Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/88/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: FOOD UNION, s. r. o., so sídlom Veľký Lég 1412, Lehnice, IČO: 48 266 833, proti žalovanému: AGRO BSS, s. r. o., so sídlom Košútska 1346, Sládkovičovo, IČO: 36 245 658, zastúpenému splnomocnencom: JÁNSKÝ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, o zaplatenie 177.412,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -65 zo dňa 13.12.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovaného súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 177.412,- Eur a o náhrade trov konania rozhodol výrokom II. tak, že žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, domáhajúc sa, aby odvolací súd pre nesplnenie procesných podmienok napadnutý rozsudok pre zmeškanie v znení jeho opravného uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že mu bolo dňa 27.7.2020 doručené uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -172 zo dňa 26.5.2020, ktorým odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -125 zo dňa 8.3.2019, ktorým súd prvej inštancie opravil v záhlaví rozsudku pre zmeškanie žalovaného č. k. -65 zo dňa 13.12.2016 v časti označenia žalovaného v časti identifikačného čísla žalovaného tak, že správne IČO žalovaného znie 36 245 658. Poukázal na ust. a uviedol, že keďže až na základe právoplatného opravného uznesenia smeruje predmetný rozsudok sp. zn. -65 zo dňa 13.12.2016 proti žalovanému, čo potvrdzuje mimo iného aj uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. -137 zo dňa 8.1.2019, ktorý ako neprípustnú zastavil exekúciu, a to práve z dôvodu nevykonateľnosti rozsudku sp. zn. -65 zo dňa 13.12.2016, ako exekučného titulu, ktorý nesmeroval proti žalovanému a smeroval proti neexistujúcej osobe, oprava bola vykonaná v neprospech žalovaného a v rozsahu, ktorý z hľadiska obsahu predstavuje povinnosti plniť žalovaného vo veci samej (177.412,- Eur s prísl.), podáva žalovaný proti rozsudku pre zmeškanie č. k. -65 zo dňa 13.12.2016, v znení jeho opravného uznesenia č. k. -125 zo dňa 8.3.2019 odvolanie.

3. Ako dôvody podaného odvolania žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, a to predovšetkým jednak všeobecné procesné podmienky (podmienky konania), ako ani osobitné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko žalovaný nemohol byť a nebol

