani RNDr. R. K., PhD. a RNDr. B. W., PhD., ani znalecký ústav) - práve s prihliadnutím na všeobecné pôdne podmienky predmetného stromu - čo súd už rozviedol.

Predmetný znalec - zároveň konštatoval (na rozdiel od znalkyne doc. Ing. Q. V., CSc.) - že strom bol poškodený neodborným zásahom, bol mu odrezaný jeden kmeň pred niekoľkými rokmi, preto bola podľa neho koruna stromu príliš prehustená - čo podľa predmetného znalca vytvorilo veľkú plochu na ktorú sa usádzal ťažký sneh, ktorý v predmetný deň padal, čo podľa neho vytvorilo veľký pákový efekt. Mal za to, že na uvedenom strome v podstate stačilo skrátiť jeho korunu a zredukovať ho, tým pádom by bol pákový efekt menší a strom sa nemusel vyvrátiť. Zároveň uviedol, že strom mal šikmý rast a rástol na svahu. K tomuto však súd opätovne uvádza - na všeobecnú charakteristiku predmetného stromu - u ktorého šikmý rast nie je ničím neobvyklým a taktiež ani miesto kde rástol (v súlade s odbornou literatúrou je to v poriadku). Na rozdiel od znalkyne tento uviedol, že predmetný strom nebol náležite udržiavaný a to preto lebo, nebol skrátený kmeň a nebola redukovaná koruna. Preto mal za to, že na vyvrátenie stromu mala vplyv zlá údržba a zlá poveternostná situácia.

-22-

I znalec W. E. - pri predmetnej obhliadke miesta činu - si všimol presychanie koruny stromu - ale zároveň konštatoval, že v tomto rozsahu a pri tomto druhu stromu to bolo bezpredmetné. Vypovedal, že keďže strom mal hustú korunu - predmetné presychanie bolo úplne prirodzené. On na vrchole koruny nepozoroval presychanie.

Znalecký ústav na rozdiel od predmetného znalca však tiež konštatoval - ako predmetná znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. - že orezávanie suchých a poškodených konárov je bežná prax pri ošetrovaní stromov, ktorým sa venuje pravidelná starostlivosť. Preto mali za to, že odstraňovanie takýchto konárov bolo vhodné aj v prípade konkrétneho predmetného stromu. Takýto zásah bol primeraný práve opätovne ako to konštatovala i znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. - práve s prihliadnutím na zahojené časti rán po odstránení konárov - preto rozklad mŕtveho pletiva niektorých rezných rán neznižoval stabilitu stromu.

Taktiež na rozdiel od znalkyne - ako i RNDr. R. K., CSs., RNDr. B. W., PhD., znaleckého ústavu, ako i odbornej literatúry uviedol znalec W. E., že predmetný druh stromu nie je vhodný na školský dvor z dôvodu, že má na konároch a kmeni tŕnie. Tu súd konštatuje, že práve i na základe odbornej literatúry ako i výpovede vyššie uvedených (s výnimkou W. E.) - strom je možné zasadiť hocikde do voľnej pôdy.

Ku svojím odborným znalostiam ohľadom drevín a všetkých prác v oblasti stromov vypovedal znalec W. E., že sa venuje od 2004, od roku 2005 mal európsky stromový certifikát. Okrem orezov a výrubov vykonával diagnózu patogénov a škodcov na stromoch, prístrojové vyšetrenie stromov a odborné poradenstvo. Súd na okraj poznamenáva - bez toho, že by bagatelizoval po odbornej stránke predmetného znalca, oproti iným znalcom, resp. osobám, ktoré vypracovali odborné vyjadrenie - v tejto oblasti nemá dostatočné odborné vyštudované vzdelanie (ukončené gymnázium, držiteľ arboristických certifikátov - ktoré využíva v prospech svojej podnikateľskej činnosti) na rozdiel od predmetných osôb.

Len na okraj - predmetný znalec bol osobne prítomný na predmetnom mieste činu (predmetný znalecký posudok podal ústne do zápisnice, práve tým, že bol osobne na predmetnom mieste po predmetnej udalosti - na rozdiel od znalkyne doc. Ing. Q. V. - nepredložil v predmetnej veci napr. fotodokumentáciu - na ktorej by svoje vyjadrenia argumentoval - ako to vykonala predmetná znalkyňa). Kým predmetná znalkyňa na predmetnom mieste bola niekoľko hodín a to dvakrát po sebe - znalec uviedol, že sa na mieste bol polhodinu.

Súd v tejto súvislosti už len následne poukazuje na ďalšie vypracované znalecké posudky a odborné vyjadrenia, ktoré v podstate vychádzali najmä ako už konštatoval z listinných a vecných dôkazov.

Závery odborných vyjadrení vedeckých pracovníkov - RNDr. R. K., CSc., RNDr. B. W., PhD., ale i znaleckého ústavu - sú však zhodné so závermi znaleckého posudku a vyjadrení znalkyne doc. Ing. Q. V.M., CSc. -23-

a teda - hniloba koreňového systému, hmotnosť nadzemnej časti, jej rozloženie - posunutie ťažiska stromu mimo kmeňa stromu, ako i dodatočné zaťaženie stromu mokrým snehom. I keď vizuálne bolo možné zistiť iba dve z príčin - ktoré mohli spolupôsobiť príčinne ako faktory podieľajúce sa na páde stromu, avšak kritickú mieru ich účinku prakticky nebolo možné posúdiť - i vzhľadom na skutočnosť, že i pred predmetnou udalosťou bývalo dodatočné zaťaženie stromu mokrým snehom alebo tlak na strom silným vetrom a predsa ku spadnutiu stromu nedošlo. Naviac predmetný znalecký ústav ku predmetnému typu stromu naviac uviedol, že z hľadiska starostlivosti ide o strom pomerne nenáročný druh dreviny, bez špecifických nárokov na ošetrovanie pôdy a nadzemnej časti stromu.

V tejto súvislosti súd poukazuje i na výpoveď svedkyne RNDr. G. K., PhD. - ktorá vypovedala, že predmetný strom ona osobne kontrolovala v stredu - t.j. dňa 28.januára 2015 a na tomto strome a ani na ďalších stromoch, ktoré boli v predmetnom areáli ona nevidela žiadne zmeny. Na pohľad podľa jej výpovede bol strom zdravý, nepoškodený. Ona vykonávala u predmetného stromu štandardnú diagnostiku. Pokiaľ ide o predmetnú svedkyňu táto v žalovanom období pracovala v Ústredí Slovenskej inšpekcie životného prostredia a to od 01.októbra 2003. Jej náplňou práce - bola skutočnosť, že pracovala na druhostupňovom odvolacom orgáne správneho konania. Zároveň riadila útvar inšpekcie biologickej bezpečnosti.

V predmetnej veci znalecký ústav okrem iného konštatoval - že mieru príčinného spolupôsobenia daných meteorologických javov na pád stromu prakticky nebolo možné posúdiť. I samotná znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. - potvrdila na hlavnom pojednávaní - že predmetný strom sa mohol vyvrátiť i v období sucha, dažďov (t.j. nebol to teda len sneh teda tým predmetným jediným dôvodom - doslova vypovedala - strom sa mohol vyvrátiť aj bez negatívneho pôsobenia klimatických podmienok). Práve v súvislosti s klimatickými zmenami - ako vyplynulo zo všeobecnej charakteristiky stromu vyplynulo, že „klimatické podmienky predmetný druh stromu „nezlomia“.

Z uvedeného tak vyplýva, že predmetný strom pred pádom bol riadne udržiavaný, správne orezávaný, pestovaný vo vhodných podmienkach (zhodne potvrdili RNDr. R. K., CSc.) predmetný strom je vhodný na akúkoľvek výsadbu, okrem iného aj na školské dvory - pretože ide o druh dobre formovateľný, estetický, nenáročný a najmä dobre odoláva škodcom pri orezávaní. Ani výskyt tŕňov nie je dôvodom, aby sa strom nevysádzal - nakoľko predmetný druh má obmedzené schopnosti splaňovať a nie je náchylný na škodcov. Predmetné okolnosti potvrdila opätovne znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc.

Znalec W. E. - namietal len, že keďže ide o strom, ktorý môže spôsobiť zranenie deťom, tým, že je pichľavý - nevylúčil, že nebol pestovaný vo vhodných podmienkach.

-24-

Naproti tomu RNDr. B. W., PhD. - uviedol, že podmienky na lokalite pre rast stromu boli plne štandardné

- o tom svedčí najlepšie podľa neho skutočnosť, že strom na uvedenom mieste rástol desaťročia, bol veľmi dobre vyvinutý a až do napadnutia koreňového systému bol aj v dobrej zdravotnej kondícii.

V tejto súvislosti obžalovaný Ing. B. Y. - vypovedal, že práve z predmetného dôvodu sa o predmetný strom dôkladne staral, aby neublížil deťom, ale i ostatným osobám, ktoré sa zdržiavali na predmetnom dvore. Tiež mal za to, že strom nevykazoval žiadne vonkajšie okom viditeľné znaky poškodenia.

Predmetné tvrdenie obžalovaného potvrdila i samotná RNDr. R. K., CSc. - vypovedala, že ani odborník s vynaložením odbornej starostlivosti by vizuálne nezistil hnilobu koreňového systému predmetného stromu - aby sa huba udržala v strome, predmetná huba má záujem, aby strom žil - huba má teda stratégiu. Odhadla by to na 3 - 4 roky dozadu, kým by sa to vizuálne prejavilo. Tomuto záveru korešponduje i výpoveď znalkyne Doc. Ing. Q. V., CSc. - ktorá keď obhliadala predmetný strom dôkladnou obhliadkou nezistila nič. - citácia: Až večer doma jej napadlo, že to treba zistiť pomocou motorovej píly a preto sa následne vrátila, aby motorovou pílou vykonala niekoľko priečnych rezov kmeňa stromu, či je vôbec kmeň poškodený.

Vyplýva tak, že bola nulová - žiadna pravdepodobnosť, že by ktokoľvek vrátane predmetnej znalkyne vopred zistil, že strom nie je zdravý. Dalo sa jedine zistiť až deštrukčnými invazívnymi metódami - t.j. zistiť hnilobu koreňov stromu, čo preukazuje i to, že v predmetnej veci bola použitá motorová píla. - opätovne citácia z hlavného pojednávania zo dňa 22.marca 2017 č. l. 16 (inak č. l. 795) - tým, že sme len kôru odlúpili, neboli tam známky hniloby, preto ako som už povedala sme sa k tomu vrátili a museli sme použiť motorovú pílu, aby sme zistili aký je stav v priereze kmeňa. Poukazujem na obrázok č. 8 a 9

- kde vidieť síce popukanú kôru, ale ani hniloba tam nebola. Poškodené bolo jadro dreva. Bolo to možné zistiť až motorovou pílou, nie vizuálne. Preto sme sa vrátili na druhý deň).

