Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/108/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu A. B., bytom OAZIS - Zariadenie sociálnych služieb, so sídlom v Komárne, Slobody č. 19B, zastúpeného opatrovníkom OAZIS – Zariadenie sociálnych služieb, zastúpeným JUDr. Ľubomírou Beňovou, advokátkou so sídlom v Komárne, Záhradnícka č. 10 proti žalovanej C. C., bytom v A., D. E. F. XX/X, zastúpenej G. H. I., advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova č. 6, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27.3.2023 č.k. -139 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bytu č. X na prízemí bytového domu, nachádzajúceho sa v A. D. D. E. F. XX, súp. č. XXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 430/10000-in, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. J..

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi uvedeného bytu, každý v rozsahu 1/2 k celku. Žalobca je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony a je celoročne umiestnený v domove sociálnych služieb OAZIS – Zariadenie sociálnych služieb v Komárne. Uvedený byt neužíva. Uvedený byt v celku užíva žalovaná, ktorá je nezamestnaná, nakoľko sa celodenne stará o ťažko zdravotne postihnutú dcéru. Poberá príspevok na opatrovanie vo výške 560,00 eur a čiastočný invalidný dôchodok vo výške 77,00 eur.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcom podaný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom na dovolenej dražbe nie je dôvodný.

5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. , podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

6. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zistený skutkový stav v predmetnej veci umožňuje mu urobiť záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

7. Za takéto dôvody považoval súd vek žalovanej 60 rokov a jej zhoršený zdravotný stav, keďže je ťažko zdravotne postihnutou osobou s diabetes, čo mal preukázané z predloženej lekárskej správy a z predloženého preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Za dôvod hodný osobitného zreteľa okrem zdravotného stavu žalovanej považoval aj zdravotný stav jej dcéry, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a je odkázaná na celodennú opateru zo strany žalovanej. Podľa znaleckého posudku dcéra žalovanej trpí závažnou neliečiteľnou duševnou poruchou a tento stav nie je liečbou nijako ovplyvniteľný a je odkázaná na celodennú pomoc a opateru druhou osobou.

8. Žalovaná je odkázaná na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti aj zo sociálnych dôvodov, nakoľko ak by bolo rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti, výťažok z neho by sa rozdelil, nebolo by v možnostiach žalovanej z polovice časti výťažku nadobudnúť nehnuteľnosť a na zvyšnú časť by jej finančné inštitúcie úver neposkytli, vzhľadom na jej vek a mesačný príjem pozostávajúci iba z čiastočného invalidného dôchodku a príspevku na opatrovanie. Stav celodennej odkázanosti jej ťažko zdravotne postihnutej dcéry na žalovanú predstavuje okolnosť, ktorá vylučuje žalovanú do zapojenia sa do pracovného procesu za účelom privyrobenia k čiastočnému invalidnému dôchodku.

9. V neposlednom rade za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval súd aj skutočnosť, že predmet spoluvlastníctva sa stal domovom ťažko zdravotne postihnutej dcéry žalovanej so psychiatrickou diagnózou, ktorej poskytuje pocit bezpečia a zázemia a predstavuje miesto, v ktorom so svojou matkou rozvíjajú súkromný a rodinný život. Naproti tomu žalobca nemusí v porovnaní so žalovanou riešiť svoju existenčnú bytovú otázku.

10. Podľa názoru súdu všetky vyššie uvádzané skutočnosti spolu vo vzájomnej súvislosti dostatočne preukazujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a sú takého významu a intenzity, že záujem žalovanej ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo z dôvodu, že nie je možné od žalobcu, ktorý nehnuteľnosť neužíva spravodlivo očakávať, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu, sa ukazuje ako významnejší a prednejší.

11. Stavu odkázanosti žalovanej a jej ťažko zdravotne postihnutej dcéry na bývanie v spornej nehnuteľnosti preto treba dať v konkrétnych súvislostiach prednosť pred právom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. vzhľadom na to, že žalobca v konaní úspech nemal a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

14. Má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 305,90 eura, z ktorých uhrádza 247,29 eura mesačne za pobyt v zariadení sociálnych služieb a teda z invalidného dôchodku mu po úhrade pobytu zostane príjem 58,61 eura mesačne. Uvedený príjem nie je dostatočný na uspokojenie jeho osobných potrieb nad rámec poskytovanej sociálnej služby. Zrušením a navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva by teda nepochybne došlo k zlepšeniu kvality jeho života a k zvýšeniu jeho životnej úrovne, avšak touto skutočnosťou sa prvostupňový súd nezaoberal, vo svojom rozhodnutí sa len obmedzil na skutočnosť, že v súčasnosti má žalovaný, kde bývať. Súd teda vychádzal z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu, pričom práve úplné poznanie skutkového stavu veci založeného dôsledným porovnaním situácie, ktorá by pre žalovanú vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený.