na pojednávanie riadne a včas predvolaný a nebol ani riadne poučený o následku nedostavenia sa, nakoľko súd v predmetnom čase nekonal so žalovaným, ale s tzv. non-subjektom, t. j. neexistujúcim subjektom, ktorý nemal ani procesnú subjektivitu, ani procesnú spôsobilosť byť sporovou stranou predmetného konania. Uvedené konanie, teda konanie s non-subjektom sa napokon potvrdilo aj v exekučnom konaní, v ktorom Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. -137 zo dňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.2.2019, exekúciu ako neprípustnú zastavil, nakoľko napadnutý rozsudok pre zmeškanie sp. zn. -65 zo dňa 13.12.2016 smeroval proti neexistujúcej osobe. Okrem osobitných podmienok, musia byť súčasne splnené aj všetky procesné podmienky. Znamená to, že aj keby si žalovaný nesplnil svoje zákonné povinnosti, či už povinnosť vyjadriť sa k žalobe alebo povinnosť dostaviť sa na pojednávanie (keď so subjektom AGRO-BSS, s. r. o. IČO: 36 245 658 nebolo pôvodne konané, o termíne pojednávania sa nedozvedel, teda nešlo o úmyselné nesplnenie si povinnosti), nemôže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak konanie trpí takým nedostatkom podmienky konania, ktoré bránia pokračovať v konaní. Ak by napriek tomu súd rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydal, existuje zákonný dôvod na podanie odvolania. Pritom z ust. vyplýva, že súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť s tým, že ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na ich odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Rozhodujúcim sa javí najmä zákaz vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Aj z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. -172 zo dňa 26.5.2020 vyplýva, že súd nepostupoval v súlade s ust. , čo však nemožno pričítať v neprospech žalobcu. Žalovaný poukázal na znenie ust. , a v tom čase platného a účinného a dôvodil, že ak je účastníkom konania právnická osoba, návrh musí obsahovať aj identifikačné číslo, preto nesprávne v žalobe uvedené identifikačné číslo, ak nie je pri zmeniteľnosti ostatných identifikačných údajov (obchodné meno, sídlo) neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok, keďže ide o neexistujúci subjekt, ak by sme pripustili, že je odstrániteľným nedostatkom, tak táto skutočnosť podľa nepochybne bránila tomu, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V tomto zmysle teda neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to ani pri prípadnom splnení osobitných podmienok pre jeho vydanie. Žalovaný pritom odmieta bagatelizovanie tejto chyby žaloby, za ktorú musí zodpovedať len a výlučne žalobca. Pochybenie žalobcu a následne pochybenie súdu nemôže byť pričítané v neprospech žalovaného, tak ako sa tomu bezprecedentným spôsobom deje. Zo samotného znenia vyplýva, že súd na základe tohto ustanovenia kedykoľvek, aj bez návrhu, opraví chyby v rozsudku. Je jednak zrejmé, že musí ísť o chyby súdu, jednak je zrejmé, že musí ísť o chyby rozsudku. V tomto zmysle ide o opravy chýb v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti rozhodnutia súdu, ako výsledku duševnej činnosti sudcu, a to v jeho vonkajšej podobe súdneho rozhodnutia. Postupom podľa nemožno opravovať žiaden nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť rozsudku. Ak je v dôsledku chyby žaloby, ktorú spôsobil žalobca, rozsudok nesprávny v tom zmysle, že je nevykonateľný, jednoznačne ho nemožno opraviť uvedeným postupom. Okrem toho je v predmetnej veci namietaný postup podľa ust. neprípustný aj z toho dôvodu, že tak, ako napokon konštatuje aj Krajský súd v Trnave v uznesení č. k. -172 zo dňa 26.5.2020, chybou ktorá sa odstraňuje, je vlastná chyba súdu, ktorou sa mal včas zaoberať prvoinštančný súd. Z toho nevyhnutne vyplýva, že postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie ( ) a ktorý odvolací súd považuje za akceptovateľný, je naopak v priamom rozpore s týmto ustanovením, a teda neprípustný a neakceptovateľný, nakoľko postupom podľa (ďalej len „“) nepochybne nemožno odstrániť chybu súdu, ktorá spočíva v jeho zlyhaní v povinnosti kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Nič na tom nemôže zmeniť ani poukazovanie na správanie sa žalovaného v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, vrátane podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré nijakým spôsobom nekonvalidujú procesné pochybenie súdu prvej inštancie v zlyhaní skúmania podmienok konania, ktorú povinnosť má súd po celú jeho dobu, pričom v konečnom dôsledku mali byť podania súdom odmietnuté, resp. konanie zastavené. Akákoľvek iná extenzívna aplikácia ust. by okrem zásahu do rovnosti sporových strán znamenala aj zásah do princípu v , podľa ktorého nesmie výklad tohto zákona protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Postupom podľa možno opravovať len chyby súdu, ktoré sa vyskytnú v rozsudku, ako zjavné chyby v písaní alebo počítaní, prípadne iné zjavné nesprávnosti, nie teda pochybenia súdu v jeho postupe. Keďže aj s ohľadom

na ust. neboli z dôvodu nesprávneho podania žalobcu, ktoré následným nesprávnym procesným postupom súdu preukázateľne vyústilo do nevykonateľného rozhodnutia, ktoré nesmerovalo proti žalovanému, ktoré procesné pochybenie súdu, ale ani chybu žalobcu však nemožno odstrániť postupom podľa opakovane uvádzaného ust. , splnené procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, uvedené predstavuje a preukazuje vyššie formulovaný dôvod prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie podľa ust. , čo je samé o sebe dôvodom pre úspešnosť tohto odvolania.

4. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.9.2020 sa žalovaný vyjadril k otázke včasnosti podaného odvolania a uviedol, že skutočnosť, že rozsudok súdu č. k. -65 zo dňa 13.12.2016 nebol vykonateľným exekučným titulom, potvrdilo už právoplatné uznesenie Okresného súdu Galanta v exekučnej veci č. k. -137 zo dňa 8.1.2019, ktorý ako neprípustnú zastavil už prebiehajúcu exekúciu, práve z dôvodu nevykonateľnosti rozsudku č. k. -65 zo dňa 13.12.2016, ako exekučného titulu, ktorý nesmeroval voči žalovanému, ale proti neexistujúcej osobe. Súd prvej inštancie nepostupoval totiž podľa , preto potom pokiaľ rozsudok č. k. -65 zo dňa 13.12.2016 smeroval voči neexistujúcej osobe, predstavoval nulitný právny akt, nespôsobilý vyvolať akékoľvek právne účinky, nespôsobilý byť exekučným titulom. Žalobca pritom proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, teda nulitu rozsudku akceptoval. Preto rozsudok pre zmeškanie nemohol nadobudnúť právoplatnosť, ani vykonateľnosť. Súd prvej inštancie bezprecedentným spôsobom jednoznačné pochybenie žalobcu v ním podanej žalobe označil pre účely postupu podľa za vlastnú chybu, preto až na základe právoplatného opravného uznesenia mohol rozsudok č. k. -65 zo dňa 13.12.2016 smerovať voči žalovanému AGRO-BSS, s. r. o. a mohol sa stať aj vykonateľným exekučným titulom na splnenie povinnosti zaplatiť žalovanú sumu. Ak ide o žalobu na plnenie a ak súd nasmeruje pôvodne nulitné, teda nevykonateľné a neprávoplatné súdne rozhodnutie proti existujúcemu subjektu, rozsah opravy sa obsahovo fakticky prejavil v nastolení povinnosti zaplatiť žalovanú sumu, nakoľko až oprava ukladá žalovanému splniť povinnosť v rozsahu 177.412,- Eur. Preto v rozsahu vykonanej opravy, ktorá sa v konečnom dôsledku fakticky týka povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 177.412,- Eur, začala v zmysle ust. žalovanému od doručenia právoplatného opravného uznesenia plynúť, čo sa merita veci týka, t. j. zaplatenia sumy 177.412,- Eur, nová lehota na podanie odvolania. Odvolanie je teda prípustné a včas podané nielen v časti opraveného IČO. V takom prípade musia platiť odvolacie dôvody uvedené v odvolaní, podľa ktorých neboli splnené všeobecné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to v dôsledku vadného postupu súdu prvej inštancie, ktorý postupoval v rozpore s ust. . Z uvedeného dôvodu preto v zmysle začala žalovanému plynúť od doručenia opravného uznesenia nová lehota na podanie odvolania. Preto žalovaný žiadal, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi podaného odvolania a napadnutý rozsudok pre zmeškanie v znení jeho opravného uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) len z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie medzi nimi prednostne včasnosťou jeho podania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nevyhnutné ako oneskorene podané odmietnuť.

6. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia ( ).

7. Podľa , lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

8. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd v zmysle povinný odmietnuť.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej právnej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č. k. -65 zo dňa 13.12.2016, proti ktorému žalovaný po jeho doručení mu, nepodal odvolanie, avšak podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa . Súd prvej inštancie uznesením č. k. -93 zo dňa 2.5.2017 návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného zamietol, pričom na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Trnave uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. -111 zo dňa 21.8.2018 potvrdil. Uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. -93 zo dňa 2.5.2017 teda nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -111 zo dňa 21.8.2018 a v spojení s opravným uznesením č. k. -118 zo dňa 20.9.2018 (ktorým bolo z výroku uznesenia č. k. -93 zo dňa 2.5.2017 vypustené slovo žalobca). Vzhľadom na to, že odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie v lehote 15 dní od jeho doručenia stranám, podané nebolo, nadobudol tento rozsudok právoplatnosť dňa 11.2.2017.