Keďže neboli žiadne vonkajšie prejavy poškodenia stromu, nebol žiadny dôvod, žiaden podnet pre pochybnosť o zdraví stromu, takže nebol ani dôvod, aby sa na predmetnom strome vykonávali a teda aplikovali mimoriadne vedecké prístrojové skúmania jeho cievneho a koreňového systému. V prípade, že by tomu tak bolo, že by bol pred predmetnou udalosťou prizvaný odborník - toto však už súd hovorí v teoretickej rovine - podporené však opätovne znalkyňou Doc. Ing. Q. V., CSc. vychádzajúc aj z vyšetrovania - je pravdepodobné, že by strom hodnotila stupňom 2 (ako znalkyňa Doc. Ing. Q. V., CSc.) teda ako strom stabilný.

V tejto súvislosti RNDr. B. W., PhD. uviedol, že pre príčiny pádu stromu je potrebné si uvedomiť, že každý strom plní v zásade funkcie v dvoch oblastiach - fyziologickej a mechanickej. Kým fyziologický stav znamená - ako je strom životaschopný (vitálny), mechanický stav (mechanická integrita) okrem iného označuje, ako je strom ukotvený v pôde, aby sa zabránilo jeho vyvráteniu a ako pevné je jeho drevo, aby zabránilo rozlomeniu kmeňa alebo konárov. Tieto dve oblasti nie sú v priamej korelácii ako by sa to mohlo zdať (konštatoval to i znalec Ing. V. N., Ph.D). Znamená to teda, že aj strom, ktorý na prvý pohľad -25-

vykazuje znížený stav vo fyziologickej oblasti (napr. je celý suchý a rôzne šikmo rastie) - môže mať dobre zachovanú mechanickú funkciu. Takýmito prípadmi sú rôzne suché stromy, ktoré môžeme vidieť v lese a dlhý čas (niekedy aj niekoľko rokov) dokážu existovať bez toho, aby sa rozlomili alebo spadli. A naopak

- a to bolo v tejto veci - stromy, ktoré nemajú zníženú fyziologickú vitalitu (t.j. vyzerajú pekne, zdravo) - môžu mať mechanickú integritu oslabenú. Vtedy sa stáva, že aj strom vyzerajúci vitálne, spadne. Daný strom - hlošina síce nevykazovala znaky zlyhania vo fyziologickej oblasti, ale jeho mechanická integrita zlyhala. Taktiež vo svojom odbornom vyjadrení uviedol a počas dokazovania na súde trval na svojom odbornom vyjadrení - že z jeho pohľadu na predmetnom strome on neidentifikoval žiadne charakteristiky, kvôli ktorým by bolo potrebné privolať ku predmetnému stromu špecialistu. Hlošina síce mala šikmý kmeň, čiastočné preschnutie koruny a vidlicové rozkonárovanie hlavného kmeňa, žiadna však z týchto charakteristík nebola u predmetného stromu abnormálne vyvinutá. Strom vykazoval tieto charakteristiky určite už od svojej mladosti a mal preto za to, že v posledných týždňoch, mesiacoch pred spadnutím nevykazoval žiadne náhle zmeny svojho výzoru. Strom teda vyzeral dlhé roky v podstate rovnako. Neboli na ňom prítomné drevokazné huby, nebola na ňom nijako viditeľne poškodená kôra alebo prítomné spráchnivené drevo, čo sú podľa predmetného odborníka symptómy, ktoré môžu indikovať zhnitý koreňový systém. Vek stromu odhadol na 30-50 rokov. Podľa neho strom nevykazoval žiadne známky prestarnutia (uvedený druh stromu sa dožíva 60-100 rokov), ako napr. nadmerné vysychanie konárov, alebo zvýšenú lámavosť dreva alebo napadnutie stromu drevokaznými hubami a podobne. Mal preto za to, že nebol dôvod, aby sa so stromom začalo nakladať nejako špeciálne, a aby sa zavolal k jeho posúdeniu špecialista. Preto mal za to, tak ako i znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. - že žiadne zo zásahov na predmetnom strome nebolo nutné vykonať (napr. zafixovanie vetvenia stromu, redukcia časti koruny, skrátenie kmeňa alebo odstránenie suchých

konárov), by nijako nezlepšilo zlý stav koreňového systému a teda by nijako nezabránilo pádu stromu. Pri danom stupni totiž prehnitia koreňového systému, ako bol v danom prípade by pádu stromu zabránil len jeho výrub - ale k takémuto extrémnemu riešeniu nebol dôvod. Rovnaké konštatovanie zastával aj znalecký ústav.

Taktiež RNDr. B. W., PhD. mal za to, že by zrezanie jedného kmeňa hlošiny „pravdepodobne spôsobilo hnilobu v koreňovom systéme“ - nebolo toto tvrdenie ani potvrdené ale ani vyvrátené. Mal za to, že hnilobu v koreňovom systéme mohlo spôsobiť viacero faktorov a to nielen zrezanie časti kmeňa, praskliny v koreňoch vplyvom mrazov alebo mechanického namáhania stromu pri vetre, vstupné rany po polámaných konároch. Ale zároveň uviedol - že k hnilobe dochádza aj bez rezných zásahov - viď stromy v lesoch vo voľnej prírode - ktoré orezávané nie a predsa dochádza ku ich hnilobe.

Ohľadom starostlivosti o dreviny v škole - a teda i údržbu predmetného stromu - t.j. orezávanie, kontrola predmetného stromu táto ako vypovedal obžalovaný Ing . B. Y.Č. sa vykonávala z jeho strany tak ako to bolo i v Prevádzkovom poriadku a to dvakrát do roka a osobitne po búrkach a silných vetroch - naposledy v roku 2014.

-26-

Znalkyňa Doc. Ing. Q. V., CSc. zhodne ako i znalec Ing. Z. K., ako i Ing. Z. X., doc. Ing. M., CSc. - skonštatovali, že ochranou drevín sa všeobecne zaoberá v znení neskorších právnych predpisov. Uvedený zákon a jeho paragrafy sa nezaoberajú konkrétnou drevinou, len všeobecnými zásadami (starať sa všeobecne o dreviny, vzdialenosť výsadby od budov, ciest, výška konárov nad chodníkmi a podobne) ako zlepšiť životné prostredie. V konaní bolo preukázané, že v danom prípade išlo o verejnú zeleň a starostlivosť o ňu nebola nájomnou, podnájomnou zmluvou a ani inak prenesená z vlastníka na nájomcu a následne na školu. Škola dobrovoľne a nad rámec zmluvných a zákonných povinností zabezpečovala všeobecnú starostlivosť o zeleň, nachádzajúcu sa v prenajatom areáli. Predmetnú starostlivosť vykonával v rámci bežnej údržby obžalovaný Ing. B. Y. - a to v súlade s Prevádzkovým poriadkom školy. I súd konštatuje, že neexistuje všeobecne záväzný predpis, ktorý by škole alebo inej osobe - ktorá vykonáva správu nehnuteľnosti - povinnosť vykonať odbornú prehliadku dreviny na školskom dvore alebo spracovať inú odbornú dokumentáciu alebo posudok na dreviny, ktoré sa nachádzajú v školskom areáli. Možno hovoriť len o všeobecnej prevenčnej povinnosti - ktorá spočíva v bežnej údržbe zelene a drevín na školskom dvore - t. j. vizuálne obhliadky drevín, hrabanie lístia, orezávanie suchých alebo prevísajúcich konárov, odstraňovanie vyschnutých stromov. Takto je bežná údržba chápaná vo všeobecnom spoločenskom kontexte ako i v rámci fungovania škôl a školských zariadení. Vyššia miera starostlivosti vymedzená zákonným predpisom - je uložená obciam a to vo forme spomenutej povinnosti vypracovania dokumentov o starostlivosti a ochrane zelene.

I v prípade, že zákonne postupovala mestská časť Karlova Ves a vypracovala by správu obsahujúcu diagnostiku všetkých stromov v Karlovej Vsi - podľa vyjadrenia znalkyne doc. Ing. Q. V., CSc., ako aj podľa vyjadrenia RNDr. R. K., CSc. - konkrétne pri tomto strome by takáto štandardná kontrola neodhalila neprejavenú hnilobu koreňového systému.

Predmetný strom bol vysadený v rohu školského dvora. V predchádzajúcich rokoch sa ošetroval, odľahčovala sa mohutná koruna. Odstraňovali sa poškodené aj zdravé konáre. Starostlivosť o predmetný strom bola dostatočná. Žiadny právny predpis, nariadenie obce a podobne špeciálne neupravuje povinnosť starať sa o stromy a porasty so zvýšenou opatrnosťou z dôvodu možného úrazu alebo poškodenia zdravia ak sa nachádzajú v areály školských ihrísk a na miestach, kde sa pohybuje zvýšený pohyb detí. Všeobecne - mala za to, že o dreviny sa v každom meste stará referát zelene na mestskom alebo obecnom zastupiteľstve.

Z dokazovania, ktoré bolo vykonané počas hlavných pojednávaní - ako i vychádzajúc zo záverom znaleckého posudku znalca Ing. Z. K. i súd skonštatoval, že v priamej príčinnej súvislosti úrazu bolo príčinou úrazu pád, resp. náhle vyvrátenie stromu, ktoré sa však nedalo predpokladať. Predmetný pád stromu spôsobila vnútorná hniloba, ktorú mohol odhaliť len odborník v danom odbore aj to len na základe dôkladného odborného vyšetrenia za pomoci vykonania invazívnych metód. Riziko

pádu stromu síce zvýšil padajúci sneh - ale vzhľadom na vnútornú hnilobu stromu sa toto nedalo predpokladať. -27-

Obdobné riziko by mohlo vzniknúť aj vtedy, keby bolo napr. dlhodobé sucho, alebo dážď. Predmetný pád stromu, resp. náhle vyvrátenie stromu sa teda nedalo predpokladať. Zo strany súdu nebolo zistené na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal, že by škola porušila povinnosti - menovite teda štatutárny zástupca Mgr. V. K., ako aj Ing. B. Y.. Naopak bolo preukázané, že škola nad rámec svojich povinností dostatočne sa starala o dreviny vo vonkajšom priestranstve areálu, ktorý bol verejne dostupný a slúžil tiež verejnosti k pohybovým a relaxačným aktivitám (viď znalecké dokazovanie). Naviac škola pravidelne preukázateľným spôsobom informovala rodičov o plánovaných aktivitách a akciách (viď „hry na snehu“ - ktoré však boli zrušené).

Vo veci tak súd tak dokazovaním opätovne preukázal a to na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal.