15. Žalovaná už v čase kúpy podielu na nehnuteľnosti nemala dostatočné finančné prostriedky na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovaným a ani úmysel podielové spoluvlastníctvo so žalovaným vyporiadať a teda získať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. V čase kúpy mala úmysel nehnuteľnosť v celku užívať ako vlastnú na úkor žalovaného nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Nadobudla len podiel na nehnuteľnosti, túto užíva na úkor žalobcu. Nemôže preto súhlasiť s jej tvrdením, že je bytostne odkázaná na predmetný byt. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ak už v čase kúpy podielu v nehnuteľnosti nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na kúpu celého predmetného bytu, súd ako sociálne dôvody – odkázanosť žalovanej a jej rodinných príslušníkov na bývanie v predmetnom byte – nemal brať ohľad, nakoľko si za uvedenú odkázanosť môže sama a to kúpu bytu s nevyporiadanými vlastníckymi vzťahmi.

16. Zároveň nevzhliada sociálne dôvody na strane žalovanej, ani z dôvodu, že v uvedenom byte nebýva s maloletými deťmi (syn žalovanej K. nar. XX.XX.XXXX a dcéra B. nar. XX.X.XXXX), tieto aj z dôvodu krátkosti času užívania nehnuteľnosti nemajú k bytu citový vzťah ani vybudované dlhodobé zázemie. Po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti a rozdelením výťažku z predaja medzi stranami sporu by žalovaná mala dostatočné prostriedky na dlhodobé riešenie svojej bytovej otázky. Nevzhliada na subjektívne dôvody pre nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom veci a rozdelením výťažku. Jeho zlý zdravotný stav, nemožnosť nehnuteľnosť užívať ako vlastník, jeho nedostatočne nízky mesačný príjem, nemožnosť uspokojenia svojich osobných potrieb nad rámec sociálnej služby, ochrana majetku ako osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony vzhliada ako jednoznačné dôvody na postup súdu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobu považuje za dôvodnú, ak súd rozhodol o zamietnutí žaloby len na základe použitia úvahy pri aplikácii ust. .

17. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že v danej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

20. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že vo veci neboli dané okolnosti subjektívneho charakteru a teda zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva by nepochybne došlo k zlepšeniu kvality jeho života a k zvýšeniu jeho životnej úrovne.

21. Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

22. v citovanom zákonom ust. výslovne zakotvuje možnosť nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku pri naplnení zákonného predpokladu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa.

23. Zákon kategóriu dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadnym spôsobom nevymedzuje a na plnenie tohto pojmu obsahom ponecháva na súdnu prax pri akceptácii toho, že ust. § 142 ods. 2 predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou. Právna prax postupne vymedzila určité smery, v ktorých možno vzhliadať dôvody osobitného zreteľa. Za taký treba považovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac – menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému, alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcu. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho

odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť či už povahy nemateriálnej alebo materiálnej. V neprospech žalobcu môže byť napr. to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia jeho žalobe, alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva má v úmysle predať.

24. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s uvedeným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že na strane žalovanej sú subjektívne okolnosti, pre ktoré nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo a za ktoré správne považoval jednak zhoršený zdravotný stav žalovanej, nakoľko je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vo veku 60 rokov, jej nepriaznivú sociálnu situáciu – je nezamestnaná, poberá príspevok na opatrovanie vo výške 560,00 eur mesačne a čiastočný invalidný dôchodok vo výške 77,00 eur mesačne, zaopatruje ťažko zdravotne postihnutú dcéru, ktorá je odkázaná na celodennú starostlivosť, nakoľko trpí závažnou neliečiteľnou duševnou poruchou, ktorá rovnako býva v spornom byte so žalovanou a teda obe sú odkázané na bývanie v spornom byte a jej nedostatok možností uspokojovať svoje bytové potreby iným spôsobom.

25. V tejto súvislosti možno súhlasiť s odvolateľom v tom, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva by nepochybne došlo k zlepšeniu kvality jeho života, k zvýšeniu jeho životnej úrovni, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzané súdom prvej inštancie spočívajú v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovanej ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukázalo ako významnejšie a prednejšie vzhľadom na jej zdravotný stav, vek, sociálnu situáciu a stav jej odkázanosti spolu s rodinným príslušníkom na bývanie v spornej nehnuteľnosti a v neposlednom rade nedostatok možností uspokojiť bytové potreby iným spôsobom.

26. Vo vzťahu k žalobcovi je potrebné uviesť, že podaným žalobným návrhom mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov vzhľadom na to, ak tvrdí, že sporný byt neužíva, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu.

27. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že vo veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že záujem žalovanej ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukázalo ako významnejší a prednejší.

28. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za správne ani vo vzťahu k výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne vychádzal z ust. , podľa ktorých právo na náhradu trov konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalovaná, ktorá náhradu trov konania nežiadala priznať a žalobca v konaní nebol úspešný. Je nesporné, že úspech v konaní mala žalovaná, lebo úspešnosť strán sporu sa posudzuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu sa nejedná o plný úspech vo veci, nakoľko výrok meritórneho rozhodnutia sa nezhoduje so žalobným petitom, t.j. žalobe sa nevyhovelo v celom rozsahu.

29. Možno preto konštatovať, že odvolanie žalobcu založené na odvolacích dôvodoch nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci nie je dané, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

30. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci sú nesporné dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešnej žalovanej, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

31. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).