10. Po právoplatnom skončení konania, podal dňa 18.1.2019 žalobca návrh na opravu rozsudku pre zmeškanie, a to v časti uvedenia identifikačného čísla žalovaného, keď v rozsudku bolo uvedené žalovaného IČO: 34 245 658, pričom správne malo byť uvedené IČO: 36 245 658. Súd prvej inštancie vydal dňa 8.3.2019 opravné uznesenie č. k. -125, ktorým opravil záhlavia tak rozsudku pre zmeškanie, ako aj uznesenia o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v označení žalovaného tak, aby obsahovalo správne IČO žalovaného. V tomto opravnom uznesení súd prvej inštancie správne uviedol, že pretože z obchodného mena a sídla, ako aj z obsahu žaloby je zrejmé, ktorá spoločnosť bola v čase vydania tohto rozsudku žalovaným a aké je jeho správne identifikačné číslo, ide tu o zrejmú nesprávnosť, ktorú bolo možné postupom podľa odstrániť. Predmetné opravné uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 29.3.2019 (doručenka na č. l. 137 spisu). Žalovaný podal voči predmetnému opravnému uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -172 zo dňa 26.5.2020 tak, že napadnuté opravné uznesenie č. k. -125 zo dňa 8.3.2019 potvrdil keď uzavrel, že identifikačné číslo je rozpoznávajúcim údajom, ale súčasne je iba súčasťou označenia strany sporu, a teda i keď sa prvotnej chyby dopustil žalobca a touto sa mal včas zaoberať prvoinštančný súd, odstránenie tohto pochybenia vydaním opravného uznesenia je odstraňovaním vlastnej chyby súdu, pri ktorom je postup podľa akceptovateľný. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo žalovanému cestou jeho právneho zástupcu doručené dňa 27.7.2020 a právoplatnosť nadobudlo dňa 12.8.2020, pričom dňa 11.8.2020 podal žalovaný odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie č. k. -65 zo dňa 13.12.2016, doručeného mu dňa 26.1.2017 postupom podľa (zásielka na č. l. 67 spisu).

11. V danom prípade bolo dôvodné prednostne sa zaoberať otázkou, či odvolanie žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie bolo podané včas. Žalovaný pritom po doručení mu rozsudku pre zmeškanie dňa 26.1.2017, nepodal v odvolacej lehote 15 dní odvolanie voči nemu podľa , avšak využil právo podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa . Až po rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením č. k. -172 zo dňa 26.5.2020 o odvolaní voči opravnému uzneseniu -125 zo dňa 8.3.2019 potvrdzujúcemu toto opravné uznesenie, ktoré bolo ako konečné rozhodnutie žalovanému doručené dňa 27.7.2020, podal žalovaný odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie č. k. -65 zo dňa 13.12.2016, doručeného mu dňa 26.1.2017.

12. Avšak podľa ust. veta druhá platí, že ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota (na podanie odvolania voči tu napadnutému rozsudku), plynie znovu od doručenia opravného uznesenia, avšak len v rozsahu vykonanej opravy. Predmetom opravy v danom prípade bolo jedno číslo v uvedenom IČO žalovaného v záhlaví rozsudku pre zmeškanie. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že nová pätnásťdňová lehota, voči pôvodnému opravovanému rozhodnutiu plynie znova od doručenia opravného uznesenia (aj keď bolo opravné uznesenie vydané až po právoplatnosti opravovaného rozhodnutia, R 57/1969). Preto táto nová lehota na podanie odvolania voči rozsudku pre zmeškanie (len v rozsahu

vykonanej opravy) začala znovu plynúť od doručenia opravného uznesenia súdu prvej inštancie č. k. -125 zo dňa 8.3.2019 žalovanému, dňa 18.3.2019 (podľa doručenky na č. l. 136 spisu).