?starostlivosť o predmetný strom (ako aj ďalšie) bola postačujúca, z koruny stromu bol odstránený dostatočný počet bočných konárov, pričom masívnejšie odstránenie bočných konárov by mohlo spôsobiť destabilizáciu celého stromu, nakoľko pre zdravý strom bolo vhodné iba primerané presvetlenie,

Potrebné je konštatovať - že ako česká úprava zákonov, tak ani slovenská úprava zákonov - nešpecifikuje problematiku kontroly, údržby a ošetrovania stromov existuje v tejto súvislosti len nie sú tak iné všeobecne záväzné právne predpisov ani všeobecne záväzné právne normy, ktoré by upravovali spôsob, frekvenciu kontrol, údržbu a ošetrovanie drevín rastúcich mimo les. V tejto súvislosti nebolo z obsahu spisu vyplynuté, že by v minulosti ktokoľvek upozornil na zlý stav predmetného stromu a to či už formou ústnou, písomnou alebo inou, ?kvalita rezných rán nemala vplyv na stav koreňov ani vyvrátenie stromu,

?v súvislosti so starostlivosťou o predmetný strom nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti,

?príčinou pádu stromu bola hniloba koreňov stromu, v dôsledku čoho bola znížená stabilita stromu a došlo k vyvráteniu stromu. Predmetné riziko vyvrátenia predmetného stromu sa nedalo rozpoznať a ani predpokladať - keďže predmetný strom ani kmeňom bázy kmeňa a ani konáre nevykazovali žiadne poškodenie (viď nižšie),

?kmeň, báza kmeňa ani konáre stromu nevykazovali žiadne poškodenie, podľa ktorého by bolo možné indikovať, že strom má hnilobu,

?odhaliť hnilobu koreňovej sústavy nebolo možné voľným okom (vizuálnym hodnotením) iba deštrukčnou metódou, ktorá sa ale nedá realizovať na živom strome. Bežnou okulárnou kontrolou nebezpečenstvo pádu stromu nebolo jednoznačne zistiteľné, pretože vizuálnou kontrolou nie je možné prebiehajúci rozklad koreňov bežne detekovať, -28-

?koruna stromu bola preschnutá na 8 %, čo je v absolútnej norme bežného vitálneho stromu, pričom príčinou vysychania môžu byť aj iné skutočnosti, ako napr. poranenie, nalomenie časti, zamrazenie, klimatické faktory, ktoré sa v rámci stromu dotknú len určitej časti stromu. Naviac pokiaľ ide o predmetné presychanie koruny - toto sa dá posúdiť len vo vegetačnom období. Narušenie statických pomerov stromu nie je viazané na vek, ktorý by znamenal zhoršenie statických pomerov stromu. Keďže dokazovaním bolo preukázané - že preschnutosť bola na 8 % (pri predmetnom type stromu môže byť dokonca i 15 % - v súlade s odbornou literatúrou - vyjadrenie RNDr. R. K., PhD.) - znalkyňa doc. Ing. Q. V. k tomuto dospela na základe osobnej obhliadky.

RNDr. B. W., PhD. - ohľadom usychania koncových vetví uviedol, že to toto nemožno považovať za dôkaz zhnitého koreňového systému, resp. dôkaz poškodenia mechanickej funkcie koreňa. Práve pre predmetný typ stromu je typické určité preschnutie koruny štandardným javom a ani na skúmanom strome preschnutie nedosahovalo parametrov, aby sa mohlo chápať ako abnormálne.

Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. - sa dopustí ten, kto z nedbanlivosti chránenej osobe (dieťaťu) spôsobí smrť porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej jemu zo zamestnania a uloženej mu podľa zákona V prvom rade je potrebné uviesť, že ide svojou povahou o rýdzo nedbanlivostný trestný čin. Objektom predmetného žalovaného trestného činu usmrtenia je ľudský život. Hmotným predmetom útoku je telo človeka. Subjektom žalovaného trestného činu je všeobecný páchateľ. Objektívna stránka trestného činu je vonkajším objektívne vnímateľným prejavom trestného činu. Predstavuje konkrétne prejavy trestného činu situované v konkrétnom čase a priestore. Z hľadiska objektívnej stránky môže byť predmetný trestný čin usmrtenia spáchaný nielen aktívnym konaním - ale i opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný . Následkom je vždy smrť poškodeného. Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť - teda, že k usmrteniu poškodeného došlo práve konaním páchateľa. Konanie je určitá ľudská činnosť, ktorá sa prejavuje buď ako telesný pohyb alebo ako zdržanie sa telesného pohybu, ktorý je vedený vôľou človeka. Následok je ohrozenie alebo porušenie záujmu chráneného , teda objektu.

Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom (kauzálny nexus) - znamená, že trestnoprávne relevantný následok vymedzený v skutkovej podstate trestného činu musí byť priamo spôsobený protiprávnym konaním vymedzeným v tejto skutkovej podstate. Pre trestnosť činu sa vyžaduje zavinenie nielen konania a následku, ale aj vzájomného vzťahu, teda príčinnej súvislosti medzi nimi.

-29-

Na základe obžaloby mala obžalovaná Ing. W. X. svojim protiprávnym konaním dopustiť trestného činu

- prečinu usmrtenia podľa ustanovenia , , Tr.zák. s poukazom na , Tr.zák. Toto jej protiprávne konanie spočívalo v tom, že -porušila povinnosť, ktorá jej vyplývala z ustanovenia Z.z o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. -z čl. 22 bod 6 Pracovného poriadku pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy (Spojená škola sv. Františka z Assisi, Karloveská 32 , Bratislava - účinnosť od 1.augusta 2014) Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa činnosť týka. Sú povinní plniť úlohy v tejto oblasti, ktoré im vyplývajú z osobitných predpisov a opatrení zamestnávateľa, prijatých na bezpečnosť a ochranu zdravia, a z opisu pracovných činnosti. -ustanovenia vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 306/ 2009 Z.z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe ak je dieťa v klube pokračuje v popoludňajšej výchovno-vzdelávacej činnosti alebo v inej záujmovej činnosti v škole, zodpovedá za dieťa príslušný vyučujúci alebo lektor záujmového útvaru, ktorý si dieťa vyzdvihne v klube.

- ustanovenia , , o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci -(odsek 1) - zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práce, -(odsek 7) - zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch, -(odsek 8) - úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

Z pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi zamestnávateľom - M. Š. M.. J. E. F., N. XX, Z. a obžalovanou Ing. W. X. vyplynulo, že táto bola uzatvorená za časové obdobie od 1.júla 2014 do 30.júna 2015. Jej pracovný pomer trval teda i v čase keď došlo k predmetnej udalosti. Svoju prácu vykonávala na pozícii vychovávateľky.

-30-

Pokiaľ išlo o predmetný strom k tomuto vypovedala, že mala vedomosť, že predmetný strom rástol do kriva. Mala však vedomosť, že strom má takýto rast a preto mu nepripisovala nijaké nebezpečenstvo. Na predmetnom strome ona nevidela žiadne zmeny. Naviac pokiaľ išlo o areál (miesto, kde došlo ku tragickej udalosti) - bol po skončení školského vyučovania prístupný aj širokej verejnosti.

Predmetný areál tzv. „pneumatikové ihrisko“ bolo predmetnej obžalovanej, ktorá vykonávala funkciu vychovávateľky známe. Ako vyplynulo z jej výpovede na predmetné „pneumatikové ihrisko“ chodievali celý polrok - takmer každý deň. Tu deťom v predmetný deň povedala, že na tomto ihrisku budú pätnásť minút a potom pôjdu do vnútra. I keď v predmetný deň boli zrušené „hry na snehu“ - z dôvodu, že nie všetky deti boli na túto akciu vhodne a teda dostatočne oblečené vonku predmetných pätnásť minút boli vonku z dôvodu „psychohygiény“ - čo i len niekoľko minút (ako to bolo i v kritický deň - do „prvého mokrého dieťaťa“ - teda asi 15 minút). V režime dňa je riadna súčasť - pobyt vonku a tento býval každý deň. I svedok L. N. vypovedal, že deti na predmetnom ihrisku sa hrávajú stále - každý deň pokiaľ neprší. Po celé obdobie, čo sa deti hrali a bývali na tomto ihrisku mala vedomosť, že predmetné ihrisko je bezpečné (naviac predmetné ihrisko - areál bol po skončení školy - bežne prístupný i verejnosti). Naviac v predmetnej škole pracovala tri roky. Pokiaľ išlo o predmetné dreviny, ktoré sa v predmetnom areáli nachádzali nevidela, že by pre deti boli nebezpečné. Nedalo sa teda od nej - obžalovanej požadovať, že by táto mohla tušiť, že nebezpečenstvo spočívajúce v predmetnom strome (keďže mal chorý koreňový systém - ktorý nebolo možné vidieť) bude hroziť. Predmetný strom naviac rástol krivým rastom - čo bolo pre neho typické a keďže v predmetný deň snežilo - na drevinách - a teda i na predmetnom strome bol sneh. Doba, po ktorú i predmetného nebohého stratila z očí bola veľmi krátka - niekoľko minút

- pretože inému chlapcovi upravovala odev. Predmetné odpoludnie by skončilo bez následkov, keby nebolo vznikla celkom neočakávaná náhoda - t.j. že predmetný strom, pod ktorým v tom čase bol aj nebohý sa zvalí. Preto podľa názoru súdu nemožno obžalovanej pričítať ani nevedomú nedbanlivosť. Podľa obžaloby - práve s prihliadnutím na počasie, ktoré bolo v predmetnom čase predmetný dozor mala vykonávať podľa obžaloby nedostatočne - pretože nevidela na všetkých žiakov a tak umožnila, že tieto deti boli aj na nebezpečnom mieste pod briežkom svahu a teda od týchto detí mala byť vzdialená asi 24 metrov a tento predmetný priestor mal predstavovať zvýšené riziko ublíženia na zdraví - pretože tu boli kríky a koruna predmetného šikmo rastúceho stromu - ktorý bol v tom čase zaťažený napadnutým mokrým snehom s týmto sa súd nestotožnil.

Potrebné je konštatovať i skutočnosť, že jej výhľad, prípadne bezprostredná prítomnosť na mieste predmetnej udalosti - by nijakým spôsobom neovplyvnila ani priebeh, a ani následok.

Tu súd poukazuje na výpoveď svedka L. N., ktorý v čase tragickej udalosti bol vonku - odhŕňal sneh a to v mieste kde boli deti spoločne s vychovávateľkou. Vypovedal, že predmetná vychovávateľka (obžalovaná Ing. W. X.) si zastala pod jednu borovicu a pozorovala a upozorňovala deti. Deti sa riadne hrali. Od inkriminovaného miesta bola 24 metrov, čo nie je výrazne veľká vzdialenosť. -31-

I keď v predmetný deň vedúca ŠKD - obžalovaná O. X. zrušila akciu „Hry na snehu“ z dôvodu nevhodného oblečenia niektorých detí z niektorých tried - po zrušení tejto akcie (iný dôvod zrušenia akcie nebol) - bolo vychovávateľkám (teda i obžalovanej) - doporučené, aby ak sú deti vhodne oblečené, šli so svojimi žiakmi na pohyb vonku individuálne a to na čas do „prvého mokrého žiaka“. Doporučené tak bolo, aby deti zobrali po obede na 15 minút vonku - čo i vykonala. Obžalovaná na základe rozpisu mala na starosti triedu I.B., ktorú navštevoval i nebohý maloletý. Preukázané i výpoveďou obžalovanej bolo - že deti z predmetnej triedy mali vyhovujúce oblečenie a preto i deti mali vedomosť, že na predmetnom „pneumatikovom ihrisku“ budú 15 minút a následne pôjdu do vnútra.

Ako bolo preukázané z výpovede predmetnej obžalovanej - táto vypovedala, že ona sa postavila k borovici a následne zišla na plochu ihriska a robila dozor. Mala za to, že dozor vykonávala - pretože dozerala na hrajúce sa deti. Výhľad na deti mala dostačujúci. To, že predmetný dozor nad deťmi vykonávala riadne a zodpovedne vyplynulo i z výpovede - že jednému z detí napravovala gumičku na otepľovačkách. Keďže i maloleté dievčatá mali zasnežené bundy - i ona sa starala spôsobom, že im ich oprašovala. I podľa názoru súdu s dozorom učiteľa v danom prípade vychovávateľa súvisia aj činnosti ako individuálna pomoc žiakovi pri obliekaní, napomenutie skupinky detí keď sú napr. vonku a podobne.

V čase keď ona pomáhala jednému z maloletých ohľadom nohavíc - prišli za ňou dvaja chlapci, ktorí jej oznámili, že spadol strom a zavalil maloletého. Preto ihneď utekala na predmetné miesto a deti poslala do triedy. Snažila sa maloletého vyslobodiť spod predmetného stromu, čo sa jej však nepodarilo. Keď chcela privolať pomoc mobilný telefón jej spadol do snehu a preto zakričala deťom, aby zavolali pomoc. Následne na predmetné miesto prišiel i jeden z rodičov - lekár, ktorý maloletému dával prvú pomoc - a to masáž srdca. I obžalovaný Ing. B. Y. mu dával umelé dýchanie. Následne prišla i rýchla zdravotná pomoc. Ku predmetnému stromu obžalovaná vypovedala - že pred predmetnou udalosťou si nevšímala predmetný strom - pretože všetky stromy boli zasnežené. O predmetnom strome mala vedomosť, že rastie do kriva - ale tomuto pozornosť nevenovala - pretože strom mal takýto rast. Nepripisovala mu preto nejaké nebezpečenstvo. Na predmetnom strome nevidela ani žiadne zmeny. O tom, že mal byť zhnitý sa dozvedela až na polícii počas šetrenia predmetnej veci.

Kým obžaloba mala za to, že obžalovaná svojím protiprávnym konaním sa mala dopustiť vyššie žalovaného trestného činu - pretože jej protiprávne konanie malo spočívať porušení vyššie uvedených ustanoveniach súd tento názor nezdieľal.

Obžalovaná mala -porušiť povinnosť, ktorá jej vyplývala z ustanovenia Z.z o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

-32-

Nielen z výpovede samotnej obžalovanej, ale i svedka L. N. mal súd preukázané, že obžalovaná vykonávala riadny dozor nad maloletými. Počet detí, ktoré mala v inkriminovanom čase na ihrisku bolo celkove 18. V súlade so zákonom č. 114 ods. 2 - tzv školský zákon - predmetný dozor bol tak riadne zabezpečený. Taktiež i z výpovede svedka L. N. mal súd preukázané, že o deti sa starala na predmetnom ihrisku skúsene a zodpovedne (individuálna pomoc žiakovi pri obliekaní, napomenutie skupiny žiakov, určenie pravidiel na ihrisku žiakom. Na druhej strane je však potrebné uviesť - že z praxe nie je reálne možné, aby obžalovaná - teda ako vychovávateľka konkrétne na predmetnom ihrisku mala absolútne priamy dohľad na všetky zverené deti po celý čas, aby bola pri každom dieťati - práve i s prihliadnutím na individuálnu pomoc jednotlivým žiakom práve s prihliadnutím i na ich nízky vek. A i takáto individuálna pomoc je dozorom. Vychovávateľ zodpovedá predsa i za zdravie zvereného dieťaťa a preto keď ho dieťa - žiak poprosí, resp. keď vychovávateľ vidí - ako bolo práve v inkriminovanom čase - že žiakovi bolo treba opraviť nohavicu, deťom oprášiť zasneženú bundu - mal by to vykonať práve v záujme maloletého dieťaťa. Práve nielen z výsluchu obžalovanej, ale i svedkov X. N., ako i L. N. - mal súd za to, že predmetná obžalovaná nestála len na jednom mieste na pneumatikovom ihrisku, ale po ihrisku sa pohyboval a individuálne sa venovala deťom (vzhľadom i na ich nízky vek) - a ich potrebám (opravenie nohavice, oprášenie zasneženej bundy...).

Nemožno pričítať na nezodpovednosť - a to nielen tejto obžalovanej, ale ani obžalovanej O. X. - vedúcej školského klubu - že keďže snežilo - že deti nemali ísť vonku. V danom prípade išlo „do prvého mokrého dieťaťa“ a na pneumatikové - teda školské ihrisko, ktoré dôverne poznala - keďže s deťmi chodievala vonku pravidelne. Predmetný pád stromu - resp. jeho náhle vyvrátenie sa nedalo žiadnym spôsobom predpokladať.

Podľa názoru súdu a tento názor súdu je podporený práve i znaleckým dokazovaním - ohľadom predmetného stromu, kde došlo k predmetnému úrazu (jeho pádom) - nemala ako si uvedomiť možné riziko pádu stromu a v tejto súvislosti nadväzujúce na to - že si to mala uvedomiť, že snežilo a preto mala zakázať pohyb či hranie sa detí blízkosti stromu - ktorý rástol na pomerne strmom briežku pri plote areálu školy - lebo hrozil pád veľkého množstva snehu z konárov stromu, resp. konárov zaťažených ťažkým snehom nemôže obstáť v neprospech obžalovanej.

Tu súd opätovne poukazuje na znalecké dokazovanie, ktoré bolo v predmetnej veci vykonané - t.j. navonok sa strom javil ako zdravý, hnilobu nemohla predpokladať - pretože išlo o hnilobu koreňov - ktoré boli v zemi - preto predmetnú hnilobu nebolo možné odhaliť a to iba deštrukčnou metódou, ktorá sa na živom strome realizovať nedá. Kmeň, báza kmeňa ani konáre nevykazovali žiadne poškodenie

- podľa ktorého by bolo možné indikovať, že strom má hnilobu. I keď koruna stromu bola preschnutá - táto bola v absolútnej norme bežného vitálneho stromu. Práve s prihliadnutím na vyššie uvedené mal súd za to, že zo strany obžalovanej nedošlo tak ani k porušeniu článku 22 bod 6 Pracovného poriadku pre -33-

pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy (Spojená škola sv. Františka z Assisi, Karloveská 32 , Bratislava - účinnosť od 1.augusta 2014) - v rámci, ktorého zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa činnosť týka. Sú povinní plniť úlohy v tejto oblasti, ktoré im vyplývajú z osobitných predpisov a opatrení zamestnávateľa, prijatých na bezpečnosť a ochranu zdravia, a z opisu pracovných činnosti.

Keďže maloletý v predmetný deň bol v škole a konkrétne kedy došlo ku udalosti v školskom klube

- pretože maloletý (vzhľadom i na skrátené vyučovanie - v predmetný deň sa odovzdávali polročné vysvedčenia) - práve predmetnou činnosťou pokračoval v popoludňajšej výchovno-vzdelávacej činnosti. V predmetnom školskom klube mal dozor a týmto dozorom bola obžalovaná - ako vychovávateľka. Vychovávateľka a teda obžalovaná tak zodpovedala i za maloletého - ako príslušný vyučujúci - v súlade -ustanovenia § 2 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 306/ 2009 Z.z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe.

Pokiaľ malo byť kladené jej za vinu ustanovenia , , o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci - ani tu súd nezdieľa, že by obžalovaná - ako zamestnanec porušila predmetné ustanovenia.

Pokiaľ išlo o snehovú prikrývku - pretože snežilo a predmetný sneh mal byť ťažký - žiadny predpis a ani technická norma neupravuje pravidlá pohybu v prípade sneženia alebo bezprostredne po snežení. V čase predmetnej nehody neboli zo strany školy prijaté opatrenia ani interné predpisy - ktoré by mali obmedzovať pohyb detí na vonkajšom priestore v bezprostrednej blízkosti školy využívaných školským klubom. Takáto skutočnosť nebola nikdy riešená ani počas prednášok o BOZP svedkom W. Z.. Naviac spôsob výkonu dozoru nad deťmi upravujúci pohyb vo vonkajšom prostredí pre prípad konkrétnych klimatických podmienok pre oblasť školstva neupravuje žiadna konkrétna rezortná a ani školská smernica. Existujú len normy pre výkon špecifických činností pracovných - napríklad práca v lese a podobne.

Súd mal i po dokazovaní, ktoré opätovne vykonal - po tom, čo bola predmetná vec zrušená odvolacím súdom za to, že pokiaľ išlo o obžalovanú Ing. W. X.T. predmetný chybný následok nemala možnosť vôbec predvídať a taktiež predmetný výsledok nebol nijako predvídateľný Obžalovaná si nemala ako uvedomovať neopatrnosť konania (pretože ani žiadnu neopatrnosť nepredpokladala). Súd dokazovaním, ktoré vo veci opätovne vykonal nemal za to, že by táto neuvážila s náležitou starostlivosťou súvislosť svojho konania s prípadným výsledkom. V prípade, že by sa prijal vo vzťahu k jej osobe opak vyššie uvedeného tvrdenia na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané - išlo by čisto o hypotetickú rovinu - pretože hranice okolností, ktoré môže či nemôže osoba predvídať nemožno dovodzovať iba hypoteticky. V konkrétnej veci súd vychádzal z objektívnych okolností konkrétnej situácie - ktorá bola charakterizovaná celým radom faktorov (ktoré súd v rámci predmetného rozsudku rozviedol).