13. V zmysle ustanovenia , je odvolanie podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania; ak odvolanie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že aj v prípade ak opravné uznesenie neobsahuje výslovne poučenie o práve na podanie odvolania voči opravovanému rozhodnutiu v lehote 15 dní od jeho doručenia len v rozsahu vykonanej opravy (t. j. podľa veta druhá ), odvolanie je potrebné podať voči opravovanému rozhodnutiu v lehote 3 mesiacov od doručenia opravného uznesenia.

14. V danom prípade z obsahu opravného uznesenia vyplýva, že obsahuje iba poučenie o možnosti podať odvolanie voči opravnému uzneseniu, avšak neobsahuje poučenie podľa veta druhá o možnosti podať odvolanie opravovanému rozsudku pre zmeškanie, preto podľa platí, že odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie bolo možné, avšak len v rozsahu vykonanej opravy podať ešte v lehote 3 mesiacov od doručenia tohto opravného uznesenia t. j. ak bolo opravné uznesenie žalovanému doručené dňa 18.3.2019, tak lehota na podanie odvolania voči opravovanému rozsudku pre zmeškanie uplynula v súlade s pravidlami počítania lehôt ( ) dňa 18.6.2019.

15. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ podal žalovaný odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie až dňa 11.8.2020, bolo to po uplynutí lehoty podľa veta druhá v spojení s .

16. Zároveň platí, že nová lehota plynie len vtedy, ak je dôsledkom takejto (hoci aj nevýznamnej) opravy obsahová zmena rozhodnutia z hľadiska práv a povinností, ktoré po oprave vymedzuje. Tam, kde sa chyba v písaní prejaví len formálne (napr. jednoduchým preklepom), nie však obsahovo, nebude jej oprava dôvodom pre nové plynutie lehoty na podanie odvolania, proti opravovanému výroku (Rč 46/2005). Opravené rozhodnutie je možné po vydaní opravného uznesenia napadnúť odvolaním len v tom rozsahu (v tej časti), v akom bola vykonaná oprava. Pôvodnú neopravenú časť rozhodnutia už preto nie je možné napadnúť odvolaním v novej lehote.

17. Odvolací súd má za to, a to konštantne so svojím právnym názorom vyjadreným už v uznesení č. k. -172 zo dňa 26.5.2020 v jeho ods. 20, že vykonaním opravy identifikačného čísla žalovaného, z pôvodne nesprávne uvedeného IČO: 34 245 658 na správne IČO: 36 245 658, kde rozdiel spočíval len v druhej číslici tohto osem -miestneho číselného označenia, nezakladá nárok žalovaného odvolať sa čo do celého rozsahu opravovaného rozsudku pre zmeškanie č. k. -65 zo dňa 13.12.2016, keďže tým nedošlo, ako tvrdí v odvolaní žalovaný, k zmene žalovaného subjektu, resp. k zmene z neexistujúceho subjektu na existujúci subjekt.