-34-

Na základe obžaloby mala obžalovaná O. X. svojim protiprávnym konaním dopustiť trestného činu - prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. Toto jej protiprávne konanie spočívalo v tom, že porušila

- ustanovenie , , o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci -(odsek 1) - zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práce, -(odsek 7) - zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch, -(odsek 8) - úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

Z pracovnej zmluvy pod číslom 11, ktorá bola uzatvorená dňa 1.júla 2014 bola obžalovaná O. X. zaradená na pozíciu vedúcej ŠKD a to na dobu neurčitú dňom nástupu do práce 1.júl 2014. Jej pracovnou náplňou bolo riadiť a organizačne zabezpečovať činnosť školského klubu. Dňa 30.januára 2015 mali sa uskutočniť „Hry na snehu“. I napriek tomu, že o predmetnej akcii deti vedeli dopredu - pretože o akcii boli informovaní aj ich rodičia, ktorí prejavili písomne svoj postoj ku predmetnej hre - dostatočne na predmetnú akciu neboli deti oblečené. Toto bolo dôvodom zrušenia predmetných „hier na snehu“. I napriek tomu, že zrušila predmetné „hry na snehu“ - v režime dňa je vždy i riadna súčasť - pobyt vonku -preto boli deti vonku. Keďže deti neboli „poriadne oblečené“ primerane ku počasiu, ktoré bolo - dala príkaz, že deti vonku budú len do „prvého mokrého dieťaťa“. Obžalovanej sa za vinu kladie, že táto ako vedúca ŠKD - nezrušila všetky aktivity detí na školskom dvore a nezabezpečila dôslednejší dozor nad deťmi. Pokiaľ išlo o „hry na snehu“ tieto zrušené boli. Vzhľadom však na súčasť režimu - pobyt vonku - toto sa vykonávalo každý pracovný školský deň a teda i v kritický deň. I ona sama i keď bola vedúca školského klubu bola s deťmi vonku v rámci režimu dňa ako riadnej súčasti každého dňa. Potvrdila tiež, že miesto, kde došlo ku tragickej udalosti využívala i verejnosť - pretože vonkajšie priestory školy boli prípustné verejnosti. I vo vzťahu ku tejto obžalovanej súd konštatuje, že žiadny predpis v súvislosti s bezpečnosťou pri práci neupravuje pohyb žiakov po vonku v závislosti od poveternostných podmienok, resp. upravujúci dôslednosť dozoru nad žiakmi neexistuje. Tak ako u obžalovanej Ing. W. X. tak i u obžalovanej O. X. snehová pokrývka na strome a samotný sneh nebol hlavnou príčinou vyvrátenia, deťom v ten deň vonku nebezpečenstvo nehrozilo. Pokiaľ ide o obžalovanú O. X. predmetný chybný následok nemala možnosť vôbec predvídať a taktiež predmetný výsledok nebol nijako pred- -35-

vídateľný. Obžalovaná si nemala ako uvedomovať neopatrnosť konania - t.j. že dala pokyn, že deti môžu ísť vonku na predmetný krátky čas - t.j. „do prvého mokrého dieťaťa“ (pretože ani žiadnu neopatrnosť nepredpokladala). Súd dokazovaním, ktoré vo veci vykonal nemal za to, že by táto neuvážila s náležitou starostlivosťou súvislosť svojho konania s prípadným výsledkom. V prípade, že by sa prijal vo vzťahu k jej osobe opak vyššie uvedeného tvrdenia na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané - išlo by čisto o hypotetickú rovinu - pretože hranice okolností, ktoré môže či nemôže osoba predvídať nemožno dovodzovať iba hypoteticky. Naviac súd poukazuje - že žiadny právny predpis neupravuje pohyb žiakov po vonku v závislosti od poveternostných podmienok, resp. upravujúci dôslednosť dozoru nad žiakmi. Taktiež ani predmetná obžalovaná - ako vedúca školského klubu detí nemala za povinnosť zabezpečovať starostlivosť o zeleň v areáli školy. V konkrétnej veci súd vychádzal z objektívnych okolností konkrétnej situácie - ktorá bola charakterizovaná celým radom faktorov(viď rozvedené v rámci rozsudku).

Na základe obžaloby mal obžalovaný Mgr. V. K., svojim protiprávnym konaním dopustiť trestného činu

- prečinu všeobecného ohrozenia podľa , , Tr.zák. s poukazom na Tr.zák. Toto jeho protiprávne konanie spočívalo v tom, že porušil -ustanovenie Z.z o ochrane prírody a krajiny Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. -čl. 7.1. prevádzkového poriadku základnej školy (prevádzkový poriadok sv. Františka z Assisi, Karloveská 32, 841 04 Bratislava, zo dňa 30.apríla 2013) VONKAJŠÍ AREÁL OBJEKTU ?korenie trávy najmenej 4xročne ?hrabanie lístia najmenej 2xsezónne ?orezávanie drevín najmenej 2x ročne, výrub drevín v odôvodnenom prípade bezodkladne a upratovanie vyrubenej dreviny ráno najbližšieho pracovného dňa (bezodkladne - po búrke, silnom vetre a podobne sa dreviny bezodkladne kontrolujú a postupuje sa podľa o ochrane prírody a krajiny: súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku) -ustanovenia , , , , o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - (odsek 1) - zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práce,

-36-

-(odsek 7) - zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch, -(odsek 8) - úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. -(odsek 10) - povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci -bod 7/ pracovnej zmluvy medzi zriaďovateľom školy Bratislavská arcidiecéza a školou na jednej strane a zamestnancom obžalovaným Mgr. V. K. zo dňa 12.11.2012, -vedúci zamestnanec je okrem povinností zamestnanca uvedených v povinný najmä: a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, b) utvárať priaznivé podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakého platu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa , d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Obžalovaný Mgr. V. K. nekontroloval stav zelene, nekontroloval obžalovaného Ing. B. Y., nepreveril si, že nemá potrebnú kvalifikáciu na údržbu zelene a drevín a napriek tomu s ním podpísal zmluvu.

Predmetná škola - M. Š. M.. J. E. F. bola samostatným právnym subjektom, ktorý vykonával svoju činnosť v zmysle platnej legislatívy. Zriaďovateľ školy Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza, Špitálska 7 so sídlom Bratislave vydala Zriaďovaciu listinu. Začiatok činnosti cirkevnej školy pod názvom M. Š. M.. J.Š. E. F., N. XX, Z. bol 1.februárom 2010. Predmetným riaditeľom školy bol Mgr. V. K..

V súvislosti s porušením ustanovenia v znení neskorších právnych predpisov je potrené konštatovať (čo súd už v rámci rozsudku rozviedol) - predmetné citované ustanovenie - sa vzťahuje na vlastníka, správcu alebo nájomcu pozemku

- na ktorom sa nachádza predmetná drevina a v tej súvislosti predmetný vlastník, správca alebo nájomca pozemku - povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. V prípade poškodenia alebo výskytu nákazy drviny chorobami môže orgán ochrany -37-

prírody uložiť práve vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku uložiť, aby tento vykonal nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o vyrúbaní. V rámci tohto predmetného rozsudku už bolo konštatované - že o predmetné dreviny sa starala Mestská časť Karlova Ves - prostredníctvom firmy S. B., M..L..T..

Škola zabezpečovala popri predmetnej odbornej starostlivosti bežnú starostlivosť o predmetnú zeleň (prevádzkový poriadok školy - hrabanie lístia, kosenie trávy, orezávanie suchých alebo prevísajúcich konárov - napr. po búrke, odstraňovanie vyschnutých stromov ...). Ako vyplynulo z listinných dôkazov (viď správa od zriaďovateľa školy - túto údržbu škola vykonávala riadne a pravidelne. I samotným znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by starostlivosť o predmetné stromy bola zanedbaná. Strom bol pravidelne orezávaný - konštatovala to znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc., znalecký ústav, ako i odborné vyjadrenia - na rozdiel od znalca W. E. a čiastočne znalca Ing. V. N., CSC.

Práve preto - ako bolo dokazovaním preukázané, že za pádom predmetného stromu bol zhnitý koreňový systém - nemohli byť vykonané všetky opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a zabezpečovať, aby pracoviská a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov.

Starostlivosť o dreviny - teda i predmetný strom bola realizovaná mestskou časťou Karlova Ves (odborná starostlivosť), ale i predmetnou školou (tzv. bežná starostlivosť) - na pravidelnej báze. Toto zo strany školy znaleckými posudkami a odbornými vyjadreniami bolo vyhodnotené ako dostatočné a primerané.

Súd nemal za to, že by obžalovaný dostatočným spôsobom nezabezpečil kontrolu nad obžalovaným Ing. B. Y. - ktorý vykonával starostlivosť o školský dvor. Pokiaľ išlo o osobu obžalovaného Ing. B. Y. - v súvislosti s jeho odbornými znalosťami - ako bolo preukázané z výpovede tohto obžalovaného - tento bol profesiou stavbár - statik. Zákon o BOZP, ale ani iné predpisy nezakladali povinnosť dendrologickej kvalifikácie pre predmetnú činnosť, pre ktorú bol obžalovaný v predmetnej škole zamestnaný v súvislosti s jeho pracovnou náplňou, ktorá bola výkon činnosti správy školského objektu. Samotný Prevádzkový poriadok školy v článku 7.1. - stanovoval povinnosti, ktoré sa mali vykonať a tieto i vykonané v súlade s Prevádzkovým poriadkom školy boli aj vykonané - okrem toho, že to bolo kosenie trávy najmenej 4xročne, hrabanie lístia najmenej 2xsezónne, orezávanie drevín najmenej 2x ročne, výrub drevín v odôvodnenom prípade bezodkladne a upratovanie vyrúbanej dreviny ráno najbližšieho pracovného dňa - po každej klimatickej udalosti mimoriadnej - t. j. búrky, víchrice, silný mráz sa kontrola stromov vykonávala. Naviac ako už bolo uvedené - mestská časť Karlova Ves zabezpečovala odbornú údržbu i predmetného stromu prostredníctvom firmy S. B. M..L..T.. Pokiaľ mal obžalovaný porušovať ustanovenia § 6 ods. 1, ods. 7, ods. 8 a ods.10 zákona o BOZP - súd nezdieľal ich porušovania. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje i na výpoveď svedka Ing. W. Z. - ktorý práve na základe oprávnenia vykonával školenia ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na predmetnej škole. Predmetné školenia -38-

bývali raz za dva roky. Naposledy podľa jeho výpovede bolo školenie dňa 28.augusta 2013, ktoré bolo zamerané na ochranu života a zdravia pri práci. Náplňou predmetného školenia nebolo správanie sa počas zimných mesiacov - ale riešenie školských úrazov. Mal za to, že spôsob výkonu dozoru nad deťmi neupravuje žiadna konkrétna rezortná a ani školská smernica.

Na základe obžaloby mal obžalovaný Ing. B. Y., svojim protiprávnym konaním dopustiť trestného činu

- prečinu všeobecného ohrozenia podľa , , Tr.zák. s poukazom na Tr.zák. Toto jeho protiprávne konanie spočívalo v tom, že porušil -ustanovenie Z.z o ochrane prírody a krajiny Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. čl. 7.1. prevádzkového poriadku základnej školy (prevádzkový poriadok sv. Františka z Assisi, Karloveská 32, 841 04 Bratislava, zo dňa 30.apríla 2013) VONKAJŠÍ AREÁL OBJEKTU ?korenie trávy najmenej 4xročne ?hrabanie lístia najmenej 2xsezónne ?orezávanie drevín najmenej 2x ročne, výrub drevín v odôvodnenom prípade bezodkladne a upratovanie vyrubenej dreviny ráno najbližšieho pracovného dňa (bezodkladne - po búrke, silnom vetre a podobne sa dreviny bezodkladne kontrolujú a postupuje sa podľa o ochrane prírody a krajiny: súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku) -ustanovenie , , , Z.z, o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, - (odsek 1) - zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práce, -(odsek 7) - zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch, -(odsek 8) - úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. -(odsek 10) - povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci -39-

So živnostenským oprávnením s č. ObU-BA-OZP1-20121/2104 poverený výkonom správy nehnuteľností, pričom však tento nemal potrebnú odbornú kvalifikáciu na údržbu drevín a na úseku zelene na školskom dvore nezabezpečil žiadnu špecializovanú osobu

pričom v dôsledku uvedených porušení povinností obžalovaného Mgr. V.na K. a obžalovaného Ing. B. Y. sa strom hlošina úzkolistá rastúci na dvore školy dňa 30.01.2015 v čase o cca 12:10 hod. až 12:15 hod., keď mal svoju neudržiavanú korunu pod nánosom 30-35 cm mokrého a ťažkého snehu, vyvrátil a v dôsledku porušení uvedených povinností obžalovaného Mgr. V. K., obžalovanej Ing. W. X. a obžalovanej O. X. k vyvráteniu stromu prišlo v čase prítomnosti 18-tich detí na školskom dvore, s tým, že vyvrátený strom zavalil žiaka I.B poškodeného mal. W. E., nar. 15.05.2008, trvale bytom Z., X. X. R. XXX/XX, ktorý následkom pádu stromu utrpel zranenia, ktorým podľahol, s tým, že bezprostrednou príčinou smrti maloletého poškodeného W. E. bol masívny opuch mozgu v dôsledku jeho nedostatočného okysličenia pri znemožnení dýchacích pohybov a poruche cirkulácie krvi pri mechanickom stlačení a imobilizácii trupu stromom po jeho vyvrátení z koreňov a páde na maloletého poškodeného spolu s rozvojom úrazovo krvácavého šoku, syndrómu diseminovanej koagulácie a multiorgánového zlyhania, pričom obvinení mohli smrti poškodeného zabrániť za predpokladu, že by splnili povinnosti vyplývajúce z predpisov o bezpečnosti práce.

Tak ako už bolo čiastočne konštatované - predmetná škola - M. Š. M.. J. E. F. bola samostatným právnym subjektom, ktorý vykonával svoju činnosť v zmysle platnej legislatívy. Zriaďovateľ školy L. H., Z.Á. F., Š. 7 so sídlom Z. vydala Zriaďovaciu listinu. Začiatok činnosti cirkevnej školy pod názvom M. Š. M.. J. E. F., N. XX, Z. bol 1.februárom 2010. Predmetným riaditeľom školy bol Mgr. V. K..

Vymenovacím dekrétom zo dňa 7.júna 2010 Rímskokatolíckou cirkvou, Bratislavskej arcidiecézy - bol obžalovaný Mgr. V. K. vymenoval do funkcie riaditeľa M. Š. M.. J. E. F., N. XX, Z. na dobu od 1.júla 2010 do 31.júla 2015. V súlade s pracovnou zmluvou zo dňa 12.11.2012 mal okrem iného i povinnosť ako vedúci zamestnanec okrem povinností zamestnanca uvedených v utvárať priaznivé podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (čl.I, bod 7 písm. b/).

Vlastníkom predmetného dotknutého pozemku bolo Hlavné mesto SR Bratislava ako i predmetného pozemku, časťou ktorého bolo i tzv. „pneumatikové ihrisko“ Podľa o obecnom zriadení: „obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovania vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie ...“

-40-

Podrobnosti o správe zelene obec upravuje všeobecne záväzným nariadením. V tomto prípade je správa zelene upravená vo VZN č. 29/1995 Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves z 30.8.1995 o tvorbe a ochrane verejnej zelene. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 VZN č. 29/1995 starostlivosť o zeleň zabezpečuje mestská časť, hlavné mesto, ako jej vlastník, prípadne právnická alebo fyzická osoba vykonávajúca správu zverenej zelene. V zmysle STB 83 7010 bod 2.1.3 sa verejnou zeleňou rozumie verejne prístupná zeleň.

Spojená škola sv. Františka z Assisi mala predmetný pozemok v podnájme, pričom areál školského dvora bol bežne a voľne dostupný pre širokú verejnosť a využívaný viacerými športovými a telovýchovnými organizáciami a združeniami. S poukazom na označené ustanovenie STN 83 7010 bolo zrejmé, že zeleň, ktorá sa nachádzal v areáli školského dvora bola verejnou zeleňou. V predmetnej podnájomnej zmluve nebola predmetnej škole zverená starostlivosť o verejnú zeleň a škola ani sa nezaviazala k žiadnym povinnostiam týkajúcim sa starostlivosti a údržby verejnej zelene nachádzajúce sa v jej areáli. Rovnako za prípadnú starostlivosť nebola dohodnutá ani hradená žiadna odplata. Predmetnej škole nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu ani zo žiadnej zmluvy povinnosť starať sa o verejnú zeleň, ktorá sa nachádzala v areáli jej školského dvora. Predmetná škola vykonávala údržbu areálu školského dvora a s tým spojenú starostlivosť o trávnaté a drevinové porasty, ktoré sa v tomto areáli nachádzali. Starostlivosť a údržba trávnatých a na báze dobrovoľnosti aj drevinových porastov v areáli školského dvora na Karloveskej č. 32 bola v termíne od 01.01.2012 do 02.05.2013 vykonáva podľa Prevádzkového poriadku základnej školy Sv. Františka z Assisi, Prevádzkového poriadku Q. M.. J. E. F. O. Z. a STN, a v termíne od 02.05.2013 do dňa vydania správy (t.j. 17.09.2015) podľa Prevádzkového poriadku Spojenej školy sv. Františka z Assisi a STN. Starostlivosť o dreviny podľa STN 83 7010. Súčasťou zmluvy o o podnájme ani zmluvy o zabezpečení prevádzky nebola starostlivosť a údržba o drevinové porasty a zeleň, nakoľko - Rehoľa nebola povinná v zmysle zmluvy o nájme (a ani v zmysle iného právneho titulu) vykonávať takúto údržbu a správu a teda túto povinnosť ani nemohla previesť na nikoho iného.

V súvislosti s presychaním koruny, náklonu kmeňa a pravdepodobnému defektnému typu vetvenia uviedol - že mali byť vykonané stabilizačné zásahy - zafixovanie vetvenia, redukcia časti koruny, skrátenie kmeňa alebo odstránenie suchých konárov - k tomuto však oponoval RNDr. B. W., PhD - ktorý mal za to, že takýto spôsob zásahov by nijakým spôsobom nevyliečil a ani nezlepšil zlý stav koreňového systému a teda by nijako nezabránili hrozbe pádu stromu. Keďže vo veci nebola zistená ku času úrazu snehová pokrývka (pretože znalkyňa doc. Ing. Q. V., CSc. vypovedala - že v čase keď ona robila obhliadku - a to dňa 31.januára 2015 - t.j. deň po predmetnej udalosti mohol byť sneh vo výške 30 - 35 cm - znamená to tak, že snehová prikrývka bola nižšia) - na túto okolnosť vyššie uvedený znalec Ing. V. N.Í. Ph.D pripustil, že v prípade, že by snehová pokrývka bola nižšia (čo aj vzhľadom na vyššie uvedené musela byť) - takáto okolnosť by mala na jeho hodnotenie iné závery.

-41-

K predmetnému presychaniu koruny sa podrobne vyjadrila znalkyňa Doc. Ing. Q. V., CSc. , ako i RNDr. R. K., PhD. - čo je už rozvedené v predmetnom rozsudku a opätovne súd konštatuje, že nebolo preukázané abnormálne presychanie koruny stromu - z ktorého by sa vyvodila hniloba v koreňovom systéme.

Pokiaľ ide o starostlivosť o strom zo strany obžalovaného - keďže tento predmetné práce vykonával

- súd opätovne poukazuje na závery znaleckého posudku a výpoveď znalkyne doc. Ing. Q. V., CSc. - ktorá nesúhlasila s tvrdením znalca W. E. - mala za to že, orezané konáre boli správne a nesúhlasila že práve nekvalitný orez konárov mohol spôsobiť vývrat stromu - i keď obaja znalci boli na mieste činu - predmetná znalkyňa vypovedala - že koruna stromu bola odľahčená - ale na koreňový systém a vývrat to nemalo žiadny vplyv. Tiež uviedla, že mala za to - na rozdiel od znalca W. E. - že starostlivosť o strom bola dostatočná. K tomuto konštatovaniu znalkyne sa priklonil i znalecký ústav - ktorý naviac uviedol - tak ako už súdom bolo konštatované - že všeobecne predmetný druh stromu je nenáročný na starostlivosť a preto ani nepotreboval špeciálne pestovateľské opatrenia. Znalecký ústav mal tiež za to, že odstraňovanie predmetných konárov v predchádzajúcom období bolo primeraným zásahom a teda starostlivosťou o predmetný strom a predmetné rezné rany neznižovali stabilitu predmetného stromu. Pokiaľ išlo o znalca Ing. V. N., PhD. - nedostatočnú starostlivosť o predmetný strom videl v potrebe realizácie orezávania konárov bez obmedzenia dostupnosti. Pokiaľ išlo o skutočnosť - že predmetný strom sa orezával len do výšky štyri metre - pretože sa kúpila píla s výsuvným ramenom do predmetných štyroch metrov - tu súd poukazuje na predložené faktúry za obdobie rokov 2012, 2013 - práve medzi mestskou častou Karlova Ves a predmetnou spoločnosťou S. B. M..L..T.. - dodávateľ služieb - ohľadom orezov a výrubov stromov - predmetná spoločnosť predmetné práce i na predmetnom strome vykonávala i vysokozdvižnou plošinou (plošina 13“, 20“). Naviac súd poukazuje opätovne zo znaleckých posudkov (znalkyne, znaleckého ústavu), odborných vyjadrení - že predmetný strom mal dobrú stabilitu i bez orezávania a prílišné orezávanie koruny by predmetnú stabilitu naopak znížilo, teda stav stromu by tým mohol byť negatívne ovplyvnený. Žiadna redukcia koruny či zmena ťažiska stromu neboli nevyhnutné - žiadúce - znalci zhodne skonštatovali že relevancia takéhoto postupu z hľadiska sanácie prehnitého koreňového systému bola nulová.