18. Podľa , má byť právnická osoba v žalobe označená jej názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Identifikačné číslo právnickej osoby - IČO, je teda jedným z rozpoznávajúcich údajov právnickej osoby, ktoré umožňuje odlíšenie právnických osôb. Prideľuje ho podľa o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci Štatistický úrad SR. Avšak v zmysle ustálenej judikatúry platí, že vychádzajúc zo zmyslu súdneho konania, ktorým je poskytovanie zaručeného práva na súdnu ochranu, nie je dôvodné pri skúmaní, kto je v žalobe označený za účastníka konania, uprednostniť iba jednu časť označenia, navyše tú, ktorá umožňuje výklad, že označený subjekt nemôže byť účastníkom konania (R 9/2007). Je pravdou, že súčasťou označenia strany - právnickej osoby, je aj jej identifikačné číslo, ktoré slúži na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby podnikateľa. Avšak pri posudzovaní náležitostí žaloby, musí súd v prípade nepresného označenia identifikačného čísla (tu preklep v jednom z ôsmich čísel), prihliadnuť aj na v žalobe jednoznačne uvedené obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby. Pokiaľ potom žalobca označí v žalobe IČO právnickej osoby s takou chybou v písaní ako v danom prípade, hoci zo správneho uvedenia jej obchodného mena a sídla niet pochýb o tom, kto je žalovaným, môže súd takúto vadu žaloby odstrániť aj buď sám, alebo postupom podľa . Ak je v žalobe strana označená nezameniteľným obchodným menom (z obchodného registra vyplýva iba jediná spoločnosť s ručením obmedzením s takýmto obchodným menom), a tiež jednoznačne označeným sídlom, nebráni táto skutočnosť jej identifikácii a nemôže viesť ani k záveru o jej právnej neexistencii

(R 71/2003, R 46/2005, R 51/2008). Z uvedeného vyplýva, že hoci súd prvej inštancie neodstraňoval vadu žaloby, pokiaľ ide o označenie IČO žalovaného postupom podľa , nič nebránil súdu tento nedostatok v označení žalovaného odstrániť na návrh žalobcu postupom podľa , nakoľko z podanej žaloby, ako aj v priebehu celého konania nebolo vôbec sporné, kto je žalovaným subjektom. Žalovaný aj riadne splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v predmetnom spore, ktorý ho v konaní zastupoval, pričom svoje označenie v priebehu celého konania nenamietal.

19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že exekučný súd vo veci sp. zn. -137 zo dňa 8.1.2019 zastavil exekúciu z dôvodu nevykonateľnosti rozsudku č. k. -65 zo dňa 13.12.2016, tak odvolací súd sa správnym názorom vysloveným exekučným súdom v tomto jeho zastavujúcom uznesením nestotožňuje, chyba v IČO v zmysle vyššie uvedených záverov neznamená, že rozsudok smeruje voči neexistujúcemu subjektu, avšak pokiaľ oprávnený o opravu rozsudku včas nepožiadal, exekučný súd exekúciu zastavil.

20. Predmetnú chybu v písaní v jednom z číslic predstavujúcich IČO žalovaného teda jednoznačne bolo možné opraviť opravným uznesením. Z toho potom vyplýva, že aj odvolanie voči opravovanému rozsudku pre zmeškanie bolo možné podať len v rozsahu vykonanej opravy. Táto oprava sa však nijako nedotkla práv a povinností sporových strán uložených im výrokom daného rozsudku, pretože neobstojí vo svetle vyššie uvedených právnych východísk, tvrdenie žalovaného, že do vykonania opravy sa konanie viedlo voči non - subjektu. Žalovaný subjekt bol jednoznačný z jeho obchodného mena a sídla. Žalovaný teda vydaním opravného uznesenia mohol v lehote 15 dní od jeho doručenia napadnúť rozsudok pre zmeškanie len v rozsahu vykonanej opravy, ktorá sa týkala IČO žalovaného a nie opätovne podávať odvolanie z dôvodu, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené podmienky podľa .

21. Vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti, nebolo odvolanie žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie č. k. -65 zo dňa 13.12.2016 podané včas, teda v lehote 3 mesiacov od doručenia opravného uznesenia dňa 18.3.2019, t. j. najneskôr do dňa 18.6.2019, keď bolo podané až dňa 11.8.2020, teda bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania podľa veta druhá v spojení s - teda oneskorene.

22. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného s použitím ako oneskorene podané odmietol.

23. Keďže výsledok tohto odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil žalovaný oneskoreným odvolaním sa, fakticky vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle žalobcovi. Žalobcovi však v tomto odvolacom konaní podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnil.

24. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

25. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

26. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli,

je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi nebol nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolacím súdom priznaný.

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).