Z odborného vyjadrenia - samostatného vedeckého pracovníka ústavu RNDr. B. W., PhD.

- tiež vyplynulo, že na základe preštudovaných materiálov, ktoré mal k dispozícii prišiel tiež k záveru, že príčinou pádu stromu bol zhnitý koreňový systém - ktorý prestal plniť svoju ukotvovaciu funkciu - pád stromu nemala za následok skutočnosť - šikmý rast kmeňa stromu, spôsob rozkonárovania kmeňa stromu, čiastočné presychanie koruny stromu, pôdne pomery na lokalite - t.j. kvalita pôdy, naklonenie svahu, premočenie pôdy, ale prítomnosť snehovej pokrývky. Tiež mal za to, že ak by strom nemal zhnitý koreňový systém, žiadny z uvedených faktorov a ani ich kombinácia by nespôsobila pád stromu. -42-

I on mal za to, že závery znalkyne doc. Ing. Q. V. - najlepšie vystihovali - že príčinou vyvrátenia boli jednoznačne poškodené korene a strata stability stromu. Poukázal i na predmetnú fotodokumentáciu (dokument č. 11, strana 14) - z ktorého podľa neho je zrejmé, že daný stupeň zhnitia koreňového systému nemohol strom zvládnuť pri živote a bolo len otázkou času kedy strom spadne a za akých okolností spadne (či spadne samovoľne, alebo pri nejakom najbližšom väčšom mechanickom zaťažení). Predmetný pád stromu urýchlila snehová pokrývka - ktorá bola síce v štandardnom rozsahu a strom by ju pri zdravom koreňovom systéme bez problémov zvládol - ale v danom prípade aj relatívne malá snehová pokrývka prispela k pádu stromu - ale to len vzhľadom na jeho narušený koreňový systém.

I znalecký posudok znaleckého ústavu konštatoval - že vizuálne bolo možné zistiť iba dve z príčin, ktoré mohli spolupôsobiť príčinne ako fakty podieľajúce sa na páde stromu - avšak kritickú mieru ich účinku prakticky nebolo možné posúdiť. Ďalšie príčiny neboli zvonku pozorovateľné.

Prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, 2, 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr.zák. sa dopustí ten, kto z nedbanlivosti spôsobí všeobecné nebezpečenstvo porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu zo zamestnania a uloženej mu podľa zákona a spôsobí ním smrť.

V prvom rade je potrebné uviesť, že ide svojou povahou o rýdzo nedbanlivostný trestný čin. Rozhodujúcim v predmetnej veci je - či páchateľ vedel alebo vedieť mohol a mal, že porušením niektorého predpisu bude konať za takých okolností, že tým môže spôsobiť všeobecný následok uvedený v predmetnom ustanovení. Aby bolo možné uznať, že ide o porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo zamestnania (ako to bolo v tomto prípade) súd musel zisťovať - či spôsobenie všeobecného ohrozenia je v príčinnej súvislosti s porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z predmetného zamestnania a uloženej podľa zákona. Všeobecné nebezpečenstvo je taký stav, pri ktorom nastáva väčšia či menšia pravdepodobnosť vzniku ťažkej poruchy, ktorá pre svoju povahu, rozsah a intenzitu znamená nebezpečenstvo smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví viacerým osobám alebo nebezpečenstvo škody veľkého rozsahu na cudzom majetku (porovnaj R 10/1965). Pre stav všeobecného ohrozenia - i keď k poruche dôjsť nemusí - čo sa v danom prípade však nestalo - je typická živelnosť a neovládateľnosť priebehu udalosti - pri ktorej vznik poruchy je závislý na náhodilých okolnostiach - vymykajúcich sa vplyvu páchateľa i ohrozených osôb. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ svojim konaním ohrozil život. Konanie páchateľa smeruje k vzniku nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví

Trestná zodpovednosť v slovenskom práve je založená na zásade zodpovednosti za zavinenie - z ktorej vyplýva, že bez zavinenia niet trestného činu (nullum crimen sine culpa). Podmienkou trestnej zodpovednosti všeobecne obžalovaného (a teda i obžalovaných) je teda naplnenie skutkovej podstaty trestného činu - ktoré musí byť vždy zahrnuté zavinením vo forme úmyslu či nedbanlivosti.

-43-

Vo vzťahu ku všetkým štyrom obžalovaným išlo o nedbanlivostné konanie. Preto z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť a to buď vedomá alebo nevedomá.

S ohľadom na vyššie rozvedené - ale zároveň i absenciu akéhokoľvek právneho predpisu upravujúceho spôsob, frekvenciu, kontrolu, spôsob údržby a ošetrovania drevín rastúcich mimo les - nemožno preto u obžalovaných dôvodiť akékoľvek nedbanlivostné konanie. Kritériom preto nedbalosti v oboch jej formách je zachovanie určitej miery opatrnosti páchateľom. Miera opatrnosti je daná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenia poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného - kedy spojenie jedine týchto dvoch hľadísk pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za trestný čin z nedbanlivosti zodpovedá zásade zodpovednosti za zavinenie v trestnom práve. Primeranosť dôvodov, na ktoré sa páchateľ spoliehal, že nespôsobí porušenie alebo ohrozenie záujmov

- potrebné je posudzovať podľa toho, ako sa situácia javila páchateľovi i vzhľadom k vonkajším okolnostiam konkrétneho prípadu.

Objektívne vymedzenie miery opatrnosti žiada od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti. Vyššiu mieru opatrnosti, než aká plynie z bezpečnostných predpisov či z ďalších uznávaných pravidiel nemožno po páchateľovi žiadať. Ak však ide o prípad, u ktorého nie je objektívne kritérium upravené osobitnými predpismi alebo uznávanými pravidlami (ako v tejto veci) - vyžaduje sa taká opatrnosť, aká je primeraná okolnostiam a situácii. Sú situácie, ktoré vôbec nie sú upravené právnymi predpismi alebo síce upravené sú, ale vo všeobecnej polohe (napr. starostlivosť o malé dieťa v rodine, starostlivosť o dreviny a podobne). V týchto prípadoch sa spravidla vychádza len zo všeobecne uznávaných zásad rozumného človeka. V týchto prípadoch postačí dodržať určitú stanovenú alebo v spoločnosti uznávanú mieru opatrnosti. Kto dodržal toto tzv. objektívne kritérium nedbanlivosti je bez viny, i keď k nehode - udalosti dôjde.

Pri posudzovaní subjektívnej miery opatrnosti je potrebné zvažovať vlastnosti, skúsenosti a okolnosti konkrétneho prípadu. Medzi porušením povinnej opatrnosti a následkom musí byť príčinná súvislosť. V danom prípade je potrebné uviesť, že strom je živý organizmus a ako taký má naprosto špecifické vlastnosti. S ohľadom na to prakticky nikdy nemožno celkom vylúčiť riziko pádu stromu, prípadne jeho časti. Preto je nutné vždy skúmať, či strom vykazoval či nevykazoval zjavné známky poškodenia, či

vlastníkovi boli či neboli známe skutočnosti nasvedčujúce k možnému pádu stromu, prípadne z akého dôvodu mu tieto známe neboli. Súd v predmetnej veci mal za to, že v tejto veci - stav drevín v školskom areáli bol sledovaný, vyhodnocovaný, realizované boli potrebné zásahy. Predmetný strom nevykazoval zjavné známky poškodenia koreňového systému a ani iného poškodenia. To bol i dôvod prečo neboli dôvody na vykonanie pred predmetným pádom stromu - pre prevádzanie metód k posúdeniu stavu koreňového systému. Ako bolo dokazovaním znaleckým, ako i odbornými vyjadreniami konštatované - toto sa vykonáva - a teda s k tomu pristupuje v prípadoch, keď strom vykazuje zjavné známky poškodenia koreňového systému. Naopak vyplynulo, že pokiaľ išlo o predmetný strom jeho všeobecná odolnosť je mimoriadna, dobre znáša pod- -44-

mienky kde bol zasadený. Z uvedeného tak vyplýva, že ani jeden z obžalovaných nemohol predpokladať poškodenie koreňového systému (tento je v zemi, nie je ho vidieť a príznaky neboli žiadne). Keďže pri predmetnom strome nebolo patrné žiadne poškodenie viditeľné nemožno klásť obžalovaným za vinu - že v prípade vykonania deštrukčnej metódy by sa na predmetnú skutočnosť prišlo. Naviac súd poukazuje na výpoveď svedka Ing. W. Z. - ktorá sa vzťahuje na všetkých štyroch obžalovaných - ktorý ako osoba, ktorá vykonávala školenia ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na predmetnej škole - mal za to, že spôsob výkonu dozoru nad deťmi neupravuje žiadna konkrétna rezortná a ani školská smernica. V danom prípade išlo o autorizovaného bezpečnostného technika.

Rozsah povinnej opatrnosti je spravidla stanovený osobitnými predpismi (predpisy o bezpečnosti práce ako to bolo aj v tomto prípade) Objektívne vymedzenie miery opatrnosti žiada od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti. Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti spočíva v miere opatrnosti, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade. Ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každého človeka iné, lebo je dané jeho znalosťami, životnými skúsenosťami, jeho duševnými a telesnými schopnosťami a možnosťami. Medzi porušením povinnej opatrnosti a následkom musí byť príčinná súvislosť. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že takto príčinný vzťah môže rozvinúť (porovnaj R 50/1968). Základným predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na chránené spoločenské vzťahy a toho, či toto konanie nesie všetky znaky zavinenia podľa , Tr.zák. (primerane R 46/1963). Zavinenie musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu - teda príčinný vzťah medzi konaním páchateľa následkom trestného činu.

Páchateľ je trestne zodpovedný za následok, ktorý spôsobil len potiaľ, pokiaľ ho zavinil. Zavinenie aspoň z nevedomej nedbanlivosti je možné vidieť len vtedy, ak sa preukáže, že páchateľ si mohol a mal predstaviť, že príčinný vzťah medzi jeho konaním a následkom (účinkom) sa môže rozvinúť tak, ako sa rozvinul. Tento príčinný vzťah medzi konaním obvineného a smrťou poškodeného je objektívne daný.

Na preukázanie trestnej činnosti obžalovaných by bolo potrebné totiž naplniť jednak nedbanlivostnú formu zavinenia a jednak objektívne porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa s poukazom na (ďalej ).

Prevenčnú povinnosť nemožno vykladať ako absolútnu povinnosť počínať si tak, aby žalovaný v každom okamihu vylúčil možný pád stromu, a to i v celku mimoriadnych poveternostných podmienkach. Takáto požiadavka by sa rovnala zodpovednosti objektívnej, ktorú generálna prevencia podľa dôvodiť nemôže. Za zanedbanie tejto povinnosti prevenčnej nemožno považovať, že žalovaný neprevádzal kontrolu stromov pomocou tzv. hĺbkových -45-

kvalifikovaných metód (rozsudok NS ČR, sp.zn. - rozhodnutie NS ČR ).

... nemožno za zanedbanie jeho prevenčnej povinnosti považovať okolnosť, že neprevádzal kontrolu stavu porastov, ktorých nebol vlastníkom, prostredníctvom hĺbkových kvalifikovaných metód a že

žalovaný neporušil právne povinnosti vyplývajúce z , jeho zodpovednosť za škodu podľa tak nie je založená... (rozhodnutie NS ČR sp.zn. ).

Znamená to, že absolútna zodpovednosť nemôže byť ani v tejto trestnej veci.

V predmetnej veci prokurátor podal obžalobu - vo vzťahu ku obžalovaným Ing. W. X. a O. X. pre trestný čin - prečin podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a vo vzťahu ku obžalovaným Mgr. V. K. a Ing. B. Y.Č. pre trestný čin - prečin podľa § 285 ods. 1, 2, 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr.zák.

Podstata konania obžalovaných - obžalovanej Ing. W. X. (vychovávateľky), O. X. (vedúcej školského klubu detí) - bola tá, že tieto nevyhodnotili „správne“ predmetnú situáciu, ktorá bola v predmetný deň a predmetnom čase. I keď boli zrušené „hry na snehu“ - deti - vychádzajúc z citácie obžaloby - počas kalamitnej poveternostnej situácie, ktorá bola zrejmá na pohľad ako i z vyhlásení Slovenského hydrometeorologického ústavu boli na školskom dvere - tzv. „pneumatickom ihrisku“. Obžalovaná Ing. W. X. podľa obžaloby nevykonávala dostatočným spôsobom dozor nad zverenými deťmi, nevidela na všetky deti a umožnila tak, aby sa žiaci nachádzali aj na pre nich nebezpečnom mieste pod briežkom svahu vzdialeným cca 24 metrov od miesta kde stála obžalovaná, obžalovaná O. X. - ako vedúca školského klubu detí - i napriek tomu, že zrušila plánovanú školskú akciu „Hry na snehu“ z dôvodu zlého počasia - nezrušila všetky aktivity detí na školskom dvore pod dozorom vyučujúceho a to z dôvodu nepriaznivého počasia a tiež nezabezpečila dôslednejší a dostatočný dozor nad žiakmi 1.ročníka základnej školy pri pobyte vonku v priestoroch školského dvora, obžalovaný Mgr. V. K. - riaditeľ školy riadne nezodpovedal za bezpečnosť o ochranu zdravia detí bez ohľadu na to ako konajú, alebo postupujú jeho zamestnanci , dostatočným spôsobom nezabezpečil kontrolu obžalovaného Ing. B. Y., ktorý bol zodpovedný za správu nehnuteľnosti a údržbu školského dvora a drevinových porastov na školskom dvore, nekontroloval stav zelene, nepreveril obžalovaného Ing. B. Y. - či tento má potrebnú kvalifikáciu na údržbu zelene a drevín - takto spoločne s obžalovaným Ing. B. Y. spôsobili všeobecné nebezpečenstvo - ktorému vystavili nielen zamestnancov ale i žiakov školy. Obžalovaný nezrušil akýkoľvek pobyt žiakov prvého ročníka na tzv. „preumatikovom ihrisku“ z dôvodu predmetného počasia, obžalovaný Ing. B. Y. neošetroval predmetný strom na školskom dvore dostatočne - korunu stromu presvetlil len do výšky 4 metre - pretože vyššie nedosiahol a nezabezpečil prostredníctvom riaditeľa školy - obžalovaného Mgr. V. K. sám inú kompetentnú osobu.

-46-

K posudzovanej otázke je potrebné predovšetkým uviesť, že príčinný vzťah, ktorý spája konanie s následkom je nevyhnutným obligatórnym znakom, tzv. objektívnej stránky trestného činu. Samotná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním páchateľa a spôsobeným relevantným trestnoprávnym následkom (účinkom) zakladá trestnú zodpovednosť páchateľa len za predpokladu, ak je vývoj príčinnej súvislosti aspoň v hrubých rysoch zahrnutý jeho zavinením (rozhodnutie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1981 SbRt alebo R 21/1981 SbRt).

Príčinou smrti maloletého bola zhoda viacerých okolností nezávislých od konania obžalovaných a nešťastných náhod. Zdôrazniť treba, že zistenie subjektívnej stránky konania každého obžalovaného, teda jeho zavinenia - odhliadnuc od toho, či na danom následku sa mohlo podieľať aj spolu zavinenie iných osôb a v akej miere spadá do rámca skutkových okolností, ktoré sa zisťujú dôkazmi, ktoré majú orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotiť spôsobom uvedeným v a teda podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Charakter dokazovania, ktoré v predmetnej veci sa vykonalo bolo v úzkom vzťahu so znaleckým skúmaním, ktoré je vo všeobecnosti potrebné chápať ako súbor postupov smerujúcich k odhaľovanou, predchádzaniu a vyšetrovaniu trestnej činnosti, pri ktorých sa aplikujú vedomosti z prírodných a technických vied. Výsledkom musia byť relevantné informácie, o ktoré je možné v trestnom konaní oprieť záver.

V predmetnej veci - i po tom, čo bola vec zrušená odvolacím súdom boli zabezpečené - či už súdom

- znalecký posudok znaleckým , ale i samotnými obžalovanými - znalecký posudok, odborné vyjadrenia ako i poškodeným znalecký posudok.

Práve predmetnými znaleckými posudkami ako i odbornými vyjadreniami s prihliadnutím i na znalecké posudky a odborné vyjadrenia - ktoré boli vykonané pred prvým rozhodnutím vo veci - bolo i účelom objasniť skutkové okolností na základe odborných znalostí v predmetnom príslušnom odbore.

Práve na základe predmetných skutočností súd vyhodnotil závery jednotlivých znaleckých posudkov ako i odborných vyjadrení v komplexe so zabezpečenými dôkazmi - ktoré boli založené v spise.

Kľúčová a teda základná skutočnosť, ktorú bolo potrebné vyriešiť - od ktorej sa následne malo odvíjať žalované protiprávne konanie obžalovaných na základe obžaloby bolo:

- zistiť stanovenie príčiny pádu stromu - hlošiny úzkolistej rastúcej na dvore M. Š. M.. J. E. F. na N. U. Č.. XX O. Z. -a či zo strany obžalovaných boli porušené povinnosti, ktoré im vyplývali z ich zamestnania.

-47-

Súd vo veci poukazuje na dôkazy, ktoré boli vykonané, ktoré rozviedol a o ktoré súd oprel svoje skutkové a právne závery a ktoré rozviedol v rámci predmetného rozsudku.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Súd mal za to, že v danej veci neexistuje príčinná súvislosť medzi nejakým konaním, opomenutím či porušením povinnosti zo strany obžalovaných a predmetným vzniknutým tragickým následkom. Nebola tak naplnená subjektívna stránka trestného činu a to ani vo forme nedbanlivosti podľa § 16 písm. b/ Tr.zák.

Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej definície možno vyvodiť dve obligatórne podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, a to protiprávnosť činu a znaky uvedené v . Protiprávnosťou činu sa rozumie prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom. V trestnom práve sa za protiprávne konanie považuje protispoločenské správanie, ktorého znaky sú vymedzené v ako trestné činy. Protiprávne konanie môže byť buď zavinené alebo nezavinené. Z dikcie ustanovenia vyplýva, že o trestný čin ide vtedy, ak sú súčasne naplnené jeho obligatórne podmienky, ktorými, sú protiprávnosť konania a formálne znaky, t. j. znaky uvedené v tomto zákone (inými slovami povedané znaky skutkovej podstaty trestného činu). Skutková podstata trestného činu obsahuje súhrn znakov, ktoré určujú, o aký trestný čin ide, je odrazom skutku.

Je potrebné zdôrazniť, že v konaní pred súdom k uznaniu viny môže dôjsť len na základe nespochybniteľného presvedčenia súdu o tom, že vykonané dôkazy jednoznačne usvedčujú páchateľa zo spáchania žalovaného prečinu.

Súd preto obžalovaných Ing. W. X., O. X., Mgr. V. K. a Ing. B. Y. opätovne oslobodil spod obžaloby a to podľa pretože skutkový dej sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní nemožno urobiť jednoznačný objektívny záver, že konanie obžalovaných možno posúdiť ako trestný čin. ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona vyjadrením v ustanovení Tr.

por. a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom. -48-

Výrok o vine musí byť vždy založený na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že žalovaný skutok sa skutočne stal, že tento vykazuje všetky znaky trestného činu tak po subjektívnej ako aj objektívnej stránke a napokon že tento skutok spáchala osoba, na ktorú bola podaná obžaloba. Skutočnosť, že neboli naplnené ďalšie znaky skutkovej podstaty trestného činu žalovaného - následok a zavinenie - je dôvodom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa (R 37/1989). Takáto skutočnosť nastala u obžalovaných Ing. W. X., O. X., Mgr. V. K. a Ing. B. Y..

Znamená to tak - že vo vzťahu ku nebolo preukázané konanie alebo opomenutie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s úmrtím maloletého za ktoré by bolo možné im pričítať čo i len nedbanlivostné konanie. V predmetnej veci chýba naplnenie subjektívnej stránky trestného činu a objektívnej stránky trestného činu. Súd vo vzťahu ku nim postupoval podľa

Záver o trestnoprávnom zavinení nemožno nikdy odôvodňovať z púheho faktu, že došlo ku škodlivému následku za účasti tretích osôb. K udalostiam majúcim objektívne nešťastnú alebo tragickú povahu (ako to bolo i v posudzovanej veci) dochádza i bez cudzieho zavinenia, ako je tomu v prípadoch tzv. vis maior alebo v prípadoch, kedy sa prítomné tretie osoby na vzniku škodlivého následku nijako nepodieľajú. Nie každé ľudské nešťastie musí mať vždy vinníka. Oslobodzujúci výrok sa môže vzťahovať jedine na žalovaný skutok, ktorý je podľa zákona predmetom obžaloby, nie na kvalifikáciu činu podľa obžaloby (NS ČSR - Zm I 698/24 - č. 1876/25 Sb.rozh.tr.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.